Mnohé deti spia v spálni s rodičmi, aj keď sú už dostatočne zrelé byť vo svojej vlastnej izbe a posteli. Je pohodlné a príjemné neopustiť rodičovskú posteľ. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto problematiky a ponúka stratégie, ako dieťa odnaučiť spať v manželskej posteli.
Prečo deti spia s rodičmi?
Je bežné, že malé deti spia s rodičmi v jednej posteli. Dôvody sú rôzne:
- Strach a úzkosť: Niektoré deti sa boja spať samy, majú strach z tmy alebo z odlúčenia od rodičov. Samotné zaspávanie môže byť pre dieťa úzkostná situácia.
- Potreba blízkosti: Deti potrebujú blízkosť a istotu rodičov, najmä v noci.
- Zvyk: Ak dieťa spalo s rodičmi od narodenia, je pre neho ťažké zmeniť tento zvyk.
- Dovolenka, choroba: Syn spával sám vo svojej izbe v postieľke, problém nastal pred niekoľkými mesiacmi, keď sme boli v zahraničí na dovolenke. Tam ochorel, mal vysoké teploty, tak sme si ho vždy zobrali k sebe do postele. Od dovolenky nechce sám spať.
Bezpečné spoločné spanie s dieťatkom v jednej posteli (tzv. bedsharing) je častou formou rodinného fungovania. Rodiny sa preň buď vyslovene rozhodnú alebo sú prinútené situáciou pri bábätku, ktoré sa v noci často budí. Niektorým rodinám táto forma spania vyhovuje, iným nie. Nikto nie je lepší alebo horší rodič. Neexistuje jeden správny prístup.
Dôvody prečo učiť dieťa spať samostatne
Zatiaľ čo niektorým rodičom neprekáža mať posteľ pre celú rodinu, iní rodičia sa nevyspia dobre a radšej by po rokoch spali bez dieťaťa v jednej posteli. Pre každé dieťa je pohodlné a príjemné neopustiť rodičovskú posteľ. Preto by mali impulzy prichádzať v správny čas aj zo strany rodičov. Existuje niekoľko dôvodov, prečo je dôležité naučiť dieťa spať samostatne:
- Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS): Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne.
- Každý má svoj priestor: Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.
- Viac času na vlastné aktivity: Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
- Budovanie samostatnosti: Dieťa potrebuje rozvíjať samostatnosť a sebadôveru, čo zahŕňa aj schopnosť spať samo.
- Zdravý partnerský vzťah: Dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli môže narušiť intímny život rodičov a ich vzťah. Peter Pöthe upozorňuje na ešte jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré môže priniesť dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli: „V týchto prípadoch je porušená veľmi dôležitá vývojová potreba, aby dieťa začalo vnímať rodičov ako pár, ktorý je spolu bez neho. Je to veľmi dôležitý moment, pretože tieto deti sa ocitajú v role náhradníkov partnerov. Okrem toho tým dáva matka v rodine signál, že dieťa je dôležitejšie ako otec.“
Spoločné spanie s bábätkom je potrebné naozaj dobre a bezpečne zorganizovať. Bábätká a malé deti do 2-3 rokov totiž nepoznajú neviditeľné hranice, nerozumejú im a rovnako aj v spánku cestujú a krútia sa (to asi všetci pozáme:-)).
Kedy začať s učením spánku v postieľke?
Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo: čím skôr začnete, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Podľa odborníka je to u každého dieťaťa individuálne, ale okolo roka by to už za výdatnej pomoci rodiča malo zvládnuť. „Samotné zaspávanie je pre dieťa úzkostná situácia. S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo.“
Účinné metódy ako odnaučiť dieťa spať v manželskej posteli
Ako však presvedčiť dieťa, aby spalo vo vlastnej posteli? Občas je to veľmi ťažká úloha, pretože niektoré deti aj zaspia vo svojej posteli, ale uprostred noci prídu do postele rodičov. A často sú veľmi vytrvalé.
Poďme sa však pozrieť na účinné metódy odnaučenia dieťaťa od vašej spálne. Ono má svoju detskú izbu, ktorá je len jeho a toto mu treba zakaždým prízvukovať. Opakovanie je matka múdrosti, a ako píše autorka bestselleru ,,Zkoušeli jsme všechno“, dieťa si do štyroch rokov veľmi ľahko vypustí z hlavy, čo mu práve bolo povedané či prikázané. Aj tu je zaručená taktika, akým štýlom máte na svojho potomka „hovoriť“. Namiesto „nesmieš či musíš“ použiť výraz „môžeš a chceš“. Dieťa chce robiť veci z vlastnej vôle, nie na príkaz. Dohodnite sa, od ktorého dňa bude spať samo v posteli. Môžete si vybrať na takúto zmenu napríklad prázdniny, kedy dieťa nemá z ničoho stres a necíti sa pod tlakom z množstva iných vecí. Mali by ste dieťa povzbudzovať k samostatnosti a odvahe.
Optimálne prostredie na spánok
Každý človek má iné potreby, a inak na tom nie sú ani deti. Niektorí ľudia spia v úplnej tme a tichu, iní zase potrebujú jemné svetlo. Ešte predtým, než odprevadíte dieťa do svojej izby na celú noc, uistite sa, že sa mu vo svojej izbe dobre spí a má všetko, čo potrebuje. Ak potrebuje plyšáka, s ktorým bude spať, dajte mu plyšáka. Nebojte sa experimentovať s kľúčovými vecami ako svetlo a zvuk, pokiaľ nenájdete perfektnú kombináciu pre dieťa, aby sa cítilo spokojné a v bezpečí. Upokojujúce prostredie môže upokojiť nočné obavy a podporuje spánok. Myšlienky každého dieťaťa na relaxačné prostredie sa však môžu mierne líšiť.
Vytvorte si rutinu
Zdravá rutina pred spaním pomôže dieťaťu uvoľniť sa a pripraviť sa na spánok. Teplý kúpeľ, dobrá knižka, a objatie môžu dieťaťu pomôcť rýchlo a ľahko zaspať. Pred spaním je vhodné postupovať podľa zabehnutého upokojujúceho rituálu, to znamená robiť stále rovnaké úkony, vďaka ktorým dieťa bezpečne vie, že bude nasledovať spánok.
Berte to krok po kroku
Nemôžete očakávať, že dieťa z ničoho nič začne spávať samo, pokiaľ od narodenia spalo s vami v posteli. Bude potrebovať vašu pomoc. Môžete si vytvoriť plán, ako postupovať. Napríklad, dieťa môže začať spávať na matraci vo vašej izbe, alebo vy môžete spať u neho v izbe, pokiaľ nechce spať samo. Až to pomaly zmeníte na to, aby dieťa spalo bez vašej prítomnosti vo svojej vlastnej posteli.
Nepoľavujte
Deti často prídu do vašej postele uprostred noci, a veľa rodičov ich tam nechá spať, pretože sú príliš unavení alebo frustrovaní na to, aby ich odniesli naspäť. Avšak ak chcete, aby dieťa prestalo spať vo vašej posteli, musíte byť obaja rodičia dôslední. A dieťa do jeho vlastnej postele odniesť, aj keď sa vám nechce a radšej zostať chíľu s ním. Ak dieťa uvidí, že jeho taktika nočného vkrádania sa do vašej izby funguje, bude s vami manipulovať. Konzistentné posolstvo večer čo večer je kľúčové.
Odmeňujte dieťa
Dávajte dieťaťu drobné odmeny, napríklad body za to, ak zostane vo vlastnej posteli. Po určitom počte nazbieraných bodov sa môžete spolu vybrať do kina. Pri batoľatách a deťoch v predškolskom veku dobre fungujú nálepky, u starších to môžete skúsiť aj s nejakými tými centami či eurami, aby si vďaka odvahe spať vo vlastnej posteli mohli sporiť na niečo, po čom túžia. Prípadne vyrobte žetóny, ktoré bude získavať alebo vymyslite takú odmenu, že za celú noc v posteli si na druhý deň bude môcť dieťa pozrieť o 15 minút dlhšie televízor, zahrať sa na tablete alebo prečítať o jeden príbeh navyše.
Proaktívne riešte problémy
Naučiť dieťa spať vo vlastnej posteli nebude prechádzka ružovou záhradou, a je veľmi pravdepodobné, že sa stretnete s množstvom komplikácií. Nielen tiché nočné vkrádanie sa do postele môže byť problémom. Avšak problémom môže byť aj to, ak bude mať dieťa mladšieho súrodenca, ktorý bude spať vo vašej posteli. Staršie dieťa môže ľahko žiarliť, a budete to mať ešte ťažšie. Ak budete mať pocit, že sa stretávate s viacerými problémami, skúste prehodnotiť vaše rozhodnutie.
Postupná adaptácia
Najprv môžete postieľku len prisunúť bližšie k posteli. Druhú noc môžete dieťa pred spaním do postieľky uložiť, aby sa tam 10 minút hralo, kým sa napríklad prezlečiete do pyžama. Ďalšiu noc môžete dieťaťu začať hovoriť, aby si tam ľahkalo a vy môžete zatiaľ ležať v jeho tesnej blízkosti na manželskej posteli.
Postieľka ako bezpečné miesto
Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC.
Poobedný spánok v postieľke
Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
Komfort a bezpečie
Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Metóda regulovaného plaču
Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.
Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty. Aký to má zmysel? Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť. Už pri treťom-štvrtom intervale dieťa pravdepodobne prestane plakať skôr, ako by ste k nemu prišli. Pri ďalšom uspávaní si opäť pravdepodobne minútku-dve poplače a nakoniec zaspí.
Spánkový rytmus batoľaťa
Uvádza sa, že dvojročné dieťa by malo spať 11 až 12 hodín v noci a cez deň by si malo zdriemnuť 1 až 2 hodiny. Trojročné dieťa by v noci malo spať 10 až 11 hodín a cez deň dve hodiny. Dlhší denný spánok by mohol spôsobiť „nechuť“ na večerný spánok. Ten, samozrejme, uľahčí výdatný popoludňajší pobyt na čerstvom vzduchu a pohybové aktivity (niekedy sú však deti také unavené a preťažené, že je problematické uložiť ich na spánok).
Ak sa rodičom nepodarí dieťa po obede uspať, namieste je hodinka pokojnej činnosti: čítanie a rozprávanie, prezeranie obrázkov, spoločný oddych. V miestnosti, kde dieťa spí, by mala byť teplota okolo 20 °C a v postieľke potom skôr ľahká prikrývka. Postieľka, do ktorej si dieťa líha, by mala byť pekne ustlaná, s jedným plyšákom (alebo viacerými), s ktorými chce dieťa spať.
Čo robiť, ak dieťa po uložení plače?
Ak po uložení plače, vydržte - hoci vám to trhá srdce - päť minút nereagovať a až potom choďte k dieťaťu. Pohladkajte ho, tichým a pokojným hláskom ho uistite, že ste hneď vedľa v miestnosti, a odíďte. Vaše batoľa by sa malo naučiť, že noc je obdobie, keď sa odpočíva a keď sa nič zaujímavé nedeje.
Skúsenosti rodičov
Alena umiestnila postieľku vedľa manželskej postele v spálni. Keď však prišla na svet druhá dcéra, začali sa komplikácie. Manžel a otec chodil takmer každý deň nevyspatý do práce. Ako sama vraví „tie deti vedeli, že sú pri mne, preto častejšie plakali a vyžadovali moju pozornosť aj počas noci“. „Deťom sme zriadili spoločnú detskú izbu. Každá mala svoju posteľ. Vždy, keď som už odchádzala z izby, som im prisľúbila, že o chvíľku zasa prídem, len musím ísť na WC, alebo upratať po nich neporiadok, či sa musím ísť rýchlo osprchovať, najesť. Zo začiatku skúšali plač, no vydržala som a po týždni-dvoch sa celý ten chaos znormalizoval. Druhá mamička Radka si na svojho 6 ročného syna pripravila taktický plán. Predtým, ako začal vo svojej detskej izbe sám zaspávať, musela ležať s ním, dokým nezaspí. Niekedy tam ležala aj do pol desiatej, pretože jej malý sa rád ešte rozprával, spieval si, či behal hore-dole po posteli. „V septembri mu už začínala škola a ja som ho na to pripravovala niekoľko mesiacov. Každý deň som mu opakovala, že už je veľký, bude prvák a všetci školáci-prváci už spia sami. Trošku som použila aj vyhrážky, keď som mu naznačila, že by sa mu ostatní spolužiaci veľmi smiali, keby zistili, že musí zaspávať s maminkou. Pred spaním mu aj pravidelne čítam, aby ľahšie zaspal. Marcela už bola na pokraji síl, keď jej dcéra pravidelne uprostred noci zapla všade svetlo a s plačom prišla do spálne. „Bol čas Vianoc a ja som jej povedala, že som napísala Ježiškovi, že keď bude sama zaspávať, donesie jej kopec darčekov a krásnu Elza lampu. Sľúbila som jej, že ju môže mať zapnutú celú noc a na chodbu som do zástrčky vsunula ešte nočnú solar-lampu z Ikea. Darčeky ju presvedčili a odkedy má osvietenú izbu, zaspáva sama.“
Ako používať Ferberovu metódu na tréning spánku | Sprievodca pre rodičov | Rodičia
Zvažujete spoločné spanie s dieťaťom? Máte obavy, aby ste niečo nepokazili? Spoločné spanie s dieťaťom dokáže v rámci rodiny a okolia rozprúdiť vášnivú diskusiu. Hoci mnohí rodičia zdieľajú posteľ so svojimi deťmi a obhajujú blízkosť, ktorú to prináša, iní hľadajú spôsoby, ako dieťa naučiť spať samostatne.
Je prirodzené, že prvé noci bude dieťa vyžadovať vo svojej novej izbe/postieľke vašu prítomnosť. „Normálny“ spánok diktuje kultúra. Je dôležité si uvedomiť, že aj naše predstavy o tom, ako a koľko má dieťa spať sú silno kultúrne podmienené. Práve predstava, že dieťa sa má čím skôr naučiť spať v postieľke, ideálne byť schopné samé zaspať vôbec nemusí vychádzať z biologického základu. Ak najlepšie vaše dieťa zaspí a spí iba v prítomnosti rodiča, väčšinou matky, je to z evolučného aj biologického pohľadu plne opodstatnené. Napriek tomu sa väčšina rodičov pod tlakom očakávaní okolia aj svojich vlastných rozhodne ísť proti tejto prirodzenosti. Často je týmto motívom aj potreba rodičov dopriať si nerušený a kvalitný spánok, aby mali silu na dennú starostlivosť o dieťa. Jednoznačne platí úzus, že žiadna rada ani odporúčanie ohľadom (spoločného) spánku univerzálne nesedí v každej rodine a pri každom dieťati.