Vývin pozornosti u trojročných detí: Čo očakávať a ako ju podporiť

V dnešnej dobe sa často hovorí o poruchách pozornosti a rodičia, možno aj v dôsledku množstva týchto informácií, hľadajú problémy aj tam, kde reálne nie sú. Tento článok, s prispením špeciálnej pedagogičky, ktorá sa venuje starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu, poskytne prehľad o vývoji pozornosti u detí, konkrétne sa zameria na to, ako dlho dokáže udržať pozornosť trojročné dieťa, a ponúkne tipy, ako pozornosť u detí podporovať.

Čo je pozornosť?

Pozornosť je súčasťou kognitívneho (poznávacieho) systému centrálnej nervovej sústavy. S pozornosťou sa rodíme a počas nášho vývinu sa postupne rozvíja. Je veľmi dôležitá pre každodenné fungovanie človeka. Pozornosť nie je len jedna schopnosť, ale je zložená z viacerých čiastkových schopností.

Existuje viacero modelov, ako vysvetliť tento zložitý proces. Model Sohlberga a Mateera, postavený na poznatkoch kognitívnej psychológie, rozlišuje niekoľko aspektov pozornosti:

• Zameranosť: Schopnosť reagovať na špecifický podnet, napríklad zareagovanie na svoje meno, keď sa sústredíte na nejakú činnosť.
• Selektivita: Schopnosť ignorovať nedôležité podnety.
• Striedavosť: Schopnosť prepínať pozornosť medzi rôznymi úlohami, napríklad čítanie odseku v knihe, napísanie si poznámok a opäť sa navrátenie k čítaniu.
• Rozdvojenosť: Schopnosť reagovať na viacero stimulov naraz, čiže robiť viacej vecí naraz.

Poruchy pozornosti

Existuje mnoho porúch a ochorení, ktoré majú negatívny dopad na pozornosť. Deti s poruchou pozornosti (ADD typ alebo ADHD typ) vykazujú mnoho prejavov nepozornosti. Nedokážu udržať pozornosť dostatočne dlhý čas, ich pozornosť je ľahšie vyrušiteľná, nevenujú veľkú pozornosť detailom, pôsobia akoby nepočúvali, majú problém s organizovanosťou či často strácajú veci. Deti s poruchou autistického spektra môžu mať ťažkosti s precitlivenosťou na podnety. Deti s obsedantno-kompulzívnou poruchou môžu mať opakovane rušivé a nevhodné myšlienky, ktoré nedokážu potlačiť a vzbudzujú v nich pocit strachu.

Vývin pozornosti - čo a kedy očakávať?

Pozornosť sa vekom vyvíja a je naviazaná všeobecne na vývin kognitívnych (poznávacích) schopností, reč, motoriku a vnímanie. Je samozrejmé, že popísaný vývin nie je pre všetky deti rovnaký a mierne odchýlky sa vždy vyskytujú.

Vývinové obdobie do 12 mesiacov

Keď sa narodí bábätko, ešte neprejavuje zámernú pozornosť. Reaguje na podnety - na hlas matky, resp. primárneho opatrovateľa/opatrovateľku alebo na vôňu. Keď dieťa dosiahne prvý rok života, je veľmi roztržité. Postupne udržiava pozornosť na niekoľko sekúnd, začína byť flexibilnejšie a prepínať pozornosť medzi dvoma objektami.

Vývinové obdobie 1 rok - 2 roky

Okolo prvého roka života sa dieťa učí tzv. stálosti objektu. Začína chápať, že vec existuje, aj keď ju nevidí. Vie, že hračka bude pod ukrytou látkou. Je to dôležitý míľnik vývinu. Pre dieťa je ťažké sústrediť sa na viac ako jednu vec naraz. Čiže ak ho osloví nejaký iný podnet, prestane sa sústrediť na ten pôvodný. Jeho pozornosť ovplyvňuje záujem a podľa toho si vyberá, čomu sa bude venovať. Môže sa zdať tvrdohlavé v tom, že sa nechce podieľať na aktivitách mimo jeho záujem.

Vývinové obdobie 2 - 3 roky

Pozornosť sa stáva flexibilnejšou, ale stále nie je dieťa schopné sústrediť sa na viac ako jednu vec súčasne. Pre dieťa je ťažké sústrediť sa naraz na sluchové a zrakové podnety z dvoch zdrojov (napr.: hra pri zapnutej televízii, počúvať reč dospelého zatiaľ, čo sa hrá).

Vývinové obdobie 3 - 4 roky

Dieťa sa začína lepšie sústrediť. Pri aktivitách vydrží udržať pozornosť do 20 minút, ak je to niečo, čo ho veľmi zaujíma, tak aj dlhšie. Začína striedať pozornosť medzi vizuálnym a sluchovým podnetom. Dieťa sa učí tzv. pravidlám počúvania.

Ak sa trojročné dieťa vedome sústredí 3-5 minút, považuje sa to za normu. Niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo 3. narodenín, iné až okolo 4,5 roka.

Vývinové obdobie 4 - 5 rokov

Vyvíja sa tzv. rozdelená pozornosť. Dieťa je schopné hrať sa a zároveň počúvať reč. Rozpätie pozornosti je síce stále krátke, ale je možné, aby sústredene pracovalo v skupine. Dieťa je schopné zrealizovať dvojkrokové až trojkrokové inštrukcie.

Vývinové obdobie od 5 rokov

Tzv. rozdelená pozornosť dokončuje svoj vývin.

Ako podporiť pozornosť u detí?

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a uvedené informácie sú len všeobecnými hrubými pomôckami. Rozsah pozornosti je často menší, než si rodič myslí.

Pre najmenšie deti (do 2 rokov):

• Hovorte vo veľmi krátkych vetách.
• Nevyrušujte dieťa v činnosti, ktorá ho baví a nechajte ho dokončiť aktivitu, kým ho to neprestane baviť.
• Získavajte pozornosť dieťaťa oslovením jeho mena alebo dotykom pred tým, ako začnete rozprávať.
• Používajte gestá alebo obrázky na udržanie pozornosti.

Pre staršie deti:

• Čítajte riekanky, doplňujte slová do rýmov riekaniek.
• Spievajte si s deťmi.
• Hrajte hry ako napr. pexeso, tangramy, mozaiky.
• Hrajte hry ako napr.: "pripraviť sa - pozor - štart!" alebo "tri - štyri!".
• Využívajte pohybové aktivity pred úlohami, ktoré sú výzvou pre pozornosť.
• Rozdeľujte veľké úlohy na menšie.
• Čítanie: Čítanie podporuje schopnosť koncentrácie. Predčítajte deťom aj v školskom veku a veďte ich k samostatnému čítaniu.
• Učenie sa naspamäť: Učte sa spolu s deťmi naspamäť básničky, kratšie texty alebo populárne piesne.
• Pamäťové hry: Hrajte s deťmi pamäťové hry ako pexeso, dobble alebo hry na vytváranie slovných reťazcov.
• Rozprávanie a prerozprávanie príbehov: Rozprávajte deťom príbehy a potom ich poproste, aby vám ich prerozprávali.
• Zníženie stresu: Snažte sa o dobrú domácu atmosféru, správajte sa k deťom láskavo a nemajte prehnané očakávania. Skúste autogénny tréning alebo cvičenie jogy.
• Fantazijné cvičenia: Rozprávajte deťom o výlete do fantazijnej krajiny a nechajte ich, aby si do podrobností predstavovali všetko, čo im hovoríte.
• Precízne činnosti: Dieťa môže precízne vykresľovať tvary písmen.
• Motivácia a zmysluplnosť učenia: Rozprávajte sa s deťmi o tom, prečo je dôležité vedieť písať, čítať, počítať a učiť sa rôzne predmety.
• Upratané prostredie: Miesto, kde sa dieťa učí alebo si píše úlohy, by malo byť upratané.
• Rituály: Vytvorte deťom rituál, ktorý im pomôže lepšie vkĺznuť do školských povinností.
• Primeraný čas na prácu: Rešpektujte, že deti sa nedokážu koncentrovať neobmedzene dlhý čas.

Temperament a výchova

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoj vlastný temperament. Niektoré deti sú prirodzene energickejšie a ťažšie sa sústredia. Dôležité je nájsť spôsob, ako dieťa usmerniť a zaujať ho pokojovými aktivitami. Napríklad, ak má dieťa rado autá, neznamená to, že by sa nemalo venovať aj iným aktivitám, ako je kreslenie, čítanie alebo hranie rolí.

Vývinové míľniky v predškolskom veku (3-5 rokov)

Predškolské obdobie, trvajúce od 3 do 6 rokov, je kritickou fázou vo vývoji dieťaťa. Počas tohto obdobia dochádza k významným zmenám v telesnej, kognitívnej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o vývojových míľnikoch, ktoré by rodičia a opatrovatelia mali očakávať u detí vo veku 3 až 5 rokov.

Telesný a pohybový vývin

V predškolskom veku dieťa ročne priberie 3-5 kg a narastie 5-10 cm. Zlepšuje sa osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorá je nevyhnutná pre osvojenie si písania a grafomotoriky. Zdokonaľuje sa činnosť centrálneho nervového systému (CNS) a vnútorných orgánov, čo vedie k zlepšeniu pohyblivosti, koordinovanejším pohybom a zvýšenej sile. Dôležitú úlohu zohráva chrbtica, jej tvar a funkcia.

Jemná motorika

Rozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, skladajú skladačky a hlavolamy.

Hrubá motorika

V oblasti hrubej motoriky sa deti zdokonaľujú vo vození sa na trojkolke, sánkovaní, lezení na stromy a preliezky. Chôdza 3-ročného dieťaťa ešte nie je koordinovaná, našľapuje na celú nohu a trup nemá celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.

Vnímanie

Zdokonaľuje sa citlivosť zmyslových orgánov. Hmatom dieťa rozlišuje zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom identifikuje rôzne zdroje zvuku. Vnímanie dieťaťa závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, teda globálnosť a nevšímanie si detailov. Vnímanie času je nedokonalé, dieťa "meria čas" prostredníctvom udalostí a javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je orientované na prítomnosť a časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú pevný obsah.

Pozornosť

Pozornosť dieťaťa je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná a neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústrediť a úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup do školy.

Pamäť

Pamäť je na začiatku obdobia neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, pretože dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach.

Fantázia

Fantázia je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia nahrádza nedostatky logického vnímania sveta a dejov fantáziou. Fantázia závisí od citov detí a je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia oživuje predmety a pripisuje im ľudské vlastnosti.

Myslenie a vnímanie

Medzi 3. - 4. rokom života sa rozvíjajú komunikačné zručnosti, dieťa začne používať viacero slovies. V tomto roku sa začína aj s nácvikom na nočník. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma. Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety a svet je preňho taký, ako sa javí. Prezentizmus: myslenie je viazané na prítomnosť a na aktuálnu podobu. Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba. Absolutizmus: myslenie je statické a ťažko sa mení.

Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí. Malo by vedieť správne pomenovať základné farby. Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“. Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“. Zapamätať si časť príbehu. Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami. Triediť predmety podľa tvaru a farby. Poskladať veku primerané puzzle.

Slovná zásoba a reč

Slovná zásoba dieťaťa sa výrazne rozširuje. V 3. roku má dieťa približne 300 slov a na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky. Po treťom roku sa už vaše dieťa poriadne rozrozpráva. Slovná zásoba je čoraz väčšia a veľmi rýchlo sa učia všetky nové slovíčka. Podľa vedcov vedia v tomto veku povedať od 250 do 500 slov. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?). Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety.

Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?) Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety.

Oneskorený vývin reči a vývinová jazyková porucha

Poruchy reči u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Je dôležité vedieť, že nie všetky deti prechádzajú tými istými štádiami vývoja reči. Oneskorený vývin reči sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.) Vývinovú jazykovú poruchu diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči), si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí.

Citový vývin

Citový život dieťaťa je bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú prudké a rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy. Citová výchova by mala dieťaťu dávať veľa podnetov na rozvoj citov, uspokojovať jeho citové potreby, poskytnúť mu citovú istotu, viesť ho k ovládaniu negatívnych citov a pozitívne ho oceňovať a hodnotiť. Dieťa sa naďalej učí rozpoznávať svoje emócie a emócie druhých ľudí. K základným emóciám sa pridružujú aj ďalšie. Rozvíja sa sebaúcta a sebauvedomenie.

V tomto období nastáva tiež obdobie, ktoré je dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať.

Sociálny vývin

Sociálny vývin dieťaťa je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole (MŠ). Dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je dôležité, aby navštevovalo kolektív v MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy (ZŠ).

Stáva sa viac nezávislým. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne). Začína viac rozumieť pocitom druhých. Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe.

V tomto veku sa už dieťa dokáže odlúčiť od svojich rodičov a byť aj s inými ľuďmi. Je to čas pre zaškolenie v materskej škole. Dieťa potrebuje širší kolektív a väčšiu „vzorku“ ľudí, s ktorými môže experimentovať.

Činnosti a výchova dieťaťa v rodine

Najviac času zaberá dieťaťu hra. Hrá sa samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami a kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať a je viac samostatné.

Hlavné formy aktivity detí

Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami a robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústrediť pozornosť a rozvíjať fantáziu.

Hra a učenie

Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:

• Myslenia
• Disciplíny a sebaovládania
• Manuálnych zručností
• Tvorivosti

Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Troj- a štvorročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činnosti. V päť- a šesťroku je potrebných viac takýchto hier.

Typy hier

• Samotárska hra: dieťa sa hrá samo s hračkami, bokom od všetkého diania.
• Súbežná hra: dieťa sa hrá samo, ale teší sa, keď sú nablízku aj iné deti.
• Asociatívna hra: dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
• Kooperatívna hra: deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.

Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ

Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:

• Telesné zdravie: týka sa organizmu a normálnej činnosti telesných orgánov.
• Duševné zdravie: predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.

Starostlivosť rodičov má zahŕňať:

• Starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
• Starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenie, slovná zásoba, zručnosti.
• Starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
• Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
• Starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.

Problémy správania detí

Vysvetľujú sa:

• Pudová teória: hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
• Teória sociálneho učenia: hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.

Najčastejšie poruchy správania u detí:

• Hyperaktivita
• Nepozornosť
• Impulzívnosť
• Uzavretosť
• Používanie vulgárnych výrazov
• Zlosť, krik, hnev, plač, odmietanie, vydieranie a záchvaty zlosti.

Obdobie vzdoru

Prvé obdobie vzdoru, ktorého zvládnutie predstavuje pre rodiča výzvu, prináša so sebou aj takéto prejavy. Vzdorovité správanie sa skôr či neskôr objaví u každého dieťaťa, pričom priebeh tohto obdobia je veľmi individuálny. Najnáročnejšie je zvoliť vo vypätých situáciách vhodnú reakciu.

Čo je to obdobie vzdoru?

Dieťa kričí, je plačlivé, dotknuté, urazené alebo sa prejaví hysterickým záchvatom kriku a plaču. Za týmto procesom sa skrývajú fyzické, hormonálne, psychologické, emocionálne a sociálne faktory. Dieťaťom lomcujú emócie, rozvíja sa jeho charakter a temperament. Dieťa sa snaží presadiť svoje argumenty, pričom si neuvedomuje pocity seba ani svojho okolia. Nechce rešpektovať pravidlá, občas odmieta lásku rodiča, reaguje impulzívne a svoje neuspokojenie nedokáže vyjadriť inak ako hnevom a vzdorom.

Toto obdobie, ktorému sa hovorí aj prvá puberta, možno očakávať najčastejšie okolo veku 2. - 3. rokov. Tento časový rámec je však individuálny u každého dieťaťa. U niektorých detí sa vzdorovité správanie objavuje neskôr, napríklad v predškolskom veku. Trvanie a intenzita môžu byť dieťa od dieťaťa iné.

Ako prekonať obdobie vzdoru?

Žiadny zázračný recept neexistuje. Fyzické tresty, ignorancia, nervózny krik ani vyhrážky nie sú výchovným nástrojom. Vzdorovité prejavy totiž nie sú znakom nevychovanosti, ale neschopnosti dieťaťa uvedomovať si svoje emócie.

Účinné techniky

• Zachovať chladnú hlavu a nereagovať hnevom na vzdor dieťaťa.
• Pokojne vysvetliť veci v čase, keď prvotný záchvat odznie.
• Identifikovať a pomenovať pocity dieťaťa.
• Neodopierať dieťaťu lásku.
• Byť vhodným vzorom správania.
• Pochváliť dieťa, keď sa upokojí.
• Ponúknuť alternatívu, ak dieťa trvá na svojom.
• Stanoviť hranice a nedovoliť, aby silnými emóciami dosiahlo svoje.
• Poskytnúť silné objatie.
• Nezosmiešňovať dieťa a nehovoriť mu, že je horšie ako ostatné deti.
• Odpútať pozornosť dieťaťa, ak rozumné argumenty nefungujú.

Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom.

tags: #3 #rocne #dieta #a #pozornost