Hodnotový rebríček detí na Slovensku: Vplyv pandémie a súčasné trendy

Čo pokladajú súčasné deti za dobro vo svojom živote? Aké životné hodnoty si najviac cenia? Aké negatívne javy vnímajú ako ohrozujúce? Ovplyvnilo obdobie COVID-19 pandémie ich hodnotový rebríček? V príspevku budú prezentované čiastkové výsledky opakovaného výskumu vnímania hodnôt dobra a zla deťmi, skúmané prostredníctvom projektívnej metódy (verbálnych výrokov a grafických zobrazení). Porovnáme vnímanie životných hodnôt deťmi pred, počas a po pandémii COVID-19.

Počas pandémie deti oveľa označovali za svoje najväčšie životné hodnoty práve dobré medziľudské vzťahy a proaktívne ľudské skutky a kladné ľudské vlastnosti, ale tiež začali viac oceňovať životné prostredie a ekologické správanie. Na hodnotovú výchovu ako prierezovú tému, potrebnú pre život v pluralitnej a multikultúrnej spoločnosti, sa zameriava aj súčasná reforma „Vzdelávanie pre 21. storočie“.

O životných hodnotách možno uvažovať z viacerých hľadísk klasických vied, ako sú teológia, právo a filozofia. V súčasnosti sa hodnotové pojmy dobro a zlo čoraz viac dostávajú do popredia rôznych odvetví etiky, ako je ekoetika, etika technológií, ľudských práv a bioetiky, ale aj do ekonómie, žurnalistiky, metodológie výskumu, psychológie a pedagogických vied. Zároveň patria do kontinua detských skúseností, myšlienok a hodnôt.

Dobro a zlo predstavujú referenčné body nielen detskej morálky, ale aj ich religiozity a spirituality. Koncepty dobra a zla sú základnými východiskami detského hodnotového rebríčka a piliermi detskej morálky, ktorá je zameraná predovšetkým na morálne správanie a morálne úsudky. Detský morálny vývin je kognitívno-emocionálny proces vnútorného spracovania a harmonizácie vonkajších morálnych hodnôt a subjektívnych hodnotových kritérií na posudzovanie dobra a zla. Zvlášť u detí s religióznym zázemím možno pozorovať priamu súvislosť medzi detskými predstavami o dobre a zle a ich religióznym rozvojom.

Výskumný problém a metodológia

Naším výskumným problémom sa stal dopad pandémie na vnímanie hodnôt a utváranie konceptov dobra a zla deťmi v mladšom školskom veku. Došlo k nejakému posunu či rozdielom v rebríčku hodnôt, vnímanom cez koncepty dobra a zla, mladších detí počas posledných 5 rokov - medzi obdobím pred pandémiou (2017), počas jednotlivých jej fáz a po jej odznení?

Pre zber údajov sme použili kvalitatívnu projektívnu metódu, ktorá umožňuje nepriame zisťovanie určitých ľudských vlastností, konceptov, a to prostredníctvom kresby alebo slovno-asociačného textu. Táto technika umožňuje odhaliť nevedomé osobnostné tendencie detí a vyhnúť sa tendenčným odpovediam alebo prezentácii sociálne žiaducich odpovedí.

Deti sa môžu podeliť o svoje postoje, hodnoty alebo názory neštruktúrovaným, voľným spôsobom, ústne a/alebo kreslením obrázkov. "Používanie detských kresieb" predstavuje jeden z kreatívnych prístupov k výskumu s deťmi, keďže s kreslením majú skúsenosti a umožňuje im vytvárať ľubovoľné kresby, rôznej veľkosti, či farieb. Projektívna technika má niektoré črty fenomenografického prístupu, umožňuje identifikovať a kategorizovať subjektívne (pre-)koncepty a predstavy detí vrátane tých, ktoré sa týkajú morálnych, náboženských a duchovných hodnôt.

V našom výskume mali deti vyjadriť svoj koncept dobra a zla, odpovedajúc na otázku „Čo je podľa teba dobro a čo je zlo?“, a to im vyhovujúcim spôsobom (kresbou alebo verbálne). Čas pre vyjadrenie vlastných projekcií bol limitovaný na 20 minút. Detské koncepty vyjadrené takýmito projekciami boli následne v spolupráci so špeciálnym pedagógom a školským psychológom, ktorí týchto žiakov už do určitej miery poznali, analyzované, kódované, kategorizované a vyhodnotené. Na základe analýzy výsledkov projekcií boli vytvorené kvalitatívne kategórie detských konceptov dobra a zla. Tie boli nakoniec vyhodnotené jednoduchou deskriptívnou štatistikou.

Výskum prebiehal v 4 fázach: (1) pred začiatkom pandémie COVID-19 (máj 2017), (2) po jej prvej vlne (jún 2020), (3) po druhej vlne (jún 2021) a (4) po tretej a štvrtej vlne (jún 2022). Bezpečnosť detí zapojených do výskumu bola zabezpečená realizáciou výskumu v prirodzenom prostredí triedy so spolupracujúcimi a informovanými triednymi učiteľmi, ktorí deti už nejaký čas poznali a mali s nimi vytvorený vzťah. Rodičia udelili súhlas k výskumu.

Vplyv pandémie na vnímanie hodnôt

Z analýzy výpovedí a kresieb detí vyplynulo niekoľko kategórií životných hodnôt detí mladšieho školského veku. Pozitívne ľudské vlastnosti, ako napríklad rodina/rodinné udalosti, boli vnímané ako dobro.

V Tabuľke 1 dokumentujeme nárast podielu vnímania dobra v súvislosti so správaním sa voči iným ľuďom počas pandémie v porovnaní so stavom pred a po pandémii. Podobne narástli početnosti asociácií dobra s pozitívnymi ľudskými vlastnosťami (Tabuľka 2).

Čo sa týka vnímania rodiny ako dobra v konceptoch detí, nebol zistený výrazný nárast výskytu týchto detských asociácií počas pandémie - osciloval medzi 1%-4%. Podobne nízke boli aj početnosti výskytu hodnoty priateľstva vo všetkých 4 fázach - od 5% - 10%. Na druhej strane zo 4% na 10% narástol počas pandémie výskyt oceňovania prírody a ekologického správania ľudstva; a opačne, nesprávny prístup k prírode stále viac detí pokladá za najväčšie zlo v svojom živote.

Podobne ako v prípade projekcií konceptov dobra, aj v prípade odpovede na otázku „Čo je zlo/zlé podľa teba?“ sme zaregistrovali výrazný nárast miery hodnotovej orientácie detí na medziľudské správanie sa. Inými slovami, viac než samotnou pandémiou boli deti rozrušené a zneistené deficitom kladného medziľudského správania sa v tomto období. V Tabuľke 4 dokumentujeme nárast podielu vnímania zla v súvislosti so správaním sa voči iným ľuďom počas pandémie v porovnaní so stavom pred a po pandémii. Podobne narástli asociácie zla s jednotlivými ľudskými vlastnosťami (Tabuľka 5).

Z rozsiahlych výsledkov spomenieme ešte niekoľko detailov rozdielov v konkrétnych konceptoch detí pred a počas pandémie. Pred pandémiou deti asociovali dobro s menšou varietou ľudských vlastností - najmä s láskou, úprimnosťou, odvahou. Počas pandémie začali oceňovať ako dobro aj ďalšie vlastnosti, ako láskavosť, vernosť, veselosť a radosť, spravodlivosť, starostlivosť, zodpovednosť, pravdovravnosť, obetavosť, úprimnosť, pracovitosť, milosť, milosrdenstvo, ochota, skromnosť, pokora, spokojnosť.

Čo sa týka medziľudského správania sa, pred pandémiou deti za dobro považovali najčastejšie pomáhanie druhým, zdieľanie svojích vecí a odpúšťanie. Počas pandémie sa k menovaným pridali častejšie výroky o schopnosti odprosiť, slušne o niečo požiadať, poďakovať a dokázať pochváliť. Všeobecne vyjadrená pomoc bola počas pandémie značne konkretizovaná (pomoc mame pri vešaní bielizne či prestieranie pred jedlom).

Kľúčové zistenia a dôsledky

Za najvýznamnejší prínos nášho výskumu pokladáme zistenia jednotlivých detských životných hodnôt. Dáta, ktoré sme zistili, potvrdzujú viaceré existujúce vývinové teórie utvárania hodnotových prekonceptov a konceptov deťmi. Deti si ich vytvárajú na základe vlastných skúseností s ľuďmi a javmi v okolitom svete, rozhovormi a pozorovaniami (napr. cez masmédiá).

Osvojenie si morálnych noriem a životných hodnôt dieťaťom je založené na procese postupného navrstvovania ďalších vrstiev morálky a sociálneho správania. Dieťa, ktoré je aktívnym subjektom, reaguje na podnet okolia, konštruuje a rekonštruuje sociálne a morálne poznatky a svoj hodnotový rebríček spracovávaním svojich skúseností prostredníctvom interných mechanizmov.

Piaget zistil, že v rozvoji dieťaťa vo veku našej výskumnej vzorky zohrávajú veľký význam pravidlá. Dieťa si je mimoriadne vedomé vonkajších následkov ich nedodržiavania. Takéto vonkajšie, objektívne dané pravidlá sú preň hlavným rámcom, ktorým riadi svoje správanie sa.

Vzťah k hodnotám možno chápať aj ako vedomie existencie „nehmotného“ v živote, ktoré zahŕňa svedomie, úctu k iným ľuďom, záujem o prírodu a jej úlohu v živote ľudstva, tvorivosť, starostlivé vzťahy, presadzovanie ľudských práv, schopnosť údivu a obdivu, stotožnenie sa s transcendentnými hodnotami, vedomie existencie "nehmotného" v živote atď. K týmto hodnotám smerujúce kurikulum zahŕňa medzi svoje ciele aj ďalšie „nehmotné“ ľudské potreby a hodnoty, ako je tvorivosť, láska, priateľstvo, vnímavosť voči kráse, vedecká a umelecká aktivita, intelektuálna a fyzická výkonnosť, hľadanie zmyslu a hodnoty života a morálna citlivosť.

Počas pandemických lockdownov prebiehalo vyučovanie v SR, podobne ako v mnohých ďalších krajinách, prevažne v online prostredí. Spolu s USA, Kanadou, Brazíliou, Lotyšskom a Tureckom sa Slovensko v druhej vlne zaradilo do skupiny krajín s najdlhším obdobím, počas ktorého boli školy úplne zatvorené (až 41-týždňov). Žiaci sa zúčastňovali na ‘e-vyučovaní’ v skrátenom časovom režime, ktorý umožňoval výučbu len hlavných predmetov - matematiky, jazykov či prírodovedných predmetov. Výučba výchovných predmetov - vrátane náboženskej výchovy a etickej výchovy - bola počas pandémie viackrát na niekoľko mesiacov prerušená. Podobne nebola venovaná dostatočná pozornosť viacerým prierezovým témam, napríklad multikultúrnej výchove.

Vznikla teda otázka, či a nakoľko tento stav ovplyvnil vnímanie hodnôt deťmi. Samozrejme, okrem obmedzených výchovných možností škôl v tejto oblasti v období pandémie je potrebné zvážiť aj ďalšie dôležité faktory, ktoré mohli mať negatívny vplyv na vnímanie a osvojovanie si hodnôt deťmi, napr. napäté vzťahy v rodinách, zdravotné problémy či komplikované rodinné situácie, ak bol rodič počas pandémie zamestnaný v kritickej infraštruktúre.

V neformálnych rozhovoroch s učiteľmi a prostredníctvom prieskumu medzi sociálnymi pedagógmi v SR bolo možné identifikovať viacero významných zmien v rodinnom zázemí v čase lock-downov: radikálne zmeny v rodinnom poriadku/rytme; nárast zodpovednosti rodičov za organizovanie každodenného života detí a ich nevyhnutnosti sprístupňovať deťom online vzdelávanie; nárast strachu, úzkostí, depresií rodinných príslušníkov - najmä v súvislosti s obmedzenou možnosťou možnosti podnikaťa následnými finančnými stratami, únavou, zvýšenými nárokmi na rodinu v oblasti zabezpečenia počítačmi a internetom; nárast času stráveného na sociálnych médiách; zvýšený výskyt negatívnych emócií (hnev/frustrácia/strach) a sociálnych problémov.

tags: #ake #hodnoty #ma #male #dieta