Vývin dieťaťa v 6 rokoch: Správanie a rady pre rodičov

V období okolo šiesteho roku života prechádza dieťa významnými zmenami vo svojom vývine. Zlepšujú sa jeho kognitívne schopnosti, formujú sa sociálne väzby a menia sa aj jeho emocionálne prejavy. Oproti predchádzajúcim obdobiam nie je progres taký výrazný, ale napriek tomu môžeme vidieť, ako sa dieťa rozvíja.

Dieťa v tomto veku už dokáže rozpoznať a spočítať peniaze. Hoci „čítať“ názvy ešte celkom nevie, skôr ich spoznáva ako obrázky. Začína písať svoje meno, niekedy dokonca správne a nie zrkadlovo. V tomto období sa začínajú formovať priateľstvá na celý život, ale zároveň sa objavuje aj vychvaľovanie a porovnávanie sa s ostatnými deťmi - „Dokážeš toto?“

Dieťaťu sa častejšie hovorí, že je veľké a čoskoro ide do školy, preto sú aj očakávania rodičov väčšie a stále častejšie sa od neho očakáva „dospelejšie“ správanie. V tomto období je stále sugestibilné, teda prijíma od svojich rodičov pravdu o sebe bez zaváhania. Ak mu rodičia hovoria, že je zlé, môže si to osvojiť a správať sa tak.

Emocionálny a sociálny rozvoj

Čo sa týka emócií, rozvíja sa kognitívna zložka - deti vedia svoje emócie popísať a tiež lepšie vyjadriť, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Keďže sa im zlepšila slovná zásoba, dokážu sa vyjadriť v celých vetách, napríklad: „Nepáči sa mi, keď musím ísť von.“

Rovnako cítia a rozvíja sa u nich empatia - súcitia s ostatnými, majú tendenciu svoje pocity otvorene popísať: „Mami, hnevám sa na teba.“ Môžeme sa však stretnúť aj s tým, že dieťa odmieta objatia a poláskania, ktoré ešte pred krátkym časom vyžadovalo. Rodičia môžu mať pocit, akoby ich odstrkovalo. Môže sa stať, že odmieta prejavy náklonnosti na verejnosti práve preto, že je už „veľké“.

Môže sa tiež stať, že sa dieťa v tomto veku utiahne do seba v dôsledku smútku, straty alebo hnevu. Je už dostatočne zrelé, aby vedelo, čo sú peniaze. Nerozumie princípu bankomatových kariet - nevie si uvedomiť, že na účte musia byť peniaze, aby karta fungovala, ale peniaze ako také pozná a rozumie ich princípu. V tomto období sa učí rozpoznávať hodnotu peňazí a chápe tiež, že je možné ich vymieňať za veci.

S tým, ako sa rozvíja pozornosť a ďalšie kognitívne schopnosti, zlepšuje sa aj jeho schopnosť uvedomovať si odlišnosti medzi ľuďmi a medzi rodinami. Avšak deti nemajú predsudky - tie sú výsledkom výchovy a vysvetľovania, ktoré sa im dostane.

Dieťa si osvojuje stovky nových slov prostredníctvom interakcie s druhými ľuďmi a tiež prostredníctvom čítania s rodičmi. Povzbudzujte ho, aby samo rozprávalo príbehy podľa obrázkov, alebo sa ho pýtajte, čo si myslí, že sa stane, ako to skončí a tiež, aby obhájilo svoje tvrdenie - „Prečo si myslíš, že je to tak?“

V šiestich rokoch sa deti posúvajú vo vývoji dopredu. Stávajú sa nezávislejšími. Začínajú sa zaujímať o školu a kamarátov. Život sa pre ne stáva nielen zaujímavejší, ale aj náročnejší. Cítia, že sa od nich vyžadujú dobré výsledky v škole. V tomto období sa potrebujú veľa rozprávať o svojich zážitkoch zo školy i o tom, kto sú ich noví priatelia a spolužiaci. Rodičov potrebujú hlavne na to, aby ich počúvali.

V tomto období môžete svoje dieťa poveriť aj nenáročnými domácimi prácami, aby sa tak učilo chodu rodinného života.

Rodičovské prístupy a stanovenie hraníc

Rodičia by mali vo svojich zásadách pevní, ale nie tvrdí. Pravidlá stanovte jasne. Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.

Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže v rodine vládnuť harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.

Správne odmeňovanie a dôslednosť

Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu.

Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.

Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj doržať.

Konanie a komunikácia

Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť.

Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri.

V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná.

Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorý dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu.

Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti:

• Poslať dieťa do jeho izby.
• Predčasný odchod do postele.
• Zákaz pozerať v ten deň televíziu.
• Vziať dieťaťu obľúbenú hračku.
• Obmedziť čas strávený pri počítači.
• Žiadne sladkosti.
• Mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).

Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovane k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.

Potenciálne psychické problémy a ich rozpoznanie

Problémy „s kakaním“, nočné desy, zajakavosť, nadmerný vzdor - to je len hŕstka problémov, ktoré môžu byť symptómami niečoho oveľa horšieho v psychike dieťaťa. Často za to však ony samé nemôžu, chybu môže niesť aj iný vinník - rodič, kamarát, učiteľ či súrodenec. Každý rodič pozná svoje dieťa, no často práve kvôli tomu má „klapky“ na očiach. Vníma jeho reakcie, pozná jeho správanie, nálady, vyjadrovanie emócií, no aj napriek tomu, že naše deti máme denne na očiach, často nevieme, čo robiť, keď sa vyskytne iný ako zdravotný problém.

Nejde o chrípku či laryngitídu. Vtedy, ak nepomáha domáca liečba, často utekáme za detským lekárom a spoliehame sa, že pomôže. Pravdou však je, že často aj zdravotný problém býva len dôsledkom toho psychického.

Ak sami nevieme prísť na to, čo dieťatku daný stav spôsobilo alebo nám to ono nechce povedať, je vhodné navštíviť odborníka - psychológa, ktorý môže svojimi metódami prispieť k odhaleniu toho, čo dieťatko trápi. Napríklad, aj také nechutenstvo, zaryté odmietanie jedla, nemusí spôsobovať len to, že našej ratolesti nechutí alebo nemá v danej chvíli na jedlo chuť. Môže to mať oveľa hlbší podtón...

Kedy reagovať a začať ťažkosti detí vnímať vážnejšie?

Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. „Práve toto je pri psychických ťažkostiach komplikovanejšie, rodičia sa snažia orientovať na základe internetových zdrojov, rád od známych, len aby nemuseli ísť k psychológovi a nie to ešte k psychiatrovi,“ hovorí Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička s viac ako 40-ročnou praxou v oblasti výchovy.

Odborníčka nám prezradila dôvody, pre ktoré by sme mali brať situáciu vážne:

• Ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku.
• Ak prejavy trvajú dlhšie obdobie, nereagujú na liečbu.
• Ak niektorý z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti.
• Ak sa pridružujú aj iné ťažkosti, vtedy je už potrebné vyhľadať odborníka a poradiť sa.

Najčastejšie rizikové prejavy u detí

Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej sú toto tie najčastejšie symptómy problémov v psychike u dieťaťa:

• Nočné desy a nadmerný plač dieťaťa, už v kojeneckom veku, ktorý sa neskôr môže zmeniť v pomočovanie, strach z tmy, ktorý ho núti spávať s rodičmi.
• Problémy „s kakaním“ (čiže dieťa nekaká niekoľko dní). Rodičia sa uspokoja napr. s tým, že sú to „pasívne črievka“. Ako ale budú neskôr pasívne črevá reagovať na školské stresy a všetko, čo dieťa prežije ale aj zje, až do dospelosti? V dospelosti sú zdôrazňované preventívne vyšetrenie pre onkologické ochorenie hrubého čreva. Prečo nerobiť prevencie skôr, už v detskom veku a to uvoľnením potlačených emócií hnevu. Tráviaci trakt je citlivý práve na emóciu hnevu.
• Veľkou témou u detí je kašeľ, astma, alergie, ktoré majú hlboké psychické súvislosti.
• Oneskorenie v motorickom vývine, prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má spravidla dopad na sústredenie a učenie dieťaťa v staršom veku.
• Vzdorovité správanie - ako príklad uvediem, že príde maminka jedenapolročného dieťaťa, ktoré sa správa vzdorovito a povie, že dieťa je už asi v období vzdoru a pritom môže ísť o afektívne kŕče, ktoré neskôr prejdú do porúch správania a pod.
• Problémy s jedením, so zvracaním, bolesťami bruška, ktoré v puberte môžu prejsť do anorexie alebo bulímie.
• Zlozvyky detí - obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom. Práve vnútorné napätie dieťaťa býva rodičmi mylne považované za prebytok jeho energie, ale pritom ide o jeho napätia, ktoré vzniká v strese.
• Deti sú často obviňované z lenivosti, v pozadí ktorej ale býva aj depresia.

„Snažím sa viesť rodičov k tomu, nech sú otvorení riešiť tieto problémy už u malých detí. Práve popieranie psychických problémov u detí, zvyšuje ich pocity bezradnosti. Deti cítia, že ich ťažkosti vás znervózňujú, hnevajú, a tak ich radšej popierajú. Neskôr ich začnú riešiť s kamarátmi, možno drogami alebo sú tu aj nevyslovené myšlienky o samovražde, ktoré sa v kombinácii s problémami v puberte môžu aj naplniť,“ upozorňuje odborníčka rodičov na dôležitosť riešenia psychických problémov. Neskôr môžu vyústiť v niečo oveľa horšie.

Agresívne správanie u detí: Príčiny a riešenia

Agresívne správanie u detí, ako napríklad bitie, je pre rodičov veľmi nepríjemné a stresujúce. Riešenie tohto správania je kľúčové pre vývoj dieťaťa a vzťah medzi rodičmi a dieťaťom.

Špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová vysvetľuje, že hnev je základná emócia, ktorá nastupuje hneď, ako človek cíti nepohodu. Deti sú úprimné vo vyjadrovaní svojich emócií, pretože ešte nemajú naučené správanie ako dospelí. Dôležité je uvedomiť si, že hnev je normálna emócia a dieťa sa len učí s ňou pracovať. Rodičia by mali nájsť strednú cestu medzi uvoľnením hnevu a zabránením agresívnemu správaniu.

Príčiny agresívneho správania u detí

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa deti môžu správať agresívne:

• Problémy s komunikáciou: Malé deti často nemajú dostatočné verbálne zručnosti na vyjadrenie svojich emócií. Fyzická agresia môže byť spôsob, ako vyjadriť frustráciu, hnev alebo iné silné emócie.
• Vyžadovanie pozornosti: Ak má dieťa pocit, že sa mu nedostáva dostatočnej pozornosti, negatívna pozornosť sa môže stať príťažlivou. Bitie môže byť spôsob, ako získať pozornosť rodičov.
• Kopírovanie správania: Deti často napodobňujú správanie, ktoré vidia doma, v škole alebo v televízii. Ak spozorovali agresívne správanie, môžu ho napodobňovať.
• Frustrácia: Keď dieťa niečo chce a nedokáže to dosiahnuť, môže reagovať agresívne.
• Vývojové štádiá: U mladších detí, najmä u batoliat, sa ešte stále vyvíja sebakontrola a nemusia chápať, že bitie je nesprávne.
• Problémy s reguláciou emócií: Niektoré deti majú problémy s reguláciou svojich emócií a impulzov, čo môže viesť k agresívnemu správaniu.

Ako reagovať, keď sa dieťa prejavuje agresívne

Ak sa dieťa správa agresívne, je dôležité reagovať rýchlo a efektívne. Tu sú niektoré kroky, ktoré môžete podniknúť:

Okamžité kroky

• Zachovajte pokoj: Je dôležité zachovať pokoj, keď sa dieťa správa agresívne. Vaša reakcia v podobe hnevu alebo frustrácie môže situáciu ešte zhoršiť. Vyhýbajte sa kriku a fyzickým trestom.
• Dajte dieťaťu najavo, že jeho správanie nie je prijateľné: Jasne a zrozumiteľne mu povedzte, že bitie nie je v poriadku. Použite krátke a zrozumiteľné vety. Napríklad: „Bitie bolí. To sa nerobí.“ Dôslednosť je kľúčová. Zakaždým, keď sa takéto správanie vyskytne, vaša reakcia by mala byť rovnaká.
• Odstráňte dieťa z konfliktnej situácie (prestávka na ukľudnenie): Time-out (prestávka) je krátka doba, počas ktorej je dieťa vyvedené zo situácie, v ktorej sa správalo nevhodne, aby sa mohlo upokojiť, premyslieť si svoje správanie a pochopiť, že jeho činy majú následky. Prestávku používajte ako spôsob, ako sa dieťa môže upokojiť a zamyslieť sa nad svojím správaním. Dbajte na to, aby sa časový limit používal dôsledne a bezprostredne po agresívnom správaní. Čas na oddych by mal byť krátky, všeobecne jedna minúta za každý rok veku dieťaťa. Počas time-outu zostaňte pokojní a nezapájajte sa do hádok alebo dlhého vysvetľovania.

Dlhodobé stratégie na prevenciu agresívneho správania

• Identifikácia spúšťačov: Venujte pozornosť tomu, čo sa zdá byť spúšťačom agresívneho správania vášho dieťaťa. Je hladné, nevyspaté, rozrušené? Pochopenie týchto spúšťačov vám môže pomôcť predvídať a predchádzať budúcim incidentom.
• Naučte dieťa iné spôsoby vyjadrovania hnevu: Pomôžte dieťaťu nájsť alternatívne spôsoby vyjadrenia jeho emócií. Napríklad ho povzbudzujte, aby na vyjadrenie svojich pocitov používalo slová alebo aby požiadalo o pomoc, keď je frustrované. Cieľom je naučiť ho, ako vyjadriť svoje pocity bez toho, aby ubližovalo iným.
• Modelovanie neagresívnych reakcií: Demonštrujte neagresívne spôsoby zvládania hnevu a frustrácie na svojom správaní. Deti sa veľa naučia pozorovaním dospelých okolo seba - ste ich vzorom.
• Dajte dieťaťu dostatok pozornosti: Deti potrebujú cítiť, že sú milované a že sú pre vás dôležité. Spoločné trávenie času, hranie sa a objatia môžu pomôcť znížiť agresivitu.
• Pozitívne podporovanie: Neustále chváľte dieťa, keď vhodne vyjadrí svoje emócie alebo zvládne situáciu bez agresie.
• Buďte trpezliví: Zmena správania si vyžaduje čas. Nečakajte, že problém vyriešite za jeden deň.
• Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa situácia nezlepší alebo ak sa agresivita vášho dieťaťa zhoršuje, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa.

Využívajte bežné situácie na to, aby sa vaše dieťa učilo o emóciách. Hovorte o pocitoch a uznajte ich - „Vyzeráš nahnevane. Je to preto, že si myslíš, že to nebolo spravodlivé?“ Hovorte o tom, že každý má niekedy silné emócie, ako je hnev, strach a smútok, najmä keď nemôžu mať to, čo chcú. Dajte im vedieť, že ťažké, nepríjemné pocity sú normálne a je v poriadku cítiť sa rozrušene alebo nahnevane, ale nie je v poriadku kričať alebo ubližovať niekomu. Navrhnite im, ako sa môžu upokojiť, keď sa objavia silné pocity.

Keď sú všetci pokojní a uvoľnení, porozprávajte sa so svojím dieťaťom a vytvorte niekoľko jednoduchých pravidiel na spolužitie s ostatnými. Snažte sa stanoviť pravidlá v pozitívnom štýle - zamerajte sa na to, čo by mali deti robiť, namiesto toho, čo by nemali robiť. Pre malé deti ako sú predškoláci, môžu byť pravidlá formulované ako „Skúste sa rozprávať s druhým s úctou“. Pre staršie deti by pravidlá mohli byť „Buďte rešpektujúci,“ „Počúvajte ostatných,“ a „Keď sa cítite nahnevaní, zastavte sa a zhlboka dýchajte pred tým, než zareagujete.“

Deti môžu byť zmätené, keď vidia svojich rodičov robiť veci, ktoré im boli zakázané. Riešenie náročného správania môže často vyzerať ako neustále opravovanie dieťaťa alebo nepretržité očakávanie ďalších problémov. Je však dôležité pamätať na to, že deti sa najlepšie rozvíjajú prostredníctvom pozitívnej spätnej väzby. Preto sa zamerajte na oceňovanie správania, ktoré chcete vidieť častejšie. Keď vaše dieťa prejavuje rešpekt, zdieľa alebo spolupracuje, využite príležitosť na pochvalu. Čím konkrétnejšia je vaša pochvala, tým lepšie pomáha deťom pochopiť, čo robia správne, a zvyšuje pravdepodobnosť, že toto správanie zopakujú. Napríklad, keď sa dieťa pekne rozdelí so súrodencom, môžete povedať: „Skvele si sa podelil s bratom! Som na teba hrdý.“

Keď nie sú žiadne problémy, je to tiež dobrá príležitosť hovoriť s dieťaťom o vyjadrovaní pocitov bez ubližovania ostatným. Deti sledujú a učia sa, ako zvládať silné emócie od dôležitých dospelých vo svojom živote. Môžeme im pomôcť naučiť sa zvládať svoje emócie a riešiť problémy pokojne tým, že budeme sami modelovať toto správanie.

Vyrovnávanie sa s agresívnym správaním dieťaťa môže byť skutočnou výzvou. Je v poriadku cítiť sa frustrovane alebo nahnevane. Ale rozzúriť sa alebo kričať môže situáciu ešte viac zhoršiť. Snažte sa zamerať sa na to, aby ste zostali pokojní. Vedome sa snažiť zachovať pokoj môže upokojiť situáciu a zároveň poskytnúť dieťaťu pozitívny vzor. Zhlboka sa nadýchnite a dajte si chvíľu na „reset“ predtým, než zareagujete.

Je bežné, že deti prejavujú agresívne správanie počas ich rastu a počas prechádzania vývojovými etapami. Výskumy ukazujú, že výbuchy hnevu typicky dosahujú vrchol vo veku 18 až 24 mesiacov a postupne klesajú do veku 5 rokov. V ranných rokoch deti často bijú, hryzú, kopú alebo škrabú, keď sa snažia vyjadriť pocity a ešte nemajú slová alebo schopnosti zvládnuť silné emócie pokojne. Ak máte pocit, že vaše dieťa vykazuje príliš časté alebo závažné agresívne správanie, ktoré spôsobuje problémy jemu alebo iným, je rozumné hľadať odbornú pomoc.

Generačné zmeny vo výchove

V posledných rokoch sa výrazne zmenil vzťah medzi rodičmi a deťmi. Intenzívnejšia výchova sa viac sústreďuje práve na dieťa. Rodičia dnes svoje deti už nezvyknú toľko trestať a rozkazovať im. Viac sa nakláňajú k empatii s pocitmi dieťaťa a snažia sa s nimi otvorene rozprávať o ťažkostiach a starostiach. Práve vďaka tejto zmene sa dnes veľa detí v spoločnosti dospelých ľudí cíti oveľa uvoľnenejšie a sú odvážnejšie na to, aby im niekedy odvrávali a povedali svoj názor. Takéto správanie je však podľa detských psychológov zmenou k lepšiemu. Je podľa nich znakom toho, že deti sa cítia bezpečne a dospelým dôverujú.

„Môže sa to prejaviť tak, že deti budú trochu asertívnejšie, budú mať vyhranené názory a možno sa budú trochu viac s vami hádať. Myslím si, že výzvou je nepovažovať to za zlú vec, ale za dôležitý a nevyhnutný proces,“ povedala Emily Loebová, psychologička, ktorá sa zameriava na to, ako rodičovstvo formuje vývoj dieťaťa. Keď sa deti cítia v bezpečí a milované, dokážu lepšie „nájsť svoj hlas“.

Škodlivé taktiky a zlatá stredná cesta

Ak sú deti vždy úctivé, tiché a poslušné voči dospelým, je to často preto, lebo sa ich boja. Výchova založená na strachu, extrémnej prísnosti a trestoch za vzdor je často spájaná s negatívnymi následkami na deťoch, ktoré sa s nimi často ťahajú aj do dospelosti. Štúdie zistili, že deti takýchto rodičov sú vystavené zvýšenému riziku úzkosti a depresie, prejavujú poruchy so správaním a často majú nízke sebavedomie.

Prísni rodičia niekedy používajú špecifické taktiky, ktoré sú obzvlášť škodlivé. Jednou z nich je napríklad podmienený rešpekt, keď rodičia svoju náklonnosť prejavujú vtedy, ak sa deti správajú slušne a ak neposlúchajú, tak táto náklonnosť pominie. Ďalšou škodlivou taktikou je psychologická kontrola. Ide o prípad, keď rodičia manipulujú s tým, ako sa dieťa vníma a s jeho hodnotou, len aby dosiahli to, čo chceli.

Asi každý rodič chce, aby z ich detí vyrástli nezávislí ľudia, ktorí sú schopní kritického myslenia. V konečnom dôsledku však doterajší výskum naznačuje, že prísne rodičovstvo nevedie k zdravému vývoju - dosahuje pravý opak. Z krátkodobého hľadiska bude efekt určite účinný a deti sa budú správať lepšie. Z dlhodobého hľadiska, najmä ak ide o ich budúcnosť, môžu trpieť. Preto by sa s deťmi malo zaobchádzať s rešpektom a mali by pociťovať, že ich názory a presvedčenia sú brané vážne.

Samozrejme to však neznamená, že deti nepotrebujú žiadne pravidlá a obmedzenia. Ak rodičia nedbajú na správanie svojho potomka, môže to viesť k slabej kontrole impulzov a príliš vysokej arogancii. Psychologička Loebová preto rozlišuje medzi škodlivou psychologickou kontrolou a užitočnou „kontrolou správania“. Tá sa týka prípadov, kedy rodičia stanovia limity a očakávania, ako napríklad, že deti majú večierku, musia si každé ráno upratať izbu, alebo majú stanovený čas, ktorý môžu za deň stráviť pred obrazovkou. Obmedzenia a pravidlá sú teda tiež súčasťou zdravého vývinu dieťaťa. Dôležitá je preto „zlatá stredná cesta“.

tags: #6 #rocne #dieta #spravanie