Detská žiarlivosť je bežným javom a na istý moment sa objaví u väčšiny rodín. Žiarlivosť u detí nastáva bežne. Myslia si, že rodičom na nich nezáleží a že nedostanú toľko pozornosti ako dovtedy. Dieťa sa v ranom veku na rodičov veľmi naviaže, obzvlášť na matku. O pozornosť dôležitej osoby sa nechce deliť. Paradoxne, nie je to len nedostatok pozornosti, čo vyvoláva detskú žiarlivosť. Niektoré deti majú jednoducho potrebu zaujať a byť stredom diania. Aby sme však deťom nekrivdili, niekedy ani samy nemôžu za to, že sa správajú závistlivo a majetnícky. Môže za to aj pocit nespravodlivosti. Dokonca ak dieťa nevie inak vyjadriť svoje emócie, stáva sa žiarlivým, a tak dáva najavo svoje vrúcne pocity.
Žiarlivosť sa teda neprejavuje len snahou získať späť stratenú pozornosť. Pripravte sa na to, že dieťa môže svojho súrodenca biť a šikanovať. V niektorých prípadoch ale nastáva opačná situácia. Ak dieťaťu niekto berie to, čo bolo len jeho, dostaví sa zlá nálada. Menej agresívnymi, no bežnými náznakmi detskej žiarlivosti je vyslovene detinské správanie. Takže hoci už dieťa vie pekne rozprávať, začne bľabotať ako bábätko, čím púta na seba pozornosť.
Príčiny detskej žiarlivosti
Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov, jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa, zdanlivo na jeho úkor, venuje.
Už od 10 - 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou. Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj. Iné deti svoju nespokojnosť prejavujú plačom, vzdychaním alebo smútkom. Aj malé dieťa vie dobre vytušiť vzťahy medzi matkou a inou osobou a dokáže trpieť kvôli tomu, že nie je jediným objektom jej lásky a túžby. Chce mať matku len pre seba.
Táto situácia vzťahového trojuholníka je modelovou situáciou oidipovského vzťahu, ktorý sa napĺňa a rozvíja ešte v ďalších rokoch. Psychoanalytici to považujú za prirodzenú súčasť vývoja každého človeka. Toto uvedomovanie predstavuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí i keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi egocentrické obdobie.
Detská žiarlivosť je bežným javom a na istý moment sa objaví u väčšiny rodín. Pravdepodobnosť, že sa žiarlivosti vyhnete, je teda veľmi malá. Aj keď máte doma mladšie dieťa, nemali by ste ho uprednostňovať na úkor staršieho súrodenca. Takže ak sa ponúknu príuleuxní alebo známi, že drobca postrážia, určite pomoc využite. Vysvetlite mu, že každému dieťaťu sa niekedy venuje viac pozornosti.
Žiarlivosť, pocit menejcennosti a odmietnutia. Ak deti porovnávate, u detí to vyvoláva mnoho negatívnych domnienok. A tie môžu pretrvať dlhý čas. Odporúčame vám, aby ste deti s nikým neporovnávali. To, že rovesníci robia niečo lepšie, neznamená, že takéto úspechy dosiahne aj vaše dieťa. Práve naopak. Aby ste zmiernili žiarlivosť, deti s nikým neporovnávajte.
V prípade autizmu je príčina neznáma, ale predpokladá sa genetická podmienenosť, poškodenie mozgového tkaniva alebo komplikácie v tehotenstve a pri pôrode.
Kritickým obdobím je 1,5 - 3 roky. Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede.
Ako reagovať na žiarlivosť u dvojročného dieťaťa?
V praxi to môže vyzerať napríklad takto. Všetko však môže zmeniť váš návrh, že spoločne zájdete niekam na výlet. No a okrem spoločných hier si pomôžte aj tým, že dieťaťu vysvetlíte, aké dôležité je vzájomné zdieľanie. Skvelým spôsobom, ako túto vlastnosť zveľaďovať, je čítanie kníh. Hľadajte príbehy a hrdinov, ktorí zosobňujú tieto vlastnosti. Nezabudnite mu to aj povedať.
Čo robiť v tomto období vývoja dieťaťa? Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dieťa na matke veľmi citovo závislé. Najrozumnejšie zo všetkého je uistiť ho, že ho máte radi a že máte obrovský záujem o jeho svet. Zároveň jemne, nežne a pomaly ho treba zoznamovať so skutočnosťou, že síce rodičia ho bezvýhradne milujú, ale nie je jediné, komu lásku prejavujú.
Dieťa môže žiarliť nielen na mamu, ale aj na mladších súrodencov. Najčastejšie sa tento druh žiarlivosti vyskytuje u prvorodených detí, ktoré majú okolo 2-3 rokov po narodení ďalšieho súrodenca. Je to pochopiteľné, veď dieťa, ktorému sa dovtedy venovala celá rodina, odrazu sa dostáva akoby na okraj záujmu. Žiarlivosť sa môže prejaviť v úplne otvorenej podobe, ba môže prerásť až do priameho nepriateľstva, so snahou mladšiemu súrodencovi ublížiť.
Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať. Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením. Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec. Malo by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie. Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo. Dieťaťu by ste mali rozprávať aj o tom, ako to vyzeralo, keď ono bolo samotné v brušku, malo by vidieť aj svoju fotku a ultrazvuk. Hneď ako sa dieťatko narodí, mala by sa staršiemu súrodencovi zveriť nejaká dôležitá funkcia. Malo by sa mu dovoliť, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Znovu nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu.
Každý deň si nájdite chvíľku, ktorú budete venovať len jemu, napríklad keď bábätko zaspí. Ak ste mali nejaké spoločné rituály, napríklad večerné čítanie, rozhodne ich aj naďalej udržiavajte. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých - napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Opakujte mu, že ho ľúbite, tak často, ako sa dá, pretože práve túto istotu teraz veľmi potrebuje. Aby si dieťa obľúbilo mladšieho súrodenca, na to treba čas a trpezlivosť.
Vysvetlite mu, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru, viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu povedzte a napríklad aj na videách a fotografiách ukážte, že keď bolo ono v tom veku, starali ste sa oň práve s takou láskou a práve tak ste ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz. Zachovajte hierarchiu: staršie dieťa sa predsa niekam posunulo, má viac práv a viac povinností ako mladšie dieťa. Dajte mu to najavo.
Každé vaše dieťa má nárok na čas strávený len s vami. Každé dieťa má nárok na to, aby sa mohlo hrať samé, prípadne len so svojimi kamarátmi. Ak sa deti hádajú kvôli počítačovým hrám alebo televízii a spoločným hračkám, stanovte si pravidlá: ako dlho, kto a kedy môže vec používať. Každá hračka má svojho majiteľa. Nenúťte ho požičiavať svoje hračky. Vy predsa tiež len tak nepožičiate pre Vás cennú vec.
Deti majú radi Vaše pochvaly a budú sa snažiť, aby ich dostali čo najviac. Neporovnávajte ich. Nehovorte o žiadnom ako šikovnejšom, hlučnejšom alebo pozornejšom.
Je dôležité zistiť, prečo sa vaše dieťa zdráha hrať s ostatnými deťmi. Nedostatok sociálnych zručností: Mladšie deti sa ešte učia, ako komunikovať a hrať sa s rovesníkmi. Strach z konfliktu: Ak malo dieťa v minulosti negatívnu skúsenosť s inými deťmi (napr. 2. Ak sa dieťa zdráha hrať s inými, je dôležité ho jemne podporovať pri rozvíjaní základných sociálnych zručností. Môžete začať tým, že mu ukážete, ako sa zapojiť do hry s ostatnými. Nácvik pozdravov: Pomôžte dieťaťu nacvičiť si jednoduché pozdravy alebo otázky, ktoré môže použiť na začatie konverzácie. Riešenie konfliktov: Naučte dieťa, ako zvládať malé konflikty a nezhody. 3. Ak sa necíti komfortne v skupine, začnite tým, že ho zapojíte do hier s jedným kamarátom. 4. Môžete pozvať rodinných známych alebo deti, s ktorými sa už predtým stretlo v bezpečnom domácom prostredí. 5. 6. 7. Je dôležité byť trpezliví a nenaliehať príliš. Ak na dieťa vyvíjate tlak, môže sa cítiť znepokojene a ešte viac sa stiahnuť. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím tempom.
Buďte trpezliví a chápaví. Venujte dieťaťu individuálnu pozornosť a lásku. Zapájajte dieťa do aktivít s inými deťmi, ale nenúťte ho. Hľadajte odbornú pomoc a poradenstvo. Zamerajte sa na rozvoj sociálnych zručností dieťaťa. Vytvorte pre dieťa bezpečné a podporujúce prostredie.
Je dôležité stanoviť hranice a pravidlá, ktoré dieťa uisťujú a dávajú mu pocit istoty. Hranice by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by sa meniť z roka na rok. Hovorte rozhodne, ale potichu, pretože krik vyvoláva iba krik. Buďte dieťaťu príkladom a správajte sa disciplinovane.
Krúžky a aktivity s inými deťmi sú dôležité pre socializáciu a rozvoj zručností. Pohybové aktivity sú prepojené s rozvojom centrálnej nervovej sústavy a osobnosti dieťaťa.
Dbajte na to, aby sa dieťa necítilo preťažené a nechajte mu čas na voľnú hru a aktivity, ktoré ho bavia.
Názory na fyzické tresty sa rôznia. Niektorí rodičia sú za výchovné capnutie, iní sú proti. Je dôležité zvážiť povahu dieťaťa a účinnosť trestu.
Žiarlivosť sa môže objaviť aj u nevlastných detí, ktoré môžu žiarliť na partnera rodiča alebo na spoločné dieťa.
Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo , ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Všetko však môže zmeniť váš návrh, že spoločne zájdete niekam na výlet. No a okrem spoločných hier si pomôžte aj tým, že dieťaťu vysvetlíte, aké dôležité je vzájomné zdieľanie. Skvelým spôsobom, ako túto vlastnosť zveľaďovať, je čítanie kníh. Hľadajte príbehy a hrdinov, ktorí zosobňujú tieto vlastnosti. Nezabudnite mu to aj povedať.
Jedna vec je venovať deťom dostatok pozornosti a lásky. Celkom iné je však to, ak im dávate všetko, o čo vás požiadajú. Deti si na materiálne veci, prílišnú ochranu a pozornosť rýchlo zvyknú. Naším odporúčaním je, aby ste deťom nedávali všetko. Vo výchove pravidlá musia byť. Zbytočne autoritárske rodičovstvo sa však nemusí vyplatiť.
Znovu nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu.
Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých - napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne.
Aby ste zmiernili žiarlivosť, deti s nikým neporovnávajte. Skôr sa upriamte na ich prepájanie a spoluprácu.
Vysvetlite mu, že každému dieťaťu sa niekedy venuje viac pozornosti.
Každé vaše dieťa má nárok na čas strávený len s vami.
Hľadajte príbehy a hrdinov, ktorí zosobňujú tieto vlastnosti.
Skvelým spôsobom, ako túto vlastnosť zveľaďovať, je čítanie kníh.
Aby ste zmiernili žiarlivosť, deti s nikým neporovnávajte.
Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých.
Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu.
Hneď ako sa dieťatko narodí, mala by sa staršiemu súrodencovi zveriť nejaká dôležitá funkcia.
Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo.
Mal by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie.
Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec.
Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením.
Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať.
Aby ste zmiernili žiarlivosť, deti s nikým neporovnávajte.
Skôr sa upriamte na ich prepájanie a spoluprácu.
V praxi to môže vyzerať napríklad takto.
No a okrem spoločných hier si pomôžte aj tým, že dieťaťu vysvetlíte, aké dôležité je vzájomné zdieľanie.
Skvelým spôsobom, ako túto vlastnosť zveľaďovať, je čítanie kníh.
Hľadajte príbehy a hrdinov, ktorí zosobňujú tieto vlastnosti.
Nezabudnite mu to aj povedať.
Jedna vec je venovať deťom dostatok pozornosti a lásky.
Celkom iné je však to, ak im dávate všetko, o čo vás požiadajú.
Deti si na materiálne veci, prílišnú ochranu a pozornosť rýchlo zvyknú.
Naším odporúčaním je, aby ste deťom nedávali všetko.
Vo výchove pravidlá musia byť.
Zbytočne autoritárske rodičovstvo sa však nemusí vyplatiť.
Viacero odborníkov sa zhoduje na tom, že detská žiarlivosť prichádza do väčšiny rodín.
Zlá nálada, agresivita či hanblivé správanie môže súvisieť s niečím iným.
Žiarli batoľa na nové bábätko? Vyskúšajte tieto 3 jednoduché riešenia.
Hľadanie príčin žiarlivosti
Rodičia často hľadajú príčiny žiarlivosti a sebaobviňujú sa.
Aspergerov syndróm
Aspergerov syndróm je porucha autistického spektra, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v sociálnej interakcii, ale bez ťažkostí s rečou a mentálnou retardáciou.
Ako pomôcť dieťaťu so žiarlivosťou?
Dozvedieť sa, že dieťa má autizmus, môže byť pre rodiča úľavou po dlhej neistote.
Poruchy autistického spektra vyžadujú špeciálny prístup a ohľady.
Rodičia potrebujú nezmernú vôľu a vytrvalosť pri skúmaní ciest, ktoré vedú k preniknutiu do sveta ich dieťaťa, aby mu pomohli vyznať sa v našom svete.
Výchova a hranice
Je dôležité stanoviť hranice a pravidlá, ktoré dieťa uisťujú a dávajú mu pocit istoty.
Hranice by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by sa meniť z roka na rok.
Hovorte rozhodne, ale potichu, pretože krik vyvoláva iba krik.
Buďte dieťaťu príkladom a správajte sa disciplinovane.
Princípy výchovy:
Láska a podpora sú základom zdravého vývoja.
Hranice uisťujú a dávajú pocit istoty.
Rozhodnosť a pokoj namiesto kriku.
Príkladom k disciplíne.
Krúžky a socializácia
Krúžky a aktivity s inými deťmi sú dôležité pre socializáciu a rozvoj zručností.
Pohybové aktivity sú prepojené s rozvojom centrálnej nervovej sústavy a osobnosti dieťaťa.
Výhody krúžkov:
Socializácia s inými deťmi
Stanovovanie cieľov a prekonávanie ich
Rozvoj pohybových a sociálnych zručností
Príprava na školskú dochádzku
Dbajte na to, aby sa dieťa necítilo preťažené a nechajte mu čas na voľnú hru a aktivity, ktoré ho bavia.
Fyzické tresty
Názory na fyzické tresty sa rôznia.
Niektorí rodičia sú za výchovné capnutie, iní sú proti.
Je dôležité zvážiť povahu dieťaťa a účinnosť trestu.
Žiarlivosť na nevlastné deti
Žiarlivosť sa môže objaviť aj u nevlastných detí, ktoré môžu žiarliť na partnera rodiča alebo na spoločné dieťa.
Kde sa tieto strašné záchvaty zúrivosti berú a prečo?
Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť.
Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc.
Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať.
Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené.
Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu.
Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne
Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo.
Je však dôležité povedať mu prečo.
Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné.
Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné.
Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty.
Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo.
Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc.
Robia ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka?
Dovoľte mu, aby si ho vzalo , ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite.
Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte!
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte.
Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:
Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti.
Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Aby sme vám vedeli vybrať tie najlepšie hračky a zároveň vaše objednávky vybavili čo najrýchlejšie, využívame na to súbory cookies a ďalšie technológie.
Tlačidlami nižšie s tým môžete súhlasiť alebo to odmietnuť.
Avšak niektoré deti môžu prejavovať neochotu alebo ťažkosti pri hre s inými deťmi.
Ako rodič môžete dieťaťu pomôcť prekonať tieto výzvy a jemne ho motivovať k tomu, aby sa viac zapájalo do hry s inými deťmi.
Ako na to?
1. Je dôležité zistiť, prečo sa vaše dieťa zdráha hrať s ostatnými deťmi.
Nedostatok sociálnych zručností: Mladšie deti sa ešte učia, ako komunikovať a hrať sa s rovesníkmi.
Strach z konfliktu: Ak malo dieťa v minulosti negatívnu skúsenosť s inými deťmi (napr.
2. Ak sa dieťa zdráha hrať s inými, je dôležité ho jemne podporovať pri rozvíjaní základných sociálnych zručností.
Môžete začať tým, že mu ukážete, ako sa zapojiť do hry s ostatnými.
Nácvik pozdravov: Pomôžte dieťaťu nacvičiť si jednoduché pozdravy alebo otázky, ktoré môže použiť na začatie konverzácie.
Riešenie konfliktov: Naučte dieťa, ako zvládať malé konflikty a nezhody.
3. Ak sa necíti komfortne v skupine, začnite tým, že ho zapojíte do hier s jedným kamarátom.
4. Môžete pozvať rodinných známych alebo deti, s ktorými sa už predtým stretlo v bezpečnom domácom prostredí.
5.
6.
7.
Je dôležité byť trpezliví a nenaliehať príliš.
Ak na dieťa vyvíjate tlak, môže sa cítiť znepokojene a ešte viac sa stiahnuť.
Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím tempom.
Veľmi sa tešíme funkčným a rozrastajúcim sa rodinám aj u nás v Kvapke.
Niekedy mamička so starším dieťatkom pláva do konca gravidity, niekedy ju vystrieda ocko.
Zvyčajne podľa správania staršieho dieťatka vieme, že sa čosi v rodine zmenilo.
Staršie dieťatko vždy zareaguje na príchod mladšieho súrodenca.
Veľmi často sa reakcia prejaví ako žiarlivosť voči mladšiemu súrodencovi.
V prvom rade: každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť.
Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché:
Vysvetlite dieťatku, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru, viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov.
Žiarlivému dieťaťu povedzte a napríklad aj na videách a fotografiách ukážte, že keď bolo ono v tom veku, starali ste sa oň práve s takou láskou a práve tak ste ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz.
Zachovajte hierarchiu: staršie dieťa sa predsa niekam posunulo, má viac práv a viac povinností ako mladšie dieťa.
Dajte mu to najavo.
Každé vaše dieťa má nárok na čas strávený len s vami.
Každé dieťa má nárok na to, aby sa mohlo hrať samé, prípadne len so svojimi kamarátmi.
Ak sa deti hádajú kvôli počítačovým hrám alebo televízii a spoločným hračkám, stanovte si pravidlá: ako dlho, kto a kedy môže vec používať.
Každá hračka má svojho majiteľa.
Nenúťte ho požičiavať svoje hračky.
Vy predsa tiež len tak nepožičiate pre Vás cennú vec.
Deti majú radi Vaše pochvaly a budú sa snažiť, aby ich dostali čo najviac.
Neporovnávajte ich.
Nehovorte o žiadnom ako šikovnejšom, hlučnejšom alebo pozornejšom.
Zaujíma vás táto téma viac?