Ako dopestovať zemiaky

Jedným zo základných predpokladov úspechu pri pestovaní zemiakov je zdravý výsadbový materiál. Ďalšími kritériami pri výbere vhodnej odrody sú kvalita pôdy, klimatické podmienky, odolnosť proti škodcom a chorobám, možnosť zavlažovania, čas zberu zemiakov a dĺžka skladovania.

Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Je kontrolovaná na výskyt viróz, bakterióz, plesní a chrastavitosti od pestovania až po predaj. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo. Použitím necertifikovanej sadby neznámeho pôvodu hrozí, že zavlečieme do pôdy choroby a virózy, ktoré znižujú kvalitu a výnosnosť úrody.

Výber odrody

Podľa dĺžky vegetačného obdobia a termínu zberu delíme zemiaky na veľmi skoré, skoré, stredne skoré a poloneskoré až neskoré.

Veľmi skoré majú vegetačné obdobie 60 až 100 dní a sú zastúpené odrodami: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa. K najskorším z nich patria Adora a Riviera so zberom už 65 dní po výsadbe, čo je neraz už koncom mája. Zaujímavosťou odrody Adora je jej zloženie. Obsahuje najnižšie množstvo uhľohydrátov, čo ocenia cukrovkári. Zaujme tiež krásnou hladkou šupkou s plytkými očkami a vynikajúcou maslovou chuťou.

Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria k nim: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita. Jedna z najlepších na prípravu zemiakového pyré (vďaka neuveriteľne krémovej textúre a bohatej jemne sladkej chuti) je odroda Marabel. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Hodí sa na varenie, pečenie, prípravu pyré. Julinka, jedna z posledných odrôd vyšľachtených na Českej vysočine, sa osvedčila vysokou konzumnou kvalitou, nenáročnosťou pestovania a vysokým výnosom. Výsledkom šľachtenia sa predĺžil čas skladovateľnosti skorých zemiakov, ktoré sú schopné udržať si nezmenenú konzumnú kvalitu počas dlhého zimného skladovania.

Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 až 120 dní. Sú zastúpené odrodami: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria. Odroda má vysokú úrodnosť a je vhodná najmä na pečenie, varenie, smaženie, výrobu lupienkov, lokší, zemiakového pyré. Zachováva si výbornú konzumnú kvalitu až do neskorej jari, to znamená, že ju môžeme skladovať až osem mesiacov.

Poloskoré až neskoré odrody dozrievajú nad 120 dní. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca. Odroda Tosca, pôvodom z Dolného Rakúska, si získava priaznivcov svojimi vzhľadnými hľuzami so žltou dužinou, výbornou chuťou a dlhým časom skladovateľnosti.

Predklíčenie

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 – 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Ak ich ponecháme potme, výsledkom budú dlhé, tenké a bledé výhonky, ktoré sa ľahko zlomia.

Výsadba

Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Hĺbka výsadby je 4 až 6 cm, „kopček“ nad hľuzou by mal mať široký lichobežníkový tvar s výškou nahrnutej pôdy do 13 až 15 cm.

Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie. Poškodený porast prihnojíme liadkom.

Pestovanie a hnojenie

Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Napríklad, ak sadíme do ľahkej piesočnatej pôdy, uprednostníme odrody odolné proti chrastavitosti.

Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok. Na jar prihnojujeme pod zemiaky a počas vegetácie prihnojujeme kvapalnými postrekmi na list hnojivom obohateným o meď, zinok, mangán.

Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Ideálna dávka je 20 až 30 l vody na 1 m2.

Ochrana zemiakov

Zemiaky sú pomerne odolná plodina. Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie. Veľmi citlivé odrody nemožno pestovať v zamokrených alebo zatienených oblastiach s ťažkou pôdou.

Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková – tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Na väčších plochách používame postrek práve v čase liahnutia lariev.

Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje. Drôtovec sa v hľuzách objavuje začiatkom augusta, preto je vhodné v postihnutých oblastiach sadiť zemiaky s kratším vegetačným obdobím, aby sa ich zber ukončil čím skôr.

Zber

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Po vybratí najväčších hľúz môžeme zeminu šetrne nahrnúť späť, takže ostatné hľuzy môžu ešte dozrieť.

Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 – 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme. Zemiaky skladujeme dlhodobo v tmavej miestnosti pri ideálnej teplote 4 – 6 °C.

Zdieľaj na sieťach:
  •  
  •  
  •   
  •   
  •  
  •  
  •  
    67
    Shares
  • 67
  •  
  •