14-mesačné dieťa nechce chodiť: Príčiny a čo robiť

Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza. Cieľom tohto článku je poskytnúť vám komplexný pohľad na motorický vývoj dieťaťa okolo jedného roka, ponúknuť tipy na podporu chôdze a pomôcť vám rozlíšiť, kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Motorický vývoj dieťaťa: Od bábätka po batoľa

Cesta k samostatnej chôdzi je postupný proces, ktorý zahŕňa niekoľko dôležitých míľnikov. Dieťa sa najprv učí pretáčať, potom sedieť, štvornožkovať a nakoniec sa postaví a začne chodiť popri nábytku. Niektoré deti preskočia štvornožkovanie, iné sú v otázke chodenia lenivé. Kým jedno dieťa začne pobehovať po byte pár mesiacov predtým, než sfúkne prvú sviečku na torte, iné si dáva aj dlho potom načas. Niekedy má bábätko už pol druha roka a ešte stále si veselo štvornožkuje. Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé.

Prečo existujú rozdiely vo vývoji?

Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viacero:

• Individuálne tempo: Každé dieťa má iné tempo vývoja. Niektoré deti sa zameriavajú na psychický vývoj, iné na fyzický. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Niektoré deti sa zameriavajú na iné oblasti vývoja, ako je napríklad reč alebo jemná motorika, a chôdza príde neskôr.
• Sila svalstva: Chôdza si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta a panvového svalstva. Dieťa musí počkať, kým jeho svalstvo dostatočne zosilnie. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne.
• Konštitúcia: Buľatejšie deti to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie.
• Povaha: Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.
• Vplyv súrodencov: Mladšie deti sa často „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely. Mladšie deti sa častokrát prirodzene „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely.

Kedy je vhodné začať sa znepokojovať?

Väčšina detí začína chodiť okolo prvého roka, ale niektoré potrebujú viac času. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času. Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém. Ak dieťa nezačne chodiť do 18. mesiaca, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Vášnemu dieťaťu sa vo všeobecnosti v oblasti motorického vývoja ničomu neušlo, ak štvornožkuje. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže.

Na čo sa zamerať?

Celkový vývoj: Zaostáva dieťa aj v iných oblastiach, ako je jemná motorika alebo rečový vývin? Ak nie, zvyčajne nejde o problém. Motorika: Štvornožkuje dieťa? Ak áno, pravdepodobne nemá v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa.

Možné príčiny oneskorenej chôdze

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že 14-mesačné dieťa nechce chodiť:

• Hypotónia: Nízky svalový tonus (hypotónia) môže sťažiť dieťaťu udržať rovnováhu a koordinovať pohyby potrebné na chôdzu. Mamička spomína, že jej dcéra je trochu hypotonická a že to chce len svoj čas.
• Vyššia hmotnosť: Vyššia hmotnosť môže dieťa zaťažovať a sťažovať mu pohyb. U užívateľa sa tiež potvrdilo, že vyššia hmotnosť súvisí s pohyblivosťou, ale skôr si myslí, že je to naopak.
• Opatrnosť: Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili sebaisto pri chôdzi. Syn bol pohodlnejší, sedieť začal v 8. mes, až potom loziť po štyroch (nikdy v tom nedosiahol rýchlosť dcerky), okolo 8-9. mes začal vstávať, potom dosť dlho chodil popri nábytku a odmietal sa pustiť. Chodiť začal v 13,5 mesiaci. Ale ona je aj doteraz taká povaha, že sa do ničoho nepustí bezhlavo, je opatrnejší a bude niečo robiť, až ked si to poriadne odsleduje. Ale potom zrazu urobí velký pokrok.
• Skryté ortopedické problémy: V zriedkavých prípadoch môže oneskorenú chôdzu spôsobovať nediagnostikovaný ortopedický problém. Mamička hľadá maminky s detičkami, ktore zacali neskor chodit kvoli nejakym skrytym ortopedickym, resp. akykolvek problemom, ktore nebolo mozne spociatku diagnostikovat.
• Neurologické problémy: V niektorých prípadoch môžu neurologické problémy ovplyvniť schopnosť dieťaťa chodiť.
• Nedostatok príležitostí na pohyb: Ak dieťa nemá dostatok príležitostí na pohyb a skúmanie svojho okolia, môže sa oneskoriť v chôdzi.
• Psychologické faktory: Psychický blok: zápcha je psychosomatickým prejavom, reakciou dieťaťa na udalosť ako hádky rodičov, rozvod, sťahovanie, zmena prostredia teda nástup do škôlky či školy (kolektívu iných detí), cestovanie, priveľké nároky rodičov na čistotu, priskoré odplienkovanie alebo priskoré učenie (nevhodný nácvik alebo priveľmi autoritatívny či ochraňujúci-úzkostlivý) dieťaťa na nočník (niektoré lekárky odporúčajú po 18.mesiaci), záchod (strach, stres, rozčúlenie, úzkosti). Ale aj súrodenecká žiarlivosť, alkoholizmus či užívanie návykových látok v rodine, návrat mamy do zamestnania (separačná úzkosť), ale aj sexuálne zneužívanie. Ide o funkčnú - najčastejšiu zápchu u detí.
• Zápcha: Zápcha, teda obstipácia je upchatie hrubého čreva stolicou. Ide o pomerne častý problém a bežne sa vyskytuje aj v detskom veku.

Ako motivovať dieťa k chôdzi?

V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.

• Vytvorte bezpečný priestor: Uistite sa, že má dieťa bezpečný priestor na pohyb a skúmanie. Odstráňte všetky prekážky, ktoré by mohli spôsobiť pád. Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
• Podpora, nie preháňanie: Pri chôdzi dieťa pridŕžajte, ale nie v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za ober ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
• Používajte motiváciu: Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
• Hrajte sa: Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček. Ak chcete súčasne podporovať rozvoj emocionálnych aj motorických zručností, zahrajte sa na zrkadlo. Posaďte sa oproti dcérke či synčekovi na zem alebo na pohovku. Robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami a smejte sa. Vaša ratolesť bude so záujmom sledovať, čo to stvárate, a začne vás napodobňovať.
• Odrážadlá a hračky: Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú odrážadlá - najmä v tvare autíčka či malého bicykla, s vodiacou tyčou alebo bez nej - plus stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť, napríklad kočík s bábikou, detská kosačka, prípadne aj obyčajná kartónová škatuľa.
• Naboso je najlepšie: Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso.

Čo nerobiť?

• Neporovnávajte: Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Neporovnávajte svoje dieťa s inými.
• Netlačte na pílu: Ak dieťa ešte nie je pripravené, netlačte ho do chôdze nasilu.

Ďalšie aktivity na podporu pohybu

Okrem priameho tréningu chôdze existujú aj ďalšie aktivity, ktoré prirodzene podporujú celkový motorický vývoj dieťaťa:

• Plávanie: Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
• Hojdanie: Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku).
• Cvičenie: Pri prebaľovaní alebo po kúpaní môžete dieťatku precvičiť nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním.
• Hry: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú pohyb, ako napríklad gúľanie loptičky, stavanie veže z kociek alebo tancovanie.

Vyšetrenie u neurológa

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborn e Vojtova reflexná rehabiliácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť. Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie.

Kedy hľadať odbornú pomoc?

Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi. Vhodné je navštíviť a poradiť sa s detskou lekárkou či lekárom, AK:

• má vaše dieťa vyššie príznaky a pridružia sa aj horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta) alebo nahmatáte brušné vydutiny a zápcha trvá dlhšie ako 2 týždne.
• Ak vaše dieťa nezačne chodiť do 18 mesiacov.
• Ak máte pocit, že dieťa má slabšie svalstvo a nedokáže sa samo posadiť alebo štvornožkovať.
• Ak máte akékoľvek pochybnosti o motorickom vývoji svojho dieťaťa.
• V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí.
• O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách.
• Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine.

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností. Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia). Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií. Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia.

Čo robiť pri zápche?

Ak má dieťa zápchu, existuje niekoľko spôsobov, ako mu pomôcť:

• Zvýšte príjem tekutín: Zabezpečte, aby dieťa pilo dostatok vody, ovocných štiav alebo riedených džúsov.
• Upravte stravu: Zvýšte príjem vlákniny v strave dieťaťa. Do stravy zaraďte ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky. V strave zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom vlákniny a upraviť ju tak, aby neobsahovala obstipujúce zložky. Vláknina (nestráviteľné časti potravín): býva nerozpustná alebo rozpustná vo vode. Všeobecnou radou pri zápche je zvýšiť hlavne príjem vlákniny rozpustnej vo vode, ktorá viaže vodu a zmäkčuje stolicu.
• Masírujte bruško: Jemná masáž bruška v smere hodinových ručičiek môže pomôcť stimulovať črevá.
• Cvičte nožičkami: Pri prebaľovaní cvičte nožičkami pokrčenými v kolienkach krúživými pohybmi a jemným pritlačením kolienok k brušku.
• Použite glycerínový čapík: V prípade potreby môžete použiť glycerínový čapík na uvoľnenie stolice. Mamičky tiež píšu o glycerínovom čapíku ako prvej pomoci, ale iba zo začiatku, alebo riedení stolice prípravkami s obsahom laktulózy (ale s primeraným príjmom tekutín).

tags: #14 #mesacne #dieta #nechodi #nehovori