Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Lozenie po štyroch je prirodzený pohyb dieťaťa, ktorý predstavuje podstatnú vývinovú etapu. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou.
Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo. Pri rôznorodom pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje, ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna, alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch. Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách. Ak toto obdobie nemalo kvalitný pohyb alebo sa dokonca preskočilo, deti majú často guľaté chrbátiky, sú prehnuté v driekovej oblasti.
Na hrubú motoriku stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení. Nesprávna manipulácia s dieťatkom, nesprávne nosenie, alebo nadmerné nosenie môže predstavovať vážne nebezpečenstvo v zmysle zanedbaného prirodzeného pohybu dieťaťa, ktoré je nenahraditeľnou potrebou pre samotný rozvoj pohybových vzorcov. Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách. Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté.
Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
Spolupráca hemisfér a lateralita
Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov. Vo svalovom aparáte spolu všetko súvisí. Ak dieťa neprejde dostatočne obdobím lozenia po štyroch, neaktivuje a nefixuje si dostatočne skrížený vzor, neposilní si dostatočne ramenné kĺby a pletence ramena a pod.
Hovorí sa, že pri stvornožkovaní spevnie chrbátik a hlavne je dôležité to striedanie prava-ľava - že sa pri tom vytvárajú dôležité prepojenia v mozgu. Môže to mať vplyv na lateralitu - môžu prísť poruchy učenia, kde často je skrížená lateralita (iné vodiace oko, ucho, ruka, noha). V podstate aj cviky, ktoré potom pre deti s dys-poruchami sú, sú na to prepájanie hemisfér, rôzne striedania rúk, nôh do kríža, také hry, že chyť si pravou rukou ľavé ucho, písať ležaté osmičky vo vzduchu a sledovať ich očami, ležať pri tom na zemi alebo ležať na jednom boku, na druhom, na jednej nohe, na druhej... proste sa posiluje to striedanie strán.
Vývinové míľniky a ich dôležitosť
Samostatné sedenie, plazenie, štvornožkovanie, prvé kroky - dieťatko už v ranom veku prechádza rôznymi vývojovými míľnikmi, ktoré rodičia poctivo sledujú a oslavujú každý jeden z nich. Výnimkou nie je ani spomínané plazenie a štvornožkovanie, ktoré deťom otvára nové možnosti spoznávania sveta. Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. „Chôdza“ na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik.
Narodením dieťatka začína jeho veľká cesta životom. Narodí sa bezmocné, odkázané na pomoc druhých. Ovláda zopár inštinktívnych reflexov nevyhnutných pre prežitie, ako je napríklad sací reflex či úchopový reflex. Postupne si osvojuje pohybové stereotypy, ktoré vytláčajú a nahrádzajú primitívne reflexy. Ako dieťatko rastie a prechádza vývojovými fázami, učí sa ovládať svoje telo a inštinktívne reflexy postupne zamieňa za vedomé činnosti. Každá fáza, ktorou si dieťatko prechádza, je preň dôležitá. Je to taká prestupná stanica pre ďalšie, vyššie fázy, ktoré si vyžadujú väčšiu silu či mieru uvedomenia. Je dobré, ak dieťatko fázy nepreskakuje a každou si postupne prejde.
Z praxe však vieme, že každé dieťatko je individuálne. Tabuľky netabuľky, deti niektoré fázy preskočia, či v nich strávia viac času ako je písané. Jedna z fáz, ktorá je pre vývoj dieťatka naozaj dôležitá a je dobré, ak ju dieťatko nepreskočí, je práve fáza štvornoženia. Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. „Chôdza“ na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik.
Rozdiel medzi plazením a štvornožkovaním
Mnohí rodičia si pletú pojmy plazenie a štvornožkovanie, no ide o dve odlišné fázy motorického vývoja. Plazenie je pohyb, pri ktorom sa dieťa posúva po bruchu, pričom brucho zostáva v kontakte s podložkou. Štvornožkovanie (alebo lozenie) je pokročilejšia forma pohybu. Dieťa sa zdvihne na štyri končatiny - kolená a ruky - a brucho je nad zemou. Tento typ pohybu si vyžaduje väčšiu svalovú silu, lepšiu koordináciu a rovnováhu. Hoci plazenie je dôležitou prípravou, skutočné benefity pre komplexný vývoj dieťaťa prináša práve štvornožkovanie.
Približne medzi šiestym a deviatym mesiacom dieťa často začína experimentovať s pohybom po bruchu. Plazenie môže vyzerať rôzne: niektoré deti sa tlačia dozadu namiesto dopredu, iné používajú viac jednu stranu tela. Medzi ôsmym a desiatym mesiacom väčšina detí dosiahne dôležitý medzistupeň - hojdanie na štyroch. Dieťa sa postaví na kolená a ruky a začne sa hojdať dopredu a dozadu, čím trénuje rovnováhu a prenášanie váhy. Potom príde ten kúzelný moment: prvý skutočný pohyb vpred! Kedy dieťa začne loziť individuálne variuje, no u väčšiny detí sa to deje približne medzi deviatym a jedenástym mesiacom. Niektoré deti vynechajú štvornožkovanie úplne a prejdú rovno k státiu alebo chôdzi s oporou. Hoci je to relatívne bežné, fyzioterapeuti upozorňujú, že práve fáza lozenia má pre vývoj dieťaťa veľký význam.
Vývoj dieťaťa krok za krokom
Každé dieťa napreduje vo vývoji individuálne. Na to, aby sa presunulo o etapu vyššie, musí byť pripravené. Dalo by sa povedať, že vývoj dieťaťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa aktivujú vtedy, kedy sa majú, keď sú dostatočne spevnené z aktuálnej fázy. Vtedy je dieťatko pripravené na prechod o stupienok vyššie. Preto sa všeobecne neodporúča deti tlačiť vo vývoji dopredu. Tlačením na fázy, na ktoré dieťa nie je fyzicky pripravené, môžeme narobiť viac škody ako osohu.
Dieťatko sa začína dvíhať na kolienka zvyčajne počas fázy plazenia. Najskôr sa moc na štyroch nedokáže udržať, potrebuje spevnieť. Keď už sa na všetkých štyroch udrží, nastupuje väčšinou fáza hojdania sa. Dieťatko kľačí na kolienkach, opiera sa ručičkami o zem a hojdá sa spredu dozadu. V tejto fáze opäť posilňuje svalové skupiny potrebné na to, aby sa pohlo vpred. K tomu väčšinou dochádza niekedy okolo 8.-9. mesiaca. Ako však stále zdôrazňujeme, každé dieťatko je individuálne. Niektoré začínajú štvornožiť skôr, iné neskôr ako udávajú tabuľky. Všetko je to v úplnom poriadku.
Ako pomôcť dieťaťu štvornožkovať?
Pýtate sa, ako naučiť dieťa štvornožkovať? Dieťatko musí najprv vedieť zdvihnúť zadoček a bruško odlepiť od zeme a k tomu všetkému položiť dlane na podlahu. Príprava na štvornožkovanie je naozaj intenzívna a spočíva v neustálom tréningu svalov. Dieťatko najprv dvíha hlavičku, neskôr sa pretáča z chrbátika na bruško a späť, potom prichádza na rad plazenie a nakoniec aj štvornožkovanie.
Lezenie prináša deťom radosť z voľného pohybu, ale je tiež o rozvíjaní. Dajte svojmu drobcovi dostatok priestoru, teda viac ako má v postieľke. Na voľnú a pevnú plochu v obývačke rozložte podložku na hranie, dieťatko položte na bruško a rozmiestnite v jeho zornom poli rôzne hračky. V počiatočnom štádiu sa bude bábätko kolísať na brušku dopredu a dozadu, neskôr sa začne plaziť a nakoniec sa “postaví” na všetky štyri končatiny a po hračku si doštvornožkuje. V období, kedy deti štvornožkujú, je dôležité povzbudzovať ich k samotnému pohybu. Deti budú fascinované svetom, ktorý sa im otvára priamo pred očami, avšak ešte vždy budú potrebovať vašu pomoc. Jedným zo spôsobov na rozhýbanie drobca môže byť prekážková dráha z vankúšov a tým ďalším domáci maznáčik. Rodiny so zvieratkami nedajú dopustiť na túto chlpatú motiváciu. Pohladenie psíka alebo mačičky, ktorá nie je na dosah ruky, dokáže deti poriadne naštartovať. Pamätajte na to, že dieťatko máte povzbudzovať, nie nútiť ho štvornožkovať. Každé dieťa začne štvornožkovať vtedy, keď bude pripravené.
Ako pomôcť bábätku loziť: 7 tipov, ako naučiť svoje bábätko loziť!
Praktické cviky a aktivity na podporu lozenia
Použite hračky, vytvorte prekážky na zemi alebo sa s dieťaťom sami štvornožkujte - deti napodobňujú a môže ich to inšpirovať. Teraz sa dostávame k praktickej časti - ako naučiť dieťa loziť a aké cvičenie na štvornožkovanie skutočne funguje. Prvým krokom je zabezpečiť správne prostredie. Dieťa potrebuje dosť priestoru na pohyb a správny povrch. Odstráňte z okolia nebezpečné predmety, zabezpečte elektrické zásuvky a rohové časti nábytku.
- Tummy time (čas na bruchu): Už od prvých týždňov života je dôležité, aby dieťa trávilo čas na bruchu. Tým posilňuje svaly krku, chrbta a ramien.
- Polohovanie na štyri: Keď dieťa ovláda oprenie sa o ruky, pomôžte mu zaujať pozíciu na štyroch - podložte mu bruško rukou alebo zrolenou deku a nechajte ho v tejto polohe chvíľu.
- Prenášanie váhy: Postavte dieťa na štyri a jemne ho hojdajte dopredu a dozadu, prípadne ho nechajte prenášať váhu z jednej strany na druhú.
- Podávanie hračiek v polohe na štyroch: Keď dieťa stojí na štyroch, podávajte mu hračku z rôznych strán.
- Prechádzanie cez prekážky: Vytvorte malé prekážky zo zrolovaných diek alebo vankúšov.
Najlepšou motiváciou je vždy hra. Položte obľúbenú hračku tesne mimo dosahu dieťaťa - tak blízko, aby ju videlo a chcelo ju, ale tak ďaleko, aby sa muselo trochu pohnúť. Veľmi dobre fungujú aj farebné, zvukové alebo svietiace, interaktívne hračky. Lopty sú ideálne na rozvoj štvornožkovania - kotúľajú sa, sú farebné a dieťa ich chce chytiť. Autíčka a ťahacie hračky takisto patria medzi top motivátory. Kvalitné hracie deky poskytujú ideálny povrch na cvičenie. Sú dostatočne pevné, aby dieťa malo stabilnú oporu, ale zároveň mäkké a príjemné.
Čo nerobiť, keď dieťa začína štvornožkovať?
Rovnako dôležité ako vedieť, čo robiť, je vedieť, čo nerobiť.
- Nedávajte dieťa do sedu skôr, ako sa posadí samo.
- Vyhýbajte sa chodítkam.
- Nenúťte dieťa do pozície násilím.
- Neobmedzujte dieťa v pohybe.
- Neporovnávajte svoje dieťa s inými. Každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo.
Prečo je štvornožkovanie dôležité pre vývoj?
Štvornoženie sa považuje za jednu z najdôležitejších a najzdravších fáz. Štvornoženie je pre dieťatko na začiatku vcelku náročná činnosť. Okrem toho, že si musí v hlavičke uvedomiť, ako posúvať ručičky a nožičky tak, aby nespadlo na nos, musí mať aj veľkú svalovú silu, aby sa v tejto polohe udržalo.
Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky. Štvornožkovanie vo výraznej miere posilňuje stred tela, podporuje správne držanie tela a pokladá základy neskorších správnych stereotypov chôdze.
Vplyv štvornožkovania na svaly a mozog
Štvornoženie podporuje takzvaný skrížený vzor pohybu, kedy ide dieťatko dopredu pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Tento pohyb je veľmi potrebný pre správne spevnenie svalov stredu tela a stimuláciu oboch mozgových hemisfér. Štvornoženie spevňuje chrbtové svalstvo, svaly na ramenách, spevňuje sa ramenný pletenec a svaly dolných aj horných končatín. Ak dieťatko trpelo novorodeneckou diastázou, tak v tomto štádiu cvičením skríženého vzoru diastáza ustupuje. Posilňujú sa svalové skupiny potrebné pre ďalšiu etapu - vzpriamenie a chôdzu.
Štvornoženie stimuluje spoluprácu oboch hemisfér, vďaka skríženému vzoru sa hemisféry prepájajú. Zlepšuje sa koordinácia ruka-noha a priestorová orientácia. Deti, ktoré túto etapu preskočia, majú vyššie riziko oslabenia svalov stredu tela a vzniku nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré nastupujú v vývoji neskôr. Zvyknú sa viac hrbiť a guľatiť chrbátik, lebo ho nemajú dostatočne posilnený. Môžu sa viac prehýbať v driekovej oblasti či trpieť na ploché nohy. Práve vo fáze štvornoženia sa začína aktivovať a vyvíjať klenba chodidla. Môže sa vyskytnúť asymetria či nadmerné zaťažovanie kĺbov, a to najmä v prípade, že dieťatko staviame na nohy skôr, ako je na to samo pripravené. Dieťatko treba nechať štvornožkovať tak dlho, ako potrebuje. Keď na to bude pripravené, samo sa posunie ďalej.
Dlhodobé vplyvy preskočenia štvornožkovania
Zaujímavosťou je napríklad aj to, že pri vývoji všetko so všetkým súvisí a pokladá základy pre situácie, ktoré nastanú až neskôr v čase. Deti, ktoré napríklad preskočili fázu štvornoženia, alebo v nej nepobudli dostatočne dlho, napríklad môžu viac tlačiť ceruzkami do zošita v neskoršom veku. Môže za to nedostatočné posilnenie ramenných kĺbov a pletenca ramena, ktoré sa spevňujú práve štvornožením. Dokonca aj samotný úchop príboru je priamo ovplyvnený silou ramena a ramenného pletenca.
Deti, ktoré preskočili fázu štvornoženia, môžu mať dokonca aj nedostatočne vyvinutú priestorovú orientáciu či vnímanie tempa a rytmu. Môže za to nedostatočné prepojenie mozgových hemisfér, ktoré sa stimuluje práve precvičovaním skríženého vzoru pri štvornožení. Rovnako môžeme spomenúť, že na hrubú motoriku priamo nadväzuje jemná motorika. Nie darmo sa hovorí o psycho-motorickom vývoji dieťaťa, keďže idú spolu ruka v ruke a priamo sa ovplyvňujú. Do jemnej motoriky nezaradzujeme iba pinzetový úchop či schopnosť manipulovať s lyžičkou. Patrí sem aj reč a logické myslenie. Nedostatočne pevná hrubá motorika môže teda viesť k problémom s artikuláciou či k neskoršiemu nástupu reči. Práve pohyby pri lození, skrížený vzor, aktivujú celý komplex neurologických spojení. Mozog sa týmito pohybmi prepája.
Čo robiť, ak máte obavy?
Ak máte akékoľvek obavy ohľadom vývoja vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť so svojím pediatrom alebo detským fyzioterapeutom. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom. Čím skôr sa akýkoľvek problém podchytí, tým ľahšie a rýchlejšie sa dá riešiť.
Hovoríme o stavaní na nožičky, posádzaní detí a vyobložení ich vankúšmi, používaní chodítok či skákadiel pre detičky. Všetky tieto činnosti a pomôcky nútia deti zapájať svalové skupiny, ktoré nemajú ešte dobre posilnené. My si môžeme myslieť, ako dobre spravíme, že dieťatku ukážeme nový rozmer napríklad v podobe skákadla. Dieťatko je síce šťastné, smeje sa a prebaví sa v ňom hodnú chvíľku. Počas toho ale vyvíja neúmerný tlak na kĺbiky a chrbátik, ktoré ešte nie sú na vertikalizáciu a nedajbože odrazy v skákadle pripravené. Riskujeme tak, že dieťa budú v neskoršom veku trápiť problémy s chrbtom či zlé držanie tela.
Najlepšie, čo môžeme pre dieťa spraviť, je dať mu priestor. Netlačiť ho dopredu, rešpektovať jeho individualitu od mala. Samo sa bude posúvať podľa toho, ako bude pripravené. My ho môžeme na jeho ceste doprevádzať, motivovať, povzbudzovať, tešiť sa z jeho úspechov a pomojkať pri neúspechoch. Dieťa tak neobjaví len svoje pohybové schopnosti. Objaví tak niečo veľmi dôležité, z čoho bude čerpať celý život.