5-ročné dieťa a logopéd: Kedy hľadať pomoc a čo očakávať

Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý sa začína už v prvom roku života. Kým niektoré deti sa vyvíjajú bez problémov, iné sa potýkajú s rečovými chybami, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc. Tento článok sa zameriava na vývin reči u 5-ročných detí a na úlohu logopéda pri riešení prípadných problémov.

Vývin detskej reči: Od prvých slov po súvislé vety

Reč sa u detí začína vyvíjať okolo prvého roka života. Za prvé slová sa už pokladajú slabiky alebo skupiny slov, ktoré dieťa vyslovuje v spojitosti s určitým javom. Napríklad, dieťa môže použiť "ham" pre jedlo.

• 10 - 12 mesiacov: Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Viackrát už pomenuje rovnakým pazvukom ten istý predmet a vytvára si tak prvú primitívnu slovnú zásobu.
• 12 - 18 mesiacov: Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Môže to byť napríklad ham, pá pá, toto a podobne.
• Do 2 rokov: Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Medzi nimi robieva niekedy malú pauzu, no časom pôsobí jeho reč plynulejšie.
• 2 - 3 roky: Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky. Ak dieťa v tomto veku ešte nekomunikuje, resp. používa len do desať slov, mali by ste navštíviť logopéda.
• 3 - 4 roky: V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Nemali by mu vypadávať slová a zároveň by sa mu mala čistiť reč, aby vyslovoval jednoduché hlásky v ich správnom tvare.
• 4 - 5 rokov: Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Postupne by mal čisto vyslovovať všetky mäkké slabiky a vie správne rozlišovať jednotlivé významy slov. Päťročné dieťa disponuje približne 2000 slovami.
• 5 - 6 rokov: Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare. Šesťročné dieťa má asi 3000 slov a dokáže zreprodukovať svoje zážitky a zvládne opísať, čo sa deje na obrázku a je schopné o tom vytvoriť príbeh. V tomto veku by už výslovnosť dieťaťa mala byť bezchybná.

Okolo 4. roku hovoríme o intelektualizácii reči, kedy dochádza k spresneniam vo vyjadreniach. Päťročné dieťa už disponuje približne 2000 slovami a šesťročné asi 3000 slovami. Dokáže zreprodukovať svoje zážitky a zvládne opísať, čo sa deje na obrázku a je schopné o tom vytvoriť príbeh. V tomto veku by už výslovnosť dieťaťa mala byť bezchybná.

Kedy navštíviť logopéda?

Vývoj detskej reči má svoju postupnosť, ale i tak sa dnes u detí stretávame s mnohými rečovými chybami. Niektoré sú menšie, ktoré dokážeme zvládnuť aj sami, iné si už vyžadujú návštevu logopéda.

Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Žiaden vek dieťaťa nie je natoľko nízky, aby mu ešte tento odborník nedokázal pomôcť. Dôležité je sledovať jednotlivé rečové chyby dieťaťa a vedieť, či je to ešte spôsobené vekom, alebo ide už o poruchu, ktorú musia riešiť.

Zbytočne nečakajte, pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Keď sa začne s dieťaťom pracovať takto skoro a ešte pred nástupom do školy, úspešnosť je vždy väčšia. Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Niekedy samotní rodičia nedokážu spoznať takéto výkyvy, pretože si to ani v niektorých prípadoch neuvedomujú. Berte vtedy upozornenie od cudzích ľudí ako dobrú radu, aby ste mohli drobcom pomôcť čím skôr.

Ak má dieťa drobné chyby vo výslovnosti okolo štvrtého roku života - nesprávne vyslovuje sykavky, R, L, je to vývinová norma. Niektoré deti to zvládnu samé, iné potrebujú pomoc. Ak rodič potrebuje pomoc logopéda (áno, rodič, nie dieťa!), je nutné, aby nácvik správnej reči robil hlavne rodič - nie logopéd. Logopéd je radca. Mal by naučiť a usmerniť rodiča, čo má v tréningu s dieťaťom robiť a čo určite nie.

Kedy by ste mali zvážiť návštevu logopéda?

• Ak dieťa v 2 rokoch nerozpráva, alebo používa len veľmi obmedzenú slovnú zásobu (menej ako 10 slov).
• Ak má dieťa v 3 rokoch ťažkosti s tvorením viet a jeho reč je ťažko zrozumiteľná.
• Ak dieťa po 4. roku používa gramaticky nesprávne tvary.
• Ak má dieťa v 5 rokoch problémy s výslovnosťou niektorých hlások (napr. C, S, Z, Č, Š, Ž, L, R).
• Ak dieťa zamieňa hlásky S a Š (napr. namiesto sova povie „šova“), ale nijako zvlášť mu to neprekáža, môže sa artikulácia upraviť aj spontánne, bez logopedickej intervencie. Ak by však dieťa vyslovovalo „S“ s jazykom medzi zubami (interdentálny sigmatizmus), je potrebné zahájiť terapiu.
• Ak sa u dieťaťa objaví zajakavosť alebo iné problémy s plynulosťou reči.
• Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine reči svojho dieťaťa.

Čo je to logopédia?

Slovo logopédia vzniklo zložením dvoch gréckych slov: logos znamená slovo, paidea výchova. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči.

Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem “narušená komunikačná schopnosť”. Tá je podľa odbornej literatúry definovaná nasledovne: Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera (hovoriaceho tým istým jazykom ako my) sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.

Oblasti, ktorým sa logopédia venuje:

A čo všetko spadá do kompetencie logopéda?

• Narušenie artikulácie reči (dyslália, dyzartria):
  • Dyslália - chybné tvorenie hlások:
    • Mogilália (vynechávanie hlások)
    • Paralália (zamieňanie hlások za iné)
    • Tvorenie hlásky na inom artikulačnom mieste (napr. ”francúzske” R - rotacizmus)
    • Dyslália multiplex (viac chybne tvorených hlások)
    • Tetizmus (takmer nezrozumiteľná reč, nahrádzanie všetkých spoluhlások hláskou ”T”)
  • Dyzartria - porucha reči pri detskej mozgovej obrne. Všeobecné symptómy sú v rôznej miere narušená respirácia, fonácia, rezonancia, artikulácia a prozódia.
• Narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť):
  • Zajakavosť - syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov zúčastňujúcich sa na hovorení:
    • Klonická (opakovanie hlások, slov alebo slabík)
    • Tonická (kŕčovité sťahy na začiatku slov)
    • Zmiešaná forma: klonicko-tonická, tonicko-tonická
  • Tumultus sermoris (brblavosť) - porušenie tempa a rytmu reči.
• Narušený vývin reči (vývinová dysfázia, vývinová bezrečnosť):
  • Vývinová dysfázia - štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka:
    • Impresívny typ (neschopnosť rozoznávať počuté výrazy a chápať obsah počutých slov)
    • Expresívny typ (nedostatok rečového prejavu pri dobrom chápaní a porozumení počutej reči)
    • Zmiešaný typ
  • NVR na báze psychomotorickej retardácie
• Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus, surdomutizmus):
  • Mutizmus - náhla strata už vyvinutej reči
  • Elektívny mutizmus - výberová strata reči s negativistickým postojom - útlm reči k určitým osobám, v určitom prostredí, za určitých okolností.
  • Surdomutizmus - onemenie pri strate sluchu.
• Získaná orgánová bezrečnosť (afázia): Afázia - porucha už vyvinutej reči, ktorá nastáva po niektorých ochoreniach alebo úrazoch mozgu.
• Narušenie zvuku reči (fufnavosť, palatolália):
  • Fufnavosť (rhinolália) - zmenená nosová rezonancia:
    • Zatvorená (znížená nosovosť)
    • Otvorená (zvýšená nosovosť)
    • Zmiešaná
  • Palatolália - vývinová chyba reči, ktorá vzniká na základe rázštepu podnebia.
• Narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia):
  • Dyslexia - vývinovo podmienená neschopnosť naučiť sa čítať bežným vyučovacím spôsobom aj napriek normálnemu intelektu
  • Dysgrafia - neschopnosť naučiť sa písať
  • Dysortografia - neschopnosť zvládnuť gramatiku
  • Dyskalkúlia - neschopnosť naučiť sa počítať, písať číslice, zvládnuť niektoré matematické operácie.
• Symptomatické poruchy reči - sprevádzajú iné dominantné postihnutie, narušenie alebo ochorenie:
  • Zrakové postihnutie
  • Sluchové postihnutie
  • Mentálnu retardáciu
• Poruchy hlasu
  • Detská hyperkinetická dysfónia: korene v útlom detstve - dôvodom vzniku môže byť dlhý plač bábätka; kričanie ako reakcia na slabý hlas; snaha prekričať ostatné deti v kolektíve; snaha vyniknúť, upútať na seba pozornosť;
  • Hyperkinetická dysfónia u dosp.: z premáhania hlasu, najčastejšie u hlasových profesionálov;
  • Psychogénne poruchy hl.: psychogénna dysfónia a afónia;
  • Mutačné poruchy - predĺžená, predčasná, perverzná mutácia a fistulový hlas.
• Autizmus - bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti ako celku, z neschopnosti nadväzovať kontakty s okolitým svetom.
• Kombinované chyby a poruchy.

Ako prebieha vyšetrenie u logopéda?

Prvé stretnutie je vždy (najmä) o diagnostike (vyšetrení). Pred stretnutím sa logopéd pýta na dôvod vyšetrenia a tiež oblasť, ktorá robí dieťaťu najväčšie ťažkosti. Stručne informuje o priebehu vyšetrenia. Okrem prípadných dokumentov sa netreba na vyšetrenie nijako pripravovať. Je vhodné vopred oznámiť dieťaťu, kam ide a čo ho čaká. Niekedy trvá diagnostické vyšetrenie pol hodinu a inokedy je rozdelené na viac dní. Veľmi závisí od toho, na aké účely sa diagnostika robí (napr. Súčasťou vyšetrenie je aj anamnéza. Cieľom anamnézy je získať čo najviac informácií o všetkom, čo by mohlo mať na reč vplyv a čo s rečou súvisí - otázky sa týkajú tehotenstva, pôrodu, prvých rokov života, psychomotorického vývinu, rečového vývinu, zdravotného stavu, doterajších vyšetrení, socializácie, školskej adaptácie, rodinného prostredia a pod.

Logopéd sa vo vyšetrení zameriava najmä na porozumenie a všetky formy komunikácie (zvuky, gestá, pohyby tela, mimika, slová - reč). Avšak reč je komplexný systém a preto si logopéd všíma aj ostatné schopnosti. S jazykovými schopnosťami totiž súvisí aj hrubá a jemná motorika, grafomotorika, oromotorika, dýchanie, sluch, úroveň hry. Logopéd sleduje, či dieťa dokáže imitovať (napodobňovať). Tiež to, ako zvláda sebareguláciu, akú má schopnosť spolupracovať, jeho výdrž pri aktivite, pozornosť. Obsiahlejšie a konkrétnejšie sa zameriava na tie oblasti, v ktorých sú ťažkosti. Cieľom vyšetrenia je zistiť silné a slabé stránky dieťaťa. Môže sa stať i to, že logopéd požiada o súhlas s videonahrávkou na skvalitnenie diagnostiky (majú to tak len niektoré pracoviská).

Vyšetrenie je prispôsobené tak, aby logopéd zistil o jazykových schopnostiach čo najviac - ak príde na vyšetrenie 5 ročné dieťa, ktoré rozpráva svoje prvé slová, logopéd ho diagnostikuje s (upravenou) verziou pre mladšie deti (napr. ako pre trojročné, ktoré sú na tom rečovo podobne). Ak by logopéd zvolil testy, ktoré sú pre dieťa príliš ťažké, zistí len to, že ich nezvláda, ale nedokázal by určiť aktuálne jazykové schopnosti.

Vyšetriť je možné aj dieťa, ktoré (ešte) nerozpráva. To, že nerozpráva nie je dôvod, prečo diagnostiku u logopéda odkladať - práve naopak. Vyšetrenie s najmenšími deťmi (do 4 rokov, resp. so staršími deťmi s oneskorenými jazykovými schopnosťami) prebieha hravou formou, zvyčajne na koberci. Logopéd má pripravené hračky, ktorými sa snaží „vyprovokovať“ dieťa k reči, tým, že mu ich postupne predstavuje a hrá sa s nimi spolu s dieťaťom. Nech vás neprekvapí, ak vytiahne knihy, bublifuk, bábiku, set tanierikov či tajomne zatvorené vajíčka z kinderiek. Niekedy logopéd len nasleduje záujem dieťaťa a podľa toho, akú hračku si samo vyberie sa snaží vytvoriť rôzne situácie, ktoré môžu dieťa podnietiť k rozprávaniu, resp. Môže tiež poprosiť rodiča o to, aby sa s dieťaťom spolu hrali - bude sledovať vzájomnú interakciu, pričom sa zameria na to, ako rodič s dieťaťom komunikuje, ako reaguje.

Interpretácia výsledkov prebieha, v ideálnych prípadoch, osobne a bez prítomnosti dieťaťa (prípadne cez telefón). To je zároveň priestor aj na otázky zo strany rodiča. Postup priebehu vyšetrenia sa môže líšiť (aj napriek tomu, že máme svoje štandardné postupy pri diagnostikách jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti). Veľmi závisí nielen od logopéda, ale aj od dieťaťa. To najdôležitejšie, čo by mala diagnostika priniesť sú odpovede na otázky: Aké má dieťa ťažkosti? Ako sa prejavujú? Ako vplývajú na vývin iných oblastí/vzdelávanie/socializáciu…? Je možné zoskupiť ich do nejakej diagnózy? Ak áno, akej a čo to znamená? Aký je ďalší krok? A ak také odpovede nemáte?

Bežný postup vyšetrenia:

1. Anamnéza: Logopéd sa pýta na priebeh tehotenstva, pôrodu, vývin dieťaťa, jeho zdravotný stav a rodinnú anamnézu.
2. Vyšetrenie reči a jazyka: Logopéd sleduje, ako dieťa rozpráva, akú má slovnú zásobu, ako tvorí vety a či správne vyslovuje jednotlivé hlásky.
3. Vyšetrenie oromotoriky: Logopéd sleduje, ako dieťa hýbe jazykom, perami a čeľusťou.
4. Vyšetrenie sluchu: Logopéd môže vykonať orientačné vyšetrenie sluchu, aby vylúčil prípadné problémy so sluchom.
5. Diagnóza a plán terapie: Na základe výsledkov vyšetrenia logopéd stanoví diagnózu a navrhne plán terapie.

Samotná diagnostika väčšinou prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova. Napríklad hlásku Š v slovách šaty, uši a myš; hlásku S v slovách sedí, misa, pes a podobne. Logopéd potrebuje vidieť skutočné schopnosti dieťaťa. V závislosti od zvyklostí logopéda alebo od úrovne spolupráce dieťaťa môže logopéd požiadať rodiča, aby počkal v čakárni. Naopak, niektoré deti potrebujú sedieť rodičovi na kolenách a len tak sú ochotné spolupracovať s logopédom. Keď logopéd zistí, s ktorými hláskami má dieťa problém, snaží sa zistiť príčinu, prečo dieťa nevyslovuje dané hlásky správne. Príkladom pre oslabený artikulačný orgán je slabý jazykový sval, ktorý „nevládze“ zdvihnúť sa k horným predným zubom, a preto dieťa nedokáže vysloviť hlásku L a/alebo R. Fonologická porucha znamená, že dieťa má problém sluchom si uvedomiť rozdiel medzi podobne znejúcimi hláskami, napríklad S a Š. Alebo môžeme ukázať dieťaťu obrázok, na ktorom budú supy (vtáky) a šupy (z banánu). Často si dieťa na príklade druhých uvedomí nesprávnu výslovnosť, ale u seba ju ešte „nepočuje“. Preto napríklad opravuje kamarátov, ktorí skomolia jej meno: „Ja ša nevolám Šilvia, ale ŠILVIA!“. Je preto dôležité zistiť príčinu, prečo dieťa danú hlásku netvorí - dve rôzne deti môžu mať rovnakú nesprávnu výslovnosť, ale každé z iného dôvodu. Súčasťou diagnostiky bude pravdepodobne aj skúška oromotoriky, čiže pohyblivosti artikulačných orgánov. Logopéd zisťuje, či dieťa dokáže zdvíhať jazyk smerom k nosu, robiť s ním rýchle pohyby do strán, špúliť pery a podobne. Všíma si, aké sú podmienky v ústach dieťaťa - aké má podnebie, vzťah medzi horným a dolným zuboradím (napr. či dieťa nemá protrúziu - tzv. Ak ide o predškoláka, logopéd môže zisťovať, či dieťa „počuje“ prvú hlásku v slove. Napríklad sa môže spýtať: Čo počuješ na začiatku slova mmmmmačka? Väčšinou je slabikovanie pre deti prirodzené (mač-ka), hláskovanie (m-a-č-k-a) je náročnejšia úloha, ktorú zvládajú väčšinou až prváci v základnej škole. Najmenšie deti vnímajú len význam slova. Neuvedomujú si, že slovo má aj svoju formu, svoje „kocky“ - hlásky, z ktorých je poskladané. Logopéd ďalej aspoň orientačne zisťuje, akú slovnú zásobu má dieťa. Či je dostatočne široká vzhľadom na vek dieťaťa, či si dokáže primerane rýchlo vybaviť slovo, ktoré chce povedať a či je jeho slovná zásoba utriedená. To znamená, či vie zatriediť predmety do kategórií, ako napríklad ovocie, hračky, zvieratá a podobne. Pri rozhovore si logopéd všíma, či je reč dieťaťa gramaticky správna. Ak je potrebné, realizuje ďalšie testy zamerané na gramatiku. Vo väčšine prípadov deti po 4. roku už dokážu hovoriť gramaticky správne. Ak dieťa po 4. roku stále používa nesprávne gramatické tvary, môže to signalizovať potrebu logopedickej intervencie. Počas celého vyšetrenia si logopéd všíma aj pragmatické schopnosti dieťaťa. To znamená, či dieťa dokáže efektívne použiť svoje rečové a jazykové schopnosti v praxi. Či sa dokáže spýtať otázku, keď sa potrebuje dozvedieť nejakú informáciu. Či primerane reaguje na otázky komunikačného partnera. Či udrží tému rozhovoru alebo sa stále vracia len k svojej obľúbenej téme. Či si uvedomuje, čo komunikačný partner vie o danej téme („Keď sme tam boli, tak Riško vzal ten darček, vieš.“ - Kde ste boli? Kto je to Riško - tvoj brat? Alebo kamarát? Alebo tvoj ujo? Aký darček? Pozná človek, ktorému rozprávaš, tieto informácie?). Či nadväzuje očný kontakt. Občas sa stáva, že deti reagujú v neznámych priestoroch ambulancie inak. Môžu sa buď extrémne snažiť alebo sa hanbia. V prvom prípade sa môže logopédovi zdať, že dieťa všetky úlohy bez problémov zvláda. No v reálnom živote dané schopnosti nepoužíva, reaguje inak ako v testovacej situácií. Druhou možnosťou je, že dieťa napriek snahám rodiča i logopéda odmieta rozprávať a neprejaví svoj potenciál.

Podľa Logopedického slovníka by dieťa do 3 rokov malo vedieť vysloviť hlásky B, P, M, T, D, N, K, G, J, CH, H a samohlásky. Do 4 rokov sa deti väčšinou naučia F, V a Ť, Ď, Ň. Najťažšie slovenské hlásky sú C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ a L, R - tieto by mali deti zvládnuť do 5. Ak teda štvorročné dieťa nevie povedať R, ale vyslovuje namiesto neho L (napríklad ryba = „lyba“), je všetko v poriadku. Artikulačné orgány ešte nemusia byť pripravené na to, aby túto ťažkú hlásku zvládli. Ak však štvorročné dieťa začne hovoriť R hrdelne, akoby francúzske R, ide o chybu. Preto sa môže stať, že ak idú dve rovnako staré deti k logopédovi, u jedného bude hneď zahájená terapia hlásky R, u druhého sa čaká, či sa nenaučí vyslovovať R spontánne. Ak dieťa do veku 5 rokov zamieňa hlásky S a Š (napr. namiesto sova povie „šova“), ale nijako zvlášť mu to neprekáža, môže sa artikulácia upraviť aj spontánne, bez logopedickej intervencie. Ak by však dieťa vyslovovalo „S“ s jazykom medzi zubami (interdentálny sigmatizmus), je potrebné zahájiť terapiu. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v angličtine, napríklad v slove „three“. Produkcia reči je úzko spojená s dýchaním: rozprávame iba pri výdychu, nie pri nádychu. Hlásky P, B a M sú perno-perné. To znamená, že prúd vzduchu sa zastaví až na perách. Zdravé deti s artikuláciou týchto hlások zvyčajne nemajú ťažkosti. Už malé deti dokážu napodobniť pohyby pier, keď dobre vidia na tvár dospelého. Hlásky V a F sú perno-zubné, pri ich vyslovení sa dolná pera jemne dotkne horných zubov. Hlásky T, D a N sa artikulujú špičkou jazyka za hornými rezákmi. Niektoré deti majú problémy s hláskami Ť, Ď, Ň, posúvajú ich artikuláciu dopredu k zubom a teda sa ozve T, D alebo N. Hlásky T, D, N sa ľahšie odzerajú. Hláska H sa na rozdiel od všetkých ostatných slovenských spoluhlások artikuluje v hrtane.

tags: #5n #rocne #dieta #a #logoped