Potrat na Slovensku: Legislatíva, priebeh a psychologické aspekty

Potrat, definovaný ako ukončenie tehotenstva pred životaschopnosťou plodu, je zákrok, ktorý môže byť vykonaný z rôznych dôvodov. Môže ísť o spontánny potrat (tiež známy ako samovoľný potrat), ktorý nastáva prirodzene, alebo o umelý potrat, ktorý je vykonaný lekársky.

Legislatívny rámec potratov na Slovensku

Potrat na žiadosť ženy je na Slovensku legálny, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak vykonaniu potratu nebránia zdravotné dôvody na strane ženy. Okrem toho slovenský zákon (Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva) pozná aj potrat z tzv. zdravotných dôvodov, ktorý je taktiež možné vykonať počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Kým potrat na žiadosť si žena platí sama, potrat zo zdravotných dôvodov je hradený zo zdravotného poistenia.

V prípadoch ohrozenia života matky, ťažkého poškodenia plodu alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, je v zmysle Vyhlášky č. 74/1986 Zb. možné potrat uskutočniť bez ohľadu na trvanie tehotenstva. V praxi sa u nás umelé potraty realizujú maximálne do 24. týždňa tehotenstva.

Historicky bol u nás potrat legalizovaný postupne. Prvým krokom bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. V roku 1957 bol prijatý Zákon o umelom prerušení tehotnosti, na základe ktorého bolo možné potrat vykonať zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa. O povolení potratu rozhodovala na to zriadená interrupčná komisia. V roku 1986 bol prijatý už spomínaný Zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý úplne legalizoval potraty do 12. týždňa a ktorý platí až dodnes.

Kto by však potrat vykonal v rozpore s platnými právnymi predpismi, dopustí sa trestného činu. Trestné je tiež vykonať potrat bez súhlasu tehotnej ženy, ako aj naviesť tehotnú ženu, aby si sama umelo ukončila tehotenstvo, alebo aby iného požiadala alebo mu dovolila spraviť potrat v rozpore s právnymi predpismi.

V roku 2009 sa podarilo dosiahnuť určité zlepšenia právneho stavu, najmä v oblasti informovaného súhlasu. Pred zákrokom musí byť žena najskôr informovaná o povahe zákroku, fyzických a psychických rizikách, aktuálnom vývojovom štádiu embrya/plodu a o alternatívach k umelému potratu. V prípade potratu na žiadosť sa zaviedla 48-hodinová lehota na premyslenie.

Otázka ochrany života je riešená aj v Ústave SR, ktorá v Čl. 15 ods. 1 hovorí: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Napriek tomu, že naša ústava považuje za človeka už človeka pred narodením, ústavný súd dospel v roku 2007 k záveru, že nenarodené deti nemajú právo na život, a že potrat je právom ženy. Predpisy umožňujúce umelý potrat teda zostali naďalej účinné.

Spontánny potrat: Najmä v prvom trimestri

Spontánny potrat, alebo samovoľný potrat, je strata plodu, ku ktorej dochádza prirodzene, najčastejšie pred 20. týždňom tehotenstva. Väčšina spontánnych potratov prebehne v prvom trimestri, teda počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Mnohokrát sa stáva, že žena ani nevie, že je tehotná, a potrat prebehne bez väčšieho povšimnutia, pričom si ho zamení za silnejšiu menštruáciu.

Odhaduje sa, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri.

Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate.

Príčiny spontánneho potratu

Príčiny spontánnych potratov sú rôzne a často sa nezistia. V 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny.

Príčiny potratu v I. trimestri:

• Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov.
• Niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy.
• Niektoré materské ochorenia ako antifosfolipidový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu.
• Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru - myómu.
• Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.
• Faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu.
• Nočná práca a chronický stres.

Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri:

• Zdravotné problémy a ochorenia matky.
• Placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia).
• Ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anómálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu - napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).

Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri:

• Spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu.
• Predčasné odlúpenie placenty.
• Hypertenzia či preeklampsia u matky.
• Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku alebo uzla.

Potrat či pôrod mŕtveho dieťatka

Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri. Najčastejšie sa to deje v I. trimestri tehotenstva. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate, pred ukončeným 12. týždňom gravidity o včasnom potrate. Riziko potratu klesá po tomto týždni.

V II. trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie, v našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice. V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu.

Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života (nezistená srdcová frekvencia, dýchacia činnosť, pulzácia pupočníka či aktívna činnosť kostrového svalstva) s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ).

Podľa gynekológa a pôrodníka MUDr. Danysa je na Slovensku mŕtvorodenosť 2-3 promile.

Pôrod mŕtveho dieťatka: Aké mám možnosti, čo ma čaká?

Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.

Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu. No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.

Pri tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).

V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.

Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.

Cisárskemu rezu sa lekári a lekárky snažia vyhnúť

Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu. Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez. Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.

Pitva a následné vyšetrenia sú dôležité

Odborníci zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok.

Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek.

Psychologické aspekty a podpora po potrate

Potrat, či už spontánny alebo umelý, môže mať významný vplyv na psychické zdravie ženy. Mnohé ženy po potrate prežívajú smútok, žiaľ, pocity viny, úzkosť alebo depresiu. Je dôležité, aby žena dostala adekvátnu psychologickú podporu a starostlivosť.

Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá.

Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretia bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.

Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. Niektoré centrá vedia zabezpečiť a bezplatne sprostredkovať odbornú lekársku konzultáciu, kontakt s rodičmi s podobnou skúsenosťou, duchovnú či psychickú podporu a podporu v ďalších súvisiacich otázkach. Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených.

Telo plodu si môžete vyžiadať a pochovať

Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať.

Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.

Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni. Pozor, odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.

Ako môžem predísť potratu či úmrtiu bábätka v maternici?

V 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Podľa National Library of Medicine až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.

Nie ste na vine a vo väčšine prípadov teda potrat nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Počas tehotenstva dodáva Vaše telo vyvíjajúcemu sa plodu hormóny a živiny. To pomáha Vášmu plodu rásť. Chromozómy obsahujú gény. Chyby sa môžu vyskytnúť aj náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu. Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov.

Prevencia voči spontánnemu potratu:

• Obmedzenie návykových látok: Úplné obmedzenie cigariet, drog a alkoholu.
• Zdravá strava: Vyvážená strava s dostatkom ovocia a zeleniny.
• Zdravá váha: Udržiavanie zdravej váhy pred a počas tehotenstva.
• Hygiena a obmedzenie kontaktu s chorými: Primeraná hygiena a obmedzenie kontaktu s infikovanými osobami.

Rizikové skupiny:

• Vyšší vek: Ženy nad 35 rokov majú vyššie riziko potratu.
• Extrémna váha: Podvýživa alebo nadváha.
• Chronické ochorenia: Ženy s chronickými ochoreniami, ako je cukrovka alebo ochorenia štítnej žľazy.
• Predchádzajúce potraty: Ženy, ktoré už prekonali viacero potratov.

Čo nevyvoláva potrat:

• Sexuálna aktivita
• Cvičenie
• Stres (v miernej forme)
• Dlhodobé užívanie antikoncepčných piluliek (pred otehotnením)

Samovoľným potratom sa má na mysli samovoľné vypudenie embrya či plodu v prvých dvadsiatich týždňoch tehotenstva. Keďže mnoho tehotenstiev zanikne skôr, než žena rozpozná svoj iný stav, nie je známe presné číslo. Samovoľný potrat prebehne v 80% prípadoch už behom prvého trimestra, teda do 12. týždňa tehotenstva. No ani po samovoľnom potrate nie je nič stratené. I potom môže žena otehotnieť a mať zdravé dieťa. Štatistiky uvádzajú, že i po dvoch po sebe idúcich potratoch má žena stále 80%-nú šancu donosiť zdravé dieťa. Pri troch potratoch sa toto číslo znižuje a je nutné už vykonať určité vyšetrenia k odhaleniu príčiny.

tags: #ako #dosiahnut #potrat