Niektorí rodičia nedávajú deťom domáce práce z viacerých dôvodov, napríklad ich nespravia podľa ich predstáv, v tom čase, kedy to dospelí očakávajú, prípadne nemajú kapacity na to, aby deti kontrolovali. Keď to spravia sami, výsledok je taký, ako sa páči im, nemusia sa s deťmi dohadovať ani byť pod tlakom, aby sa všetko stihlo.
Zapájanie detí do domácich prác už od malička prináša množstvo výhod, ktoré sa prejavujú v ich rozvoji, zodpovednosti a sebahodnotení. Už od útleho veku sa deti učia dôležité životné zručnosti, ktoré im pomáhajú stať sa samostatnými a zodpovednými jedincami. Tieto činnosti rozvíjajú ich motorické a kognitívne schopnosti a poskytujú príležitosť učiť sa spolupráci, pozornosti a flexibilite. Keď deti vidia výsledky svojej práce a sú za ne ocenené, ich sebadôvera a pocit vlastnej hodnoty výrazne stúpa. Pre rodičov je dôležité byť trpezliví a podporovať deti v ich snahe pomáhať. Oceňovanie úsilia a poskytovanie pozitívnej spätnej väzby motivuje deti k ďalšiemu zapájaniu sa do domácich prác. Vytváranie zábavných a motivujúcich situácií pomáha, aby si deti práce užívali. Deti, ktoré sa od mladého veku zapájajú do domácich prác, sú zodpovednejšie, sebavedomejšie a lepšie pripravené na budúce výzvy.
Prvým je pocit kompetentnosti, ktorý deti takto získavajú. Domáce práce nie sú niečím vzrušujúcim, ale vedieť, ako ich spraviť rýchlo a dobre, sú zručnosti, ktoré sa deťom v dospelom veku veľmi zídu. Druhý dôvod sa týka hodnôt. Kľúčový odkaz, ktorý deťom prostredníctvom domácich povinností odovzdávame je, že byť členom rodiny znamená priložiť ruku k dielu a robiť veci pre vyšší cieľ.
Tretím je zaujímavé zistenie o pocite šťastia a pohody. Vedecké výskumy hovoria jednoznačne. Zaujímavé výsledky priniesol napríklad výskum profesorov psychológie na Kalifornskej univerzite. Požiadali vyše 700 tínedžerov vo veku medzi 14 a 15 rokov, aby si počas dvoch týždňov poznamenávali, ako pomáhajú v domácnosti. Žiaci popisovali, ako pomáhajú umývať, variť, prípadne svojim mladším súrodencom s úlohami. Na rozdiel od všeobecnej mienky o tínedžeroch a ich pomoci, vedci zistili, že domáce práce ich vôbec nestresujú, práve naopak, pri ich vykonávaní sa deti cítili veľmi dobre. Tie deti, ktoré doma pomáhali viac a častejšie, sa považovali za šťastnejšie v porovnaní s rovesníkmi, ktorí neboli natoľko ochotní. Na základe výsledkov svojho výskumu vedci zdôvodnili pozitívne pocity tínedžerov. Išlo najmä o to, že pomoc v domácnosti im dávala pocit, že v rámci rodiny zohrávajú dôležitú rolu. Ak sa dieťa cíti dobre v rámci svojej rodiny, má voči nej pozitívne pocity a zvyšuje sa aj jeho ochota pomôcť ostatným členom. Navyše, ak cítia, že rodina vníma a oceňuje ich snahu, cítia sa plnohodnotne a šťastne.
K podobným záverom prišli aj vedci na Harvardskej univerzite, ktorí svoj dlhodobý výskum počas 75 rokov venovali cieľu zistiť, aké psychologické premenné a biologické procesy z detstva sú predpokladom k spokojnému a pohodovému životu. V rámci výskumu simultánne realizovali dve štúdie s dvoma skupinami ľudí. V prvej boli absolventi Harvardu z rokov 1939-1944 a v druhej 465 mužov z chudobných okrajových častí Bostonu. Výskum prebiehal viacerými spôsobmi. Vedci ľudí v prieskume navštevovali a rozprávali sa s nimi v domácnostiach, sústreďovali ich zdravotnú dokumentáciu, brali im krv, sledovali zmeny na mozgu, rozprávali sa s ich deťmi. Jedným z najzaujímavejších výsledkov bol fakt, že tí účastníci výskumu, ktorí ako deti aktívne pomáhali s domácimi prácami, vyrástli v nezávislých dospelých ľudí, ktorí dokázali lepšie spolupracovať v rámci skupiny a lepšie chápali, že aj keď je práca náročná a nie veľmi príjemná (ako napríklad starostlivosť o domácnosť), stále to znamená, že sme členmi komunity, ktorí vedia a dokážu vytvárať hodnoty pre spoločnosť.
Ako motivovať deti k domácim prácam?
Nikto nevie sám od seba, ako upratovať, umývať, zametať, utrieť prach. Musíme sa to naučiť. Preto ak zavoláte deti, aby vám najprv len pomáhali, môžete im nielen ukázať, ako sa to robí, ale ich aj usmerňovať a viesť, prípadne im pomôcť, ak požiadajú o pomoc. Pritom však nezabúdajte na podporu a pochvalu, aby ste ich motivovali. Tým, že budete upratovať spoločne, budú deti navyše vnímať celú činnosť viac ako zábavu, než ako povinnosť.
Spravte z povinností zvyk. Pôjde to ľahšie, ak budete trvať na tom, že sa robia každý deň, každý týždeň. Napríklad keď prídu deti z vonku, vyzujú si topánky, odložia bundy, potom si môžu dať niečo na jedenie. Keď vstávajú od stola, odnesú si aj riady, potom sa môžu hrať. Kým sa však tento zvyk vytvára, mali by ste byť pri deťoch a uistiť sa, že to skutočne robia. Zvyk navyše vedie k tomu, že sa stáva automatickým, no občas, samozrejme, počítajte aj s rebéliou.
So staršími deťmi sa dá dohodnúť na tom, ako by si úlohy v domácnosti predstavovali. Chcú mať stále rovnaké povinnosti, alebo sa im viac páči robiť raz to inokedy niečo iné? Kedy im upratovanie najviac vyhovuje? Prispôsobte upratovanie deťom. Platí, že lepšie je rýchlejšie upratovanie ako niekoľko hodinový maratón. Najmä pri malých deťoch platí, aby ste neočakávali krásnu vyčistenú domácnosť, ale skôr priestor, v ktorom sa dá existovať. Najdôležitejšie je zbaviť sa prekážajúcich, zavadzajúcich vecí a odpadu. Vhod tiež príde minimalizmus, napríklad pri hračkách. Všetky odporúčania však smerujú k tomu najzásadnejšiemu, spraviť z upratovania zábavu. Ak k domácim prácam pristupujete v dobrej nálade, odrazí sa to aj na deťoch. Môžete si zapnúť hudbu, nechať deťom na výber z čistiacich handier a prípravkov. Deťom sa môže páčiť vysávač, metla, fľaška s rozprašovačom. Pri prevliekaní posteľnej bielizne sa do nej môžu deti zavŕtať, skákať po posteli a podobne.
Čo môžu robiť 5-ročné deti v domácnosti?
Už od útleho veku učme deti hravou formou k poriadku. Aj deti v materskej škole sú vedené k tomu, aby si po hre upratali hračky. Nadviažte na túto činnosť aj doma. Skvelým pomocníkom sú rôzne boxy či koše na hračky. Dbajte na to, aby hračky mali svoje stále miesto. U starších detí od 7 rokov je dôležité aby upratovanie nebrali ako trest ale súčasť života v domácnosti, ktorej sú plnohodnotným členom. Najlepšie je určiť si pravidlá - vytvoriť zoznam domácich prác, ktorý si môžu odškrtávať kým sa nestane bežnou súčasťou ich denného programu. Odvrávanie a odmietanie je v puberte prirodzené, rovnako však aj rešpektovanie povinností a pravidiel. Je dôležité naučiť deti sebestačnosti, raz sa predsa osamostatnia a nebude im maminka chodiť prať či žehliť.
Príklady domácich prác pre 5-ročné deti:
- Upratať špinavú bielizeň aj plienky do koša alebo práčky: Malé deti môžu pomáhať tým, že zbierajú špinavú bielizeň a plienky a vkladajú ich do koša alebo práčky.
- Vybrať z práčky vypranú bielizeň: Po vypraní môžu deti pomáhať vyberať bielizeň z práčky.
- Upratať po sebe hračky a uložiť ich do boxov: Učenie detí, aby si po hre upratali hračky a uložili ich do pripravených boxov, podporuje ich zmysel pre poriadok a organizáciu.
- Narovnať knižky v poličke: Deti môžu pomáhať s narovnávaním kníh v poličke, čo im pomáha rozvíjať jemnú motoriku a zmysel pre estetiku.
- Nakŕmiť domáceho maznáčika: Ak máte domáceho maznáčika, deti môžu pomáhať s jeho kŕmením.
- Pomáhať postlať svoju posteľ: Deti môžu pomáhať s ustieľaním svojej postele.
- Utrieť stolík napr. po jedle.
Mne chce ona aj pri vareni pomahat tak ak je nieco jej veku primersnu tak jej davam robit vysypat smeti, vysypat plast aj papier aj sklo do speci kontajneru. vybrat umyvacku riadu. utriet prach vo svojej izbe. naliat mydlo do davkovaca, odlozit svoje pradlo do skrine, prestriet k veceri taniere aj pribor. poliat kvety domatoto vsetko zvladne 7r dieta.
Moj ma 6 a doma ma za ulohu vylozit pribory z umývačky (zvladol by aj zvysok, ale to je v hornych skrinkach, tam nedociahne). Chysta prestieranie, pribory ked ideme jest, poprava si postel, upratuje si veci v izbe a vynasa smeti. Nas 7 rocny si upratuje hracky, svoju izbu, vie povysavat (dokladne vysavanie riesime my alebo starsie sestry), pomaha s vykladanim nakupu, vylozi umyvacku, hadze pradlo do pracky, prelozi oprate do susicky a tu vie aj zapnut na 1 program 😂. Sam si chysta veci do skoly, len skontrolujeme. Prestiera stol, uvari nam kavu, rad pomaha pri peceni a vlastne celkovo pri akejkolvek praci, ci uz mojej alebo muzovej. Najviac ho treba motivovat prave na ukladanie hraciek 😂
Moja 9 ročná si sama upratuje izbu, ja jej len vysavam a umyjem dlážku. Pár x som jej dala umyť sprchový kút, uprace si po jedle tanier, šálku. Niekedy utrie prach. Nedávam jej pravidelne upratovať iné ako svoju izbu. Cez prázdniny mi pomôže aj s upratovaním ale cez týždeň to nevyžadujem. Má školu, učenie, svojich povinností dosť. A cez víkend sa snažím mať upratané aby som ho nemusela tráviť upratovaním keď sme všetci doma. Teraz budeme mať šteniatko tak jej pribudne venčenie cez víkend.
Syna (7,5) som nechala od mala mi pomáhať so všetkým, takže keď treba vysáva, umýva podlahy, utiera prach, umyje po sebe riad, vešia svoje ponožky, trenky, tielka, zvesi všetko svoje prádlo a dá na miesto. A jasne, svoj bordel (pracovný).
No tak naše baby robia tak rôzne, podľa nálady. Ale 6 ročná vie vyložiť umývačku, povysávať malým vysávačom ručným, čo natrusia, utrieť, keď čosi vyleje, skúšala už aj umývať podlahy mopom, to je také, že ešte musím po nej doumyvat. Vie vyriešiť separovaný zber. Prádlo dá a vyberie z práčky, vie vyvesat prádlo, umývadlo v kúpeľni rada umýva, uprace si posteľ a izbu, keď ma náladu. Mala skoro dvojročná vykladá príbory z umývačky, pomáha staršej vyseparovat odpad, skúša zametať malou metličkou, vysávať ručným vysávačom.
Kľúčové princípy zapájania detí do domácich prác
Ocenenie úsilia: Oceňte vykonanú prácu, úsilie a skutočný prínos. Poukážte na to, čo sa úsilím dieťaťa zlepšilo. Napríklad, ak dieťa rozleje vodu pri nalievaní do pohára, povzbuďte ho slovami: „Nevadí, to sa stáva.“
Začnite s jednoduchými úlohami: Vyberte jednoduché domáce práce, ktoré môžu dieťa zaujímať. Napríklad, dieťa môže pomáhať s triedením príbora alebo zalievaním rastlín.
Zahrňte deti do rutiny: Nájdite úlohu, ktorú môže dieťa vykonávať každý deň, čím si vytvorí rutinu.
Sledujte dokončenie úloh: Uistite sa, že úlohy sú dokončené, čím posilníte dôležitosť práce a svoju dôveryhodnosť.
Rozdeľujte úlohy rovnomerne: Zabezpečte, aby chlapci aj dievčatá mali rovnaké príležitosti na učenie sa širokému spektru zručností.
Chváľte za úspech, nekritizujte za neúspech: Podporujte pozitívny prístup.
Buďte vzorom: Deti sa učia napodobňovaním, preto robte domáce práce pred nimi.
Učte samoobslužné činnosti: Podporujte deti v samostatnom stolovaní a upratovaní hračiek. Napríklad, pripravte dieťaťu tanierik, lyžičku, vidličku a pohárik, aby sa mohlo samé kŕmiť.
Robte dlhšie práce zábavné: Používajte pesničky, básničky alebo hry na spríjemnenie domácich prác.
Ako pomôcť dieťaťu motivovať sa v škole | Inštitút detskej mysle
Mnohé mamičky však robia chybu v tom, že radšej urobia všetko za svoje dieťa, než aby sa mali uspokojiť s nedokonalým výsledkom. Pretože ony to predsa vedú najlepšie. Ak má dieťa s niečím pomáhať, malo by presne vedieť, čo od neho očakávate. Stačí, že si po jedení odloží tanier na linku, alebo ho má dať aj do umývačky? Ak si presne definujete, v čom spočívajú povinnosti dieťaťa, oveľa ľahšie sa budú dodržiavať a vyhnete sa tak zbytočným nedorozumeniam. Najmä menšie deti nechápu, čo presne znamená, upratať si izbu. Aj vám, aj dieťaťu, určite pomôže harmonogram. Skúste ho spolu vytvoriť a hotový rozpis domácich prác dajte na viditeľné miesto, napríklad na chladničku alebo na tabuľu, na ktorú si píšete odkazy. Keď ste si už stanovili pravidlá, nasleduje druhý, oveľa náročnejší krok. Trvať na svojom a nerobiť všetko za svoje milované dieťatko. Aj keď bude smetný kôš plný odpadkov, nebežte s ním von vy. Obráťte sa na to dieťa, ktoré ho má na starosti. Kľúčové je, aby ste boli v svojich hraniciach dôsledná. Dieťa musí vedieť, že je to jeho povinnosť. Výnimkou sú samozrejme neštandardné situácie, ako napríklad ochorenie dieťatka, neskorý príchod z rodinnej návštevy či extrémne náročný deň v škole, počas ktorých nemusíte trvať na plnení povinností. Nikto predsa nebude očakávať od dieťaťa, že bude vysávať so štyridsaťstupňovou horúčkou. Tieto situácie určite najlepšie vyhodnotíte vy samé.
Každé dieťa je iné. Každé vyniká v niečom viac a v niečom menej. Záleží od jeho veku a vývoja. Základom Montessori pedagogiky je prepojenie telesnej a duševnej aktivity, tzv. celostné učenie. Samozrejme nemôžete naložiť na deti všetky povinnosti naraz, ale musíte to s nimi prejsť postupne. Pomaly môžete pridávať podľa veku ďalšie povinnosti. Ak to deti nebudú mať za trest, budú vám pomáhať radšej. Vždy je lepšie deti o pomoc požiadať ako im iba rozdať úlohy.
Prekáža vám, že deti toho doma moc nenarobia? Ak ste teda rodičia, ktorí trvajú na podiele práce v rodine a nenechávajú svoje detváky žiť v sladkom ničnerobení, tak nech sa páči inšpirácia: alebo možno aj priestor na diskusiu, čo sa dá deťom primerane schopnostiam uložiť na prácu a čo nie.
Veľa mám a tatov je presvedčených, že primeraný podiel povinností doma mimo školských vecí a učenia deti ešte nikdy nezabil. Ani teraz nepadajú pečené holuby nikomu rovno do huby a nie je na škodu vedieť (a vyskúšať si), koľko času a námahy ktorá práca vyžaduje a strávi. Napriek frfľaniu a neochote (často sa zvyšujúcej s vekom) má zmysel trvať na tom, že náš domov nie je hotel pre deti a hlavne mama nie je prevádzkár, chyžná a kuchár v jednom. Dilemou u mnohých rodičov skôr je: koľko povinností, v akom časovom slede, s akou náročnosťou, v akom veku prideliť? Hoci môžu byť rozdiely v „prevedení“ práce aj v rovnakom veku rôzne, v zásade deti v jednom vekovom štádiu zvládajú približne rovnaké veci. Rozdelenie práce potom závisí od rozhodnutia rodičov, koľko považujú za potrebné/únosné dieťaťu prideliť, alebo napríklad aj od toho, či rodina býva v byte alebo v dome, či vlastní záhradu alebo nič. Pre príliš nespokojné potomstvo je možno dobré urobiť denný zoznam povinností a úloh, ktoré musí denne urobiť rodič aj s dĺžkou trvania každej a sadnúť si k diskusii. Výsledkom by mala byť ponuka na spoluprácu v prospech nášho domova a väčšieho voľného času, ktorý bude pre všetkých - aj s mamou a tatom.