Odplienkovanie 26-mesačného dieťaťa: Výzvy a riešenia

Odplienkovanie je významný míľnik vo vývoji dieťaťa a často sprevádza rodičov množstvo otázok a obáv. Kedy je ten správny čas? Ako na to ísť? Čo robiť, keď sa nedarí? Tento článok sa zameriava na skúsenosti s odplienkovaním detí okolo 2 rokov, pričom zohľadňuje individuálne rozdiely a ponúka praktické rady pre úspešný prechod bez plienok.

Individuálny prístup je kľúčový

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a na odplienkovanie je pripravené v inom veku. Niektoré deti sú pripravené už okolo 18 mesiacov, iné potrebujú viac času a dozrievajú až okolo 3 rokov. Dôležité je rešpektovať tempo dieťaťa a neporovnávať ho s inými deťmi. Ako uvádza jedna z mamičiek: "Plienky do 3r sú ÚPLNE v poriadku. A vôbec nevadí, že susedkina malá už od dvoch chodí bez (a mama nosí v kabelke dva náhradné outfity pre istotu)."

Už to bude 1 rok, od kedy som Adelku začala nechávať cez deň bez plienky. Odplienkovanie sa nestalo u nás zo dňa na deň a nebola to ani cesta jednoduchá. Adelku som začala posadzovať na nočník už okolo 12 mesiacov. Niektorí odporúčajú začať už v momente, keď dieťa dokáže samostatne sedieť. Podporoval ma v tom aj manžel. Vždy, keď som išla ja alebo on na toaletu, Adelka išla s nami. Sedeniu na nočníku sa nijak nebránila.

Pri nočníku mala nachystané knižky, ktoré si listovala, alebo sme sa venovali rozprávaniu o tom, ako sa potreba vykoná, čo sa pri tom robí… Na záver mohla vždy spláchnuť a pozrieť, ako sa všetko spláchlo. Zo začiatku, som ju pri splachovaní držala na rukách a keď už bola väčšia, sama vyliezla na zatvorený záchod a splachovala. Zo začiatku išlo čisto len o sedenie na nočníku bez vykonania potreby. Ak aj potrebu Adelka urobila, nazvala by som to teraz už len čistou náhodou. Trvalo pol roka, keď začala Adelka cielene cikať do nočníka a počas neho som veľakrát mala pocit, že toto nemá zmysel. Bála som sa, aby si nevytvorila predstavu, že na záchod sa chodia čítať knižky a splachovať záchod 🙂 Dnes už viem, že to všetko malo zmysel.

Známky pripravenosti na odplienkovanie

Existuje niekoľko znakov, ktoré naznačujú, že dieťa môže byť pripravené na odplienkovanie:

• Dieťa si uvedomuje, že sa mu chce cikať alebo kakať. Môže to dať najavo slovami, gestami alebo zmenou správania.
• Dieťa má suchú plienku po dobu niekoľkých hodín. To znamená, že má lepšiu kontrolu nad močovým mechúrom.
• Dieťa sa zaujíma o nočník alebo záchod. Chce sa pozerať, ako používate záchod vy, alebo sa samo pokúša posadiť na nočník.
• Dieťa rozumie jednoduchým pokynom. Je schopné pochopiť, čo od neho chcete, keď ho posadíte na nočník.
• Dieťa prejavuje túžbu byť samostatné. Chce robiť veci samo a byť nezávislé.

Ako začať s odplienkovaním

Ak vaše dieťa prejavuje niektoré z týchto znakov, môžete začať s odplienkovaním. Tu je niekoľko tipov, ako na to:

• Vytvorte pozitívnu atmosféru. Odplienkovanie by malo byť pre dieťa príjemnou skúsenosťou, nie stresujúcou. Chválte ho za každý pokrok, aj keď sa len posadilo na nočník.
• Zaveďte pravidelný režim. Ponúknite dieťaťu nočník v pravidelných intervaloch, napríklad každé 2-3 hodiny, po prebudení a pred spaním.
• Nechajte dieťa vybrať si nočník. Ak si dieťa samo vyberie nočník, bude mať k nemu pozitívnejší vzťah.
• Urobte z nočníka zábavu. Čítajte dieťaťu rozprávky, spievajte mu pesničky alebo mu dajte hračku, s ktorou sa môže hrať na nočníku.
• Buďte trpezliví. Odplienkovanie si vyžaduje čas a trpezlivosť. Neznechucujte sa, ak sa dieťa občas pociká. Berte to ako súčasť procesu učenia.
• Nenúťte dieťa. Ak dieťa nechce sedieť na nočníku, nenúťte ho. Skúste to znova neskôr.
• Používajte vhodné oblečenie. Počas odplienkovania je vhodné obliekať dieťa do ľahko vyzliekateľného oblečenia, aby sa mohlo rýchlo dostať na nočník.
• Majte náhradné oblečenie po ruke. Nehody sa stávajú, preto je dobré mať vždy pri sebe náhradné oblečenie.
• V noci používajte plienky.

Praktické tipy a skúsenosti

Časom som zistila, že ráno po prebudení sa takmer vždy vyciká alebo aj vykaká. Aby som zvýšila pravdepodobnosť vykonania potreby do nočníka, začala som ju dávať na nočník bezprostredne po zobudení. Niekedy to boli pre mňa veľmi hektické prebudenia, že som takmer bežala s Adelkou na záchod, len aby sa nevycikala do plienky. Podobne to bolo po najedení. V organizme funguje gastrokolický reflex, ktorý zabezpečuje, že keď sa niečo ústami dostane dnu, tak niečo zasa musí vyjsť aj von. Tak som skúšala posadiť ju na nočník cca 15 minút po najedení, čo som časom odsledovala ako optimálny čas.

Predpokladom na to, aby bola počas dňa vyššia šanca, že sa Adel do nočníka vyciká, bolo ponúkať jej stále vodu. Toto nám veľmi pomohlo dostať sa do cieľovej rovinky. Pamätám si ten deň, keď som do nej doslova liala vodu a behala s ňou na nočník každú chvíľku. V ten deň sa mi podarilo vystihnúť, že sa vycikala do nočníka 3x po sebe.

Počas tohto odplienkovacieho obdobia som Adelke dávala cez deň výhradne látkové plienky. Je dôležité, aby dieťa cítilo vlhko, keď do plienky vykoná potrebu. Všade som čítala o tom, ako by malo dieťa veľa behať bez plienky a tak mohlo vidieť, čo sa deje pri vykonávaní potreby, resp. spojiť si pocity vnútri organizmu s vykonaním potreby. Počas nášho nočníkového tréningu som vydržala nechať Adelku úplne bez plienky dvakrát po tri dni. Našťastie kobercov máme doma minimum, pretože veľakrát sa mi jednoducho nepodarilo ustriehnuť, že Adelka sa niekde vycikala alebo v tom „lepšom“ prípade vykakala. Nachádzala som „suveníri“ naozaj všelikde.

Naučila som sa, že nemá zmysel sa Adelky pýtať, či chce ísť na nočník. Vždy povedala „nie“. Preto namiesto opytovacích viet som začala používať oznamovacie - „ideš cikať“. Pokiaľ je momentálne zahĺbená do nejakej činnosti, počkám, kým sa jej pozornosť uvoľní a potom oznámim, že je čas ísť na nočník. Nie vždy súhlasí. V takých prípadoch jej ponúknem na výber z dvoch alternatív - buď pôjdeš sama alebo ťa vezmem na nočník ja.

Pýtať na nočník sa Adelka začala, keď mala 18 mesiacov. Vydržalo jej to asi 4 mesiace. Počas týchto 4 mesiacov chodila na nočník naozaj ukážkovo. Buď mi oznámila, že treba ísť alebo dokonca išla sama. Postupom času si vedela dať dolu aj sama nohavice. Potom zrazu prišiel zlom a Adelka sa opäť začala pocikávať. Začalo to pokakávaním a potom nemala zábrany sa kompletne do nohavičiek aj pocikať. Nevedela som, čo sa stalo, chcela som to samozrejme vrátiť do starých koľají. No situácia bola stále horšia. V zúfalstve som vyhrabala z odloženej krabice opäť plienky AIO (All In One) a dala som jej do nej jednu tenkú vkladaciu plienku. To teraz spätne považujem za veľkú chybu a krok späť, pretože som ju v pocikávaní vlastne podporila.

Stále som sa pýtala „prečo“, čo sa stalo, že sa zrazu Adelka vrátila na úplný začiatok odplienkovania. Začala som intenzívne hľadať odpoveď a bolo mi poradené spomenúť si na moment, kedy sa Adelka prvý raz opäť začala pokakávať. Vraj nemám nad tým veľmi premýšľať a prvá myšlienka, ktorá mi napadne, bude tá správna. Rozmýšľala som veru jeden deň a noc, až sa mi nakoniec vyjasnilo. Pokakávanie začalo v období, keď sme prestávali s dojčením. Zrazu mi všetko docvaklo - Adelka sa vrátila do obdobia, keď bola bábätko a začala mi to dávať najavo takouto formou. A tak sme začali pekne od začiatku. Zasa s holým zadkom počas dňa. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pokiaľ Adel nemá nohavičky, vie ísť sama na nočník, vykonať potrebu, utrieť sa, vyliať všetko do do záchodu a niekedy aj opláchnuť nočník. Akonáhle mala čosi na sebe, stačili iba nohavičky, smelo sa pocikala alebo pokakala. Zvláštne, ako funguje detská psychika.

Dnes pokračujeme v behaní naholo pár dní po sebe vždy, keď sa Adel pociká. Kaká už chvalabohu do nočníka. Pokiaľ sme vonku, dávam ju stále preventívne vycikať. Stáva sa, že skôr, ako sa Adel vypýta na nočník, ujde jej pár kvapiek do nohavičiek. Pokiaľ je holá, žiadne kvapky nie sú.

Na noc stále dávam Adelke ešte plienku. Zobudila sa už párkrát aj so suchou plienkou a skúšali sme to úspešne aj bez plienky. To, či sa zobudí so suchou plienkou, je stále ale iba vec náhody, nie uvedomenia. Skúšala som Adelku budiť v noci na cikanie, ale výsledok bol iba ten, že celú noc potom už zle spala.

Riešenie bežných problémov

Počas odplienkovania sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, ako napríklad nehody, odmietanie nočníka alebo strach zo záchodu. Tu je niekoľko tipov, ako ich riešiť:

• Nehody: Nehody sú súčasťou procesu učenia. Nekarhajte dieťa, ale mu pokojne vysvetlite, že sa nabudúce musí vypýtať.
• Odmietanie nočníka: Ak dieťa odmieta nočník, skúste ho motivovať. Nechajte ho vybrať si nočník, čítajte mu rozprávky alebo mu dajte hračku, s ktorou sa môže hrať na nočníku.
• Strach zo záchodu: Niektoré deti sa boja záchodu. Vysvetlite im, že sa nemajú čoho báť a nechajte ich splachovať záchod. Môžete tiež použiť detskú redukciu na záchod, aby sa dieťa cítilo bezpečnejšie.
• Zadržiavanie stolice: Ak dieťa zadržiava stolicu, môže to byť spôsobené strachom z bolesti. Poraďte sa s lekárom, ktorý vám môže odporučiť vhodné opatrenia.

Odplienkovanie v noci

Odplienkovanie v noci je často náročnejšie ako odplienkovanie cez deň. Väčšina detí potrebuje plienky na noc až do neskoršieho veku. Tu je niekoľko tipov, ako na to:

• Obmedzte pitie pred spaním. Pred spaním obmedzte dieťaťu pitie, aby sa v noci nepocikalo.
• Dajte dieťaťu vycikať pred spaním. Pred spaním dajte dieťaťu vycikať, aby malo prázdny močový mechúr.
• Používajte nepremokavú podložku. Na matrac použite nepremokavú podložku, aby ste ho ochránili pred prípadnými nehodami.
• Buďte trpezliví. Odplienkovanie v noci si vyžaduje čas a trpezlivosť. Neznechucujte sa, ak sa dieťa občas pociká.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak máte s odplienkovaním problémy, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Dôležitosť spánku pre 26-mesačné dieťa

Okrem odplienkovania je pre 26-mesačné dieťa dôležitý aj kvalitný spánok. Denný spánok je otázka, ktorá často trápi rodičov. Je jednou z tém, ktoré sa rozoberajú na detskom ihrisku aj v internetových diskusiách pre mamičky. Dĺžka spánku sa môže líšiť, ale zvyčajne trvá 1-2 hodiny. Nočný spánok by mal byť dlhší, ideálne 11-14 hodín. Kvalitný spánok je dôležitý pre fyzický a psychický vývoj dieťaťa.

Ako podporiť zdravý spánok

• Zaveďte pravidelný spánkový režim. Dieťa by malo chodiť spať a vstávať v rovnakom čase každý deň, aj cez víkendy.
• Vytvorte príjemné spánkové prostredie. Spálňa by mala byť tichá, tmavá a chladná.
• Zaveďte večerný rituál. Večerný rituál pomáha dieťaťu uvoľniť sa a pripraviť sa na spánok. Môže zahŕňať kúpeľ, čítanie rozprávky alebo spievanie pesničky.
• Obmedzte stimuláciu pred spaním.

Chcem sa s vami podeliť o vlastnú skúsenosť a týmto vám povedať, že aj proces odplienkovania môže mať rôzne odbočenia a že to nie je iba jednosmerka. A hlavne, nikde sa nepíše o tom, že dieťa sa môže vrátiť späť, čo mňa úplne prekvapilo.

V minulom článku o čísielkách som vám sľúbila, že napíšem niečo viac o tom, ako sa dajú používať perlové schody. Montessori perlové schody sú matematickou pomôckou, ktorú môžete vyskúšať so svojím dieťaťom niekedy vo veku veku 2+. Perlové schody sú vlastne korálky v počte 1-9 rôznych farieb navlečené na drôtiku. Zoradením od najmenšieho po najväčší nám vytvoria akoby schody. Sú typické svojou farebnosťou. Maria Montessori zvolila pre perlové schody konkrétne farby: 1-červená, 2-zelená, 3- ružová, 4-žltá, 5-bledomodrá, 6-atramentová modrá, 7-biela, 8-hnedá, 9-tmavomodrá. Nedočítala som sa, prečo M.

Deti okolo 2 rokov bývajú fascinované malými predmetmi (u nás to bolo cca 2 r.+4 mes.), a preto to môže byť vhodný čas na zoznámenie sa s touto pomôckou. Začať môžete jednoduchým zoraďovaním korálok od najväčšieho po najmenšie. Nachystajte dieťaťu pracovnú podložku alebo pracovný koberec a rozmiestnite voľne korálkových hadíkov. Väčšie deti budú možno už schopné zarovnať korálky na jednu stranu. Ako ste si isto všimli, pri týchto priraďovačkách už prišlo dieťa do kontaktu aj s číslicami. Podvedome tu vlastne dieťa priraďuje správne množstvo k číslu. Vďaka farebnosti korálok si dieťa môže ľahšie zapamätať, ktorý hadík patrí ku ktorému čííslu.

Na ďalšiu prácu s perlovými schodami je veľmi vhodným doplnkom stojan. Sú na ňom háčiky na zavesenie jednotlivých perlových hadíkov. Pre deti je zavesovanie okrem iného výborným tréningom jemnej motoriky a koncentrácie.Na druhej strane poriadkumilovná duša dieťaťa láka mať všetky korálky na svojom mieste. Takže je predpoklad, že ich budete mať vždy upratané 😉 Keď ich dieťa všetky zavesí, nedá mu to a bude dotykom zas a znova skúmať, ako sa na háčikoch hadíky hojdajú. Tu sa stávajú perlové schody so stojanom sčasti aj zmyslovou pomôckou. To je pravý zmysel Montessori pomôcok. Pokiaľ dieťa ešte nevie priradiť množstvo k číslam, môže ich vešať postupne na háčiky tak, že ich dieťaťu dopredu nachystáte do trojuholníkovej šablóny na stojane. Okrem háčikov na zavesenie sú súčasťou stojanu aj doštičky s čislami. Jednotlivé doštičky s číslami sa dajú použiť na priraďovanie korálok k číslam.

Začať môžete tak, že usporiadate na pracovnú podložku korálky do tvaru trojuholníka. Tento trojuholník už bude deťom známy z predchádzajúcich aktivít. Zároveň nachystáte na podložku drevené doštičky s číslami, ktoré budú v miske zoradené od čísla 1 navrchu po číslo 9 naspodu.Budete postupne brať korálky z trojuholníka a priraďovať k nim dostičky s číslami. Je vhodné, aby ste vždy, keď vezmete korálky do ruky, povedali: „Toto je jedna.“ A korálky prstami spočítate: „Jedna.“ Potom vyberiete dostičku s číslom 1 a tiež ju pomenujete: „Toto je jedna.“ A položíte ju k prvej korálke. Rovnako postupujete pri ďalších číslach. Pre lepšie pochopenie uvediem ešte príklad na čísle 2.

Keď toto dieťa zvládne, môžete mu to trošku sťažiť. Stačí, že v úvode perlové schody neusporiadate do trojuholníka, ale necháte ich voľne rozhádzané na podložke. Takto si môžete vytvárať ďalšie aktivity s perlovými schodami. Stačí nasledovať svoje dieťa. Využitie perlových schodov so stojanom je naozaj široké. Dá sa začať s menšími deťmi (tu radšej vždy pod dohľadom, aby dieťa nedávalo korálky do úst) a vytiahnete ich určite ešte raz neskôr aj pri starších deťoch, ktoré už čísla poznajú a chcú sa naučiť priraďovať k nim správne množstvo. V každom prípade, korálky sú celkom chytľavé.

Adelka prechádza už dlhšiu dobu obdobím, že chce všetko robiť sama. Dlho to bolo iba také rekreačné a dal sa s tým prežiť deň bez kriku a scén. Dnes hovorí „ja sama“ asi po každej druhej vete a jej nálada sa mení nepredvídateľne ako aprílové počasie. O to horšie to je, že nie vždy sa jej dá vyhovieť. Často sa cítim, akoby som chodila po tenkom ľade a už iba čakám, kedy opäť vybuchne, že chcela niečo urobiť sama, čo som práve urobila ja. A to aj napriek tomu, že jej dávame veľa priestoru na sebarealizáciu. Viem, že toto obdobie sa spája s obdobím vzdoru, uvedomovania si vlastnej osobnosti, testovania hraníc a aj našej trpezlivosti. Pár dní dozadu som prežila s Adelkou veľmi ťažké chvíľky, vybuchla nielen ona, ale aj ja. Hneď v zápätí mi to bolo veľmi ľúto a prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, čo som mohla urobiť inak.

10 tipov pre rodičov v období vzdoru

1. Možnosti na výber - základným pravidlom je, dať na výber z dvoch možností. Pokiaľ si môže vybrať a urobiť vlastné rozhodnutie, dáva jej to pocit, že má veci pod kontrolou. Najčastejšie jej dávam na výber v nasledovných situáciách: „Ideš na nočník sama, alebo pôjdem s tebou?“ „Oblečieš si nohavice sama, alebo ti ich oblečiem ja?“ „Pôjdeš si sadnúť za stôl sama, alebo ja ťa posadím na stoličku?“ Väčšinou si vyberie možnosť, že to urobí sama. No aj tak nie vždy to ide aj urobiť.
2. Začať skôr - toto pravidlo nadväzuje na predchádzajúce a u nás sa väčšinou týka obliekania. Adelka je už v období, kedy si chce sama vyberať, čo si oblečie. Nemáme doma pre ňu zvlášť skriňu, kde by viseli 2 kusy oblečenia, ktoré by som jej tam vopred nachystala. Vyberiem jej teda zo skrine 2 kusy oblečenia a medzi nimi sa môže rozhodnúť, čo si oblečie. Často Adelka však nie je spokojná s tým, čo jej ponúknem a dožaduje sa iného oblečenia. V procese výberu viackrát prehodnotí svoje rozhodnutie, čo si oblečie a kým jej odargumentujem, že „v tomto by ti bola zima/teplo“, prejde nejaká tá minúta. Niekedy to zaberie 5-10 minút, čo je v celku dosť, pokiaľ sa niekam zrovna ponáhľame. Preto začíname o 15 minút skôr ako zvyčajne. Ak potrebujeme byť niekde ráno načas, je dobré tento výber oblečenia urobiť ešte večer vopred.
3. Pomoc - keď vidím, že sa Adelke niečo nedarí, ponúkam jej svoju pomoc. Typické je, že všetko chce zvládnuť sama. A vlastne prečo by aj nie, keď chce kopírovať nás dospelých, ktorí sme tak dokonalo sebestační. Uvedomila som si, že ma málokedy vidí žiadať niekoho o pomoc. A tak sa snažím viac žiadať o pomoc napríklad manžela alebo ju samotnú.
4. Čo áno a čo nie - snažím sa zameriavať poznosť na to, aby som Adelke hovorila, čo má robiť namiesto toho, čo urobiť nemá. Čiže pozitívne formulovanie. V období vzdoru sa sťažujeme, že deti všetko odmietajú a stále hovoria NIE. Ale od koho sa to naučili a stále to doma počujú? Zasa len od nás. Keď sme boli minule s Adelkou na preliezkach som si uvedomila, koľko zákazov vychŕlime na svoje deti. Jednu mamičku s dvoma chlapcami vo veku asi 4 a 7 rokov sa jednoducho nedalo prehliadnuť a nepočúvať - nelez tam, nešmýkaj sa po bruchu, neváľaj sa po zemi, neber schody po dva… Treba selektovať, ktoré zákazy sú naozaj opodstatnené. Ľahko to zistíte tak, že si položíte otázku, čo najhoršie sa môže stať a vyhodnotiť, či ste tento najhorší scenár ochotní akceptovať.
5. Jasne a jednoducho - vysvetľovať dieťaťu jasne a jednoducho býva niekedy veľmi ťažké. Stalo sa mi už párkrát, že som sa sama do toho zamotala.
6. Prispôsobiť prostredie - ak chce dieťa všetko robiť samé, najlepšou cestou je vytvoriť mu na to podmienky.
7. Účelne dieťa zapojiť - často, keď niečo robím napríklad v kuchyni, pripravím Adelke veci tak, aby mi mohla pomôcť. Ešte pred tým, ako mi stihne zakričať „ja sama“ (ak to stihnem 😉 ), ju vyzvem, či mi chce pomôcť a väčšinou aj chce. Vo veľa prípadoch to skončí tak, že si činnosť vyskúša, akoby si overí, že to dokáže sama a po pár minútach stratí o aktivitu záujem.
8. Vopred informovať - zvyknem Adelke dopredu hovoriť, čo bude nasledovať. Stresovo na Adelku pôsobilo, keď som jej po napríklad po skladaní puzzlí povedala, že teraz už ide spať. Preto to už robím tak, že ešte pred ukončením hry jej oznámim, že keď poskladáme puzzle/dočítame príbeh/sa najeme, pôjdeme potom do postele. Má čas sa na to pripraviť. Niekedy sa aj tak rozplače, ale je to čím ďalej menej dramatické.
9. V dobrej nálade - zložitejšie veci vysvetľujem Adelke, keď je v dobrej nálade.
10. Zmeniť to na zábavu - v momentoch, keď sa už-už schyľuje k výbuchu zlosti, že sa Adelke čosi nepodarilo samej, niekedy celú siutáciu obrátim na srandu. Neberie neúspech potom tak tragicky a odvediem aspoň jej pozornosť. Niekedy sa napríklad zamotá pri obliekaní do trička. Vtedy zvyknem zažartovať „kde sa Adelka schovala“? kde si?“

Jar je tu a milujem, keď si môžem dať svieže raňajky s čerstvou žeruchou, domácim vajíčkom a reďkovkou. Žeruchu som odjakživa zvykla sadiť na mokrú vatu. No keď máte dieťa, chce to niečo zábavnejšie, ako len vysypať žeruchu na misku s vatou. Prvé slnečné dni sme využili naplno a urobili sme si na dvore malé pracovisko 😉 Všetko potrebné som nachystala, kým si Adelka dala obedného šlofíka a potom sme sa spolu pustili do práce. Keďže prelievania nie je nikdy dosť, Adelka si načapovala z tučniaka vodu najprv do odmerky a potom ju preliala do pohára. Do pohára s vodou Adelka nasypala semiačka žeruchy. Trochu oslizejú a ostanú také gélovité. Potom sme sa snažili nacapkať namočené semiačka žeruchy na ježka. Bolo ťažké semiačka ponaháňať v pohári a vyloviť rukami. Môžete ich preto precediť do sitka. …až z neho vyrastie takýto fešák. Oči vyrobíte tak, že si ich nakreslíte a vystrihnete.

Ahojte chcela by som poradiť ako mam odplienkovat svoju malú ktorá má 2roky a 2 mesiace už to skúšame dlhšie moc dobre vie kedy sa jej chce cikat a kakat v noci ma suchu plienku po zobudeni aj po poobednú spánku... dokonca sa v noci zobudi ze sa jej chce cikat ... len cez deň ke boj ked sa jej pýtam ideme cikat tak povie nie a potom sa počika ... keď ju pošlem na serbel ze idem cikat tak presne ide k nemu postavila sa tam a cak kým prídem vyzlečiem ju a ona si pekne sama sadne na neho teraz už začala ja cikavat na WC...

Chcem sa opýtať, ako ste vaše deti odúčali od plienok. Čítala som nejaké texty, pozerala aj nejaké videá a nič. Syn vydrží na šerblíku iba keď tam má nejaké hračky. Ak mu ich k šerblíku nedám, odmieta tam sedoeť. A podľa odborných rád dieťa je na šerblík zrelé vtedy, keď tam niekoľko minút obsedí. Dali sme ho aj na dospelácke WC na špeciálne sedátko, zase nič. Keď náhodou sedí na šerblíku, skúšame byť pri ňom, ale aj ho nechávame samého, neviem, čo mu viac vyhovuje. Doteraz sa vycikal dva razy a raz vykakal, vtedy sme mu tlieskali, skandovali ako keď Sloven v KHL dá gól a nič. Dokonca niekody vyslovene plače, že nechce sedieť na šerbli ani na WC. Pozerala som ceny - našla som na heureka.sk šerbel s volantom a klaksónom do 17 euro a hrajúci za 50 euro!!!! len neviem, či by to neboli vyhodené peniaze. Dokedy chce mať plienky cez deň? Aj som rozmyšlala, že dať mu spodky a nohavice bez plienky a nechať ho chvíľu v tom, ale neviem, či to nie je drsné. Keď mu dám slipy a pýtam sa ho stále, či chce cikať, hovorí, že nie a potom aj tak ciká do gatí. Alebo ísť s ním osobne, nech si nočník vyberie?

Tabuľka: Fázy odplienkovania

26. mesiac vývoja bábätka
Máme tu 26. mesiac. Od 25. mesiaca sa veľa nezmenilo. Dieťa viac behá, zväčšuje sa slovná zásoba a samo si otvára dvere. Každé dieťa sa rodí s plochou nohou, v 2. až 3. roku sa postupne objavu klenba chodidla. Topánky kúpte až keď dieťa začne chodiť. Mali by mať pevnú podrážku aj pätu, do konca 3 roku by mali byť po členky. Aby vaše dieťa nemalo plochú nohu a správne sa vyvíjala dajte pozor na nesprávnu obuv, hopsadla, chodítka, nadváhu dieťaťa a predčasne stavanie dieťaťa na nohy.

Starostlivosť o bábätko v 26. mesiacoch
Vo veku dvoch rokov nasleduje ďalšia veľká preventívna prehliadka u detského pediatra: sleduje celkový vývin a napredovanie dieťatka, jeho celkový zdravotný stav, váha, výška, stravovanie, výživa, chorobnosť za uplynulé 2 roky, očkovanie, ...dieťa je zaočkované už proti 10 infekčným chorobám (tbc, záškrt, tetanus, čierny kašeľ, hemofilové infekcie, detská obrna, žltačka typu B, mumps, rubeola, osýpky)
Častá otázka zo strany rodičov je, kedy má dieťa prestať nosiť plienky! Je to individuálne. Niektoré deti už plienky nenosia, iné ich ešte potrebujú. Závisí to od zrelosti centrálnej nervovej sústavy, ktorá riadi zvierače močového mechúra a konečníka. Úplná zrelosť sa vyvinie do 3. roku života dieťaťa.

Väčšina detí má už v tomto období všetky zúbky, vrátane stoličiek. Dieťa treba viesť ku každodennému čisteniu, najlepšie ráno i večer. Postupne mu vysvetľujte, prečo si treba pred jedlom umyť ruky, pred spaním zase dôkladne vyčistiť zúbky. Dieťa je schopné si z vášho výkladu veľa zapamätať.

V tomto veku hrozí riziko nedostatku železa (ale aj zinku, jódu, fluóru a vápnika), preto je potrebné kontrolovať ich príjem. Najlepšími zdrojmi železa sú pečeň, šošovica, fazuľa, vaječný žĺtok, mäso, celozrnný chlieb, ovsené vločky, ...strukoviny odporúčame podávať trikrát týždenne vo forme polievok a prívarkov.

Čo už vaše 26. mesačné bábätko dokáže?
Vie už dobre behať, málokedy spadne, ale má ešte problém prudko zabočiť alebo náhle spomaliť. Aj túto schopnosť sa však čoskoro naučí.
Robí drepy, otvára kľučky na dverách
Pokúša sa zjesť už takmer všetko samé (aj tekuté polievky)
Chce sa aktívne zúčastňovať na všetkom, čo sa ho bezprostredne týka (obliekanie, vyzliekanie, umývanie si zúbkov, ...). Netreba ho však k tomu nútiť, ak ešte o tieto činnosti nemá záujem. Avšak v prevažnej miere sa týmto základným potrebám učia deti sami, s chuťou a s prirodzenou hravosťou.
Zlepšením koordinácie rúk a očí si už dokáže navliecť ponožky či topánky. Ešte si však potrebuje jemnú motoriku trénovať a obliekanie je tou najlepšou príležitosťou, keďže treba robiť veľa drobných pohybov prstamičím viac ho v obliekaní podporíte, tým viac získa zručnosť a bude šikovné aj v iných činnostiachje dôležité, aby mu pri obliekaní a vyzliekaní rodičia alebo starší súrodenci ešte pomáhali (pokiaľ je to nutné).
Pri výbere hračiek a hre s deťmi sa nenechajte obmedzovať pohlavím dieťatka. Aj dievčatko sa môže zahrať s autíčkom a chlapček pokočíkovať bábiku. Doprajte im, aby mali sami na výber s čím sa chcú hrať. Každá hračka totiž rozvíja nejakú inú schopnosť!
Stavajte spolu stavebnice, pri ktorých treba zapojiť veľa drobných svalov ruky (opäť dobré cvičenie na jemnú motoriku), napr.: lego.
Hojdanie sa na hojdačke: dieťa sa hojdá rado, v tomto období to už dokáže samé. Učí sa pri ňom pracovať s rovnováhou! Dajte však pozor, aby bolo bezpečne pripútané!

Zmyslové vnímanie
Jeho slovník sa v priemere skladá z 200 slov. Vie pomenovať časti svojho tela, pozná viacero mien ľudí z bezprostredného okolia, pomenúva predmety dennej potreby. So záujmom počúva, keď hovoria iní.
Vie vysloviť svoje meno, povedať koľko má rokov (alebo to aspoň prštekami ukázať)
Uvedomuje si samo seba ako nezávislú osobnosť, aj preto sa snaží robiť veci inak, ako to chcete vy!
Je unesené deťmi svojho veku, rado sa hrá s rovesníkmi, učí sa s nimi vychádzať, požičiavať si hračky, spolupracovať pri hre...
Začíname ich učiť krátke štvorveršové básničky a riekanky. Niektoré deti spočiatku dopĺňajú len posledné slovo vo verši, iné sa rýchlo naučia dopovedať celý jeden verš. Závisí to od toho ako dobre už vedia hovoriť.
Vytvorte dieťaťu jeho vlastný kútik na hranie, najlepšie so stolíkom a stoličkou a hračkami, na ktoré dočiahne. Môže si tak „robiť, čo chce“, samo si kresliť, „úradovať“, vydrží sa tak dlhšie prehrať samé!

Reč
Prvorodené dieťa môže mať lepšiu slovnú zásobu a gramatiku, pretože mama sa mu ako jednému viac venovala, ale za to druhorodené môže mať v rovnakom veku lepšie vyvinuté konverzačné zručnosti, keďže to má odpozorované súrodenec verzus rodič.

Pár faktov o reči: Reč sa vyvíja od narodenia ba ešte skôr v brušku
Prvé slová deti je zvyčajne krátke, nemusí to byť dokonca ani slovo, býva to zväčša niečo, čo ich fascinuje.
Nemusíte hovoriť vždy všetko spisovne, je v poriadku ak dieťaťu poviete: „aha havino“ určite vás viac porozumie akoby ste povedali sučka dobermana.
Ak dieťa do 3 rokov nerozpráva je to problém. Áno môže byť, že sa rozrozpráva po 3 roku, ale môže aj tak zaostávať, preto je lepšie sa informovať o logopéda.
Prvé 2 roky života sa dieťa učí rozumieť reči a tiež ju používať tým, že počúva, opakuje zvuky, slová, sleduje pohyb pier, mimiku a celkovú reč tela. Preto je vhodné čítanie rozprávok hneď ako sa dá, aj keď dieťa slovám nerozumie, stačí, že vidí vašu mimiku tváre, pohyb pier a tiež ho dokáže váš pozitívny hlas upokojiť. Vhodné nie sú animované rozprávky, kde postavičkách tieto prejavy chýbajú, často majú len blúdne otváranie úst.

Či už používate jednorazové plienky, látkové alebo praktikujete s vašim dieťaťom bezplienkovú komunikačnú metódu, raz príde deň, kedy budete rozmýšľať o odplienkovaní. Čas, kedy začať s odplienkovaním dieťaťa je veľmi individuálny. Niekto začne usadzovať dieťa na nočník hneď, ako sa naučí samé sedieť, niekto čaká kým sa dieťa vypýta samé. Vhodná doba, ktorá by platila na všetky deti nie je. Záleží na metóde, ktorú si vyberiete.

Deti bývajú na odplienkovanie zrelé, keď začnú močiť počas dňa menej často, ale vo väčšom množstve. A tiež, keď kvôli vykonaniu potreby odídu do inej miestnosti alebo trochu ďalej od vás. Znamená to totiž, že si svoju potrebu uvedomujú.

Túto metódu majú zažité už naše babičky a veľa mamičiek ju praktikuje aj dnes. Nevýhodou posadenia na nočník je časová náročnosť počas dňa a väčšinou to celkovo dlho trvá. Neustále sa dieťaťa pýtate či sa mu nechce čúrať a snažíte sa ho na nočníku udržať "zubami-nechtami", pokiaľ to nepochopí. Úskalím tejto metódy je to, že dieťa sa naučí čúrať do nočníka na povel/signál rodiča a nespojí si to so svojou potrebou.

Rýchlejšia je takzvaná indiánska metóda, ktorá sľubuje odplienkovanie za týždeň a spočíva v tom, že okolo druhého roku života dieťaťa mu zo dňa na deň zoberiete plienky (na spanie v noci a cez deň sa nechávajú). Odplienkovanie tak trvá zhruba týždeň až dva. Počas tejto doby, hlavne teda prvých pár dní, sa odporúča pokojnejší režim bez väčších návštev a výletov, aby ste sa mohli naladiť na signály dieťaťa a nemuseli tak často vonku prezliekať mokré oblečenie. Musíte počítať s tým, že sa budú diať nehody, kým dieťa pochopí k čomu je ten nočník. Táto metóda sa môže stretnúť s negatívnymi reakciami od okolia, pretože nechať to na dieťati môže trvať dlho. Výhodou tejto metódy je jej jednoduchosť.

Jednoducho neriešite posadenie na nočník, neberiete dieťaťu plienky, čakáte kým sa samo vypýta, že plienky už nechce a bude chodiť na nočník či rovno na záchod. Podľa skúseností mamičiek, sa to tak stáva zo dňa na deň a dokonca rovno bez plienky na noc. Pokiaľ sa rozhodnete nechať to na dieťa, potom to neznamená, že ho nezoznámite s nočníkom skôr. S nočníkom sa môže hrať, sadať naň, dávať naň plyšáky, jednoducho čokoľvek, len ho nenútite, vysvetlíte a čakáte.

Keďže sa deti učia napodobňovaním, tak nemusia chápať, prečo by mali čúrať do nočníka, keď všetci ostatní to robia na záchode. Môžete teda zaobstarať detskú záchodovú dosku a vyskúšať to takto. Samostatnou kapitolou je odplienkovanie na noc. Môže sa totiž stať, že vaše dieťatko bude cez deň bez plienky už od jeden a pol roka, ale na noc ju bude mať až do troch rokov. Záleží na tom, ako tvrdý spánok má vaše dieťa a či ho potreba ísť na záchod alebo nočník dokáže zobudiť. Dôležité je určite nedávať dieťaťu príliš tekutín pred spaním a nechať ho sa vyčúrať než pôjde spať. Pokiaľ má suchú plienku po dennom spánku aspoň mesiac, potom môžete skúsiť odplienkovať práve na tento spánok. Ak sa podarí aj ďalší mesiac bez nehody, potom môžete skúsiť odplienkovať aj na noc. Pripravte sa na to, že sem tam sa môžu ešte stávať nehody, za ktoré dieťa určite netrestajte. Nehody sa často stretávajú s príchodom ďalšieho súrodenca či po nezhode v rodine. Pokiaľ už ste v procese odplienkovania a moc vám to nejde alebo s odplienkovaním začínate, skúste toľko netlačiť na dieťa a pokojne si dajte pauzu. Môže sa totiž stať, že akonáhle dieťa neucíti tlak zo strany rodiča, potom sa odplienkuje samé behom pár dní či týždňov. Prajeme mnoho zdaru a nebojte, všetky deti sa to raz naučia.

tags: #26 #mesacne #dieta #a #plienky