ADHD a jeho vplyv na školskú dochádzku: Ako podporiť deti s poruchou pozornosti

Deti, ktoré majú diagnostikované ADHD - poruchu pozornosti, majú často ťažkosti s exekutívnymi funkciami, ktoré sú naviazané najmä na správnu funkčnosť frontálnych, čelových častí mozgu.

Medzi symptómy, ktoré sa často pri ADHD objavujú, patrí najmä problém s pozornosťou, impulzivitou, ale aj vlastnou sebareguláciou. Jednoducho, dieťa sa na konkrétnu úlohu dokáže sústrediť len obmedzený čas, pričom pozornosť kolíše najmä pri monotónnych alebo dlhých úlohách. Dieťa sa tiež veľmi rýchlo rozptýli externými podnetmi, ktoré často strhnú jeho pozornosť neželaným smerom. Okrem toho majú deti s diagnostikovanou ADHD problém sústrediť sa na inštrukcie. Práve vieme tento „balík“ jednotlivých symptómov zatriediť do kategórie problémov naviazaných na pozornosť.

Navyše je ešte aj exekutíva mozgu ovplyvnená zníženou sebakontrolou, čo sa v praxi prejavuje impulzívnym správaním, ktoré v školskom prostredí môže znamenať potlačenú schopnosť kontrolovať svoje reakcie, či konať bez premýšľania, nereflektujúc následky z toho plynúce. Vzhľadom na ovplyvnenú funkčnosť exekutívy môžu mať deti ťažkosti aj v kontexte organizovania úloh, či plánovaním a s riadením seba v konkrétnych časových úsekoch. Inými slovami, v prípade ADHD ide o súbor symptómov, ktoré sú naviazané na fungovanie najmä exekutívnych častí frontálnych lalokov.

ADHD je diagnóza, ktorá sa u detí prejavuje poruchou pozornosti, koncentrácie a kontroly impulzivity. Okrem klasických príznakov, sa u týchto detí tiež môžu vyskytovať poruchy učenia, depresívne, nutkavé či autistické správanie a taktiež tiky. Cez všetky svoje problémy sa však deti s ADHD dokážu nadchnúť pre vec, majú výdrž a dokážu veciam či činnostiam, ktoré ich zaujmú, venovať aj dlhší čas. Sú vnímavé a taktiež starostlivé.

Deti s ADHD sú dnes bežnou súčasťou tried. ADHD je dnes u detí pomerne často diagnostikovaná porucha. Tieto deti sú súčasťou bežných tried, no mnohí učitelia stále nevedia, ako s nimi pracovať. Zladiť vyučovanie s deťmi, ktoré im často rušia hodinu, je pre nich jedna z náročnejších úloh.

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.

Prejavy nepozornosti u detí zahŕňajú:

• dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach
• ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia
• často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce
• často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.)
• požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti
• často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie

Prejavy hyperaktivity u detí zahŕňajú:

• dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť)
• býva nekľudné, niekedy aj v spánku
• vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť
• často je nadmerne hlučné

Prejavy impulzivity u detí zahŕňajú:

• dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania
• nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby
• veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku
• v škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní
• všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu

ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí. Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

Ak sa u dieťaťa vyskytujú viaceré z vymenovaných prejavov, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu. Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite. Každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje rôznou kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.

Ak chceme deťom v školskom prostredí pomôcť, je výhodou, ak učiteľ explicitne pomenuje konkrétne pravidlá. Dieťa sa tak dokáže efektívnejšie pohybovať v rozmedzí konkrétnych intencií. Deti, ktoré majú ťažkosti s pozornosťou a sú hyperaktívne, potrebujú mať jednotlivé úlohy a zadania rozdelené na krátke a zvládnuteľné parciálne úlohy. Práve vďaka tomu dieťa priebežne uzatvára jednotlivé myšlienkové operácie, čo spôsobuje spustenie odmien v mozgu. Tak sa vytvára dôležitý návyk.

Vzhľadom na kolísavú pozornosť pomáha, ak je dieťa vystavené interaktívnym a zážitkovým formám učenia, počas ktorých dochádza k tranzovým stavom. Sú typické skresleným vnímaním času, vďaka čomu dieťaťu proces výučby ubieha rýchlejšie. Ak má dieťa možnosť počas výučby sa hýbať, zároveň mu to pomôže nadobudnuté informácie lepšie ukotviť a následne aj z pamäte vyvolať či obnoviť. Z evolučného hľadiska je človek prednastavený na pohyb a práve aj pri deťoch s ADHD je pohyb vítanou zložkou procesu učenia.

Z hľadiska stimulácie exekutívnych funkcií je tiež výhodou, ak má dieťa v domácom, ale aj školskom prostredí priestor na nácvik organizačných a plánovacích zručností. Môže ísť o jednoduché úlohy a metódy, ktoré následne dieťaťu pomôžu ľahšie a efektívnejšie sa orientovať v čase a priestore. Práve vďaka vlastnému zážitku je aj dieťa následne schopné viac pracovať s emóciami či pozornosťou.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.

Pre zdravé fungovanie mozgu potrebuje mať dieťa dostatok pohybu, prísun tekutín, pravidelnú stravu a splnené spánkové cykly. Ak je frustrované a bezradné, plnohodnotný rozhovor a empatická psychoedukácia vedia pomôcť lepšie zvládať situácie. Ak rodič ukáže/povie dieťaťu alternatívu, je to výhodnejšie, než keď len poukáže na neželateľný spôsob správania. Trpezlivosť, tolerancia, ochota a individuálny pozorovací a menej hodnotiaci prístup sa javia ako veľmi dôležité aspekty rozvoja detskej osobnosti.

Práve faktory, naviazané na prostredie, sa často podceňujú. Aj napriek tomu, že ich dôležitosť je v procese učenia neodmysliteľná. Už len zariadenie miestnosti, umiestnenie sedenia, rozmiestnenie podporujúcich či rušivých prvkov totiž spoluvytvára následný celkový výsledok, ktorý dieťa v školskom, ale aj domácom prostredí dosahuje. Je efektívne, ak dieťa s ADHD sedí v prednej časti triedy, aby rušivých prvkov zo strany spolužiakov bolo menej. Dostatok pracovného priestoru či individuálny prístup sú veľmi cennými prvkami v procese výučby. V kontexte pozornosti je to nesmierne dôležité.

Klasická výzdoba triedy, ktorá je farebná, neformálne usporiadaná a priveľmi zahltená napr. rôznymi prácami žiakov, je pre dieťa s ADHD problémom. Tieto deti sú na rôzne podnety vnímavejšie a práve preto je takéto zariadenie triedy pre nich vyrušujúce. Dôležité je myslieť aj na to, aby dieťa nesedelo úplne vzadu. Môže sa vtedy cítiť osamotené a odstrčené. Odporúča sa preto usadiť žiaka s ADHD priamo pred učiteľa. Po čase sa to síce môže stať vyrušujúcim elementom pre prácu učiteľa, avšak za pokus to stojí. Hluk z vonku tiež pôsobia ako rušivý element, preto zvykne učiteľ dieťa s ADHD usadiť bližšie k tabuli a do radu, ktorý nie je pri okne. Platí teda pravidlo, menej je viac.

Zariadenie triedy je potrebné zjednodušiť. Okrem už uvedených tipov, ako by to v triede mohlo vyzerať, je užitočné spomenúť aj vytvorenie oddychovej zóny. Môžu sa sem uchýliť aj ostatní spolužiaci, nielen dieťa s ADHD a týmto spôsobom sa môže vplývať aj na vytváranie pozitívnych vzťahov v triede. V neposlednom rade je dobrým tipom vytvoriť alebo zabezpečiť, aby sa dieťa mohlo počas hodiny hýbať. Máme tým na mysli, aby sa v rámci odreagovania a zlepšenia koncentrácie mohol ADHD žiak prejsť po triede a po pár minútach si sadnúť späť na svoje miesto.

Myslenie dieťaťa je síce neorganizované, ale jeho pracovné miesto v škole by tak vyzerať nemalo. Dieťa nevie tento poriadok vo svojich veciach dodržiavať samo, preto je úlohou učiteľa, aby mu s tým pomohol. Často sa stáva, že dieťa zabudne doma svoj zošit či inú školskú pomôcku, ktorú na vyučovanie potrebuje. Trest zo strany učiteľa mu nie je pomocou, nič sa tým nezmení. Užitočné je preto zabezpečiť pre dieťa jeho skrinku, kde si všetka svoje veci môže odložiť. S jedným ruksakom si totiž nevystačí. Dieťa si na to zvykne a nebude ho to rozptyľovať pri práci. Síce je pre ADHD deti problematické zvyknúť si na nové úlohy, pretože sa nevedia poučiť z predchádzajúcej skúsenosti, avšak na konkrétnu štruktúru a opakujúce sa pravidlá si časom zvyknúť dokážu. Na svojom pracovnom stole by malo mať len tie predmety, s ktorými práve pracuje. Nepotrebné predmety a pomôcky by mali byť uložené v skrinke.

Dieťa by malo mať založený zošit. V papieroch, ktoré majú byť uložený v zakladači, má dieťa neustále neporiadok a postupne papiera s poznámkami stráca.

V lavici by sa nemalo piť a jesť. Nato treba dieťa upozorniť, je na to vyhradená prestávka. Práve prestávky sú pre dieťaťom možnosťou oddychu, ktorý vedie k zvýšeniu jeho koncentrácie na nadchádzajúce aktivity počas vyučovania.

Zaberá aj to, keď vedľa dieťaťa s ADHD sedí pokojný, snaživý a svedomitý spolužiak či spolužiačka.

Podpora doma aj v škole

Ak rodičia a škola komunikujú v jednej línii, a v tandeme pracujú na udržateľnosti zdravých návykov, aj výsledky sú motivujúcejšie a udržateľnejšie. V mnohých prípadoch sú do procesu prizvaní aj školský psychológ, špeciálny pedagóg, ale niekedy aj psychiater či asistent učiteľa. Kombinácia špecialistov zvyšuje a zlepšuje kvalitu samotného procesu. Rovnako je kľúčové, aby sa rodičia, ale aj učitelia, naučili techniky pozitívneho posilňovania - skrátka, aby oceňovali proces, nie len výsledok. Je cenné, ak dieťa vníma, že učiteľ či rodič si všímajú snahu, úmysel a proces. Dieťa potrebuje počuť konštruktívnu a na riešenie zameranú spätnú väzbu, z ktorej dokáže abstrahovať podnety, vďaka ktorým bude cítiť aj vnútorné motívy k zlepšeniu či udržaniu želateľného správania.

K dieťaťu s ADHD sa treba stavať otvorene. Dôležité je ale neprekročiť pomyselnú hranicu, istá miera diskrétnosti je na mieste. V praxi to znamená, že ostatným deťom v triede nemusíte stále vysvetľovať, prečo sa ich spolužiak zachoval tak alebo tak. Dôležité je udržiavať dobrý vzťah s rodičmi, napríklad čo sa týka dôležitých rozhodnutí, ktoré sa týkajú dieťaťa, sú práve oni dobrým konštruktívnym základom. Ak sa vyskytne problém, ktorý je potrebné riešiť, riešením nie je dočasné vylúčenie zo školy či neustále poznámky a tresty pre dieťa. Riešenie by malo byť konštruktívne a pozitívne.

Podpora zo strany vedenia školy je bezpodmienečná pre každého učiteľa, ktorý má v triede žiaka s ADHD. Žiadny učiteľ by nemal ostať v hľadaní postupov, prístupov a metód sám. Mal by mať možnosť koordinovanej, pravidelnej a intenzívnej spolupráce s podporným tímom v škole, prípadne možnosť navštevovať odborného zamestnanca v poradni, ktorý má žiaka a jeho rodinu v starostlivosti. Tímová spolupráca a zachovávanie jednotných postupov je v tomto prípade jednoznačne na prvom mieste.

Vedenie školy vytvára podmienky na to, aby sa každý učiteľ, ktorý so žiakom bude pracovať, mal možnosť oboznámiť s podrobnosťami a individuálnymi osobitosťami dopadu ADHD na proces výchovy a vzdelávania konkrétneho žiaka, pretože každý žiak je iný a má iné potreby. Či už formou pravidelnej a intenzívnej komunikácie s podporným tímom v škole, alebo aj umožnením návštevy príslušnej poradne, ktorá má žiaka v starostlivosti.

Vytvára podmienky napr. aj pre nevyhnutné príležitostné a obvykle krátkodobé umiestnenie žiaka mimo triedu, pokiaľ jeho správanie bráni učiteľovi alebo aj ostatným žiakom triedy vo vyučovaní (napr. odchod k školskému psychológovi, k špeciálnemu alebo sociálnemu pedagógovi či inému zainteresovanému spolupracujúcemu pedagógovi) - nie ako trest pre dieťa, ale ako podmienku jeho skľudnenia, lepšieho sústredenia sa, aj ako ochranu ostatných spolužiakov v triede, ktorí tiež majú právo na pokojnú atmosféru a spokojné učenie. V neposlednom rade aj ako ochranu psychického zdravia učiteľa a ochranu pred rýchlym nástupom jeho syndrómu vyhorenia.

Rovnomerne rozdeliť žiakov s poruchou pozornosti a najmä tých, ktorí majú k tomu pridruženú aj hyperaktivitu tak, aby ich v jednej triede nebolo viac. Na vysokom počte žiakov s uvedeným syndrómom v jednej triede by stroskotali pri najlepšej vôli aj snahy veľmi skúseného učiteľa. V skupinke viacerých takýchto žiakov obvykle dôjde k tomu, že sa nežiadúce správanie skôr posilňuje, nie zmierňuje a len ťažko sa potom zvláda.

Zaradiť žiaka s ADHD do triedy s nižším počtom žiakov, pretože iba tak bude môcť učiteľ venovať primeranú pozornosť okrem tohto náročného dieťaťa aj všetkým ostatným, ktorí na to majú rovnaké právo.

V prípade výrazne zvýšenej miery agresivity zo strany žiaka je možné aj zníženie počtu hodín v škole - samozrejme len ak je to nevyhnutné a v prospech všetkých (napr. žiak zostáva jeden deň v týždni doma a učí sa dištančne, alebo odchádza zo školy skôr, má nižší denný počet hodín). Tento postup je však vždy potrebné dobre zvážiť, poradiť sa s podporným tímom alebo s príslušnou poradňou, aby sa žiak nezačal správať cielene agresívne či nevhodne, pretože sa mu do školy jednoducho nechce. Tiež nie vždy je možné zo strany rodičov vzhľadom k ich zamestnanosti zabezpečiť pre dieťa celodennú starostlivosť doma.

Pomáha aj striedanie viacerých učiteľov v triede dohliadajúcich na prácu žiaka, občasná účasť rodičov pri vyučovaní a rozumná podpora pedagogickým asistentom.

Kľúčom k úspechu býva aj dobrá komunikácia a spolupráca medzi školou a rodičmi. Samozrejme ideálni sú rodičia spolupracujúci, podporujúci a triezvo uvažujúci, vidiaci svoje dieťa v reálnom svetle. Pokiaľ sú rodičia ťažko zastihnuteľní a školu nechcú alebo nemajú záujem navštíviť, ak sú konfliktní alebo hyperprotektívni, je vhodné, aby s nimi škola uzavrela písomnú zmluvu o realizácii výchovno-vzdelávacích opatrení smerom k dieťaťu. Aj v tomto prípade je nevyhnutná pomoc učiteľovi zo strany vedenia školy, prípadne aj pomoc v komunikácii s rodičmi zo strany poradne. Učiteľ by ani pri tejto komunikácii nemal byť odkázaný len sám na seba, ale mal by cítiť podporu celého tímu na čele s vedením školy.

Na záver je však rozhodne potrebné zdôrazniť, že aj najlepšia snaha zo strany vedenia školy môže byť úspešná iba vtedy, ak aj samotný učiteľ bude ochotný, zainteresovaný, optimisticky pozitívny a spolupracujúci.

Ako zistím, že mám dieťa s poruchou pozornosti?

Dieťa s ADD/ ADHD:

• Je nepokojné, večne „v akcii“,
• Robí neprimeraný hluk,
• Dožaduje sa ihneď splnenia svojich požiadaviek,
• Hneď sa cíti dotknuté, reaguje drzo,
• Má záchvaty hnevu a nepredvídaného správania,
• Je nadmerne citlivé voči kritike,
• Prejavuje roztržitosť,
• Vo dne spí,
• Je náladové, hašterivé,
• Veľmi túži po pozornosti rodiča, učiteľa,
• V kolektíve detí je odmietané,
• Ľahko sa dá druhým zviesť,
• Nemá zmysel pre poctivú hru,
• Nedari sa mu dokončiť začatú činnosť,
• Neuznáva svoju chybu, zvaľuje ju na druhého,
• Zle vychádza s ostatnými deťmi,
• Nespolupracuje so spolužiakmi,
• Má problémy v učení.

Ako sa učiť s deťmi s poruchou pozornosti a hyperaktivitou? Osvojte si metódu „med a bič“.

Čo to znamená? Dieťa potrebuje mať istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád. No zároveň je dôležité postaviť dieťaťu pevné hranice a jednoznačne mu dať najavo, čo si môže dovoliť a čo musí spraviť. Pri nesplnení úloh musí vedieť, že bude znášať následky. Buďme dôslední pri zadávaní úloh aj pri kontrole.

Napríklad pri písaní prác a úprave zošita jasne stanovte, čo požadujete - okraje v zošite, písanie nadpisu, označenie cvičenia, písanie dátumu a pod. Dôsledne dbajte na držanie tela pri písaní, na držanie pera, sklon zošita.

Čo je ešte potrebné pri vytváraní organizačných a študijných zručností detí?

Naučte dieťa:

• usporiadať si svoje pomôcky,
• usporiadať svoj pracovný priestor - hovorí sa, kto má poriadok na stole, má poriadok aj v hlave,
• zaznamenávať si úlohy,
• sledovať vyučovacie hodiny a vedieť sa na ne pripraviť.

Aké návyky by mal získať žiak s ADHD/ADD?

1. Musí vedieť, čo odniesť domov a čo nechať v škole,
2. Musí vedieť, kde a kedy odovzdať vypracovanú úlohu,
3. Musí vedieť, čo presne má robiť pri samostatnej práci,
4. Musí vedieť, čo presne má robiť po ukončení práce,
5. Musí vedieť, kedy môže hovoriť.

TIP: Všetky tieto návyky by malo dieťa získať v čo najkratšom čase - zo začiatku školského roka pomocou poznámkového bloku, ktorý by mal byť úplne iný ako klasický zošit.

Hry na podporu pozornosti

Hra je najmenej násilná forma výchovy. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Ako pri využití hier postupovať?

1. Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.
2. Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
3. Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
4. Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
5. Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.
6. Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič. Hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií. Ako účastník hry môže lepšie ovplyvňovať jej priebeh.
7. V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme. Niekedy stačí slovne, ale dá sa aj odmeniť najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho…

Nasledujúcimi hrami môžete precvičovať pozornosť a sústredenie detí.

Spájanie čísel

• Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 - 60).
• Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli.
• Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať.
• Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať.
• Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.

Indické preteky

• Indické ženy nosia džbány na hlave.
• Vyskúšajte si obmenu - nosiť knihu na hlave.
• Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku.
• Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.

Sluchové hádanky

• Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet)
• Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží.
• Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.

Čo vidím, to si pamätám

• Na stôl rozložíme veci.
• Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí.
• Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné.
• Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.

Hľadanie písmen

• V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno.
• Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen.
• Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.

Čo ohmatám, to si pamätám

• Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou.
• Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov.
• Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit.
• Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo.
• Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Aktivity na rozvíjanie pozornosti u detí s poruchami učenia a pozornosti nájdete aj v pracovných zošitoch KULIFERDO.

tags: #adhd #dieta #v #skole