V živote ženy môže prísť moment, kedy sa ocitne v neľahkej situácii, ako je neplánované tehotenstvo, najmä ak otec dieťaťa nie je pripravený prevziať zodpovednosť. Rozhodnutie o tom, či si dieťa nechať, alebo nie, je nesmierne ťažké a ovplyvnené mnohými faktormi, vrátane finančnej situácie, podpory okolia a osobných hodnôt. Keď sa žena rozhodne dieťa vychovávať sama, čelí mnohým výzvam, ale zároveň má aj jedinečnú príležitosť vybudovať si s dieťaťom silné puto a vychovať ho k samostatnosti a zodpovednosti.
Výchova k samostatnosti je kľúčovým aspektom vývoja dieťaťa, ktorý by mal byť pestovaný od útleho veku. Pri výchove k samostatnosti využívame túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto každý rodič by mal malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie a jeho úsilie pokúsiť sa o to. Keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov.
Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu. Výchova k samostatnosti by mala zahŕňať:
- Chválenie dieťaťa: Chváľte ho aj vtedy, keď nedosiahne úspech, ale vyvinulo poctivú a úprimnú snahu. Všímajte si aj malých úspechov a oceňujte ich.
- Stanovenie rozumných cieľov: Pomáhajte dieťaťu dávať si rozumné ciele. Uvedomte si, na čo vaše dieťa má a načo nie. To, že dieťa vie, že ho máte radi a záleží vám na ňom, či už uspeje alebo nie, mu môže dodať potrebný pokoj a sebavedomie. Môže to aj zlepšiť jeho výsledky.
- Prejavovanie lásky: Dávajte dieťaťu najavo, že ho máte radi. Vzťah rodičov k dieťaťu utvára jeho vzťah k sebe samému. Svoje city voči nemu môžete dať najavo nielen slovami, ale aj dotykom, pohladením, úsmevom.
- Primeraná zodpovednosť: Dajte dieťaťu pocítiť primeranú zodpovednosť za rôzne úlohy v domácnosti.
Dieťa sa učí samostatnosti hlavne napodobňovaním. Tendencia napodobňovať pomáha dieťaťu preberať mnohé spôsoby správania, návyky a osobitosti rodičov, súrodencov alebo iných osôb, s ktorými prichádza do kontaktu. Na základe svojho úsilia o samostatnosť chce samo vykonať to, čo doteraz nesmelo. Na jeho ceste k samostatnosti mu výrazne môžu pomôcť dobré vzory a úprimná komunikácia s rodičmi.
Malé dieťa potrebuje vzor, ktorým by v útlom detstve mali byť rodičia. Autorita sa nemôže vybudovať len na láske a dobrote, ale má vyvierať zo života a práce rodičov, z ich postoja k hodnotám. Aj väčšie dieťa musí mať rešpekt k autorite a musí sa o ňu opierať. Rodičia musia byť jednotní.
K samostatnosti pomáha aj hra. Od hry máme viesť dieťa k postupnému zapájaniu sa do práce a do činnosti dospelých - najprv v podobe hry a potom takou činnosťou, ktorá je veku dieťaťa primeraná a ktorú zvládne. Aj vážnu prácu môžeme s dieťaťom konať v podobe hry. Zároveň v ňom pestujeme zmysel pre poriadok, čistotu a vedieme ho k samostatnej práci.
Výchova k práci znamená predovšetkým utvoriť u dieťaťa správny pomer k nej. Práca, ktorú dieťaťu pridelíme, nesmie brzdiť jeho iniciatívu, naopak, musí podporovať samostatnosť jeho konania. Pretože zdrojom sebadôvery je úspešné konanie a zvládnutie stanovenej práce, ukladáme dieťaťu len také úlohy, ktoré splní bez väčšej námahy a úspešne. Živé a inteligentné deti získajú tak možnosť vybíjať si prebytočnú energiu a súčasne si osvojovať osožné pracovné zvyky.
Dieťa sa zaujíma nielen o činnosť, ale aj o výsledky činnosti. Preto ak dieťaťu niečo prikážeme, musíme mu aj jasne vysvetliť, aký cieľ a účel má táto činnosť. Najprv dávame dieťaťu vykonať menej jednoduchých činností. Činnosť detí musí byť rozmanitá a má sa striedať.
Detský organizmus sa vyvíja, a preto neznáša prílišné vypätie. Jednotvárna a namáhavá práca ohrozuje normálny vývin dieťaťa. Aj náradie, s ktorým deti pracujú, musí byť primerané veku a nesmie byť ťažké.
Cieľom rodičovskej výchovy k samostatnosti je vychovať také dieťa, ktoré sa vie správať a správne samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič neprikázali alebo keď ho nik nepozoruje a nekontroluje. K disciplíne a poriadku vychovávame dieťa vytvorením systému v jeho živote, zavedením denného režimu, ktorý by sa mal vyznačovať účelnosťou, pravidelnosťou a presnosťou. V každej rodine bude mať dieťa iný poriadok, jeho čas bude inak zadelený a bude mať iné povinnosti.
Mnoho chýb vo výchove dieťaťa k samostatnosti narobia rodičia bojazliví, ustráchaní, úzkostliví, lebo namiesto smelého a samostatného dieťaťa vychovávajú dieťa bojazlivé a ustráchané, také, ako sú oni sami. Svoje špecifické prístupy, ktoré narobia viac zla ako dobra majú aj tzv. Pri výchove k samostatnosti dávajte pozor na strach dieťaťa.
Strach vzniká u dieťaťa pri nečakaných alebo silných zmyslových podnetoch. Dieťa sa nastraší, keď zrazu zabreše pes, keď ho nečakane vyhodíme do výšky, keď sa zrazu ozve výstrel alebo zahrmí, keď za ním niekto znenazdania vykríkne alebo ho mierne postraší. Dieťa dostane strach, keď sa matka vyhráža, že odíde alebo ho predá čertom. Strach nie je dieťaťu vrodený, ale vzniká nesprávnou výchovou, ide o naučený strach. Tmy a búrky sa deti boja, keď vycítia strach u svojich rodičov. Nepokoj matky pred očkovaním dieťaťa sa prenáša na dieťa a matkine uisťovanie, že to nebude bolieť, iba zvyšuje jeho strach z lekára. Keď dieťaťu pichnú injekciu, naraz prestane kričať - značí to, že bolo prestrašené iba predstavou hrôzy, ktorú mu nechtiac matka vsugerovala. Preto sa akémukoľvek strašeniu dieťaťa treba vyhýbať.
Veľmi nevhodné a nepedagogické tresty sú zatváranie dieťaťa do tmavej miestnosti, nepustenie ho domov, ukrytie sa matky pred ním, aby sa domnievalo, že ho opustila. Také tresty priamo narušujú duševnú rovnováhu dieťaťa a poškodzujú jeho psychiku.
Ako zbaviť dieťa bojazlivosti? Predovšetkým ho treba obklopiť atmosférou pokoja a bezpečnosti, ktorá vyplýva z jeho situácie. Pokojne, bez rozčuľovania a kriku uistíme dieťa, že sa mu nemôže nič stať, že o jeho bezpečnosť je postarané. Pritom sa usilujeme navykať ho na samostatnosť pri zaspávaní, obliekaní, umývaní a pri rozličných iných činnostiach. Dieťa, ktoré sa samo oblieka, obúva, umýva, vie sa najesť a všetky úkony spojené s tým bez pomoci vykonáva, cíti sa istejšie a bezpečnejšie.
Kedy vychovávať k samostatnosti? Stále. Od narodenia, cez predškolský vek a školský vek, v priebehu puberty až do dospelosti. Najdôležitejšia je výchova v predškolskom veku.
Pri výchove k samostatnosti a sebavýchove nestačí, ak dieťa máme radi a chceme mu pomôcť. Je dôležité zvážiť, koľko voľnosti poskytnúť svojmu dieťaťu, čo môže urobiť samo a v čom potrebuje pomôcť, resp. kde je potrebné stanoviť hranice. Pomôžte mu len vtedy, ak vidíte, že si už neporadí bez vás. Dajte dieťaťu príležitosť učiť sa pokusom a omylom. Ak sa mu niečo nepodarí na prvýkrát, nechajte ho vyskúšať to znova. Doprajte mu dostatok času a priestoru. Nepriskočte teda k nemu hneď, ako začnete strácať trpezlivosť a neurobte to rýchlo zaňho. Záchvaty hnevu a plaču vyplývajú v tomto veku nezriedka z frustrácie detí. Dieťa chce dosiahnuť viac, ako je vo svojom veku schopné. V prvom rade musíme dieťaťu dovoliť vyjadriť sklamanie, zlosť alebo iné pocity tak, aby svoju bolesť nemuselo potláčať.
Cieľom je vychovať také dieťa, ktoré sa vie správať a správne samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič nenariadili, alebo keď ho nik nepozoruje a nekontroluje. V priebehu puberty sa už zvyšuje túžba po samostatnosti a sebauplatnení a prejavuje sa úsilie dospievajúceho, aby ho už uznávali za dospelého a tak s ním aj jednali. S výchovou k samostatnosti úzko súvisí sebavýchova.
Výzvy slobodnej matky a ako ich zvládnuť
Dr. Pribúda mamičiek, ktoré chcú dieťa vychovávať samy - jednoducho sa rozhodnú stať slobodnými mamičkami. Samozrejme, nie vždy je to výsledkom slobodného rozhodnutia, väčšinou status slobodná mamička pochádza z neúspešného vzťahu s otcom dieťaťa. Nech je to tak, či onak zvládnuť výchovu dieťaťa sama je náročné a treba na to špeciálne zručnosti. Našťastie, väčšina mamičiek v takejto situácii získa sebadôveru v schopnosti zvládať problémy a deti vychovajú niekedy aj lepšie ako dvaja rodičia.
Buďme proaktívne - riešme v predstihu
Rodina bez otca nie je úplná a odzrkadľuje sa to nielen na výchove dieťaťa, ale aj na finančnej stránke rodiny. Existuje viacero spoločností, ktoré sa zaoberajú podporou a poradenstvom pre osamelé matky s deťmi. Nehrajme sa na obeť, i keď situácia nie je určite ľahká, ale informujme sa na všetky možnosti, akými môžeme život dieťaťu i sebe zlepšiť a snažme sa predvídavo predísť problémom. Dieťa predsa potrebuje stabilné zázemie.
Vytvorme si pozitívne vízie a držme sa ich
Dostali sme sa do úlohy, do ktorej sme zrejme ani nechceli. To však neznamená, že sa máme vzdať. Naopak. Je to správny čas na to, aby sme prevzali všetku kontrolu nad svojím životom a vytvorili si jasnú predstavu o svojich hodnotách, dôležitých pre dieťa. Začnime napríklad tak, že si určíme tri zmysluplné a reálne ciele. Kráčajme za nimi, nech nás nič neodradí z cesty.
Stanovme si priority
Určite je dôležité zarobiť dostatok financií, ale veľmi dôležité pre malé dieťa je aj spoločne strávený čas s matkou. Vytvorme si jeden deň v týždni, ktorý sa budeme dieťaťu venovať viac ako obvykle.
Naučme ich porozumieť
Veľmi dôležité je, aby medzi nami a našimi deťmi boli neustále otvorené komunikačné kanály. Rozprávajme sa navzájom úprimne, otvorene - a to aj pokiaľ ide o váš vzťah s ich otcom. Dôležité je, aby sme ho pred nimi neobviňovali, a to aj v tom prípade, že za rozvod alebo rozchod bol skutočne zodpovedný. Využime každé príležitosť na to, aby sme ich počúvali, podporovali a povzbudzovali, hovorme s nimi o našich, ale aj ich pocitoch. Tak ich naučíme porozumieť svetu okolo nás. Keď porozumejú začnú okolnosti omnoho lepšie chápať.
„Podávanie“ dieťaťa po rozvode
Ak zostaneme vychovávať dieťa samy kvôli rozvodu, je dôležité upriamiť pozornosť na to, aby dieťa touto zmenou trpelo čo najmenej. Okrem toho, že im vysvetlíme ďalšie fungovanie - že budú bývať doma a že sa budú v isté dni stretávať s otcom, ale bez nás, je vhodné vytvoriť si nové rituály. Práve v tomto období sú totiž malé deti mimoriadne zaťažené stresom, ktorý ich môže poškodiť na celý život. Dobré je spolu s otcom dieťaťa si dohodnúť pevný plán - kedy a akým spôsobom sa bude o dieťa starať on.
Niekedy sa matkám, ktoré vychovávajú svojich synov samé, rodia v hlave otázniky, či zvládajú náročnú výchovu správne. Osamelé či slobodné matky nesú na svojich pleciach viac zodpovednosti než tie vo fungujúcich partnerstvách. Ostávajú dlhšie v práci, pokrývajú aj mužskú časť starostlivosti o chod domácnosti, preberajú na seba zodpovednosť hlavného vzoru pre dieťa a vychovávajú bez opory partnera, čo môže byť niekedy frustrujúce. Ešte skôr než nadíde k spochybneniu, je dobre si pripomenúť všetko pozitívne, čo pre syna matka robí. Dieťa nasáva len to, čo je v matke samotnej. Ak milujúca matka vytvára pre dieťa domov, chápe jeho záujmy a vytvára pre dieťa priestor na sebarealizáciu, je pripravená rozprávať sa a prijíma pocity svojho dieťa, nemusí sa báť, že by jej výchova nefungovala v základnej rovine. Prirodzene prídu rozhovory, kedy to zabolí matku aj dieťa, kedy sa rozhovory dotknú absencii otca alebo dôvodov, prečo sa tak stalo. Deti, ktoré nepoznajú svojich otcov, si ich môžu vo svojich predstavách vykresliť pozitívne až nerealisticky a vidieť ich ako abstraktných hrdinov, hlavne v čase, keď bude ich matka trvať na pravidlách. Toto sú situácie, ktorým pomôžu len úprimné a opakujúce sa rozhovory. Uistite dieťa, že ste urobili to najlepšie pre vás oboch, pretože si zaslúžite žiť plnohodnotný život. Vyhnite sa prípadnému negatívnemu hodnoteniu partnera a detailom, ktoré by mohli vaše dieťa zaťažiť. Nevhodné je aj zovšeobecnenie, ktorým by ste vyjadrovali negatívny postoj k opačnému pohlaviu.
Je veľa rodín, v ktorých dieťa vyrastá len s jedným rodičom. Nie ste v tom sami. Rodinný pokoj je nadovšetko. Je lepšie byť šťastná vo dvojici s dieťaťom ako nešťastná v spolužití s partnerom. Veľa rodín sa rozdelí kvôli nekompatibilite partnerov, problémom s alkoholom či financiami. Šťastie je otázkou rozhodnutia a dá sa nájsť pekný dôvod aj v tom, že slnko svieti a mali ste peknú prechádzku zo školy domov. Odpustiť si a pochopiť, že viniť sa za situáciu, že ste sami, nikomu nepomôže. Žiadny partner vám nezabezpečí plné šťastie. To by malo vychádzať z vás, ako zrelej a uvedomelej osoby, ktorou ste. Je dôležité neprestať veriť v partnerskú lásku.
Dajte si time-out a vyhraďte si čas len pre seba. Že to vôbec nepoznáte? Naplánujte si ho. Doprajte si fyzickú aktivitu, stretnutie s priateľmi mimo domu, a dobiť si baterky, pretože výchova jedným rodičom je náročným procesom.
Pravidlá. Porozmýšľajte, či u vás fungujú. Aj dieťa bez jedného rodiča potrebuje poznať svoje hranice a vedieť sa prispôsobiť.
Požiadajte o pomoc. Majte svoj okruh rodiny a známych, ktorým môžete zatelefonovať a oprieť sa o nich, keď potrebujete pomôcť.
Výchove každého dieťaťa sú dôležité rodičovské vzory. Je ideálne, keď sú tieto vzory pozitívne, aby si dieťa mohlo osvojiť správny model správania. Ak pri výchove syna chýba vhodný mužský rodičovský vzor, je dôležité sústrediť sa na základné ľudské hodnoty, ako je empatia, láskavosť a slušnosť. Práve tieto vlastnosti utvárajú dobrého a šťastného človeka. Mama, ktorá vychováva svojho syna sama, by mala podporovať príležitosť kontaktu svojho dieťaťa s vhodnými mužskými vzormi, ako sú napríklad starý otec, strýko, tréner, učiteľ alebo otec spolužiaka. Aj keď život bez partnera môže prinášať množstvo náročnejších situácií, najviac dieťaťu pomôže, ak sa bude cítiť v bezpečí, bude vedieť, že sú v jeho blízkosti ľudia, na ktorých sa môže s dôverou obrátiť, keď bude mať otázky týkajúce sa mužského sveta.
Rola chlapa vo výchove
Mužský vzor vo výchove:
- Kontroluje, poskytuje viac nezávislosti.
- Žiada od nich väčšiu samostatnosť, čím ich postupne pripravuje na odchod do života.
- Podnecuje ich vlastnú aktivitu.
- Predkladá im nové výzvy a náročnejšie úlohy.
- Je dôležitý pre dozretie detí smerom k dospelosti.
- Často s ním súťažia, čím sa zvyšuje ich sebavedomie, lebo sa merajú s niekým, koho obdivujú, alebo ho dokonca porazia.
- Posilňuje ich odvahu a ochotu riskovať.
- Vie im lepšie priblížiť všetko nové a nepoznané.
- Ako autorita sa stavia proti ich rozmarom.
- Chlapcovi je vzorom, podľa ktorého bude ďalej nadväzovať kontakty v ďalšom živote.
- Dievčaťu pomáha objavovať a budovať svoju ženskosť a materské sklony.
- Bez ohľadu na pohlavie detí im pomáha nájsť cestu k vlastnej sexuálnej orientácii a svoj vzťah k opačnému pohlaviu.
Zlý nie je dobrý. Ostávať vo vzťahu s otcom detí len preto, aby nevyrastali bez mužskej autority, nie je správne. Ak je muž agresívny, rodinu tyranizuje, ponižuje vás či deti, alebo holduje alkoholu, nie je pre deti dobrým otcom! Dajte sebe aj im šancu žiť dôstojne, hoci bez muža.
Pomoc slobodným matkám pri výchove chlapcov (1. časť) - Dr. Roland Warren
Ako byť pozitívnejším rodičom, ak ste na výchovu sama? Rodičovstvo je najnáročnejším, ale aj najdôležitejším „zamestnaním“ na svete. Ak vychovávate dieťa sama, jeho náročnosť ešte rastie. Neznamená to však, že to nezvládnete, alebo že vaše dieťa bude v niečo pozadu. Dôležitá je podpora rodiny a priateľov.
Majte rada sama seba
Vždy myslite na to, že ste pre vaše dieťa príkladom, a to rovno za dvoch. Všíma si a kopíruje vaše reakcie, stavy, spôsob života i zvládanie emócií a problémov. Ak chcete byť skvelou matkou, musíte sa teda v prvom rade postarať sama o seba. Využite podporu rodičov a priateľov a choďte raz za čas s priateľmi von, nezatvárajte sa medzi štyrmi stenami. Využite pomoc na to, aby ste si mohli oddýchnuť, pospať si, robiť záujmovú aktivitu, zašportovať si.
Je to dieťa, nie kamarát
Už od prvých rokov dieťaťa by ste mali mať na pamäti, že vychovávate vaše dieťa, nie kamaráta. Isteže, aj medzi matkou a dcérou sú kamarátske momenty, ale priateľstvo treba hľadať inde. Ako rodič by ste sa mali ubezpečiť, že dieťa má všetko, čo potrebuje, aby sa z neho stal zdravý dospelý človek: kvalitné jedlo, spánok, vzdelanie, ktoré potrebuje, vašu podporu pri učení. Je dôležité, aby ste ho udržali v emocionálnom a duševnom bezpečí, čo znamená, že niekedy mu budete musieť povedať nie.
Ukazujte mu, že ho ľúbite
Je veľmi dôležité, aby sa vaše dieťa cítilo milované. Dokážete mu to jednoducho tým, že s ním budete tráviť veľa času. Musíte mu ukázať, že aj keď mu niečo zakážete, zvýšite hlas, ukážete že sa vám niečo, čo robí nepáči - aj tak ho bezpodmienečne milujete. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho, choďte na výlety. Na príjemne strávený čas nie je potrebné veľa peňazí.
Rodič, ani dieťa nie sú dokonalí a je to tak v poriadku
Neklaďte si latku privysoko, ani vášmu dieťaťu. Je normálne, keď robíte chyby a nie ste dokonalými. Je dôležité, aby aj vaše dieťa vedelo, že nemusí byť perfektné. Neporovnávajte seba ani vaše dieťa s inými deťmi v rodine, či v okolí. Každý človek je iný a je to tak skvelé.
Poznajte svoje silné a slabé stránky
Čím lepšie poznáte sama seba, tým lepším rodičom budete. Keď spoznáte a priznáte si svoje slabé stránky, budete vedieť, akú pomoc máte pri výchove dieťaťa vyhľadať.
Prispôsobte výchovný štýl dieťaťu
Žiadne dieťa nie je rovnaké, a preto nepreberajte výchovný štýl od rodičov, kamarátok, kolegýň. Dôležité je, aby ste zistili, aký štýl na neho platí a v čom ho treba povzbudzovať.