Začalo vaše dieťa klamať? Oslavujte, ide o míľnik v jeho kognitívnom vývoji! Klamstvo nie je strata nevinnosti! Veda hovorí, že schopnosť dieťaťa povedať lož je dôležitý míľnik v jeho živote a dieťa je v poriadku. Pokročilo totiž v kognitívnom vývoji mozgu. Preto nelámte palicu nad malými klamármi...
Deti schopné klamať sú úspešnejšie. Rodičia aj lekári, psychológovia kladú dôraz na fyzický, sociálny a emocionálny vývoj detí. No rovnako dôležitý je často opomínaný vývoj kognitívny. Klamstvo pre deti nie je klamstvom, je to experiment, v ktorom sa snažia pochopiť, že ľudská myseľ nie je presnou kópiou reality, ale skúseností, ktoré človek každý deň prežíva a formujú jeho presvedčenie a vieru o svete.
Dieťa sa učí, že vaša myseľ nemusí obsahovať presne to, čo jeho a ak sa mu podarí vytvoriť falošnú predstavu reality (klamstvo - napríklad „už som oblečený a hrám sa vonku“ alebo „ten cukrík som nezjedol“), ide o míľnik vo vývoji jeho mozgu! Niektoré štúdie dokonca ukázali, že deti schopné klamať majú oveľa lepšie výsledky v testoch kognitívnych schopností (pamäť, slovník, riešenie problémov, logika, uvedomenie si príčiny-následku) a v dospelom živote sú dokonca úspešnejšie! Klamstvo totiž u detí nie je červený alarm, že jednoznačne smerujú k nečestnému životu. A schopnosť klamať neznamená, že jednoznačne vždy a za každú cenu klamú!
Klamstvo je znak bystrého dieťaťa
Ako pochopiť tú hranicu medzi deťmi, ktoré ešte neklamú, a deťmi, ktoré s tým začnú? Ak by ste sa chceli hrať s malým dieťaťom na schovávačku (okolo 2 a menej rokov), bolo by to vlastne zbytočné. Takto malé deti totiž na rovinu povedia, kam sa chystajú skryť - alebo sa rovno ozvú - „tu som“! Je to preto, že ich kognitívny vývoj je v štádiu - moje myšlienky a môj obraz o svete je presnou kópiou reality a všetci tento jediný obraz reality zdieľame. Myšlienky sú realita. Naša viera je obraz reality. Deti nenapadne klamať, pretože veria, že rodičia presne vedia, čo spravia, ako sa oblečú, čo zjedia, aké majú úmysly.
Keď si dieťa začne „vymýšľať“ - v skutočnosti však predstierať inú realitu než tú, ktorú vidí očami a počuje ušami (hrám sa na iné, než čím je realita) - znamená to, že spravilo krok vpred. Uvedomilo si odlišnosti mysle a s tým súvisiace odlišnosti pocitov, emócií, myšlienok, presvedčenia, viery ľudí vôkol seba. Pýta sa - prečo to tak je? A to je paradoxne známka prosociálneho správania (psychologička Kang Lee, Torontská univerzita).
Ako pracuje myseľ detí?
Za schopnosťou klamať sa skrýva napríklad schopnosť učiť iné deti, dedukovať... Keď sa ráno začnete obracať na všetky strany a hľadáte peňaženku, no nepoviete to, dieťa sa vám zrazu ozve - „je na komode vpravo“, ide o jednoduchú dedukciu, odhalenie príčiny vášho správania. Dieťa si prekvapujúco uvedomilo, na čom vaša myseľ pracuje a pospájalo si to s každodennou situáciou - predchádzajúcou skúsenosťou.
Schopnosť detí začať niečo učiť svojich rovesníkov alebo mladších súrodencov predpokladá uvedomenie si, že ich myseľ pracuje inak, obsahuje iné veci. Ide o tú istú schopnosť klamať, ktorá to predpokladá - ak deti vie, že to dokážu ovplyvniť, stáva sa vlastne táto schopnosť koreňom efektívnej komunikácie a úspešnej sociálnej interakcie. Pre „klamstvo“ sú dôležité exekutívne funkcie mozgu ako schopnosť plánovať, udržať pozornosť a schopnosť sebakontroly (zadržať pravdu a prepnúť sa na predstieranie).
Prvé klamstvá slúžia zvyčajne benefitom detí („nezjedla som cukrík, preto chcem ešte jeden“, „ja som to nespravil“ alebo „spravil som to omylom“), na rad prídu tzv. biele klamstvá, ktorými sa deti snažia ochrániť city druhého („páči sa mi to, lebo to pekne vonia“ - hoci cíti z darčeka sklamanie či nesplnilo očakávanie).
Deti so súrodencom viac podvádzajú
Deti, ktoré majú mladšieho súrodenca, zasa viac klamú. Už 30% dvojročných detí dokáže klamať, do troch rokov si túto schopnosť vyvinie polovica z nich a v 4 rokoch narastie číslo na 80%. Do času, keď majú 5-7 rokov, vedia klamať všetky deti. Gentská univerzita v Belgicku prišla na to, že tendencia klamať má obrátenú U-krivku - začína sa v detstve, vrcholí v adolescencii a klesá k starobe, no nevymizne.
Klamstvo zapája do práce aj pamäť - dieťa si ju musí cvičiť, aby si udržalo pravdu aj lož a nezamieňalo si ich, plus vymyslelo falošné teórie. Iná štúdia zistila (pracovali s deťmi od 3 do 8 rokov), že deti, ktoré majú najmenej jedného súrodenca, oveľa viac podvádzali v hrách než deti bez súrodenca.
Deti s mladším súrodencom častejšie klamali o svojom podvádzaní než tie deti, ktoré boli najmladšie, teda mali najmenej jedného staršieho súrodenca.
Sofistikovanejšie klamstvá sa vyvíjajú s vekom
„Otvorila si tie sladkosti?“ „Áno, ale on mi to povedal!“ (výskumník a 4-ročné dievčatko sa obrátia na jeho 4-ročného kamaráta:) „Povedal si to dievčatku?“ „Áno, ale ona ma počúvla.“ Nejde síce o lož, ale veľmi sofistikovaný obrat v popieraní nesenia zodpovednosti za otvorenie zakázaných sladkostí.
Šesťročné deti mali prepracovanejšie verzie klamstva v tomto experimente so sladkosťami: „Bola to nehoda. Ja som bežal a takto som do toho narazil a ono sa to samo otvorilo. Teda je to moja vina.“ Z kamerových záznamov výskumníci zistili, že deti po nasýtení sa sladkosťami začali rozumne plánovať, ako to vysvetliť, čo robiť, aby sa na zámerné porušenie zákazu neprišlo.
Ako odhaliť klamstvo?
U malých detí veľmi ľahko. Mimika (pohyby svalov na tvári hovoria o falošnej a predstieranej emócii), gestá, červeň v tvári, koktanie, rôzne verzie pravdy. Je veľmi ľahké prísť na to, kedy deti klamú (najmä ak niektoré ešte nevedia, že po klamstve treba aj upratať a zamiesť stopy). Iné deti lož nedokážu ukrývať dlho a keď si všímate detaily, ľahko ich odhalíte.
Tento článok nie je obhajobou a kvitovaním klamstva u detí. Je samozrejme dôležité naučiť deti významu pravdy a logickým dôsledkom klamstva. Kang Lee z Univerzity v Toronte študuje fenomén klamstva u detí už dve desaťročia.
Experiment s kartami
Kang Lee prišiel so svojím tímom na niekoľko zaujímavých poznatkov. Usporiadali jednoduchý experiment. S každým dieťaťom hrali hru na hádanie kariet. Za uhádnutie karty bola prisľúbená odmena. V určitý moment experimentátor musel náhle odísť z miestnosti a dieťa za jeho neprítomnosti za žiadnu cenu nemalo kartu obrátiť. Koľko z nich sa na kartu pozrelo? Vo chvíli, keď za sebou experimentátor zavrel dvere, podvádzalo 90 percent detí. Netušili však, že ich sledujú skryté kamery. Keď sa výskumník vrátil, časť detí sa k podvodu nepriznala a časť z nich sa priznala. Zaujímavé je, že s vekom sa pomer klamárov a poctivcov mení. Kým dvojročné deti klamali v 30 percentách a priznali sa v 70 percentách, starší už na tom neboli tak dobre.
Dá sa ľahko spoznať klamár?
Dospelí si myslia, že detského klamára odhalia hneď. Výskum však ponúka ďalší prekvapivý výsledok. Pri sledovaní stoviek detských klamstiev aj priznaní si v tipovaní neviedli dobre ani študenti, ani sociálni pracovníci, ani strážcovia zákona.
Dve zručnosti potrebné na klamanie
Tím výskumníkov sa zamýšľal aj nad tým, prečo niektoré deti klamú viac a iné menej. Prišli s teóriou, že na naozaj dobré klamstvá sú potrebné dve zručnosti. Tou prvou je znalosť teórie mysle, inými slovami schopnosť čítať myseľ toho druhého, teda vedieť, že nevie niečo, čo viem ja. S touto schopnosťou sa nerodíme, ale osvojujeme si ju medzi druhým a tretím rokom. Druhou zručnosťou, ktorá je pri klamstve potrebná, je sebaovládanie. Nie je totiž tak ľahké tváriť sa inak, než ako sa cítime. U klamstiev to platí dvojnásobne. Väčšina ľudí zažíva pri tomto akte veľa negatívnych emócií. Napríklad vinu, strach či hanblivosť.
Všímajte si nos
Takže, keď klameme, nie všetko dianie dokážeme na našej tvári dobre skryť. Napríklad nezadržateľne sa objavujúci rumenec na našich tvárach. A práve na to sa zameral Leeov výskumný kolektív. Kamerou snímali tváre ľudí, ktorí klamali alebo hovorili pravdu. Zistili pri tom, že okrem pohybov tváre, potenia, zvýšenej teploty a frekvencie srdcového tepu sa výrazne zmenil ešte jeden detail v tvári klamárov. Začal sa im červenať nos. Väčšina zmien v prekrvení tváre pri prežívaní emócií nie je ale viditeľná voľným okom. Špeciálne upravenou kamerou je však možné zachytiť aj tie najmenšie zmeny, ktoré sa v našej koži odohrávajú. Ako Kang Lee zdôrazňuje, určovanie emócií iba za pomoci kamerového snímania je síce na začiatku svojej existencie, ale nesie v sebe veľký potenciál.
Pre rodičov je náročnou úlohou rozpoznať klamstvo
Pre rodičov je náročnou úlohou, ak majú rozpoznať, či ich dieťa klame. V prvom rade je problémom, že si to nedokážu vôbec pripustiť. Je pre nich predstaviteľné, že by ich potomok mohol tak sklamať ich dôveru. Keď to dokážu akceptovať, mali by sa zamerať na jeho správanie, ktoré im napovie viac o úprimnosti jeho úmyslov.
1. Dlhé prestávky medzi odpoveďami
Klamári si potrebujú premyslieť to, čo chcú hovoriť. Na jednej strane nemajú pripravené odpovede a kvôli tomu musia rýchlo vymyslieť, čo by mali povedať. Na tej druhej si potrebujú dať v hlave dokopy všetky súvislosti, aby im to sedelo a neprišli ste na ich výmysly. Preto keď im dáte otázku alebo sa s nimi o niečom rozprávate, viditeľne čakajú na správnu odpoveď a kombinujú potrebné vety. Niekedy predlžujú čakanie rôznymi citoslovcami, ktoré vyzerajú tak, ako keby s vami plynule hovorili.
2. Uhýbanie pohľadom
Najznámejším signálom klamania je uhýbanie pohľadom. Veľmi viditeľné je to najmä u detí. Dospelí sa časom vycvičia a pri pravidelnom klamaní vám budú bezproblémovo hľadieť priamo do očí. Lenže deti sú ešte úprimné a ide im to podstatne ťažšie. Keď hovoria nepravdy, snažia sa pozerať niekde inde. Dokonca ak sa postavíte priamo pred nich a chcete im pozrieť priamo do očí, tak sa vyhnú pohľadu. Je im totiž nepríjemné mať s vami takýto kontakt. Tínedžeri sa to snažia zamaskovať tým, že majú síce hlavu natočenú smerom ku vám, ale vždy keď sa vám stretnú oči, oni rýchlo uhnú do strany.
3. Pozeranie hore do strany alebo rýchle žmurkanie
Okrem uhýbania pohľadom sledujte ďalšie očné signály. Tým najhlavnejším je smerovanie očí šikmo nahor a do tej strany, ktorá ruka je pre nich hlavná. Praváci teda pozerajú doprava a ľaváci doľava. Takto totiž stimulujú tú časť mozgu, ktorá pomáha zapnúť fantáziu. Keby sa len pozerali do minulosti a premýšľali nad tým, čo sa stalo, tak sa krátko zapozerajú priamo pred seba, akoby si opätovne čítali tieto udalosti. Druhým častým signálom je rýchle žmurkanie očí, ktorým sa snažia zahnať stres z toho, že klamú.
4. Prechod do agresívneho správania
Keď sú deti zúfalé z toho, že sa nevedia vyvliecť z tejto situácie a dochádzajú im argumenty, tak zvolia inú taktiku. V panike prechádzajú do agresívneho správania. Takto chcú zamaskovať to, čo sa deje a stávajú sa nezvládateľné. Vy sa začnete sústrediť na ich upokojovanie, aby to neprerástlo do veľkej hádky a zabudnete na klamstvá, ktoré odzneli predtým. Navyše niektorí ľudia majú tendenciu takémuto správaniu ustúpiť, takže dieťa to používa ako ďalšiu presvedčovaciu zbraň.
5. Menia hlas
Hlas klamárov sa počas rozprávania výrazne mení. Deti zrazu začnú hovoriť vyššie a zdôrazňuje sa to najmä na konci vety. Takýmto spôsobom sa prejavuje ich neistota. Boja sa, či im uveríte a ako budete reagovať, keby ste ich odhalili. No skôr ako sled vymyslených slov, ich prezradia práve tieto malé zmeny, ktoré sú veľmi dobre čitateľné najmä na mladších potomkoch.
6. Podvedomé nervózne dotyky
Deti veľmi skoro prezradia aj ich ruky. Stačí sa pozrieť na to, ako si nimi uvoľňujú stres a čo s nimi robí podvedomie. Pretože oni sami netušia, ako rýchlo sa prezradia tým, že sa stále niečoho nervózne dotýkajú. Môžu sa napríklad dookola škriabať po hlave, chytať si uši, dotýkať sa tváre alebo nimi jednoducho lomcuje veľa energie. Majú v sebe priveľa napätia, ktoré musia zo seba dostať. Pri klamaní to však robia veľmi rýchlo a neustále narábajú s rukami bez toho, aby na chvíľku zastali.
7. Zahováranie
Naši potomkovia sú niekedy poriadne kreatívni. Keď nám nechcú klamať priamo do očí, aspoň sa vyhýbajú odpovedi. Vtedy sa snažia nájsť nejakú inú tému, do ktorej by rýchlo prebehli a odpútali vašu pozornosť. Niekedy to môžu byť príbehy zo školy, občas zareagujú na niečo iné, čo sa práve okolo vás deje. Takto aspoň rozpoznáte, že sa vám snaží niečo utajiť. Vtedy je dosť možné, že takto získal aj čas na premyslenie a potom už príde vymyslený príbeh.
8. Udržiavanie odstupu
Ľudia často nevedia klamať vtedy, keď cítia pri sebe toho človeka, ktorému to hovoria. Preto keď sa deti púšťajú do vymýšľania, podvedome sa od vás odpútajú a udržiavajú si od vás väčší odstup. Keď ich chcete vtedy odzbrojiť, zavolajte si ich k sebe, objímte ich a tak začnite spolu hovoriť.
WATERLOO - Niekedy je ťažké prísť na to, či dieťa klame alebo hovorí pravdu. Experti, ktorí v rámci svojho výskumu pozorovali deti v ich domácnostiach, zistili, že viac ako deväťdesiat percent z nich v istom okamihu klame. Odborník na neverbálnu komunikáciu prezradil, na čo si dávať pozor, ak chcete odhaliť klamstvá svojho dieťaťa.
Výskumníci z kanadskej Univerzity vo Waterloo vo svojej štúdii pozorovali deti v ich domácom prostredí a zistili, že takmer všetky v určitom okamihu klamú. Odborník na neverbálnu komunikáciu a reč tela Darren Stanton prezradil, čo vám napovie, že vaše dieťa klame. Podľa neho sú klamstvá spojené s emóciami. Jednou z vecí, ktoré by mohli napovedať, že vaše dieťa klame, je schovávanie rúk, keď sa s ním zhovárate. Ak hovorí pravdu, jeho hlas bude čistý a gestikulácia bude rovnako živá ako zvyčajne. "Deti môžu schovať ruky pod stôl, pretože v psychológii existuje výraz ‚gesto otvorenej dlane‘, takže keď nám niekto neukáže ruky, často sa to považuje za negatívnu vlastnosť," vysvetlil Stanton. Upozornil tiež na vrtenie sa, ktoré je kľúčovým indikátorom klamstva. Pozor si treba dávať aj na hranie sa s príborom alebo s jedlom. Deti, ktoré klamú, sa tiež vyhýbajú očnému kontaktu a na otázky neodpovedajú okamžite.
Každý rodič má v zásobe vlastné triky, ktoré mu pomáhajú odhaliť lož dieťaťa. Niektoré vzorce správania sú ale vlastné všetkým ratolestiam. Každý rodič z času na čas zatúži po manuáli, ktorý by mu prezradil, ako odhaliť skutočné myšlienky vlastného dieťaťa. Štúdia Univerzity vo Waterloo (Kanada) prichádza so smutným zistením. Vedci v nej poukazujú na skutočnosť, že až 96 percent detí pred rodičmi aspoň raz za život zaklame. Podľa Stantona sú lži pevne prepojené s pocitmi. Jedným z varovných znamení klamstva u detí je podľa Stantona snaha skryť si ruky pred dospelým. Dieťa, ktoré hovorí pravdu, rozpráva jasným tónom a primerane pohybuje rukami. Detské ruky sa pri klamaní neskrývajú len pod stôl. Stanton približuje, že deti pri klamaní cítia väčší pocit viny ako dospelí, pretože majú väčší strach z následkov, čo je možné pozorovať aj pri neverbálnej komunikácii. Ich ruky sa preto neraz snažia prekryť vlastné ústa. Pri podozrení na klamstvo je nielen u dospelých dôležité všímať si očný kontakt. Pohľad nadol je charakteristický pre ľudí, ktorí niečo skrývajú alebo sa hanbia. Deti o tejto skutočnosti ešte nevedia, no ako dospelí ju vnímame, a tak sa pri klamstve snažíme zmiasť druhú stranu aj tým, že sa nútime k očnému kontaktu. Ďalšou z výstrah pri klamaní je okamžité odpovedanie na otázky. Ak sa dieťaťa napríklad opýtate, či si umylo zuby, a ono bez rozmyslu odpovie, môže to značiť lož.
„Keď budeš klamať, narastie ti dlhý nos.“ Na klamstvo klamstvom? Určite si spomeniete na rozprávku o Pinocchiovi. Mnohí rodičia ju používajú ako názorný príklad na zastavenie detských klamstiev. Ak by to bolo naozaj tak, tak s dlhým nosom chodíme všetci. Na svete totiž neexistuje človek, ktorý by nikdy neklamal. Ani naše ratolesti nie sú výnimkou. S prvým detským klamstvom sa môžete stretnúť už u škôlkarov, a to okolo tretieho roku. Dôvody bývajú rôzne. Túžba zaujať: snaha vyzerať lepšie či zaujímavejšie v očiach okolia. „Tá veža siahala až po strop.“ Ututlanie problému: dieťatko niečo vyparatilo a bojí sa následku. Snaha dosiahnuť nejaký cieľ. Túžba nezraniť city blízkeho človeka: tzv. milosrdná lož. Najčastejšou príčinou klamstva je obava z trestu. Preto si dieťa volá na pomoc dvoch kamošov, na ktorých možno kedykoľvek zvaliť vinu. „Urobilo sa to samo!“ Samo a Sato možno sem-tam zavítajú aj do vašej domácnosti.
Keď prichytíte syna či dcéru pri klamstve, pokúste sa udržať na uzde hnev aj krik. Na druhej strane, tváriť sa, že sa nič nedeje, taktiež nie je správne riešenie. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že klamať je vlastne v poriadku a nebude mať snahu ani motiváciu hovoriť pravdu. Tým sa môže vážne narušiť dôvera. Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania.
„Syn začal často klamať v piatom ročníku. Chodil poza školu. Párkrát mu to prešlo, no poznáte to, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Keď som mu nadávala do klamárov, ešte viac sa uzavrel do seba. Začala som ho viac kontrolovať. Tvrdil, že ide za kamarátom, tak som zavolala jeho rodičom. Ukázalo sa, že opäť klamal,“ spomína Monika na neľahké časy. Syna Mareka netrestala, no začala ho menej púšťať von. Mali spolu zopár ťažkých rozhovorov, ktoré im pomohli pohnúť sa dopredu. Sám Marek vynaložil snahu a robil všetko preto, aby vybudoval stratenú dôveru. Každému dieťaťu sa dá vysvetliť, že hovoriť pravdu sa oplatí. Na vzniknutý problém už nebude samo. Môžete ho vyriešiť spolu. Pokiaľ niečo vyviedlo, pocíti dôsledky, avšak tie budú miernejšie, ako keď sa k nejakej čertovine pripíše aj klamstvo. Ukážte, že hovoriť pravdu je znakom zrelosti.
Ak dieťa klame len preto, aby zaujalo, najlepšie, čo môžete podľa psychologičky Carol Brady urobiť, je ignorovať lož. Je jasné, že váš predškolák neprebrodil sedem riek a nezabil trojhlavého draka. Možno mu to prejde medzi kamarátmi, mal by si však byť vedomý, že od vás nedostane želanú reakciu. Aj keď toho máte veľa, vyhraďte si denne aspoň polhodinku s dieťaťom. Môžete sa ísť prejsť, alebo sa spoločne pustiť do obľúbenej činnosti.
Väčšina detských klamstiev sa dá raz-dva odhaliť. Miesto emócií skúste reagovať racionálne a vysvetlite dieťaťu, že mu síce rozumiete, ale tento spôsob komunikácie nie je úplne v poriadku. Aj menšie dieťa vie rozlíšiť dobro od zla a vie, keď robí niečo nesprávne.
Erika, ktorá je maminou desaťročnej Emy, odmala používa ako príklad staré indiánske podobenstvo o dvoch vlkoch. „Vysvetlila som jej, že v každom z nás drieme čierny a biely vlk, ktorí medzi sebou neustále vedú boj. Vyhrá len jeden z nich. Ten, ktorého bude kŕmiť viac,“ tvrdí Erika. Ema už veľmi dobre vie, že klamstvom kŕmi čierneho vlka. „Sama hovorí, že sa lepšie cíti, keď podporuje v sebe to dobré.“
Viem, že moje dieťa klame; čo mám robiť?
Dokážete zistiť, či a kedy vaše dieťa klame? Klamstvá vo všeobecnosti nemá nikto rád, no najmä rodičia sú na ne obzvlášť hákliví pri svojich deťoch. Dokonca až tak, že si ani nemusia všimnúť, koľko lží im povie ich vlastné dieťa. Ten malý poklad dokáže klamať? Aj takúto otázku si iste neraz položil nejeden zdesený rodič, keď zistil, že jeho ratolesť klame. Psychologička Angela Evansová z univerzity v kanadskom Ontáriu vidí vysvetlenie hlavne v úzkom prepojení medzi rodičom a dieťaťom, pričom tento vzťah môže viesť až k neschopnosti rozpoznať životy detí. Rodičia dokonca môžu svoje deti vnímať skreslene na základe predchádzajúcich skúseností.
Učenie ako klamať je všeobecne považované za kľúčovú súčasť kognitívneho a sociálneho rozvoja u detí. Viac uveriteľné lži sa pritom začínajú už veku štyroch rokov. Doktorka Evansová spolu s kolegami uskutočnila štúdiu na 118 deťoch vo veku od 8 do 16 rokov, aby vykonali test, no bez toho, aby sa pozerali na odpovede. Po teste ich výskumníci požiadali, aby prezradili, či počas nakukli do odpovedí. Výsledky boli celkom zaujímavé - 50 z nich to poprelo, 49 z nich klamalo o tom, že nazeralo do odpovedí a 9 sa k tomu priznalo. Videá tých detí, ktoré popierali podvádzanie, sa potom premietli 152 rodičom detí vo veku 8 až 16 rokov, z toho 80 rodičom sa deti na teste zúčastnili. Počas testovania sa jednak ukázalo, že rodičia boli menej schopní odhaliť lži svojich detí, a jednak to, že pri odhaľovaní pravdy boli na tom lepšie ako rodičia, ktorí mali posúdiť, či klame dieťa niekoho iného, a študenti. To len nasvedčuje tomu, že rodičia majú jednoducho tendenciu svojim deťom bezvýhradne dôverovať.
Všimli ste si v poslednom čase, že Vám deti začali hovoriť nie úplne všetko, alebo Vám dokonca priamo klamú? Nie je to nič, z čoho by ste mali mať seriózne obavy. Takéto správanie je totiž úplne prirodzenou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa.
- Chcú sa vyhnúť problémom: Deti často klamú, aby unikli trestu alebo aby sa nedostali do problémov.
- Skúšajú našu reakciu: Aj zvedavosť môže viesť ku klamstvám.
- Prikrášľovanie skutočností: V hlavnej úlohe s detskou fantáziou.
- Pýtanie pozornosti: Klamanie môže byť často aj volaním o pozornosť.
- Získanie toho, čo chcú: Klamstvá môžu slúžiť ako účinná stratégia, ako dosiahnuť to, čo práve chcú.
Buďte pokojní a trpezliví: Ak je zjavné, že Vám dieťa práve klame, pokúste sa zachovať kľud a rozvahu a vyhnite sa prehnanej a frustrovanej reakcii. Skúmajte, prečo sa to stalo: Je to preto, lebo sa chcú vyhnúť trestu? Chcú viac Vašej pozornosti, alebo iba testujú hranice? Vyhnite sa obviňovaniu: Namiesto priameho obvinenia z klamstva skúste položiť otvorené otázky typu „Povedal si mi, že si si včera dokončil domáce úlohy, ale pani učiteľka mi povedala, že to tak nebolo.“ Majte jasné očakávania: Jasne vysvetlite dieťaťu Vaše očakávania, čo sa týka úprimnosti. Vysvetlite, že úprimnosť je základným kameňom šťastnej rodiny. Buďte vzorom úprimnosti: Deti nás neustále pozorujú a učia sa od nás. Chváľte úprimnosť: Keď sú k Vám deti v ťažších situáciách úprimné, všímajte si to a pochváľte ich za to. Nevytvárajte prostredie pre klamstvá: Snažte sa vytvárať atmosféru, kde sa Vaše deti cítia komfortne s hovorením pravdy. Zamerajte sa na riešenie problému: Namiesto toho, aby ste sa stále venovali konkrétnej lži, pokúste sa preniesť energiu na riešenie problému. Buďte trpezlivý a nevzdávajte to: Zmena v správaní si často vyžaduje viac času. Vždy je potrebné pristupovať trpezlivo avšak bez prestávky. Nezabúdajte si všímať pokroky a buďte vždy k dispozícií pre rady a odpovede na otázky. Pamätajte, každé dieťa je iné a to čo zaberá na jedno dieťa, nemusí fungovať na to druhé. Prispôsobte svoj prístup povahe a fáze vývoja Vášho dieťaťa.