Ako si poradiť s vyberavosťou dieťaťa pri jedle

Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.

Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.

Prečo nechce vaše dieťa jesť?

V prvom rade si treba uvedomiť, že každý človek má individuálny prístup k svojmu stravovaniu, čo sa môže prejaviť už v rannom veku. Možno vášmu drobcovi nesedí konzistencia alebo farba ponúkaného jedla, prípadne chce jesť všetko sám a rozčuľuje ho kŕmenie lyžicou. Ak sa do príkrmov veľmi ženiete a snažíte sa nimi prípadne nahradiť dojčenie, dieťa to môže vycítiť a odmieta jedlo z neistoty, že príde o svoju obľúbené materské mlieko a kontakt s vami.

Občas sa stáva, že vám nesedí načasovanie - síce ste si naplánovali desiatu o 10:00, aby ste stihli spoločné ihrisko a varenie obeda, no váš drobec má o svojom žalúdku vlastnú predstavu. Vyhraďte si preto dostatok času pre odpozorovanie jeho preferencií - prvé príkrmy sú doslova o skúšaní a ochutnávaní, ich cieľom nie je prioritne zasýtiť.

Objavovanie okolitého sveta je neskutočné dobrodružstvo! Pokiaľ patrí vaše bábätko k tých vnímavejším, je možné, že na istý čas bude prioritou všetko možné, len nie jedlo. Na kŕmenie sa dokáže sústrediť prvých pár minút a po zahnaní prvotného hladu ho to opäť ťahá k hračkám, súrodencom či von na záhradu. Problém nastáva, keď si spomenie na prázdne bruško vo chvíli, keď sa celá rodina venuje iným činnostiam, prípadne ste sa práve vybrali na výlet.

Takmer každé dieťa si vo svojom mladom živote prejde obdobím, kedy odrazu „zle papá“. Najčastejšie sa to stáva okolo 8. až 9.mesiaca. Malý jedák, ktorý krásne začal s príkrmami, zrazu horko-ťažko zje lyžičku denne. Okrem zníženia množstva stravy prichádzajú tiež prvé eliminácie potravín a upínanie sa na veľmi monotónne stravovanie - iba banán, iba chlebík, iba jogurt...

Občas sa za odmietaním stravy ukrýva zdravotný problém. Rastúce zúbky, náhla bolesť bruška či obyčajné prechladnutie môžu vyvolať dočasné nechutenstvo. Dojčiace maminy majú v tomto prípade veľkú výhodu, pretože deti málokedy odmietnu prsník, čím im dokážu zabezpečiť dostatočnú výživu po dobu niekoľkých týždňov či dokonca mesiacov. A keď opäť nastane tá správna konštelácia planét, začnú jesť spontánne oveľa viac.

V mnohých rodinách sa stále môžete stretnúť s názorom, že príčinou nechutenstva malých detí je dlhšie dojčenie. Opak však býva pravdou. Paradoxne, zvýšenie tvorby mlieka a s ním spojené častejšie dojčenie môže viesť k nabudeniu chuti do klasického jedla. Vďaka efektívnemu dojčeniu začne váš drobec dobre jesť i príkrmy.

Skontrolujte jeho zdravotný stav. Odmieta váš drobec pitie mlieka z fľaše? Existuje množstvo literatúry o dojčení, problémoch s dojčením, laktačnom poradenstve a pod., no je ozaj len málo dostupnej literatúry o kŕmení z fľaše. Pričom je obrovské množstvo mamičiek, ktoré z nejakých dôvodov (dobrovoľne alebo nútene) nedojčia, a preto sú odkázané len na kŕmenie umelým mliečkom z fľaše. Čo ak dieťatko fľašu odmieta? Stretávam sa s množstvom rodičov, ktorí hovoria, „naše dieťa neznáša fľašu, chytí hysák ešte ju len vidí, nieto si ju dať do úst a sať.“ Vo väčšine prípadov ide pri odmietaní fľaše, resp. averzii voči pitiu mlieka z fľaše dieťatka o „nútenie“ do kŕmenia.

Samozrejme, je to vo väčšine prípadov s čo najlepším úmyslom rodiča. „Jedol si málo, ešte by si mal,“ alebo „budeš hladný, vypil si málo“, „mal by si vypiť aspoň 120ml“ alebo „podľa pediatra priberáš málo, mal by si ešte trošku piť“ a podobné myšlienky, ktoré každá jedna maminka, ktorá nedojčí určite mala už v hlave niekoľkokrát. Následne sa veľmi ľahko u detí vytvára tzv. averzia voči kŕmeniu z fľaše. Je veľmi dôležité prvotne vylúčiť prípadné ochorenia spojené so žalúdkom, trávením a pod. Avšak, v mnohých prípadoch maminky prichádzajúce s deťmi do poradní za lekárom tvrdia, že ich dieťa málo papá. Keď sa podarí tak vypije mlieko na dva alebo viackrát a aj tak to nie je očakávané potrebné množstvo. Potom ale dieťatko zvracia, pretože už má príliš veľa mlieka v brušku. Takto podaný príbeh pediatrom často evokuje reflux dieťatka. Automaticky im predpisujú (hlavne v západných krajinách) nejaké podporné lieky na lepšie trávenie mlieka. Zvykne sa to zameniť s intoleranciou na mlieko. Potom sa začína hľadanie iného „vhodného mlieka-formuly“, pričom pôvodne užívané mliečko samotné dieťatku neškodí. Škodí mu len spôsob, akým je podávané, resp.

Autorka zaujímavej knihy „Your baby s bottle-feeding aversion“ veľmi elegantne hovorí o 4 tzv. zlatých pravidlách, ktoré treba pri odmietaní fľaše dodržať. Treba si uvedomiť, že dieťa vie koľko chce a potrebuje piť a tiež kedy je hladné. Jediné o čom rozhoduje rodič je, že aké mlieko zarába, ostatné je na dieťati. Ak je dieťatko v nízkom veku (7-8mes a menej) a reálne potrebuje ešte piť v noci mliečko, je samozrejmé, že mu ho ponúkneme. Ide ale o to, aby sa dieťatko v noci napilo v bdelom stave a nie v spánku. Každé jedno kŕmenie v spánku (čo na jednej strane možno rodičia vyhodnotia ako lepšie, keďže je sprevádzané menším odmietaním fľaše a spojené s menšími bojmi a stresom okolo kŕmenia, ktoré počas dňa zažívajú) len podporí to, že v bdelom stave bude odmietanie ešte väčšie a averzia sa len vystupňuje.

Pri snahe zbaviť sa týchto nepríjemných chvíľ, ktorými sa každé averzívne kŕmenie stane, keď maminka musí bojovať s dieťatkom v snahe dostať do neho aspoň niečo máličko mliečka, je dôležité dodržať to, že dieťa kŕmime len z fľaše. Žiadne podávanie mlieka v poháriku, so slamkou či pri menších deťoch po lyžičkách nie je ideálne. Každé ponúknutie mlieka inak ako z fľaše len podporí to, že bude odmietať fľašu lebo vie, že môže prijať mliečko napríklad aj zo slamkového pohárika. Je to presne o tom, že dieťa vie, kedy je hladné a koľko potrebuje piť, aby bolo sýte.

Od 3 mesiacov, dieťa dáva jasne najavo, „povolenie dať mu fľašu do úst“. Je schopné fľašu rozpoznať a vie si ju odstrčiť, resp. odvrátiť hlavu, keď chce vyjadriť odmietnutie mlieka. Takisto od narodenia deti vedia ukončiť kŕmenie, tým že vytlačia cumeľ, resp. prsník z úst, keď dojedli. Prečo je to tak, že maminky ktoré dojčia, akonáhle dieťa dokoja vie a majú takmer istotu, že dieťatko dojedlo, pretože pustilo prsník (hoci nevedia koľko reálne z prsníka vypilo)? Kdežto maminky, ktoré kŕmia z fľaše majú tendenciu ponúkať mlieko opakovane aj po jasnom odmietnutí dieťatka v domnení „ešte by si mal trošku vypiť, resp.

Tabuľkové množstvá sú skrátka často nadhodnotené až príliš. Rodičia sa toho mylne držia a dochádza práve k tomu, že deti nútia piť. Ak ste sa stretli, resp. Ak si myslíte, že má vaše dieťatko averziu voči kŕmeniu, uistite sa najprv, že jeho zdravotný stav je v poriadku. Každé ochorenie zníži apetít a tiež šancu na úspešné vyriešenie averzie. Dieťa musí byť schopné piť z fľaše vývinovo. Resp. Pracovať na averzii a vidieť výsledky trvá cca 2 týždne. Záleží samozrejme od temperamentu dieťatka a tiež konzistencie rodiča. Spravte maximum preto, že v priebehu týchto 2 týždňov bude dieťa doma v najznámejšom a pre neho najbezpečnejšom prostredí. Prostredie mu nemeňte, obmedzte počet ľudí, ktorí kŕmia dieťa na dvoch (otec-mama, resp. mama-babka). Zabezpečte si sami podporu členov rodiny, ak je viac súrodencov, nech chápu, že teraz potrebuje to dieťatko, ktoré chceme naučiť spokojne piť z fľaše viac pozornosti a bude mať prednosť.

Motivujte dieťa ku kŕmeniu. Najlepšou motiváciou piť z fľaše pre dieťa je prirodzene hlad. Stopnite teda kŕmenia počas spánku, ideálne aj dojčenie a príkrmy dočasne obmedzte. Vyhnite sa tomu, že ho do niečoho tlačíte proti jeho vôli. Dieťa potrebuje opäť nadobudnúť voči vám dôveru. Ak ho budete do pitia nútiť, ďalšie pitie odmietne automaticky. A to aj napriek tomu, že ho už nútiť nebudete. Bude totiž očakávať ten nepríjemný pocit, že muselo piť nasilu, ktorý s tým má spojený. Aj v procese zlepšovania a odstraňovania averzie dochádza spočiatku len k malým množstvám mliečka, ktoré deti vypijú. Je to práve preto, že obozretne vyhodnocujú stav, či pijú preto samé, že chcú a či nezakročia znova rodičia, ktorí ich budú nútiť piť ďalej hoci samé už nechcú.

Pokiaľ je dieťa unavené, chce menej papaťn a naopak unavené dieťa, ktoré je hladné, ťažko zaspáva. Snažte sa sledovať spánkové potreby dieťatka, doprajte mu tak denný ako i nočný spánok priamo úmerne jeho veku. Nezačínajte so zlými spánkovými návykmi, ktoré len dočasne pomôžu uspať dieťa, no v dlhodobej miere len uškodia. Naučte dieťatko spať samé bez pomoci cumlíka, hojdania, hladkania, či inej vašej pomoci. Nekŕmte dieťa na uspatie, sledujte príznaky únavy dieťatka počas dňa. Berte v úvahu rôzne vývinové zmeny, ktoré prirodzene spánok dieťatka narúšajú. Celý proces odstraňovania averzie podľa tejto autorky môžeme časovo smerovať na cca dva týždne, kde postupne hovoríme, že dieťa už nie je averzívne voči satiu z fľaše. Má to postupné kroky, dieťa si prejde slabším apetítom, ale aspoň začína jesť, postupne papá viac a nakoniec prijíma mliečko s radosťou a bez stresu, čo je cieľom. Dôležité je, aby ste boli dôslední a konzistentní a nespadnúť do opätovného ponúkania fľaše, resp.

Zníženie telesnej vody v organizme vyvoláva reakcie, ktoré sa prejavia pocitom smädu. Pri výraznejšej dehydratácii sa zhoršuje prekrvenie kože, končiatiny sú chladné. Voda sa do organizmu dostáva ako súčasť tekutín, ale aj ako súčasť potravy. Napríklad materské mlieko, ktoré obsahuje asi 10 % pevných zložiek, obsahuje v zvyšných 90 % vodu. Po narodení dostáva dieťa vodu v prvej ponúknutej potrave, ktorou je materské mlieko. Priloženie novorodenca k matkinmu prsníku by malo nastať čo najrýchlejšie po pôrode. Postupne sa zvyšuje produkcia mlieka a dieťa začína mlieko stále viac sať. V prípade, že laktácia matky ešte dostatočne nenastúpila, dostáva dieťa doplnok tekutín ešte v pôrodnici, najskôr čaj, neskoršie ako náhradu umelé mlieko určené pre výživu novorodencov.

U detí s hmotnosťou nad 20 kg je možné prepočítať potrebu vody podľa iného vzorca: 1 500 ml + 20 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 20 kg. Pokiaľ dieťa nie je inak choré a odmieta prijímať tekutiny, je nutné túto situáciu posudzovať rozumne a individuálne. V prípade, že dieťa primerane chodí na záchod a potí sa, väčšinou nejde o chronický nedostatok tekutín.

U starších dojčiat a detí, ktoré dostávajú už ďalšiu nemliečnu zložku potravy, tekutiny postupne pridávame. Mlieko, kakao alebo džúsy majú charakter tekutiny, ale sú i potravinou, pretože okrem vody dodávajú organizmu i niektoré živiny. Samotná voda tieto vlastnosti nemá a je iba otázkou, čo dieťa preferuje a čo je vhodné dieťaťu ponúkať. Pitný režim dieťaťa nesúvisí s počítaním množstva tekutín, ktoré dieťaťu podáme ( i potraviny obsahujú vodu). Mali by sme dbať na pravidelné zaraďovanie tekutín (mlieka, vody) do jedálnička dieťaťa. Príjem tekutín by mal byť rozdelený v priebehu dňa do viac dávok.

Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť

Rodičovstvo so sebou prináša mnoho výziev, od učenia dieťaťa jesť samostatne až po zvládnutie nočníka. Jednou z najčastejších a najnáročnejších úloh je naučiť dieťa dobre spať a prespať celú noc. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako dosiahnuť pokojný spánok pre dieťa a celú rodinu.

Už v šestonedelí sa rodičia môžu stresovať, ak ich bábätko nezaspí v postieľke samo od seba. Namiesto toho často trávia hodiny hojdaním, spievaním a upokojovaním dieťaťa. Hojdanie je pre deti príjemné, pretože im pripomína čas strávený v brušku matky, ale pre unavených rodičov to môže byť vyčerpávajúce. Mnohí rodičia nakoniec vezmú dieťa do svojej postele, kde spoločne zaspia, často počas dojčenia. Hoci to môže priniesť okamžitý pokoj, môže to tiež vyvolať pocity viny, pretože mnohí rodičia vopred odmietajú spoločné spanie.

Pochopenie spánkových vzorcov detí

V prvom mesiaci života dieťa nerozlišuje medzi dňom a nocou. Postupne sa však vnímanie okolitého sveta zlepšuje a biorytmus sa ustáli. Rodičia začnú tušiť, kedy dieťa spí cez deň a kedy sa v noci budí na mlieko. Niektoré dojčatá prespia celú noc už v pol roku, iné až po prvých narodeninách. Dojčené deti sa často budia častejšie, nie ani tak kvôli hladu, ako kvôli potrebe pomaznať sa a byť v prítomnosti matky. Ak ste teda v prvom roku aktívne uspávali svoje dieťa, nezúfajte, pretože každé dieťa sa môže naučiť dobre spať a nikdy nie je neskoro začať.

Spoločná izba vs. samostatná izba

V prvom polroku života dieťaťa je bežné, že spí v jednej miestnosti s rodičmi. Je to dôležité pre fyzickú blízkosť matky a praktické z dôvodu častého dojčenia. Po šiestich mesiacoch je rozhodnutie na rodičoch. Skúsenosti ukazujú, že čím neskôr sa dieťa presťahuje do vlastnej izby, tým ťažšie to znáša. Na niektoré deti však presun pôsobí pozitívne, pretože ich prítomnosť rodičov nenúti k prebúdzaniu a sťahovaniu sa do ich postele. Takto pochopia, kde je ich miesto na spánok.

Dojčené deti a nočné budenie

Ak vaše dieťa oslávilo prvé narodeniny a vy stále nespíte dlhšie ako tri hodiny v kuse, môže to mať negatívny vplyv na vašu náladu a zdravie. Dojčenie by malo byť príjemné pre oboch a prispievať k správnemu vývoju dieťaťa, ale nemalo by byť pre matku príliš zaťažujúce. Možno dieťa nie je až také hladné a po niekoľkých náročných nociach pochopí, že mliečko už nie je nutné.

Kľúčom sú rituály a režim

Režim a rituály sú presne ten návod, ako uspať dieťa. S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca. Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať. Aj takto to môže u vás doma vyzerať.

Správne načasovanie a flexibilita

Buďte flexibilní a prispôsobte rituály, ak dieťa išlo spať výnimočne skoro. Netrvajte na určitej hodine, keď je jasné, že dieťa ešte nie je unavené. Zároveň by ste mali rozlíšiť, kedy si dieťa vymýšľa, že nechce spať len kvôli hraniu. Situáciu vždy posúďte a rozhodnite. Potom si už na svojom rozhodnutí trvajte a buďte dôslední.

Spánkoví pomocníci

Uspávanka, rozprávka, pohladenie alebo obľúbená plyšová hračka môžu navodiť spánok. Možno sa dieťaťu bude lepšie spať, keď znížite kúrenie (ideálna je teplota okolo 23 °C) alebo keď mu oblečiete pohodlnejšie pyžamko. Okolností, ktoré môžu rušiť od pokojného spania, môže byť viac. Snažte sa ich všetky zvážiť.

Nočné prebúdzanie a upokojovanie

Ak dieťa cez deň je plnohodnotne a netrápia ho zlé sny ani choroba, snažte sa ho pri nočnom prebudení upokojiť inak než fľaškou s mliekom alebo čajom. Ak je všetko v poriadku, môže poslúžiť cumlík alebo pohladkanie. Majte trpezlivosť, veď spánok detí je veľká veda. Nedávajte si zbytočné predsavzatia, nechajte čas plynúť. Možno vás prekvapí, ako sa jednotlivé situácie samé jedného dňa vyriešia. Po spoločných nociach v jednej posteli sa vám potom možno bude ešte cnieť.

Odvykanie od cumľa

Odvykanie od cumľa môže byť náročné, ale je dôležité kvôli správnemu vývoju chrupu a reči. Odporúča sa odvyknúť dieťa od cumľa okolo druhého roku.

Triky na odvykanie od cumľa

• Výmenou za darček: Kúpte dieťaťu vysnívanú hračku výmenou za odovzdanie cumľa.
• Odovzdanie čertovi: Ak sa blížia Vianoce, podniete dieťa, aby cumeľ odovzdalo čertovi.
• Znechutenie: Potrite cumeľ horčicou alebo niečím, čo dieťa nemá rado.
• Poškodenie: Cumeľ poškodte, aby sa už nemohol používať.
• Cumľová víla: Vymyslite si príbeh o cumľovej víle, ktorá zbiera cumle pre malé bábätká a necháva za ne hračku.
• Strom cumľovník: Ak máte v parku strom, na ktorý sa vešajú cumle, urobte z toho obrad.

Prekonávanie strachu a úzkosti

Deti sa často boja tmy, nočných zvukov, strašidiel a iných nebezpečenstiev. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Ak chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi.

Tipy, ako pomôcť deťom získať istotu

• Opýtajte sa dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé.
• Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava.
• Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
• Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa.
• Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí.
• Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku.

Stanovenie režimu a pravidiel

Režim dňa pomáha regulovať denný spánok. Dieťa okolo jedného roka by malo byť medzi dvoma dennými spánkami aspoň tri hodiny hore, pred večerným spánkom by to mali byť aspoň štyri hodiny.

Dôležitosť pravidiel

Pravidlá deťom dávajú pocit bezpečia.

5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla

Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.

Pokojne nechajte dieťa hrať sa pri stole počas toho, ako vy sama raňajkujete či obedujete. Ak ho zaujme niečo z vášho taniera, ponúknite ho. Mamičky sa práve touto cestou často nastavia na zdravší životný štýl, pretože sa snažia, aby ich tanier bol vždy plný zeleniny a ovocia.

Nebojte sa preto trvať na svojom - najmä pri starších deťoch funguje pravidlo, že pokiaľ sa dobre nenajedia pri stole, budú až do ďalšieho plánovaného jedla hladní. Samozrejme, všetko je potrebné učiť s mierou a citlivo.

Sledujte svoje bábätko, jeho reakcie a záujem o jedlo, nie časový rozvrh či zoznamy prikázaných a zakázaných jedál. Ponúkajte také jedlá, ktoré prirodzene preferuje. Z nich vychádzajte, aj keď budete skúšať čosi nové - základ by mala tvoriť známa chuť.

Nikdy na dieťa pri jedení netlačte a nenúťte ho. Z jedla by ste nemali mať strach ani vy ani váš potomok. Pripravte pokrm tak, aby ho mohlo vaše dieťa konzumovať samé a objavovať jeho vôňu i konzistenciu, napríklad v podobe placiek či tyčiniek do ruky.

Nepodplácajte ho sladkosťami ani hračkami, rýchlo sa to obráti voči vám. Nerobte z vášho potomka „nejedáka“ - dávajte si pozor, aby ste ho pred rodinou či kamarátkami neprezentovali ako dieťa, ktoré „nepapá“. Mohlo by to prijať ako fakt.

Keď sa budete pred svojimi deťmi správať slušne k ostatným, začnú si vaše činy všímať a dokonca ich aj zrkadliť. Deti týmto základom slušného správania netreba nijak špeciálne vyučovať. Čím viac dobrých skutkov ukážete svojim deťom, tým viac si ich všimnú a začnú vás napodobňovať.

• Priznajte si svoju chybu: Nikto nie je dokonalý. Ak konáte spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, ako by ste chceli, aby sa správali vaše deti, priznajte si chybu. Ak deťom skočíte do reči, ospravedlňte sa a nechajte ich pokračovať. Nezabudnite, že aj vaše deti sú ľudia.
• Ukážte odvahu: Pravidelne vystúpte mimo svoju komfortnú zónu a postavte sa svojmu strachu. Vaše deti sa budú učiť z vášho pozitívneho prístupu.
• Rozvíjajte a vzdelávajte sa: Vždy sa nejakým spôsobom zdokonaľujte, zlepšujte svoje znalosti, návyky, zručnosti či vašu fyzickú kondíciu. Ukazujte, že vždy sa môžeme naučiť viac, dozvedieť niečo nové, a občas kvôli tomu prehodnotiť aj svoje názory.
• Podržte niekomu dvere: Podržanie dverí tomu, kto je pár krokov za vami, môže vašim deťom pomôcť naučiť sa byť slušný k ostatným takýmto jednoduchým a základným gestom.
• Uvoľnite miesto: Ak napríklad ponúknete v obchode staršiemu človeku nech ide v rade pred vás, učíte svoje dieťa nesebeckosti. Skúste to povedať dostatočne nahlas - „poďte pred nás, my sa neponáhľame“ - aby ste sa uistili, že vaše dieťa túto situáciu zaregistruje. Podobne môžete uvoľniť miesto v MHD staršiemu človeku, tehotnej alebo niekomu hendikepovanému.
• Darujte veci tým, ktorí to potrebujú: Nájdite si príležitosť darovať veci tým, ktorí to potrebujú. Začnite s vašimi vlastnými vecami, aby ste deťom ukázali, že je v poriadku vzdať sa svojich vecí pre dobro niekoho iného.
• Vyjadrite niekomu úprimný kompliment: Pochváľte niekomu nový účes alebo nový kabát. Naučíte tak svoje deti, aby si všímali ostatných. Vysvetlite im, že okrem toho, že takýto kompliment poteší každého, dávate tým najavo aj svoj záujem o danú osobu.
• Nehovorte o sebe negatívne veci: Nebuďte rodičmi, ktorí o sebe hovoria veľa negatívnych vecí, napríklad „Som príliš nevzdelaný na to, aby som bol úspešný“, „Na to som príliš netrpezlivý“. Nedovoľte, aby deti prevzali takýto negatívny pohľad na seba.
• Požiadajte o pomoc, ak ju potrebujete: Všetci občas potrebujeme pomoc.
• Buďte dobrým priateľom: Ukážte svojim deťom, ako sa správa skutočný priateľ. Pri rozhovoroch nadviažte očný kontakt, pýtajte sa doplňujúce otázky a skutočne počúvajte. Toto je jeden zo spôsobov, ako prejaviť rešpekt druhým. Ak s vami niekto hovorí, odložte telefón alebo a pozorne počúvajte.
• Užívajte si život: Ak chcete ísť svojim deťom dobrým príkladom buďte zanietení pre zaujímavý život. Naučte sa novú zručnosť. Ukážte druhým láskavosť. Začnite nový projekt. Prekonajte strach. Vyjdite mimo svoju komfortnú zónu. Urobte každý deň niečo vzrušujúce. Doprajte si príjemný oddych.

tags: #ako #primet #dieta #ist #spat