Anémia z nedostatku železa u detí: Príčiny, príznaky a liečba

Anémia (chudokrvnosť) je patologický stav, pri ktorom dochádza k zníženiu hladiny hemoglobínu pod fyziologickú hodnotu pre daný vek a pohlavie. Závažnosť anémie závisí od stupňa hladiny hemoglobínu, rýchlosti vzniku a od veku pacienta. Rozoznávame ľahkú anémiu, stredne ťažkú anémiu a ťažkú anémiu. Anémia patrí celosvetovo k najčastejším ochoreniam a vyskytuje sa až u 25% detí a 30% adolescentov. Bohužiaľ neobchádza ani deti a je častým problémom v pediatrickej praxi. Anémia sprevádza bežné ale aj závažnejšie ochorenia.

Príčinou anémie môže byť porucha tvorby erytrocytov, ich zvýšený rozpad alebo výraznejšie straty krvi pri krvácaní. V priebehu vývoja dieťaťa sa normálne hladiny červeného farbiva hemoglobínu (Hb) menia - novorodenec má hodnoty vysoké, najnižšie bývajú okolo jedného roka života. Kým anemické dieťa do 3 mesiacov má najčastejšie hemolytickú chorobu novorodenca, anémiu nedonosených detí, u bábätiek od 3-6 mesiacov sa diagnostikujú vrodené hemolytické anémie, deficit železa sa ešte neprejaví.

Najčastejšie typy anémie v detskom veku

Sideropenická anémia je v detskom veku najčastejším typom anémie. Vyskytuje sa až u 25% detí a 30% adolescentov. Je spôsobená relatívnym alebo absolútnym nedostatkom železa, ktorý predstavuje najčastejší nutričný deficit v celosvetovom meradle. Príčinou býva nedostatočný príjem železa potravou, porucha jeho vstrebávania, jeho zvýšená spotreba alebo krvné straty.

Anémia chronických ochorení je druhá najčastejšie diagnostikovaná anémia v detskom veku a najčastejšia anémia hospitalizovaných pacientov. Vzniká ako prirodzená obranná reakcia organizmu na prebiehajúce ochorenie, ktorej cieľom je obmedziť ponuku železa baktériám a nádorovým bunkám.

Medzi menej časté anémie v detskom veku patria talasemia (vrodená porucha krvotvorby, konkrétne hemoglobínu), vrodené hemolytické anémie (zapríčinené abnormalitami erytrocytov), autoimunitné hemolytické anémie (spôsobené zrýchleným rozpadom červených krviniek v dôsledku prítomnosti protilátok proti vlastným erytrocytárnym antigénom) a erytroblastopenia detského veku (nedostatok erytroblastov v kostnej dreni) manifestujúca sa u predškolákov.

Príčiny a prejavy anémie z nedostatku železa

Nedostatok železa zostáva jedným z najčastejších výživových problémov u malých detí napriek pokroku v oblasti prevencie a zdravotnej výchovy. Obdobie od 6. do 36. mesiaca života je spojené s obzvlášť vysokým rizikom nedostatku, pretože tempo rastu často prevyšuje schopnosť pokryť potreby zo stravy. Požiadavky detského organizmu na dodávku železa sa menia v priebehu rastu : u detí v 1. roku života je najvyššia 1-1,5mg Fe/kg/deň, potom klesá : u batoliat je 0,5mg Fe/kg/deň, v školskom veku 0,25mgmg Fe/kg/deň, v období puberty a adolescencie sa opäť zvyšuje a krátkodobo prevyšuje potrebu v dojčenskom období. So sideropenickou anémiou sa často stretávame u predčasne narodených detí, u dojčiat, adolescentov a tehotných dievčat.

Klinické prejavy závisia od veku pacienta, rýchlosti jej vzniku a závažnosti anémie. U detí však nedostatok železa môže mať aj dlhodobý dopad v oblastiach, v ktorých by ste to možno nečakali. Dôvodov, prečo nedostatok železa a teda aj kvalitné zloženie stravy svojho drobčeka nemáme podceňovať, je viacero. Podľa viacerých štúdií totiž nedostatok železa vo veku 0-3 roky môže mať za následok nezvratné poškodenie rozvoja rozumových schopností a správania a obmedzenie rastu. Na dostatku železa teda naozaj záleží. Je nevyhnutné nielen na tvorbu kvalitnej krvi, ale tiež zdravého, dobre poprepájaného a inteligentného mozgu. Vývoj mozgu prebieha najdramatickejšie práve v prvých rokoch života, preto je dostatok železa v tomto veku kľúčový.

Zistil sa aj súvis medzi nedostatkom železa a syndrómom nepokojných nôh u detí, ktorý núti dieťa podchvíľou hýbať nohami, najmä pri zaspávaní. Spánok je nepokojný, zaspávanie býva problémom. Samotný nedostatok železa má súvis s poruchami spánku u detí aj bez syndrómu nepokojných nôh.

Diagnostika a liečba anémie u detí

Diagnostika a liečba nekomplikovanej anémie (sideropenická, poinfekčná) spadá do kompetencie praktického pediatra. Súčasné odporúčania týkajúce sa diagnostiky nedostatku železa u detí sa zakladajú na kombinácii hodnotenia klinických symptómov a analýzy laboratórnych ukazovateľov, pretože klinický obraz môže byť nešpecifický alebo subtílny, najmä v počiatočných štádiách nedostatku. V prípade podozrenia na nedostatok železa sa odporúča vykonať základné laboratórne vyšetrenia, ktoré zahŕňajú predovšetkým stanovenie koncentrácie hemoglobínu (Hb), ktoré umožňuje zistiť prítomnosť anémie, nie je však dostatočné na potvrdenie nedostatku železa ako jej príčiny.

U najmenších detí sa uprednostňujú preparáty s trojmocným železom kvôli lepšej tolerancii (bez GIT ťažkostí, bez rizík predávkovania, nevýhodou je však pomalší nástup účinku). U starších detí sa predpisujú lieky s dvojmocným železom (najčastejšie vo forme sulfátu a fumarátu železnatého). Ich výhodou je rýchly nástup účinku, ľahšia resorpcia črevom, nevýhodou naopak zlá tolerancia, časté GIT ťažkosti a možnosť predávkovania. Odporúčaná terapeutická dávka je 5mg/kg/deň väčšinou rozdelená do dvoch denných dávok.

Liek je možné podať po krátkej prestávke po ľahkom jedle (desiata, olovrant), na zapitie sa používa čistá voda. Ďalšia konzumácia jedla (obed, večera) je vďaka rýchlej resorpii železa z GIT možná už po 2 hodinách od užitia lieku. Vitamín C podporuje resorpciu železa a preto sa môže podávať súčasne s liekmi. Opačne pôsobia potraviny s obsahom vápnika, vlákniny, čaju a niektoré druhy zeleniny, ktoré resorpciu znižujú a preto sa nemôžu konzumovať súčasne. Aplikácia lieku na noc sa tiež neodporúča, je spojená so zvýšeným výskytom NÚ pri jeho dlhodobom uživaní.

Súčasný terapeutický prístup k nedostatku železa a anémii z nedostatku železa u detí sa zakladá hlavne na perorálnej suplementácii železa, najčastejšie vo forme síranu železnatého, ktorý je účinný, ale pomerne často vyvoláva vedľajšie účinky na zažívací trakt. Alternatívy, ako sú polymaltózové komplexy a bisglycinát železa, sa vyznačujú lepšou toleranciou, hoci dôkazy o ich vyššej účinnosti sú obmedzené. Účinné a bezpečné dávky sú zvyčajne niekoľko mg/kg telesnej hmotnosti/deň, pričom liečba kratšia ako 3 mesiace spôsobuje najväčší nárast hemoglobínu a dlhšia (viac ako 6 mesiacov) účinnejšie obnovuje zásoby železa. Je dôležité pamätať na individuálne prispôsobenú dávku. Sľubnou možnosťou je laktoferín, ktorý zlepšuje hematologické parametre pri nižšom riziku nežiaducich účinkov.

Potravinové zdroje železa a prevencia

Prevenciou sideropenickej anémie je jednoznačne pestrá strava bohatá na železo, u bábätiek sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života. Pre 10-mesačné dieťa je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem železa, pretože v tomto veku je dieťa náchylné na rozvoj anémie z nedostatku železa. Mäso: Červené mäso, hydina a ryby sú dobrým zdrojom železa. Zelenina: Tmavozelená listová zelenina, ako je špenát a kel, obsahuje železo. Ovocie: Sušené ovocie, ako sú hrozienka a marhule, je tiež zdrojom železa. Obohatené potraviny: Niektoré obilniny a dojčenské výživy sú obohatené o železo.

Železo je esenciálny minerál, ktorý každý človek potrebuje pre správne fungovanie organizmu. Pri anémii je počet červených krviniek, alebo koncentrácia hemoglobínu v nich, nižšia ako by mala byť. Preto sa odporúča zamerať na potraviny s vyšším obsahom železa, ktoré dieťaťu zaradíme do stravy častejšie, ako tomu bolo doteraz. Kvalitná strava dokáže u detí predísť nedostatku železa. Zostavenie jedálnička bohatého na železo nie je ničím náročným. Stačí sa zamerať na vhodné potraviny. Treba mať na pamäti, že železo sa lepšie vstrebáva z mäsa ako z rastlinnej stravy, pretože rastlinná strava obsahuje látky, ktoré vstrebávanie železa obmedzujú. V rastlinnej ríši nájdeme veľa na železo bohatých potravín, medzi ktoré najčastejšie patria rôzne semená, orechy či obilniny. Zaradením vhodného doplnku stravy na zavedenie doplnku stravy so železom u detí je vhodné pristúpiť vždy až po kontrolnom vyšetrení krvi a konzultácii s lekárom.

Dojčeným deťom sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života. Pre milovníkov dôb minulých je potrebné podotknúť, že v minulosti bol problém nedostatku železa u malých detičiek ešte vypuklejší. Pred rokom 1970 (údaje z USA) sa do umelých mliek pre dojčatá nepridávalo železo a v tých časoch jeho nedostatkom trpelo 30-40% detí. Určite to však nie je dôvodom pre odstavenie dieťatka od materského mlieka, ktoré je preň suverénne najlepšou výživou. Je však dôležité po zavedení príkrmov poskytnúť dieťatku stravu bohatú na železo. Preto malé deti určite nemajú konzumovať čisto vegetariánsku stravu. Železo rastlinného pôvodu sa vstrebáva obmedzene a pre človeka je lepšie využiteľné železo pochádzajúce z mäsa.

Doplnky železa

Ak dieťa neprijíma dostatok železa z potravy, lekár môže odporučiť doplnky železa. Dávkovanie železa pre dieťa sa určuje individuálne, na základe jeho hmotnosti a hladiny železa v krvi. Dr. Theiss MULTI-VITAMOL šťava: Výživový doplnok s vitamínmi, železom a sladidlom. Deti vo veku 1-4 roky užívajú 1 čajovú lyžičku 1-2x denne pred jedlom. Obsah železa v 5ml šťavy (1 čajovej lyžičke) je 0,11mg. Jamieson Železo 35 mg: Nie je uvedené, či je tento produkt vhodný pre deti. Pred podávaním deťom sa poraďte s lekárom.

Dôležité upozornenie: Nikdy nepodávajte dieťaťu doplnky železa bez konzultácie s lekárom. Nadmerný príjem železa môže byť pre dieťa toxický.

tags: #10 #mesacne #dieta #zelezo