Vývoj dieťaťa v 13 mesiacoch: Nové míľniky a výzvy

Po dovŕšení prvého roka života sa dieťa stáva samostatnejším a intenzívnejšie objavuje svoje okolie. V tomto období, okolo 13. mesiaca, môžeme pozorovať a zaznamenávať zmeny v správaní a začínajú sa objavovať prejavy nových diferencovaných emócií. Dieťa prichádza na to, že existujú rôzne prekážky, ktoré mu bránia objavovať a rozšíriť vlastnú rastúcu nezávislosť.

Emočný vývoj a separačná úzkosť

U 13-mesačného batoľaťa sa môžu začať prejavovať príznaky separačnej úzkosti. Táto fáza je pokračovaním procesu separácie, ktorou dieťa prechádza od svojho narodenia. Vo veku 13. mesiacov už dieťa prešlo subfázou diferenciácie, čo znamená, že dokáže odlíšiť seba od svojej matky. Znakom prekonania tejto fázy je to, že dieťa objavuje svoje okolie, predmety, vlastné telo a zameriava sa nielen na vonkajšie prostredie, ale aj na svoje pocity. Prvý strach, ktorý sa začína objavovať v tejto fáze, je vývinovo podmienená separačná úzkosť. Dieťa je omnoho samostatnejšie, plazí sa, lezie po štyroch, začína stáť a tiež chodiť a pociťuje potrebu vzďaľovať sa od mamy a precvičovať si získané zručnosti a skúmať svoje okolie, rozvíjať svoju nezávislosť a samostatnosť.

Batoľa je väčšinou pozitívne naladené - má radosť z pohybu a objavovania, ale môžu prechodne aj narastať príznaky úzkosti - plač, ľpenie na matke, zúfalstvo pri opúšťaní dieťaťa. Dieťa sa pri skúmaní okolia neustále ubezpečuje a kontroluje, či mama alebo otec sú na blízku a to všetkými svojim zmyslami. Krátkodobo sa môžu vyskytnúť mierne „depresívne“ stavy - nešťastie, sklesnutosť, plačlivosť - ktoré však pomáhajú dieťaťu prežiť odlúčenie od mamy. V nich si dieťa vytvára mentálny obraz - predstavu - mamy, a tieto predstavy majú na dieťa pozitívny - adaptívny účinok. V prípade nezvládnutej separácie môže dôjsť k stagnácii psychického vývinu, prípadne až k vývinovému regresu. Dobre zvládnuté prekonanie tejto fázy sa v budúcnosti prejaví dobrým základom na vytvorenie asertívneho správania, autonómie, samostatnosti, zvedavosti a snahy objavovať po celý svoj život. Preto je potrebné používať takú taktiku pri lúčení, ktorá by minimalizovala neurotizáciu dieťaťa. To znamená, že pri lúčení sa s dieťaťom, ho nevytrhávame z aktivity, ktorú vykonáva a vlastné „ahoj“ má byť veľmi stručné a rýchle. Často dlhým lúčením si snažia skôr rodičia kompenzovať pocit viny, že odchádzajú od dieťaťa.

Rastúca nezávislosť dieťaťa ho povzbudzuje k tomu, aby preskúmalo svoje okolie pod dohľadom rodiča alebo aj bez neho a tým v tomto období rastie potreba zabezpečenia a učenia dieťatka ohľadom bezpečnosti. Najlepší spôsob ako to zabezpečiť je, že si sami rodičia kľaknú na dlážku a pozrú sa na miestnosť z výšky svojho dieťaťa a hľadajú nepredvídateľné nebezpečenstvá, ktoré tam môžu hroziť.

Motorický vývoj a prvé krôčiky

Hrubá motorika sa výrazne rozvíja. Dieťa sa dokáže pohybovať samostatne alebo s pomocou, za ruku. Rozvíjanie pohybovej aktivity prispieva k spresňovaniu pohybov a reflexov malého telíčka, každý pohyb preciťuje, prežíva a ovláda podľa vlastného želania. V kľaku na všetkých štyroch končatinách je už dieťa natoľko stabilné, že dokáže uvoľniť jednu ručičku a uchopiť s ňou hračku a potom si s hračkou sadnúť do vzpriameného sedu s rovným chrbtom, voľne natiahnutými nohami vpred a s hračkou sa v tejto polohe pohrať. Ak dieťa uvidí v ľubovoľnej vzdialenosti iný zaujímavý objekt, malo by sa samo bez koordinačných problémov dostať k hračke, osobe alebo objektu, ktorý zaujal jeho pozornosť spôsobom tzv. zrelého lezenia po všetkých štyroch končatinách.

Stoj v počiatkoch vyzerá tak, že dieťa má tzv. uzamknuté kolená (teda kolená sú maximálne prepnuté bez možnosti mierneho pokrčenia). S týmto sú spojené aj ďalšie zmeny v držaní tela. Spočiatku môže mať dieťa sklonenú panvu dopredu, čo môžete pozorovať ako vystrčený zadoček vzad, ďalej máva vypuklé bruško dopredu, ramená vytiahnuté nahor k ušiam, hlavičku mierne predsunutú. Samo dieťa často nedokáže voľne predmet pustiť a trvá chvíľu, než dôjde k uvoľneniu. Rovnako ako má dieťa zaťaté pästičky a silno sa drží rukami predmetu, tak aj prstíky na nohe sú zaťaté do podložky. Pôsobí to, ako by sa dieťa držalo v stoji aj nohami. Až s pribúdajúcim časom a množstvom precvičovania sa stoj uvoľní a stane sa vyspelým stojom. Uvoľnia sa uzamknuté kolená, rozvoľnia sa pästičky a pod. Dieťa bude môcť lepšie pracovať so svojím ťažiskom, sklopí panvu vzad, bruško zatiahne do roviny, ramienka uvoľní a pretiahne krk. Hlavičku postaví do osi celého tela a nebude ju už v stoji predsúvať.

Sotva bude dieťa samo uvoľňovať ručičku (jednou rukou sa bude stále pridržiavať, aby nespadlo späť na zem), bude sa pokúšať dosiahnuť na hračku alebo predmet, na ktorý vidí a leží blízko neho. Ak je už dieťa dostatočne šikovné v stoji (a stojí napríklad u konferenčného stolíka), odváži sa chytiť sa stola ďalej od tela do strany a urobiť drobný krôčik za ručičkou. Prisunie potom druhú nôžku a rovnakú ruku. Tento pohyb zopakuje toľkokrát, koľkokrát je potrebné, aby sa dostalo ku vzdialenejšej hračke. Jedná sa o tzv. quadrupedálnu lokomóciu, čo znamená, že dieťa k chôdzi v stoji používa všetky štyri končatiny. Týmto spôsobom dieťa dokáže prejsť niekoľko metrov, a preto by sme mali byť ostražití! Je nutné upozorniť na chyby, ktorých sa deti dopúšťajú a často im bývajú odpustené s ospravedlnením, že takto to robí veľa detí. Veľakrát mamičky ani netušia, že ich drobček nejakú chybu robí. Avšak chyby sú vždy známkou nesprávneho vývinu dieťaťa, a preto je dobré začať dieťa vhodne stimulovať tak, aby došlo k náprave zlej koordinácie pohybu včas.

Nie je potrebné sa ponáhľať a kupovať pre dieťatko topánky hneď ako začne chodiť, alebo sa objavia náznaky chôdze. Ak je povrch dlážky, po ktorom chodí bezpečný, chôdza naboso aj na mierne nerovnom teréne - po tráve, piesku apod. - pomáha dieťatku vybudovať svaly v nožičkách a súčasne napomáha rozvíjaniu pocitu rovnováhy. Naučiť sa držať rovnováhu je neoddeliteľnou súčasťou chôdze, tak sa ako rodič snažte, neskákať a nedržať dieťa hneď ako sa zakolíše, alebo keď spadne - samozrejme dávame pozor, aby sa dieťa nezranilo. Dieťa treba povzbudzovať k tomu, aby sa opäť postavilo na nožičky a získalo dôveru v seba samého. Dieťatko sa musí naučiť kráčať, padať, znovu sa postaviť a kráčať opäť.

Rozvoj reči a komunikácie

Počas druhého roka života dieťaťa sa spomaľuje tempo rastu dieťaťa a začína sa strácať detský tuk. Ďalšou novou zručnosťou, ktorá sa rozvíja v tomto období je reč a sociálna komunikácia. Je viac ako pravdepodobné, že chápe význam toho, čo hovoríte, a jeho slovná zásoba sa rýchlo rozširuje, aby mu mohlo vyjadriť svoje myšlienky. Okrem vlastnej reči - slangu - (napríklad „ba“ môže byť slovo pre fľašu, jedlo, hračku apod.), má dieťatko v zásobe pár perfektných slov a gest. Zbožňuje mávať a kričať „pá - pá“ na návštevníkov, opakovať ich mená, či mená domácich maznáčikov a čo je najlepšie začína používať slová „mama“ a „tata“ keď sa s Vami rozpráva.

Avšak aj napriek týmto rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam môže byť frustrované vlastnou neschopnosťou vyjadriť všetko, čo chce. Je to len malá osôbka s veľkými, nepredvídateľnými, emóciami. Tieto už spomínané rozvíjajúce sa emócie ako je sebadôvera, úzkosť, žiarlivosť, pýcha môžu byť súčasne vzrušujúce aj mätúce. To môže spôsobiť, že vaše batoľa sa v jednej chvíli šťastne a nahlas smeje a po minúte zúri a vybuchuje v obrovskej explózii hnevu. Nezabúdajte, že dieťa sa len učí zvládať tieto emócie a ich pochopenie závisí od Vás samotných a Vášho príkladu.

Poskytnite svojmu dieťaťu povzbudenie a pochopenie pri vyrovnávaní sa s jednotlivými emóciami a ich rýchlou zmenou. Pomôžte im rozpoznávať, ako sa cítia ony samé a súčasne aj ako to pôsobí na ich okolie.

Hry a stimulácia

Skvelou zábavou u 13-mesačného dieťaťa a skvelou hračkou môže byť zrkadlo. Stačí sa postaviť pred ne a sledovať seba i dieťa. Batoľa býva fascinované pozorovaním vlastnej tváre a jej odrazu. Pochopenie toho - Aha, to som ja - vidím sa! - je skvelým zážitkom. Pozerajte sa spolu ponad rameno a ukazujte mu, že tam nik nie je. To mu pomáha rozlíšiť seba a svoju mamu. Rovnako je skvelou hrou robenie grimás a smiešnych tvári. Zábava pre Vás aj Vaše dieťatko.

Základné heslo, ktoré Vás bude sprevádzať od konca prvého roka je „Buď pripravený!“. Vaše dieťa vymyslí nevymysliteľné, nájde a dokáže veci, na ktoré by ste vy ani nepomysleli. Nie je možné zabrániť drobným úrazom, odreninám, škrabancom, buchnutiam apod.

Denne čítajte svojmu dieťaťu - nemusia to byť „naozajstné“ rozprávky, stačia leporelá, ukazujte si obrázky, menujte čo na nich je, čo sa tam robí. Deti preferujú knihy s jednoduchými obrázkami, dobre rozpoznateľnými a málom textu. Pre nich dôležitejšie, že sedia alebo sa túlia k rodičovi a spoločne niečo robia. Požiadajte dieťatko, aby našlo nejaké predmety alebo ukázalo na časti tela a predmety - hra na „Kde je ruka?“. Hry na triedenie tvarov a jednoduché hádanky.

Povzbudzujte dieťa, aby preskúmalo a vyskúšalo nové veci. Rozvíjajte reč vášho batoľa tým, že s ním budete veľa rozprávať a vždy pridáte ďalšie slová prípadne správne pomenujete predmety. Reagujte a pozitívne stimulujte vhodné správanie svojho dieťaťa namiesto trestania toho nežiaduceho. Ak už trestáte, je potrebné dbať na to, aby bolo dieťa potrestané okamžite alebo vo veľmi krátkom časovom úseku po nežiaducom správaní.

Výživa a spánok

V strave podávame a postupne zavádzame: mliečne výrobky - jogurty, rastlinné maslo, tvaroh, vaječný bielok, sladkovodné ryby, strukoviny, cibuľu, cesnak, hlávkový šalát, paradajky, reďkovky, zeler, uhorky, ríbezle, jahody, maliny. Nechávame dieťa jedávať samé lyžičkou (polotekutú a tuhú stravu), malo by už vedieť piť tekutiny z pohárika.

Čas ukladania na večerný spánok by sa mal ustáliť na určitú hodinu. Je dobré, ak spánku predchádza nejaký rituál, ktorý naň dieťa pripravuje (čítanie rozprávky, objatie, modlitba,...). Dieťaťu navodzuje pohodu, pokoj, sčasti aj ospalosť. Neukladajte dieťa k spánku za trest, ak je vyhrešené za niečo, čo urobilo, potrestané, uplakané a vystrašené! Je potrebné ho predtým upokojiť a utvrdiť, že ho máte stále radi.

Potreba spánku sa v priebehu 2. roka života nepozorovane mení. Na každých 10 až 13,5 hodiny nočného spánku pripadá v priemere 1 až 3,5 hodiny denného spánku. Najčastejšie ide o súvislý dlhší spánok okolo obeda alebo po ňom.

Bezpečnosť a starostlivosť

Dieťa musí mať priestor na rozvíjanie svojich telesných schopností, avšak je dôležité vylúčiť nebezpečenstvo hroziace pri jeho „objavných výpravách“. Veľmi skoro prídete na to, že žiadne miesto v byte nie je pred dieťaťom dostatočne bezpečné: kúpeľňa - kozmetické krémy, pracie prášky, čistiace prostriedky, kuchyňa - prístroje s dlhými šnúrami, ostré okraje, horúce tekutiny, ... obývačka - izbové kvety, kvetináče, ... Aj keď je dieťa ešte malé, rodič musí vyžadovať určitú disciplínu a stanoviť hranice, za ktoré dieťa nesmie ísť.

Každý deň zadávame dieťaťu malé úlohy, ktoré dokáže zvládnuť. Pripravujeme ho tak na určité povinnosti, ktoré bude mať neskôr. Najdôležitejší je pre neho pocit istoty, bezpečia, dôvery a lásky!

Batoľa v 13. mesiaci váži v priemere 9 200 až 9 900 gramov a meria 74 až 84 centimetrov. Obvod hlavy je približne 43 až 49 centimetrov. Sedí mu oblečenie vo veľkosti 80 alebo 86. Neznepokojujte sa, ak vaša ratolesť nespĺňa tabuľkové rastové hodnoty. Odchýlky niekoľko centimetrov a až dva kilogramy v 2. roku života sú normálne.

tags: #13 #mesacne #dieta #vyvoj