Ranná scéna, ktorú pozná asi každý rodič: Hodiny neúprosne tikajú, potrebujete vyraziť do škôlky alebo do práce, a tvoje dieťa sedí na zemi s ponožkou napoly nasadenou a protestuje. Samostatné obliekanie detí je veľký míľnik. Niekedy je to skúška nervov, ale so správnym prístupom a oblečením to môže byť hračka. Možno máš nutkanie dieťa rýchlo obliecť sama, aby si „nezdržovala“. Je to pochopiteľné. Obrovské sebavedomie: Veta „Dokázal som to!“ je pre dieťa skvelou motiváciou. Príprava na škôlku: Pani učiteľky ocenia každé samostatné dieťa.
Rozvoj samostatnosti u detí prichádza postupne. Okolo 2. až 3. roku si dieťa zvyčajne zvládne natiahnuť voľné nohavice alebo obuť topánky so suchým zipsom. Zapnúť zips na bunde alebo zložité gombíky ale často prichádza až medzi 3. a 4. Chceš vedieť, ako naučiť dieťa obuť topánky správne alebo ako vyzrieť na zipsy?
Jemná motorika predstavuje jednu zo základných psychomotorických činností. Medzi odborníkmi sa často zvykne používať aj termín koordinácia oko-ruka. Jemná motorika sa u detí vyvíja postupne už od narodenia. Má niekoľko štádií vývinu. Dieťatko postupne zvláda uchopiť aj menšie predmety. Nedostatočný rozvoj jemnej motoriky sa odrazí na neschopnosti sebaobsluhy. To znamená, že dieťa bude mať problém napríklad so zapínaním gombíkov, zipsov alebo s viazaním šnúrok.
Všetko začína veľkými pohybmi celých končatín a postupne sa zdokonaľujú k drobnejším a presnejším pohybom častí končatín. Rozvíja sa teda ako hrubá, tak jemná motorika. V tomto období dochádza k osvojovaniu kliešťového úchopu, kedy je dieťa schopné zdvihnúť napríklad korálik.
U predškolákov je jemná motorika v mohutnom rozvoji. Dochádza k diferenciácii medzi pravou a ľavou rukou a deti dokážu používať nástroje. Dokážu využívať príbor alebo držať kefku na zuby. U mladších predškolákov jemnú motoriku rozvíjajte napríklad namotáváním klbôčok bavlny alebo navliekaním korálikov. Nezabudnite ich tiež podporovať v kreativite.
Pre rozvoj jemnej motoriky nepotrebujete len motorické pomôcky pre deti. Nechajte vášho drobca, nech si všetko vyskúša sám. Nechajte ho, nech sa oblečie, zapne zips či gombíky alebo zaviaže šnúrky. Nevadí, že to bude trvať dlhšie. Pozvite deti do kuchyne. Motorické schopnosti totiž môžu získavať aj tam. Nechajte napríklad vykrajovať, hniesť, váľať alebo uždibovať cesto. Môžu vám tiež pomôcť pri lepení, krájaní (nie ostrým nožom) alebo presypávání. Uvidíte, že sa nadchnú tiež pre otváranie pohárov a skrutkovanie fliaš.
Kedy začať? Každé dieťa sa učí vlastným tempom. Niektoré zvládnu obliekanie už vo dvoch rokoch, iným to trvá dlhšie. Dôležité je ich neporovnávať a netlačiť na ne. Sledujte pripravenosť vášho dieťaťa. V čase, keď si dokáže zapnúť gombíky na košeli, zväčša medzi 4. - 5. rokom, môžete pristúpiť k prvým pokusom o samostatné zaviazanie šnúrok.
Deti sa učia najlepšie cez hru. Využite túto prirodzenú vlastnosť a premeňte učenie na zábavnú aktivitu. Ak chcete, aby sa dieťa obliekalo samo, majte oblečenie uložené tak, aby naň dosiahlo. Deti majú rady predvídateľnosť. Keď si z obliekania vytvoríte rutinu, budú vedieť, čo ich čaká. Napríklad, ráno po raňajkách nasleduje obliekanie.
Deti milujú, keď môžu samé rozhodovať o svojom oblečení. Nechajte ich vybrať si z dvoch-troch možností, ktoré ste pre nich pripravili.
Ako naučiť dieťa zapínať gombíky
Začnite s jednoduchým rámom: Tento zapínací rám s gombíkmi môžete vyrobiť takpovediac na kolene. Ako drevenú konštrukciu použite kruh na vyšívanie. Keďže šitie nie je vaša silná stránka, zvoľte filcovú látku, ktorá sa nepára a ktorú nemusíte obšívať. Rovnako časom vyrobte aj iné rámy, napríklad so zipsom alebo klipsňami.
Ukážte a vysvetlite: Posaďte sa s dieťaťom a pomaly mu ukážte, ako sa gombík zapína. Vysvetlite mu, ako gombík prevliecť cez dierku a ako ho upevniť. Trénujte: Nechajte dieťa, aby si zapínanie gombíkov skúšalo. Buďte trpezliví a povzbudzujte ho.
Začnite odspodu: Po správnosti by sa malo dieťa učiť zapínať gombíky odspodu, aby jednoznačne priradilo spodný gombík k spodnej dierke.
Používajte riekanky: Deti často nevedia, čo si obliecť ako prvé. Pomôcť im môže jednoduchá riekanka alebo obrázkový návod na stene.
Chváľte: Každý pokrok si zaslúži pochvalu! "Vidím, že sa veľmi snažíš!
Ďalšie tipy a triky
Ukážka: Deti sa učia pozorovaním. Ak vidia, že sa obliekate bez stresu a s úsmevom, budú vás napodobňovať.
Trpezlivosť: Naučiť sa zapnúť gombík alebo zaviazať šnúrku je pre malé prsty náročná úloha. Buďte trpezliví a podporte ich snahu.
Motivácia: Motivujte svojho potomka pochvalami a oceneniami. Najlepšie je učiť sa hrou, a preto, keď už dieťa chápe princíp, vezmite si druhú topánku a urobte preteky.
Využite knihy: Knižka Ružena a Zelka je ideálnou pomôckou na precvičovanie jemnej motoriky, motoriky prstov a dlane, koordinácie rúk, zrakovej a sluchovej pozornosti a pamäti.
Čo robiť, keď sa nedarí?
Ak sa dieťaťu nedarí, nevyvíjajte naň nátlak. Na nejaký čas na celú vec zabudnite a odložte ju na neskôr. Dôležitejšie je, aby sa dieťa chcelo učiť samo a bavilo ho to. Ak nespolupracuje, nemá zmysel pokračovať.
Samostatnosť v iných oblastiach
Okrem obliekania je dôležité podporovať samostatnosť dieťaťa aj v iných oblastiach. Už dvojročné dieťa by malo byť zodpovedné za svoje hračky, je schopné odkladať ich na svoje miesto.
Pán Loren predstavuje: Učím sa zapínať bundu
Niekto má možno doma montessori zapínacie rámy. My máme svetrík pre bábätko. A flanelové pyžamká, čo maláčka zbožňuje. Veď aj Macko Uško má na každý deň iné, pamätáte? Všetky hry a učenie sa dieťaťa sú hlavne o jeho vnútornej motivácii. Naša maláčka nie je ten trpezlivý typ, ktorý skúša princípy, kým ich nepochopí. Jej hry musia mať buď príbeh alebo praktický rozmer, ako som už písala. Mne v tomto smere, nech som aj v očiach Marie Montessori zlá, prídu montessori zapínacie rámiky trochu vytrhnuté z kontextu. Zapínanie a odopínanie zipsu sa dá predsa cvičiť na mikine, svojej aj mamkinej, s dieťaťom na kolenách. Podobne zapínanie gombíčkov a suché zipsy sú súčasťou topánok, kabeliek… Dieťa tak zároveň so zapínaním získava aj praktické skúsenosti. Zrejme je výhodou rámikov, že látka je na nich vyšponovaná a preto sa s ňou dieťaťu dobre robí. Priznám, že príliš sa zatiaľ maláčka do úplného pozapínania gombíkov nehrnie, ale baví ju ich aspoň rozopínať. Minule ma prekvapila - rozopla všetky gombíčky na svetríku (zo skrine sme ho vytiahli pozapínaný) a potom si jeden gombík aj zapla (ostatné už nechala na mňa). No bola som na ňu pyšná, lebo sme to nejako netrénovali, len som sa vždy pýtala pri obliekaní pyžamka, či si ho nechce zapnúť sama. Na svetrík som použila zvyšky vlny a zámerne každý gombík iný. Jednak že sú recyklované a dvak, že nech sa pršteky pocvičia na rôznych typoch gombíkov.
| Vek dieťaťa | Rozvoj jemnej motoriky | Súvisiace zručnosti |
|---|---|---|
| Novorodenci (do 1 mesiaca) | Spontánne a nekoordinované pohyby rúk, vrodený úchopový reflex. | Reagujú na okolie pomocou reflexov. |
| Od 4 mesiacov | Uvedomelé uchopovanie hračiek. | Začiatok rozvoja koordinácie oko-ruka. |
| 1 rok | Schopnosť zdvihnúť malý predmet (kliešťový úchop), prekladanie predmetov. | Samostatné kŕmenie, otáčanie strán v knižke, kývanie, tlieskanie, stavanie kociek. |
| 2 roky | Zlepšovanie motorických schopností, presnejšia koordinácia rúk. | Hranie na jednoduché hudobné nástroje, opakovanie úkonov, priraďovanie farieb a tvarov. |
| 3 roky | Kreslenie jednoduchých tvarov podľa predlohy. | Používanie príboru, držanie kefky na zuby. |
| 3-4 roky | Zvládanie zapínania zipsu, zložitejších gombíkov. | Samostatné obliekanie s asistenciou. |
| 4-5 rokov | Diferenciácia medzi pravou a ľavou rukou, používanie nástrojov. | Prvé pokusy o viazanie šnúrok, samostatné zapínanie gombíkov na košeli, rifliach, svetri. |
V Anglicku prebiehala anketa, do ktorej sa zapojilo niekoľko tisíc rodičov a má už svoje stabilné poradie a prvú desiatku najťažších vecí. Podľa ankety asociácie pre profesionálnu starostlivosť o deti (charitatívna organizácia) Pacey až 83% rodičov tvrdí, že je pre ne česť a cítia hrdosť, keď deťom tieto „míľniky“ pomáhajú zdolávať. 78% zase bolo veľmi prekvapených, ako rýchlo sa niektoré zo zručností deti dokázali naučiť.
V prvej desiatke teda okrem už spomínanej jazdy na bicykli (štvrté miesto), zaväzovania si šnúrok (prvé miesto!), zapínaní si gombíkov (šieste miesto), plávania (siedme miesto) a umývania si zúbkov (ôsme miesto), patria ešte tieto zručnosti ako tie najnáročnejšie pre našich najmenších: pískanie (druhé miesto), jedenie príborom (tretie miesto), povedať, koľko je hodín (piate miesto), vyskúšať jedlá, ktoré ešte predtým neskúsili (deviate miesto) a desiatku uzatvára napísanie vlastného mena :)
K ťažkým rodičia radili aj ďalšie zručnosti ako upratať si hračky, vyfúkať si nos, zviazať vlasy, obliecť sa sám, umyť si vlasy, ustlať posteľ, dať špinavé veci do práčky alebo koša na bielizeň, naučiť sa naspamäť telefónne číslo na rodičov alebo domov, vyfarbovanie vnútri čiar a liniek a odlišovanej ľavej strany od pravej.
Napokon sa ľahká matematika predsa len dostala do poslednej dvadsiatky najťažších vecí. Pre zaujímavosť len spomenieme niektoré, ktoré uzatvárajú štyridsiatku náročných vecí: zapnúť si zips, napočítať do desať, dvadsať a sčítavať, počítanie peňazí (aj drobných), naspämať adresa, na ktorej deti bývajú, požičiavanie hračiek s ostatnými deťmi, chodenie na nočník, prejsť bezpečne cez cestu, kotrmelec vpred, umývanie riadu, stolovanie či húpanie na húpačke.
Nech už je, ako chce, podľa odborníkov ide o činnosti, ktorými sa deti nemajú len učiť, ale sa pritom aj zabávať. Neberte ich preto ako nutnú povinnosť, najmä ak rešpektujeme, že každé dieťa je iné a teda tie pomalšie napokon dokážu veľmi rýchlo dobehnúť tie rýchlejšie. A každá aktivita, nech už je akákoľvek, je učením, najmä radostne zdieľaným, keď sa doň zapájajú aj rodičia.