12-mesačná diéta a mlieko: Kompletný sprievodca

Najlepšou stravou pre dojčatá je materské mlieko, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča s dojčením pokračovať až do veku 2 rokov. Ak však dojčenie nie je možné, materské mlieko môžete nahradiť vhodným dojčenským mliekom. Netreba však zabúdať, že rovnako dôležité je dieťatku postupne predstavovať klasické potraviny vo forme príkrmov.

Materské mlieko je pre novorodencov tou najlepšou stravou, akú mu môžete počas jeho prvých mesiacov života dať. Príroda ho stvorila tak, aby dieťa dokonale vyživovalo a prispievalo k jeho zdravému vývoju. Pokiaľ ale dojčenie nie je z nejakého dôvodu možné, prichádza na rad náhradná dojčenská výživa.

Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mliečko. Ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), tak aj ďalšie inštitúcie odporúčajú pre vás a vaše bábätko, aby bolo prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj). Materské mliečko ženské telo “vyrába” presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku, preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako vám to obom vyhovuje. Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny… Jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho - finančne nezaťažuje : ), má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii. Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatívy k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje.

Prvé príkrmy v 4. až 7. mesiaci

U nedojčených detí môžete začať s príkrmami po ukončenom 4. mesiaci veku, u dojčených po ukončenom 6. mesiaci. Signál k tomu, že už vaše dieťatko je pripravené na zavedenie prvých nemliečnych príkrmov je moment, kedy mu už bežná dávka mliečnej stravy nestačí a pýta si viac ako 900 až 1000 ml mlieka denne. Bábätko sa v prvých mesiacoch ešte len učí prehĺtať inú ako mliečnu stravu a ľahko sa môže stať, že mu kúsok jedla zabehne. Potraviny pridávajte postupne, pričom v jedle má byť vždy iba jedna nová potravina. Podávajte ju opakovane tri až štyri dni za sebou, pričom počas nich sledujte dieťatko, či sa u neho neobjavia príznaky alergie alebo potravinovej neznášanlivosti. Všímajte si najmä vážnejšie tráviace ťažkosti alebo zmeny na koži.

Prvé príkrmy sú vždy vo forme jemného pyré z jedného druhu zeleniny. Zeleninu najprv poriadne umyte a zbavte šupiek. Dôležité je ju tepelne upraviť, pričom voľte čo najšetrnejší a ľahko stráviteľný spôsob úpravy. Vhodné je varenie, príprava v pare alebo dusenie v malom množstve vody. Keďže viaceré potrebné vitamíny sa dokážu vstrebať až po rozpustení v tukoch, do hotového príkrmu pridajte vždy pár kvapiek kvalitného oleja. Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Ideálne je kuracie, morčacie, králičie, či chudé teľacie mäso v čo najvyššej kvalite. Porcia mäsa by mala byť asi 20 g, čo je asi jedna polievková lyžica. Po ďalších dvoch týždňoch pridajte príkrm ovocný a obilný. Ovocie zaraďte dieťatku neskôr ako zeleninu, pretože je sladšej chuti. Zo začiatku vyberte prirodzené druhy ovocia pre naše zemepisné šírky a banán. S ostatným exotickým ovocím počkajte až po dosiahnutí jedného roka. Začnite opäť jemným pyré bez pridaného cukru, pričom olúpané ovocie najprv uvarte, alebo uduste. Ak vám pediater neodporučí inak, zaraďte aj príkrmy obsahujúce lepok. Ideálny čas je po ukončení šiesteho mesiaca veku, najneskôr však na konci 7. mesiaca. Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.

Strava okolo 8. - 9. mesiaca

Vášmu dieťatku už pravdepodobne narástol jeden alebo aj viac mliečnych zúbkov a je teda na mieste začať mu pripravovať stravu hrubšej konzistencie s tuhšími kúskami. Porciu mäsa zvýšte asi o polovicu na približne 35 gramov, takže cez deň príjme jeden a pol lyžice mäsa. Od ôsmeho mesiaca môžete jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok. Na obed môžete k mäsu už raz za týždeň zaradiť omáčky, ako je paradajková alebo kôprová. Pečeň alebo huby však ešte vhodné nie sú. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka. Tepelne sa zelenina a ovocie upravuje stále rovnako, pretože ide o najvhodnejší spôsob spracovania potravín pre deti.

Strava okolo 10. - 12. mesiaca

Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy. Príkrmy tvoria z podávaných porcií stravy 3 až 4 jedlá za deň.

V tomto období sa dieťa snaží byť pri jedle stále samostatnejšie. Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Človek je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné.

Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa.

Dôležitosť mlieka v strave 12-mesačného dieťaťa

Mlieko je aj naďalej dôležitou súčasťou stravy dieťaťa aj po prvom roku života. Poskytuje dôležité živiny, ako sú vápnik, vitamín D a bielkoviny, ktoré sú nevyhnutné pre rast a vývoj kostí, zubov a svalov. Okrem toho mlieko obsahuje aj ďalšie vitamíny a minerály, ktoré prispievajú k celkovému zdraviu dieťaťa.

Odporúčané množstvo mlieka pre 12-mesačné dieťa

Deti po 1. roku by mali dostávať 300 - 330 ml mlieka (napr. kravského). Odporúčaná denná dávka dojčenského mlieka býva vždy uvedená na obale konkrétneho výrobku, no je iba orientačná. Svoju potrebu mlieka si dieťa nastaví časom samo. Nemá zmysel mlieko do dojčaťa „naliať” podľa tabuliek. Vnímajte, ako dieťatku chutí, ako dobre si po jedle dokáže oddýchnuť a či správne prospieva.

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a jeho potreby sa môžu líšiť. Niektoré deti môžu potrebovať viac mlieka, zatiaľ čo iným môže stačiť menšie množstvo.

Typy mlieka pre 12-mesačné dieťa

• Materské mlieko: Ak matka pokračuje v dojčení, materské mlieko je stále veľmi prospešné pre dieťa.
• Dojčenské mlieko: Špeciálne upravené mlieko pre dojčatá, ktoré obsahuje všetky potrebné živiny.
• Kravské mlieko: Plnotučné kravské mlieko je vhodné pre deti po prvom roku života, ak nemajú alergiu na mliečne bielkoviny. Detičky do veku 1 roka nie sú schopné dostatočne stráviť všetky bielkovinové zložky kravského mlieka. Aj keď v ich podávaní môžete pokračovať až do veku 3 rokov, po dosiahnutí prvých narodením môžete postupne prechádzať aj na pasterizované kravské mlieko. Samozrejme, za predpokladu, že dieťatko netrpí alergiou či intoleranciou.
• Rastlinné mlieka: Niektoré rastlinné mlieka, ako napríklad mandľové alebo sójové mlieko, môžu byť vhodné pre deti s alergiou na kravské mlieko alebo intoleranciou laktózy. Vždy je však dôležité vybrať obohatené varianty, ktoré obsahujú dostatok vápnika a vitamínu D.

Ako podávať mlieko 12-mesačnému dieťaťu

Mlieko je možné podávať dieťaťu rôznymi spôsobmi, vrátane:

• Z fľaše: Ak dieťa bolo zvyknuté na fľašu, môžete v podávaní mlieka týmto spôsobom pokračovať.
• Z hrnčeka: Postupne môžete dieťa učiť piť z hrnčeka, čo je dôležitý krok k samostatnosti.
• Pridávanie do jedla: Mlieko môžete pridávať do rôznych jedál, ako napríklad kaše, polievky alebo omáčky.

Pitný režim okrem mlieka

Nezabúdajte ani na pitný režim. Dojčeným deťom ho úplne pokryje materské mlieko, nedojčené deti a deti začínajúce s príkrmami by mali postupne začať dostávať vodu a zvykať si tak na pravidelný pitný režim. Ustrážiť pitný režim detí je veľakrát náročnejšie, než sledovať, koľko toho zjedia. Keď je malé dieťa hladné, buďte si istí, že sa samo ozve, ale na pravidelnú hydratáciu si obzvlášť dojčatá musia zvyknúť.

V prvom polroku života, kedy je Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčané výhradné dojčenie, je potreba tekutín pokrytá materským mliekom. Na dennej báze teda nič iného okrem materského mlieka nie je potrebné bábätku podávať.

So zavádzaním príkrmov ale začnite dieťaťu pravidelne ponúkať aj tekutiny. Sladké nápoje vhodné nie sú, pretože udržujú v ústach ideálne prostredie pre tvorbu zubného kazu a podľa posledných prieskumov navyše podávanie sladkých nápojov v detskom veku môže viesť k riziku obezity v neskorších rokoch. Úplne najvhodnejšia je čistá voda, ale tú dojčatá obvykle odmietajú, preto keď dieťa nechce piť, môžete vodu ochutiť kvapkou ovocnej alebo zeleninovej šťavy.

Praktické tipy pre kŕmenie mliekom

• Dodržiavajte hygienické zásady: Pri príprave dojčenského mlieka je dôležité dodržiavať prísne hygienické zásady, aby ste predišli infekciám. Mlieko pripravujte vždy čerstvé, nie dopredu, a pri dávkovaní sa riaďte pokynmi na obale konkrétneho výrobku, ktorý máte doma. Pri podávaní by jeho teplota mala byť v rozmedzí 37 až 40 °C. Teplotu vždy vyskúšajte na zápästí, aby mlieko nebolo pre bábätko veľmi horúce. Nezabúdajte fľašu sterilizovať. Pokiaľ nemáte doma sterilizátor, môžete si poradiť aj s bežnou kuchynskou výbavou.
• Používajte správnu vodu: Na prípravu dojčenského mlieka používajte prevarenú pitnú vodu určenú pre dojčatá o teplote 40 - 50 °C. Pri takej teplote je mliečna výživa HiPP najlepšie rozpustná. Pokiaľ je voda na prípravu dojčenskej fľaše príliš horúca, vložte fľašu na niekoľko minút do studenej vody, aby ste dosiahli ideálnu požadovanú teplotu 40 - 50°C. Mlieko môžete pripraviť aj so studenou vodou.
• Vyberte správny cumlík: Každé dieťa má individuálnu silu satia. Je dobré vždy vyskúšať 1-2 veľkosti cumlíka. Sama uvidíte, s ktorou je dieťa viac spokojné. Platí všeobecné pravidlo, že po otočení fľaštičky dnom nahor by mlieko nemalo tiecť prúdom, ale malo by kvapkať.
• Sledujte reakcie dieťaťa: Po podaní prvých dávok, sledujte bábätko, či nezareaguje tráviacimi ťažkosťami či alergiou. Pokiaľ meníte materské mlieko za dojčenské, spočiatku môže zareagovať horším trávením.

Riešenie problémov s príjmom mlieka

Ak má dieťa problémy s príjmom mlieka, je dôležité zistiť príčinu a riešiť ju.

Mlieko nie je tekutina, ale potravina

Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Aká je teda optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko,“ vysvetlila Jaššová.

Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“

Ako s umelým mliekom po zavedení mlieka po 1. roku života?

Na otázku nám odpovedala Ing. Tylš: „Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou. Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.“

Čo sa týka rastlinného mlieka

Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku. Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné? „Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle,“ povedala detská lekárka.

Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila.

Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. Naučiť sa to môžete aj v samotnom kurze poradkyne. „Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia,“ upozorňuje ďalej.

Ako to je s kozím a ovčím mliekom?

Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie). Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí.

Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka (varuje pred ním do jedného roka aj CDC, podľa americkej kliniky v Clevelande hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi). Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.

Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. „Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr,“ varovala aj Tylš.

A čo polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky?

Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.

Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko

A čo by ste ešte potrebovali vedieť? Rozpráva poradkyňa pre výživu Silvia Tylš: „V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi. Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov,...“

Je hustejšie a má žltkavú farbu, lebo obsahuje viacej bielkoviny, ktorá je pre novorodenca veľmi potrebná a taktiež imunoglobulín A nevyhnutný na vytváranie imunity dieťaťa. Je preto potrebné ho dieťaťu dávať od prvej chvíle po narodení. Materské mlieko obsahuje vzácne bielkoviny, ktoré sú príznačné len pre materské ľudské mlieko. Patrí medzi ne kazeín, laktalbumín a laktoglobulín. Zloženie materského mlieka môže matka ovplyvniť svojou stravou, jeho množstvo zväčša nie. Práve nesprávna a nedostatočná výživa matky, nedostatok mlieka, alebo zdravotné ťažkosti matky či dieťaťa vedú k potrebe podávať dojčaťu náhradné mlieka. O tomto kroku sa je veľmi dôležité poradiť s pediatrom.

Ako postupovať pri výbere vhodnej výživy pre dojča?

1. Zohľadňujeme zdravotný stav dieťaťa: V prípade, že musíme podávať umelú výživu z dôvodu neznášanlivosti niektorej látky v materskom mlieku, hľadajme výrobky označené nálepkou „špeciálne dojčenské mlieka“. Tieto sú určené pre dojčatá trpiace alergiou alebo neznášanlivosťou laktózy (hypoalergénne HA, bezlaktózové). Môžu sa podávať aj u detí od prvého dňa života, a to aj v prípade, ak u dieťaťa nebola doposiaľ zistená alergia, ale jeden z rodičov alebo obaja sú alergici.
2. Vek dieťaťa je veľmi dôležitý: Iná energetická hodnota je potrebná pre novorodenca a iná pre 6-mesačné dieťa.
3. Prospievanie dieťaťa: fyzické aj psychické, je jedným z indikátorov výberu správnej dojčenskej výživy. Pediatri sa zhodujú na tom, že dieťa od jedného roku nemusí prejsť zákonite na umelé mlieko, hlavne ak bolo počas prvého roka riadne dojčené materským mliekom a je už schopné prijímať aj inú stravu. Práve touto tuhou stravou je možné dieťaťu zabezpečiť dostatočný prísun vápnika či vitamínov v podobe mliečnych produktov (jogurty, výrobky z kyslého mlieka a smotany a pod.), zeleniny a ovocia.
4. Nočný spánok dieťaťa: je ďalšie kritérium, ktoré môže byť určujúce pre doplnenie alebo náhradu materského mlieka. Ak sa dieťa v noci často budí, plače a dožaduje sa dojčenia, je vhodné ho prikrmovať tzv.
5. Zloženie: Mlieka sú obohatené o vitamíny a minerály. Nadbytok príjmu niektorých vitamínov môže byť problémom podobne ako jeho nedostatok.
6. Zdroj: Dojčenské mlieka sa vyrábajú zväčša odstredením mlieka od zvierat, najčastejšie od kráv a kôz. Kozie mlieko je veľmi zdravé, ale pre deti trpiace anémiou nie je veľmi vhodné. Kravské mlieko je zas niekedy ťažko znášané a stráviteľné.
7. Cena: Pri kupovaní mlieka zohľadňujte aj cenu. Nie vždy platí, že čo je drahé, musí byť aj kvalitné. Orientujte sa na osvedčené značky a zistite si, či je mlieko registrované medzi produktmi zdravej výživy v našej krajine (resp.
8. Rozumné hospodárenie: V počiatočnom štádiu prechodu na umelé dojčenské mlieko kupujte iba menšie balenie, lebo neviete, ako bude vaše dieťa na túto stravu reagovať. Chystajte vždy čerstvú dávku, radšej menej hustú a častejšie, aspoň v prvých dňoch. Neprekračujte stanovenú hranicu dávkovania. Sledujte vyprázdňovanie dojčaťa, stav jeho pokožky a celkovú toleranciu vybraného mlieka. Nezabúdajte, že najprirodzenejšou výživou pre vaše dieťa je v prvom rade materské mlieko.

tags: #12 #mesacne #dieta #a #mlieko