Príchod bábätka je radostná udalosť plná očakávaní a otázok. Jednou z najčastejších tém, ktoré rodičov zaujímajú, je váha a dĺžka novorodenca a to, či sa ich dieťatko vyvíja správne. Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin.
Priemerná pôrodná váha sa pohybuje okolo 3300 g a priemerná dĺžka okolo 50 cm. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka. Môže sa stať, že dievčatko je po narodení ťažšie ako priemerný chlapček, avšak práve tieto hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov. Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37.-42. týždňom tehotenstva je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5kg sa považuje za nedonoseného, nezrelého.
Ako sledovať rast bábätka?
Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom oficiálnych webových stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Priemernú výšku a váhu dieťaťa sme zhrnuli a sprehľadnili prostredníctvom niekoľkých tabuliek, pričom je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa.
Pri určovaní prospievania dieťatka sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO a CDC majú tieto tabuľky platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobené konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Ako ale upozornila aj pediatrička Kováčiková, údaje sú len orientačné a ukazujú len priemerné hodnoty/prírastky. Z pár meraní nerobte nikdy unáhlené závery.
Pre pediatrov a pediatričky sú však tabuľky smerodajné z toho pohľadu, že obsahujú spodnú a vrchnú hranicu (extrémy primálo - priveľa, ktoré môžu byť príznakom zdravotných problémov alebo spojené so zdravotným rizikom napr. nevhodnou stravou, stresom, fyzickou záťažou - do stredu spadá veľká väčšina detí). Sleduje sa okrem priberania aj rast detí, meria sa obvod hlavičky, pozoruje celkový psychomotorický vývoj a neskôr aj výška dieťaťa, aby sa mohlo prísť na prípadné odchýlky v napredovaní, napr. spomalený, oneskorený vývin, neprospievanie.
Rastové obdobia a váhové prírastky
V prvých troch mesiacoch rastie bábätko najrýchlejšie - môže priberať až 250 g týždenne a rásť 2-3 cm mesačne. V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň.
V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt - ktorým dieťa prejde, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko. Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne.
Do polroka by malo dieťa zdvojnásobiť svoju hmotnosť, do roka strojnásobiť. Ale toto sú len naozaj hrubé obrysy. Niekedy, keď dieťatko priberie menej, dám mu „šancu“ do budúcej poradne. Keď to tak ostane aj v tretej poradni, až vtedy to začíname riešiť. Dôležité sú aj iné okolnosti, napríklad či je dieťa dojčené, akú má chuť do jedla, počet a vzhľad stolice, celkové prospievanie. Alebo aj to, či neprekonalo nejaký infekt. Nedá sa to paušalizovať.
Váhový prírastok dojčiat podľa detskej lekárky:
- 1. trimester (štvrťrok): cca 200 - 250 g/týždeň (700 - 1250 g/mesiac, 28-35 g/deň)
- 2. trimester (štvrťrok): cca 200 g/týždeň (800 - 1000 g/mesiac, 20-30 g/deň)
- 3. trimester (štvrťrok): cca 150 g/týždeň (500 - 750 g/mesiac, 20 g/deň)
- 4. trimester (štvrťrok): cca 50 g/týždeň (200 - 300 g/mesiac, 10 g/deň)
Ako SPRÁVNE MANIPULOVAŤ s bábätkom? | (0-12 mesiacov) | #vyvojdietata
Faktory ovplyvňujúce rast a váhu dieťaťa
Na váhový prírastok má vplyv niekoľko faktorov, na ktoré treba prihliadať, napríklad: Priebeh gravidity (zdravie aj stravovanie počas tehotenstva) a prípadné komplikácie pri pôrode. Termín pôrodu (donosené dieťatko bude vážiť inak ako predčasne narodené či prenášané). Pôrodná hmotnosť aj genetika (nerozhoduje o všetkom - preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, spánok). Spôsob výživy. Inak bude priberať dieťa výlučne dojčené, veď materské mliečko sa považuje za najideálnejšiu stravu pre dieťa a WHO odporúča výlučne dojčiť aspoň prvých 6 mesiacov života dojčaťa, ale s dojčením podporuje pokračovať aspoň do 2-3 rokov veku dieťaťa. Inak priberá dieťa dojčené a zároveň prikrmované a inak dieťa na umelej dojčenskej výžive - kvôli odlišnému obsahu tukov, sacharidov a bielkovín môže dieťa neskôr priberať z UM viac - no než mamička nájde to správne umelé mliečko. Nie každému totiž zo začiatku sadne každé UM a treba hľadať, preto zo začiatku sa vám môže zdať, že priberá pomalšie a menej.
Ďalej to môžu byť aj prvé príkrmy. Niektoré deti nemajú so zavádzaním prvých príkrmov a teda prijímaním tuhej stravy problém a priberajú opäť inak ako deti, ktoré ešte papkať veľmi nechcú a naďalej aj po 6. mesiaci sa len výlučne dojčia. No vplyv má aj fyzická aktivita dieťaťa, dostatok či nedostatok spánku, psychická pohoda.
Pohlavie tiež hrá rolu. Chlapci priberajú viac než dievčatá, priemerne sa tiež rodia väčší a ťažší (súvisí to s genetickou predispozíciou, ale opäť to nemusí byť pravidlo). Rastový špurt je tiež dôležitý. Prvým prejde dieťatko vtedy, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko - jedná sa o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac - veď za rok strojnásobí svoju váhu aj výšku!
Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré v podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu. Existuje však niekoľko ďalších vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa.
Čo sa týka novorodencov, je určovanie ich zdravotného stavu jednoduchšie, pretože kým deti pod 2 500 gramov sú považované za nezrelé, resp. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta.
Kedy je potrebné spozornieť?
Ak sa váha alebo dĺžka bábätka výrazne odchyľuje od priemeru, pediater môže odporučiť ďalšie sledovanie. Neporovnávajte svoje bábätko s inými. Sledujte celkový stav dieťaťa. Dôverujte odborníkovi. Pre pediatrov a pediatričky sú však tabuľky smerodajné z toho pohľadu, že obsahujú spodnú a vrchnú hranicu (extrémy primálo - priveľa, ktoré môžu byť príznakom zdravotných problémov alebo spojené so zdravotným rizikom napr. nevhodnou stravou, stresom, fyzickou záťažou - do stredu spadá veľká väčšina detí).
Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu. Spozornite, ale nepanikárte. Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží.
Nad 97.percentilom je obezita, pod 3. podvýživa. Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať.
V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu.
Ako sa správne meria a váži dieťa?
Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Ale aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka.
Keďže novorodenec ešte nedokáže stáť na nohách, pri meraní sa miesto pojmu „výška“ používa pojem „dĺžka“. Hodnota tejto premennej u novorodenca ihneď po narodení predstavuje v priemere 50 centimetrov. V priebehu prvého roka života detí je medzi chlapcami a dievčatami ako-tak badateľný centimetrový rozdiel, ktorý sa v druhom polroku prvého roku života zvyšuje temer na dvojcentimetrový.
Váha sa meria s presnosťou na 10 g a dĺžka s presnosťou na 1 cm. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa.
V mnohých nemocniciach sa na posúdenie úspešnosti dojčenia v prvých dňoch po pôrode používa strata hmotnosti bábätka, ktorá by nemala presiahnuť 10 %. V skutočnosti je toto kritérium neobjektívne a veľmi často vedie k zbytočnému dokrmovaniu dieťaťa z fľaše. Matke ani bábätku sa pritom nedostáva žiadnej pomoci pri úspešnom zvládnutí dojčenia. Prevažovanie dieťaťa pred a po kojení je najlepšia cesta, ako sa dostať na psychiatriu. Najlepšie v prvých týždňoch po narodení dieťaťa, keď vás ovládajú všelijaké neistoty a jedna z nich, je neistota a pochybnosti o tom, či vaše dieťa pije dosť mlieka. Úplne najhoršie je, že toto váženie pred a po dojčení od mamičiek vyžadujú ešte stále aj v súčasnosti v niektorých pôrodniciach, ako objektivizáciu toho, že dieťa prosperuje. Veľa žien potom nadobudne dojem, že toto je vec, ktorú treba nevyhnutne robiť a tatka inštruujú z nemocnice, že má domov kúpiť váhy.
