Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie oboch rodičov. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ako aj vzťahy medzi samotnými rodičmi po rozchode alebo rozvode, môžu byť zdrojom mnohých výziev. Tento článok sa zameriava na dôležitosť otcovskej a materskej úlohy, na možné konflikty vyplývajúce z rodičovských vzťahov a na spôsoby ich riešenia, najmä v kontexte právnych predpisov.
Význam otcovskej a materskej role
Pre zdravý psychický vývin, formovanie osobnosti a budovanie pocitu vlastnej hodnoty sú najdôležitejšie prvé roky života dieťaťa. To, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokoch vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom.
Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená a prístupná.
Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa.
Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov.
Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.
Riešenie konfliktov a právne aspekty
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte.
Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti.
V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojím špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje.
Nezvládnuté emócie a ich dopad na dieťa
Keď matka na dieťa pravidelne kričí, pretože je nahnevaná napríklad kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej matkinej nálady si dieťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné.
Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na styku s dieťaťom, je možné podať návrh na súd na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o úprave styku vždy prihliadne na najlepší záujem dieťaťa. V prípade, že jeden z rodičov bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom bez dôvodu, môžete požiadať súd o určenie styku s dieťaťom.
Ak matka dieťaťa bráni styku, odporúča sa najprv pokúsiť o dohodu - ideálne písomne a následne ju dať na schválenie súdu (v opačnom prípade nebude vykonateľná). Ak dohoda nie je možná, môžete podať návrh na súd, aby upravil váš styk s dieťaťom. Návrh sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa.
V prípade, že už existuje súdne rozhodnutie o styku a matka ho nerešpektuje, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia. Súd môže matke uložiť aj pokutu za marenie styku. Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur aj opakovane za každé porušenie jej povinností.
V prípade, že sa jeden z rodičov prestane stretávať s dieťaťom, aj keď má súdom stanovené dni, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V takomto prípade môže súd uložiť pokutu za marenie styku.
Právne kroky v prípade odopierania styku s dieťaťom
Ak Vám bývalá priateľka alebo bývalá manželka odopiera možnosť stretávať sa s Vaším dieťaťom, je dôležité konať. Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi. Vyplýva to z § 24 ods. 4 Zákona o rodine.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Ak Vám matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie. Odporúča sa tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti.
Ak otec nemá záujem za dieťaťom dochádzať a nárokuje si, aby matka dieťa privážala domov, a toto nie je v súdnom rozhodnutí presne upravené, matka môže podať návrh na súd, aby určil, že styk otca s maloletou sa bude prebiehať v mieste bydliska matky alebo na inom vhodnom mieste, napríklad v mieste, kde dieťa navštevuje školu. Ak je styk otca s deťmi striktne určený v rozhodnutí súdu, a matka ho nerešpektuje, je možné podať návrh na výkon rozhodnutia.
V prípade, že matka dieťaťa odmieta akúkoľvek komunikáciu ohľadom detí a bráni Vám v kontakte s nimi, môžete podať na príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku. Súd môže matku vyzvať na splnenie povinností a v prípade ďalšieho nerešpektovania uložiť pokutu.
Zvládanie agresivity u detí
Agresivita je prirodzená emócia, ktorá pomáhala prežiť, loviť, chrániť svoju rodinu a komunitu. Pomáha byť asertívnymi, nenechať si skákať po hlave, vychádzať z komfortnej zóny, dosahovať ciele a skúšať nové veci.
Je dôležité naučiť sa agresiu presmerovať k pozitívnejším veciam, teda k dosiahnutiu cieľov, záľubám, športu, umeleckej činnosti či asertivite. Namiesto jej tlmenia a snahy o kompletné vymiznutie z detského charakteru, by sme sa ju naopak mali naučiť nasmerovať k pozitívnejším cieľom.
Kľúčom k porozumeniu detskej agresivity je porozumenie našim emóciám a spôsobu, ako ich spracovávame. Spôsoby vyjadrenia agresivity sa učíme od blízkeho okolia, najmä od rodičov.
Príčinou agresie vo väčšine prípadov bývajú spoločenské stresory, ktoré vyvolávajú prirodzené pocity ako frustráciu či hnev. Ak agresia pretrváva aj po opatreniach a zmene návykov rodiča, je namieste vyhľadať odbornú pomoc.
Ako reagovať, keď dieťa štípe alebo udiera:
- Nastavte hranice fyzicky: Ak dieťa útočí, zachyťte mu ruku a povedzte "STOP".
- Zachovajte pokoj: Snažte sa zostať pokojný a sebaistý.
- Odíďte, ak je to potrebné: Ak cítite, že by ste mohli stratiť kontrolu, radšej odíďte zo situácie.
- Obnovte pocit bezpečia: Po záchvate hnevu potrebuje dieťa predovšetkým obnoviť pocit bezpečia.
Prevencia ďalších záchvatov hnevu:
- Uchopte situáciu a porozprávajte príbeh: Vysvetlite dieťaťu, čo sa stalo.
- Pripomeňte hranice: Ak je to potrebné, pripomeňte dieťaťu, že nie je dovolené udierať alebo štípať.
- Ponúknite návod, ako zvládnuť hnev nabudúce: Navrhnite dieťaťu, čo môže urobiť namiesto toho, aby ubližovalo.
- Pomenúvajte emócie: Pomáhajte dieťaťu pomenovať a rozpoznať svoje emócie.
- Modelujte zvládanie emócií: Ukazujte dieťaťu, ako zvládate svoje vlastné náročné emócie.
Je dôležité byť trpezlivý a uvedomiť si, že dieťa sa učí a potrebuje čas na to, aby sa naučilo zvládať svoje emócie. Hovorte s dieťaťom ako s partnerom, vyhnite sa direktívnemu prístupu a snažte sa s dieťaťom komunikovať partnersky.