Prečo je surová strava v dojčenskom veku kontroverzná? Odborníci odhaľujú pravdu!

Surová “raw” strava sa teší stále väčšej popularite. Jej priaznivci si chvália zlepšený zdravotný stav a zníženie hmotnosti. S odporúčaním 100 % “raw” stravovania sú však odborníci opatrní.

Surová strava, alebo anglicky raw food diet, pozostáva z prevažne vegetariánskych potravín a jedál, ktoré nie sú tepelne spracované. Môžu byť však zmixované, odšťavené, naklíčené aj vysušené. Základom je nevystaviť ich teplote vyššej ako 45 °C. Vyššia teplota podľa priaznivcov raw food znižuje kvalitu surovín a zároveň množstvo vitamínov a minerálov. Odvolávajú sa pri tom na prirodzenosť tepelne neupravovanej stravy. Koniec koncov sme jediný živočíšny druh, ktorý potraviny takto spracováva. Existuje niekoľko foriem tejto diéty, kým väčšina je najmä vegánsku surovú stravu, nájdu sa aj vegetariáni, ktorí konzumujú surové mlieko, mliečne produkty a vajíčka.

“Raw food diet” znie ako geniálny nápad, veď surová strava obsahuje vitamíny, ktoré sa môžu skutočne zničiť varením. Niektoré druhy zeleniny sú však ľahšie stráviteľné uvarené a dokonca sú po tepelnej úprave aj nutrične hodnotnejšie. Ďalší argument v prospech varenej stravy je aj zničenie baktérií, ktoré môžu viesť k vážnejším chorobám. Najmä v prípade surového mäsa, nepasterizovaného mlieka a kontaminovanej zeleniny.

Začíname s príkrmami

Bábätká by sa mali začať prikrmovať najskôr po ukončenom 4. mesiaci života a najneskôr po ukončenom 6. mesiaci. Existujú bábätká, ktoré sa vo veku 4 alebo 5 mesiacov nenasýtia už iba z materského mlieka a ktoré pre svoj zdravý rast potrebujú prikrmovanie. Taktiež existujú deti, ktorým do ukončeného 6. mesiaca života absolútne postačuje výživa materským mliekom a až potom sú pripravené na prikrmovanie. Rozhodnutie, kedy začať prikrmovať, by sa preto vždy malo orientovať podľa potrieb Vášho dieťatka.

Vo všeobecnosti sa odporúča začať s príkrmami okolo ukončeného 6. mesiaca veku. U detí na umelej výžive je možné začať o niečo skôr, už od ukončeného 4. mesiaca.

Prečo je dobré začať medzi 4. a 6. mesiacom?

Bolo zistené, že v tomto období života dieťaťa existuje tzv. imunologické okienko, teda ak sa dieťa v tejto fáze citlivo zoznámi aj s niektorými alergénmi v strave, je menšia pravdepodobnosť, že by na ne malo v ďalších rokoch intoleranciu. K týmto alergénom patrí napríklad lepok, preto sa odporúča šetrne zavádzať aj lyžičku krupice do ryžovej kašičky alebo ovocného pyré. V polroku veku už deti ochutnávajú aj mäso. Stále však vo varenej forme s ryžou a zeleninou v kašovitom stave.

Signály, že je dieťa pripravené na príkrmy:

Nie je Vaše dieťatko z materského mlieka alebo z mliečnej výživy podávanej fľašou dostatočne sýte?
Dvíha vlastnou silou hlavičku a signalizuje záujem o nové potraviny a o lyžičku?
Dieťa nie je dostatočne sýte z materského mlieka alebo mliečnej výživy podávanej fľašou.
Dvíha vlastnou silou hlavičku.
Signalizuje záujem o nové potraviny a o lyžičku.
Bábätko dokáže sedieť a držať hlavu.
Nerobí mu problém koordinovať oči, ruky a ústa.

Po ukončenom 4.- ukončenom 6. mesiaci života samotné materské mlieko, resp. mliečna výživa nepostačujú viac na to, aby Vaše dieťatko dostalo všetky potrebné živiny a potrebnú energiu. Prechod na tuhú stravu okrem toho trénuje svalstvo úst. A v konečnom dôsledku dieťa zavedením prikrmovania spoznáva rozmanitosť rôznych chutí - aj to je dôležité pre jeho vývoj.

Dieťa pri jedení nerozptyľujte ani rozprávkami, tabletom, hračkami. Je dôležité byť pri jedle prítomný - uvedomovať si chute, farby, tvary, vône a to isté platí aj pre vás. Pokiaľ pri jedle máte zrak stočený k obrazovke mobilu, deti to od vás odpozorujú. Tešte sa z jedenia spoločne, buďte si blízki, zhovárajte sa. Aby ste podporili jedálenské zvyky, určite si na jedlo vždy jedno a to isté miesto a približne rovnaký čas. Aby aj dieťa vedelo, že teraz sa nerobí iné, ako venuje tomu, čo máme na tanieri. Buďte so svojimi deťmi a venujte im pozornosť a uistite sa, že jedia hlavne bezpečne, aby ste predišli napr. duseniu či zabehnutiu.

Medzi 17. a 26. týždňom života dieťaťa by mala strava obsahovať prvé nemliečne príkrmy. Záleží to od konkrétnej zrelosti dieťaťa. Po prvých úspešných príkrmoch môžete začať experimentovať s rôznymi kombináciami a zavádzať ďalšie potraviny do stravy vášho bábätka. Dôležité je si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné tempo, preto by ste mali rešpektovať jeho preferencie a neponáhľať sa.

Základné princípy stravovania

Materské mlieko alebo umelé mlieko: Stále by malo byť základom stravy. Príkrmy slúžia ako doplnok a príprava na prechod k pestrejšej strave.
Ponúkajte malé množstvá: Začnite s jednou-dvoma lyžičkami príkrmu a postupne zvyšujte množstvo podľa chuti dieťaťa.
Buďte trpezliví: Niektoré deti si na nové chute zvykajú pomalšie. Dôležité je byť trpezlivý a nevzdávať sa. Ak dieťa odmieta určitý druh jedla, skúste mu ho ponúknuť znova o pár dní.
Dbajte na kvalitu surovín: Používajte čerstvé, kvalitné a lokálne suroviny. Vyhýbajte sa polotovarom a potravinám s vysokým obsahom soli, cukru a umelých prísad.

Čo by malo dieťa jesť?

Prvé potraviny

Základom by mala byť zelenina, z ktorej pripravujete pyré. Na konci 7. a na začiatku 8. mesiaca môžete pridať nesladené biele jogurty so živou mikroflórou. Vyhýbajte sa smotanovým jogurtom, krémom a termixom. Vhodné sú obilninové kaše, ktoré je dobré dávať dieťaťu večer, avšak nie tesne pred spaním (1 - 1,5 hodiny pred spaním).

Zelenina:

Mrkva: Odporúča sa ako prvá zelenina.
Brokolica: Bohatá na živiny, vlákninu a vápnik. Je to skvelá zelenina na prvé príkrmy.
Sladký zemiak: Obsahuje železo, vitamín C a betakarotén. Dobre sa kombinuje s inými potravinami.
Maslová tekvica: Má lahodnú chuť a je bohatá na vitamín C a betakarotén. Môžete skúsiť aj iné druhy tekvíc.

Ovocie:

Banány: Sú zdrojom horčíka, draslíka, vitamínu B6 a C a vlákniny. Majú však sladkú chuť, preto sa odporúča začať so zeleninou.
Avokádo: Obsahuje zdravé tuky, ktoré podporujú vývoj mozgu. Je výborné v kombinácii so zeleninou aj ovocím.
Sušené slivky: Sú mäkké, sladké a plné vlákniny, vhodné pre deti so zápchou.
Čučoriedky: Plné antioxidantov a vitamínov, výborné pre vývoj mozgu a zraku.
Jablko, hruška, nektárinka: Vhodné v prvých týždňoch.

Ďalšie potraviny:

Mäsko: Obsahuje hémové železo, bielkoviny a zinok. Odporúča sa striedať kuracie, morčacie, králičie, jahňacie, teľacie a hovädzie. Bravčové sa neodporúča. V začiatkoch je najvhodnejšie jemné a chudé mäso, ako je napríklad sviečkovica.
Šošovica: Ak uprednostňujete rastlinnú stravu, šošovica je dobrým zdrojom bielkovín a vlákniny.
Jogurt: Obsahuje vápnik, zdravé tuky, sacharidy a vitamín D pre zdravé kosti a zuby. Vyberajte kvalitné, plnotučné biele jogurty bez pridaného cukru.
Obilniny: Dojčenská strava od ukončeného 4. mesiaca je zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.

Čomu sa vyhnúť?

Deti do roka až dvoch nepotrebujú cukor ani soľ. Deti do siedmich mesiacov by mali zjesť menej ako 1 gram soli denne. Lepkavé orechové maslá: Bábätko ich nevie poriadne prehltnúť. Pevné potraviny: Bobule hrozna, sušené ovocie, oriešky, sladkosti, semená, čipsy, hotdogy, popcorn, surová zelenina, tvrdé mäsko. Korenisté, vyprážané jedlá a fastfoody či polotovary. Nepasterizované výrobky, údeniny, ryby s vysokým obsahom ťažkých kovov. Džúsy pre vysoký obsah cukrov. Ak džúsik, tak doma odšťavené ovocie riedené čistou vodou. Sladené či sýtené nápoje. Kakao (pre kofeín aj možné alergie), kravské mliečko a sójové. Sójové výrobky, lepok, arašidy a vajcia - zavádzajte ich opatrne a sledujte reakcie dieťaťa. Bielko sa neodporúča, pretože je to silný alergén.

Deti do roka až dvoch nepotrebujú cukor - vyhnite sa sladeniu aj medu. Do roka nepotrebuje ani soliť, čo nie je dobré ako pre detské obličky, tak pre zúbky. Vyhnite sa jedlu, ktoré bábätko nevie poriadne prehltnúť, ako lepkavé orechové maslá, aj pevným potravinám ako bobule hrozna a sušené ovocie, oriešky, sladkosti, semená, čipsy, hotdogy, popcorn, surovej zelenine (ešte majú čas), tvrdému mäsku, korenistým, vyprážaným jedlám a fastfoodom či polotovarom. NIE dajte aj nepasterizovaným výrobkom, údeninám, rybám s vysokým obsahom ťažkých kovov. Do roka sa vyhnite džúsom pre vysoký obsah cukrov (ak džúsik, tak doma odšťavené ovocie riedené čistou vodou). Dieťaťu nepodávajte akékoľvek sladené či sýtené nápoje. Vyhnite sa tiež kakau (pre kofeín aj možné alergie), kravskému mliečku a sójovému. Pre možné alergie pozor aj na sójové výrobky, lepok, arašidy a vajcia - samotní pediatri a pediatričky odporúčajú zaviesť najskôr žĺtok a bielku sa úplne vyhnúť.

Kupovať alebo variť?

Rozhodnutie je na vás a všetko má svoje pre i proti. Kupované príkrmy sú najvyššej kvality, ktoré sú určené pre deti od narodenia do 3. roku života a po označení „baby kvalita“. Na dojčenskú stravu sú zo zákona kladené veľmi vysoké požiadavky. Príkrmy prechádzajú v rámci výroby až 750 kontrolami, než sa dostanú do rúk spotrebiteľov. Ak varíte doma, máte istotu, že dieťatku dávate naozaj tie najlepšie suroviny.

Ako na prvý zeleninový príkrm?

Prvý príkrm sa odporúča pripravovať iba z jedného druhu zeleniny. Môžete použiť aj hotové pyré v pohári.

Ako a kedy podávať jedlo?

V prvých dňoch zaraďujte príkrm namiesto bežnej poludňajšej dávky mlieka. Základom pre prvé príkrmy je kvalitná lyžička na kŕmenie. Dieťa by nemalo byť príliš hladné a je dobré si na jedlo vyhradiť dostatok času i pokoja.

Pridávame ďalšiu zeleninu:

Po 2 až 3 dňoch postupne pridávajte aj ďalšie druhy zeleniny. Nové druhy zeleniny skúšajte v priebehu 2 až 3 týždňov. Obedovú aj večerné dávky materského mlieka začnite postupne nahrádzať príkrmami. Všetky príkrmy by mali byť tepelne upravené a rozmixované vo forme pyré.

Ako podávať jedlo v 6. mesiaci?

Ponúkajte príkrmy bez lepku, alebo s lepkom. Zavádzanie lepku sa odporúča medzi ukončeným 4. až ukončeným 7. mesiacom. Ovocie môžete začať podávať ako desiata či olovrant.

Ako správne kŕmiť?

Naučiť sa jesť a prehltnúť je pre dieťa spočiatku ťažké. Lyžičku s jedlom vložte dieťaťu do pusinky a položiť ju na zadnú časť jazyka. Je normálne, že dieťa tlačí jazyk proti podnebiu a jedlo vysúvať von z pusinky. Nebojte sa, neznamená to, že mu jedlo nechutí. Je to len prejav dávivého reflexu v tejto novej situácii. Vytrvajte. Nechajte dieťa, nech si na novú chuť zvykalo - to môže niekedy trvať aj 10 - 15 lyžičiek. Dieťa by malo okrem mlieka prijať ešte 400 - 600 ml tekutín, najlepšie dojčenská voda.

Najlepšie postupy pre výživu dojčiat, dojčenie a umelú výživu - Ošetrovateľstvo v materstve | @LevelUpRN

5 zásad pre prípravu jedla pre 7-8-mesačné bábätká

Prestaňte mixovať, radšej pučte a pripravte si plátky: Podporíte žuvanie a precvičovanie jemnej motoriky.
Od 8. mesiaca ponúkajte tenučké plátky mäkkej zeleninky a ovocia.
Dúha na tanieri: Kombinujte rôzne druhy zeleniny a ovocia na základe ich farby a tvaru.
Stačí jesť 2-3 krát denne: Vo veku 7 mesiacov by malo byť gro stravy materské mliečko.
Jedzte spoločne, určite si pre to vhodné miesto a čas: Buďte pri jedle prítomní a uvedomujte si chute, farby, tvary a vône.

Čomu sa určite vyhnite, čomu povedzte NIE: Deti do roka až dvoch nepotrebujú cukor ani soľ.

Vzorové jedálničky

Pre bábätká od ukončeného 6. mesiaca (u nedojčených detičiek od ukončeného 5. mesiaca)

Raňajky: materské mlieko alebo umelé dojčenské mlieko
Desiata: opäť dojčenie
Obed: prvý zeleninový príkrm (mrkvové alebo zemiakové pyré), karfiolovo-zemiaková polievka
Olovrant: dojčenie alebo umelé dojčenské mlieko
Večera: prvé ovocné ryžovo-kukuričné kaše určené pre deti od 4., 5., alebo 6. mesiacov (pozor: bez obsahu lepku! - tento údaj musí byť uvedený na každej krabici takejto kaše)

Pre bábätká od ukončeného 7. mesiaca (u nedojčených detičiek od ukončeného 6. mesiaca)

Raňajky: materské mlieko alebo umelé dojčenské mlieko
Desiata: prvá ovocná kašička (jablkové, banánové pyré)
Obed: zeleninová polievka s vaječným žĺtkom, mrkvová polievka s ryžou, karfiolová polievka s ovsenými vločkami, dusené kuracie prsia s ryžou, zeleninový príkrm zemiakovo- brokolicová kaša, zemiaky s karfiolom
Olovrant: materské mlieko alebo umelé dojčenské mlieko, neskôr opäť ovocná kaša
Večera: ovocná ryžovo-kukuričná kaša, alebo domáca ryžová kaša s ovocím
2. Večera: dojčenie alebo umelé dojčenské mlieko

Pre bábätká od ukončeného 8. mesiaca (u nedojčených detičiek od ukončeného 7. mesiaca)

Raňajky: materské mlieko alebo umelé dojčenské mlieko
Desiata: ovocná alebo zeleninová kaša (prípadne ich kombinácia)
Obed: zeleninovo-králičia polievka, zeleninová polievka s kuracím mäskom, morčacie prsia s cestovinami, ryžovo-zeleninové soté s vaječným žĺtkom
Olovrant: ovocné pyré alebo dojčenie
Večera: ovocná ryžovo-kukuričná kaša
2. večera: dojčenie alebo umelé dojčenské mlieko

Pre bábätká od ukončeného 9. - 10. mesiaca (u nedojčených detičiek od ukončeného 8. - 9. mesiaca)

Raňajky: materské mlieko alebo umelé dojčenské mlieko
Desiata: ovocné alebo zeleninové pyré
Obed: hydinová polievka so zeleninou a rezancami, králičie mäsko na brokolicovej omáčke s cestovinami, sladkovodná ryba na masle s ryžou a zeleninou, morčacie prsia so zeleninou a zemiakmi
Olovrant: celozrnné pečivo s tenkou vrstvou rastlinného masla, zelenina, ovocná šťava
Večera: mliečna ovocná ryžová, kukuričná, obilninová kaša, ktorá dobre zasýti
2. večera: dojčenie alebo umelé dojčenské mlieko (môže a nemusí byť, podľa apetítu bábätka)

Pre bábätká od ukončeného 11. -12. mesiaca (u nedojčených detičiek od ukončeného 10. - 11. mesiaca)

Raňajky: materské mlieko alebo umelé dojčenské mlieko, celozrnný rožok s maslom a zeleninou
Desiata: ovocná kaša, ovocná pena, jogurt, müssli s ovocím v dojčenskom mlieku
Obed: jarná zeleninová polievka, rybacia polievka so zeleninou, mliečna polievka so zemiakmi, zapekané cestoviny s kuracím mäskom a zeleninou, mäsovo-ryžová kaša
Olovrant: ryžová, kukuričná, obilninová kaša, ovocné pyré
Večera: celozrnné pečivo s tenkou vrstvou rastlinného masla, zelenina

Recepty na prvé príkrmy (od 4. mesiaca)

Mrkvové pyré: Očistenú a nakrájanú mrkvu uvarte v pare alebo vo vode do mäkka. Rozmixujte na hladké pyré a podávajte.
Brokolicové pyré: Ružičky brokolice uvarte v pare alebo vo vode do mäkka. Rozmixujte na hladké pyré a podávajte.
Tekvicové pyré: Očistenú a nakrájanú tekvicu upečte v rúre alebo uvarte v pare do mäkka. Rozmixujte na hladké pyré a podávajte.
Jablkové pyré: Očistené a nakrájané jablká uvarte v pare alebo vo vode do mäkka. Rozmixujte na hladké pyré a podávajte.
Hruškové pyré: Očistené a nakrájané hrušky uvarte v pare alebo vo vode do mäkka. Rozmixujte na hladké pyré a podávajte.
Banánové pyré: Zrelý banán roztlačte vidličkou na hladké pyré a podávajte.
Ryžová kaša: Ryžu uvarte v dojčenskej vode alebo materskom mlieku do mäkka. Rozmixujte na hladkú kašu a podávajte.
Ovsená kaša: Ovsené vločky uvarte v dojčenskej vode alebo materskom mlieku do mäkka. Rozmixujte na hladkú kašu a podávajte.

Recepty pre deti od ukončeného 7. mesiaca

Množstvo zjedeného jedla závisí od samotného dieťaťa. Niektoré deti zjedia dve lyžičky, iné dvanásť. Dôležité je rešpektovať jeho apetít a ponúkať mu pestrú stravu.

Cestoviny s mrkvou a hráškom

Ingrediencie: 30g drobných cestovín (ryžové rezance alebo hviezdičky), 1/4 hrnčeka mrkvy, nakrájanej na malé kocky, 1/4 hrnčeka hrášku (čerstvý alebo mrazený), 1 lyžička olivového oleja, voda

Postup: ...

farebné cestoviny s mrkvou a hráškom pre deti

Surová strava pre deti. Áno alebo nie? Surová “raw” strava sa teší stále väčšej popularite. Jej priaznivci si chvália zlepšený zdravotný stav a zníženie hmotnosti. S odporúčaním 100 % “raw” stravovania sú však odborníci opatrní.

S detskými príkrmami sa väčšinou začína v období okolo 6. mesiaca dieťaťa. V tomto období sú bábätká ešte veľmi zraniteľné a potenciálne baktérie sú pre ne nebezpečné. Rovnako vďaka tepelnej úprave je zelenina ľahšie stráviteľná. Ak sa vám nepozdáva varenie, skúste dusenie na pare. Zachová sa viac živín a jedlo bude stále ľahko stráviteľné pre vášho drobčeka. Varenie sa dokonca odporúča aj kvôli možným alergénom. Ak vaše bábätko zvláda ovocie a zeleninu vo varenom stave, môžete postupne prejsť na surové. Deti aj dospelí by mali jesť denne surovú zeleninu aj ovocie. Konzumácia len surovej stravy však nie je pre každého. Najmä ak žijete v chladnejšej klíme a k čerstvému ovociu alebo zelenine nemáte prístup. Surová strava je perfektná počas leta, keď telo ochladzuje a samo si pýta najmä šaláty, šťavy, smoothies. Na trhoch alebo z vlastných záhrad máte zeleninu aj ovocie plnú vitamínov aj minerálov. Počas zimných mesiacov sme odkázaní na produkciu z cudzích krajín. Ovocie aj zelenina sa zbierajú nedozreté, aby cestu zvládli bez poškodenia. Nutrične sú na tom však horšie.

Východné filozofie stravovania “raw food diet” neodporúčajú. Podľa Ajurvédy existuje niekoľko typov telesných a duševných konštitúcií, tzv. dóší. Napríklad človek s konštitúciou Vata, teda štíhly, svetlejší so suchšou pokožkou a slabším trávením by mal jesť prevažne tepelne upravované jedlá. Pitta ľudia majú dobré trávenie a sú veľmi energetickí. Surová strava im prospieva. Samozrejme ani v tomto prípade sa neodporúča byť 100 % raw. No a napokon je tu dóša Kapha. Títo ľudia sa vyznačujú výdržou, pravidelným trávením, majú väčšinou veľké láskavé oči a pokojnú povahu. Pre nich môže byť ľahká surová strava veľmi prospešná. Opäť raz, Ajurvéda ani v tomto prípade neodporúča “raw food diet.” Pri deťoch nie je jednoduché určiť ich “typ,” no viaceré východné filozofie stravovania sa zhodujú na jednom. Ak seriózne uvažujete nad 100 % raw stravou pre dieťa, poraďte sa najskôr s nutričným špecialistom a lekárom. Existuje totiž šanca, že vášmu drobcovi budú chýbať dôležité živiny.

mapa sveta s rôznymi druhmi ovocia a zeleniny

Brucho mikroflora Zdravá črevná mikroflóra (ČM) má zásadný význam pre naše zdravie a celkovú imunitu organizmu. Skladá sa asi z tisícky druhov mikroorganizmov, ktoré v ideálnom prípade žijú v našich črevách v úplnej symbióze, rovnováhe. Túto harmóniu však môže narušiť nevhodná strava s veľkým obsahom cukrov, prekyslenie organizmu, antibiotiká, hormonálne prípravky, to všetko môže prispieť k prevahe kvasiniek, plesní a patogénnych baktérií v črevách. Keďže si náš organizmus nevie sám obnoviť prospešné baktérie, ktoré ničia škodlivé, je na úpravu črevnej mikroflóry potrebné používať tzv. probiotiká, podporujúce správne trávenie a udržiavajúce vhodné zloženie ČM.

Vhodné sú tiež pri každom výskyte bežných tráviacich ťažkostí, ako sú hnačky, plynatosť, nadúvanie, zápcha atď.

Úloha črevných baktérií

Na základe ich účinku na náš organizmus poznáme črevné baktérie užitočné a nepriaznivé až škodlivé, produkujúce toxické látky, ktoré môžu spôsobiť zdĺhavé ochorenia a chronicky poškodzovať náš organizmus. Užitočné baktérie, tzv. probiotiká priaznivo ovplyvňujú rovnováhu črevnej flóry, zabraňujú množeniu sa škodlivých baktérií, zlepšujú trávenie, posilňujú imunitný systém a zlepšujú odolnosť voči infekciám, zvyšujú prekrvenie črevnej sliznice, pomáhajú rozkladať nevstrebané zvyšky potravy a znižujú možnosť vzniku rakovinového ochorenia.

Správne fungovanie a vyrovnanosť črevnej mikroflóry môže nepriaznivo ovplyvniť množstvo „narušiteľov“, predovšetkým hnilobné črevné baktérie z potravín, ktoré podliehajú hnilobe, ako mäso, údeniny, vnútornosti, vajcia. Ďalej sú to infekcie, napr. Helicobakter pylori, zmena stravovacích návykov, nedostatok vlákniny v strave, stres, alkohol, antibiotiká pri liečbe infekčných ochorení, cytostatiká pri liečbe rakoviny a imunopresíva, čiže lieky na potlačenie imunity. V črevách je desaťkrát viac baktérií ako buniek v našom tele a čo je dôležité, človek bez týchto baktérií nedokáže prežiť. Črevná mikroflóra je unikátna pre každého človeka, nielenže pomáha organizmu stráviť niektoré zložky potravy, s ktorými si neporadí žalúdok ani tenké črevo, ale bojuje aj proti iným patogénnym mikroorganizmom.

Dôraz na probiotiká

Pozitívne ovplyvňujú črevné mikroflóru, pretože žijú v črevách prichytené na ich sliznici a zároveň menia stav v črevnom systéme. Zvyšujú v ňom kyslosť prostredia, v ktorom sa ale nepáči niektorým patogénom, znížením pH v čreve dokonca zabránia ich rozmnožovaniu. Probiotiká teda normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a ich konzumácia má ochranný účinok aj proti alergiám. Vďaka nim môže ľudské telo lepšie využiť vitamíny, vápnik alebo laktózu. Probiotiká tiež zlepšujú prekrvenie a pohyb čreva, pozitívne ovplyvňujú našu imunitu a produkciu vitamínov K a B12. Probiotické mliečne baktérie (laktobacily a bifidobaktérie) z jogurtov či kyslej kapusty sa usídľujú na stenách hrubého čreva, kde produkujú kyselinu mliečnu a rôzne organické kyseliny, zásluhou ktorých hynú patogénne a hnilobné baktérie, čím chránia najmä črevnú sliznicu pre útokmi iných agresívnych baktérií.

Probiotiká sa nachádzajú vo všetkých kyslých mliečnych výrobkoch - zákvase, kefíre, acidofilnom mlieku či probiotických jogurtoch, ale aj v bryndze, kvasenej kapuste a uhorkách. Vzhľadom na preventívne účinky majú veľký význam najmä pre deti, čo sa pozitívne prejavuje už v dojčenskom veku. Preto je materinské mlieko jedinečné a nenahraditeľné a má veľký vplyv na zloženie črevnej mikroflóry. U dojčených detí sa v črevách vyskytuje podstatne viac probiotických baktérií, najmä laktobacilov, ako u detí, ktoré dostávajú umelú výživu. Navyše dojčenie, a teda i viac probiotických baktérií, pomáha predchádzať vzniku Crohnovej choroby (chronické zápalové ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v ktorejkoľvek časti tráviaceho traktu, najčastejšie v oblasti spojenie tenkého a hrubého čreva) u detí. Deti kŕmené umelou výživou majú rovnaké zloženie ČM ako dospelí, ale je tu väčšie nebezpečenstvo vzniku alergií alebo infekcií.

Probiotiká zohrávajú dôležitú úlohu aj v neskoršom veku dieťaťa, keď prichádza do styku s novými choroboplodnými baktériami, napr. v škôlke alebo škole. Pozitívne účinky probiotických baktérií sa u detí prejavujú zlepšením príjmu minerálnych látok a vitamínov z potravy, zlepšením vstrebávania vápnika do kostí, čo podporuje zdravý rast, stimulovaním imunitného systému a obranyschopnosťou organizmu, obnovením ČM počas i po liečbe antibiotikami, pomáhajú pri prevencii a liečbe zápchy i hnačky, zmierňujú prejavy kožných ochorení, napr. Nielen deti sa majú po narodení čo učiť. Rovnako je na tom aj ich imunita. Chvíľu nad nimi držia ochrannú ruku protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. No od príchodu na svet si už musia vytvárať vlastnú, a to istý čas trvá. Plus-mínus dovtedy, kým nevychodia základnú školu. Dovtedy sa imunitné bunky učia, presne tak, ako ich malí nositelia v jasliach, škôlkach a školách. Práve tam sa totiž spolu s deťmi koncentrujú aj patogény - vírusy a baktérie. Za normálnych okolnosti teda nie je pri častejšom soplení či kašľaní dôvod na poplach. Imunitný systém je zložitý systém tkanív, buniek a molekúl, ktoré spolupracujú na ochrane tela pred infekciami a chorobami. Kooperáciou týchto zložiek dokáže bojovať s externými aj internými spúšťačmi, teda patogénmi z okolitého prostredia, ale aj vnútorným škodlivým vplyvom starých a poškodených buniek. Na to, aby mohla plniť svoje funkcie, musí mať dobrú pamäť - imunita totiž vytvára dôležité informačné centrum s údajmi o votrelcoch, ktoré telo napadli. Musí sa teda veľa naučiť, prejsť svojím vývojom a zrením. To znamená aj chorobami. Imunitný systém sa delí na dve hlavné zložky: nešpecifickú, teda vrodenú, a špecifickú, získanú imunitu. Nešpecifická imunita je prvou líniou obrany tela a zahŕňa fyzické bariéry, ako sú koža a sliznice, chemické bariéry - napríklad žalúdočné kyseliny - a bunkové komponenty ako makrofágy a neutrofily. Tieto molekuly reagujú na baktérie, vírusy či plesne rýchlo a nešpecificky, bez ohľadu na typ mikroorganizmu. S touto výbavou sa novorodenec narodí, protilátky získa totiž už v tele matky cez placentu. Zaujímavosťou je, že deti, ktoré prešli pôrodnými cestami, majú vrodenú silnejšiu imunitu - benefitujú z vystavenia baktériám z vaginálneho prostredia i kože matky. Dedičstvo týchto imunitných faktorov sa však časom stráca a na dôležitosti získava špecifická, teda adaptívna imunita, ktorá dozrieva postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény. Zahŕňa imunoglobulíny, B-lymfocyty, ktoré produkujú protilátky, a T-lymfocyty napádajúce infikované bunky. V dojčenskom a batoliacom období, teda od narodenia približne do troch rokov, imunitný systém dozrieva postupne - najskôr zložky nešpecifickej imunity, neskôr aj tá špecifická. V predškolskom veku, teda v čase, keď dieťa začína navštevovať kolektív, však stále chýba dostatočná imunologická pamäť. V období 6 - 12 rokov je imunitný systém už dobre pripravený. Deti sú schopné efektívne odpovedať na väčšinu infekcií. Špecifická imunita je už dobre formovaná a schopná tvoriť pamäťové bunky. Na základe odborných zdrojov však obdobie, keď možno prvýkrát hovoriť o dozretom imunitnom systéme, začína až po desiatom roku života, pričom plnú funkčnosť dosiahne vo veku 13 - 18 rokov. To, ako sa vybuduje opora imunitného systému, závisí od genetiky jednotlivca a prostredia, čiže vplyvov okolia, ktorým je dieťa vystavené. Zavážiť môže napríklad aj počet súrodencov, s ktorými vyrastá, keďže množstvo choroboplodných zárodkov sa násobí ich počtom. Skúsenosti niektorých rodičov i pediatrov ukazujú, že ak je častejšie chorý starší súrodenec, ktorý navštevuje škôlku, imunita mladšieho má náročnejší imunitný tréning, z ktorého však neskôr ťaží. Práve kolektív je prvou „príučkou“, kde má imunita príležitosť dozrievať. „Každý si pestuje svoju vlastnú zoologickú záhradu patogénov. Vo väčších kolektívoch sa tento ‚zverinec‘ intenzívne vymieňa, čoho následkom je zvýšená chorobnosť a detské choroby neraz poriadne vytrápia aj dospelých. V kombinácii s tým do hry ešte vstupujú aj stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do materskej školy. Tie tiež nahlodávajú schopnosť imunitného systému brániť sa,“ hovorí odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures Adrián Doboly, avšak ako dodáva, riziko choroby a dočasne oslabenej imunity nie je dôvodom, aby sme dieťa do kolektívu nedávali. Štúdie ukazujú, že deti, ktoré často prekonávajú bežné infekcie, rozvíjajú silnejšiu imunitnú odpoveď. Je teda normálne, ak dieťa zažíva 6 - 8 infektov dýchacích ciest ročne, hlavne počas prvých rokov života, keď je imunitný systém stále vo vývoji. O oslabenej imunite môžeme hovoriť, až vtedy, ak dieťa trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu. Signálom, že imunita je oslabená, je aj väčší počet ochorení ročne, rovnako ako to, že zasahujú aj dolné dýchacie cesty, dieťa stráca chuť do jedla, je málokrvné alebo celkovo neprospieva. Dôležitou súčasťou imunitného systému človeka je aj črevná mikroflóra, respektíve trávenie. Preto je také dôležité, čo deti jedia. „Správne stravovanie a príjem potrebných vitamínov, minerálov a ďalších potrebných výživových zložiek, najlepšie priamo zo stravy, je preto základ,“ upozorňuje odborník s tým, že kľúčové je navýšiť najmä príjem vitamínu C, ale aj vitamínu D a iných zložiek. Významné sú látky, ktoré buď podporujú tvorbu a rozmnožovanie takzvaných dobrých baktérií v čreve, alebo im dodávajú energiu. V strave dieťaťa by preto nemali chýbať zakysané mliečne výrobky ako živý jogurt, kefír, zakysané mlieko či nakladaná kapusta. „Ak je nevyhnutné podávať antibiotiká a lieky proti horúčke, treba pridať aj kvalitné probiotiká, ktoré pomôžu chrániť tráviaci trakt. Ten má okrem spracovávania stravy aj významnú imunologickú úlohu,“ dodáva. Užitočná je v tomto prípade podľa Adriána Dobolyho aj vláknina. Na podporu imunity treba myslieť nielen v čase sezónnych infekcií, keď je možné ju nárazovo povzbudiť, ale aj preventívne počas celého roka. Ideálne je dbať na primeraný pitný režim a spánok, obmedzenie stresu a, samozrejme, dostatok ovocia a zeleniny v strave pre adekvátny prísun vitamínov a minerálov. Niektoré z nich však organizmus nedokáže zo stravy dostatočne využiť. Vtedy sa netreba obávať doplniť ich dieťaťu vo forme doplnkov výživy. Okrem vitamínu C a D vhodnou podporou imunity oslabenej chorobou, stresom alebo iným druhom preťaženia sú podľa A. Dobolyho betaglukány. V jedálnom lístku by nemala chýbať zelenina a ovocie, strukoviny, ryby, obilniny, mäso, vajcia a mliečne výrobky. Vhodná doba je aspoň 2 hodiny denne. V zime sa odporúča skrátiť čas, avšak zvýšiť množstvo vychádzok. Nebojte sa ísť von aj s dojčaťom (do mínus 5 °C). Častým problémom je nadmerné kúrenie v miestnostiach. V spálni by ste nemali mať viac ako 18 °C, v ostatných miestnostiach do 22°C. Problém môže nastať aj pri používaní veľkého množstva dezinfekcie a čistiacich prostriedkov. U detí predškolského a školského veku je veľké množstvo ochorení vírusového charakteru. Antibiotiká by sa mali použiť až vtedy, keď sa pridružia baktérie.

tags: #ako #nasytene #dieta #v #matkinom #naruci