Ako vychovávať dieťa s ADHD: Komplexný sprievodca pre rodičov

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, regulovať svoje správanie a emócie. ADHD nie je primárne spôsobené nesprávnou alebo nedostatočnou výchovou, ale jej prítomnosť výchovu dieťaťa značne komplikuje. Rodičia sa často stretávajú s nepochopením okolia, obviňovaním a pocitom beznádeje. Výchova dieťaťa s ADHD je náročná a únavná už od útleho veku, často aj napriek tomu, že pri ostatných deťoch sú rodičia úspešní.

Táto porucha má dopad na vzájomné vzťahy v rodine, na súrodenecké vzťahy a často je príčinou manželských problémov. Nižšia potreba spánku, problémy so spánkovým biorytmom, nočné pomočovanie, vyberavosť v jedle či zažívacie ťažkosti sú len niektoré z výziev, ktorým rodičia čelia.

Základné prejavy ADHD

Prejavy ADHD sa delia do troch hlavných skupín: nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita. Je dôležité rozlišovať tieto prejavy od bežného detského správania. ADHD rozhodne nemá ročné dieťa, ktoré veľa behá, pretože pre neho je to prirodzené. Pozornosť a schopnosť obsedieť pri činnosti sa vekom zlepšujú.

Prejavy nepozornosti:

• Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
• Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
• Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
• Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky).
• Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
• Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
• Nevšíma si detaily.
• Zabúda na úlohy, ktoré má splniť.
• Nemá problém s dokončením aktivít.
• Nesústredí sa na zadávané inštrukcie a nevie, čo má robiť.
• Pôsobí, že nepočúva, keď na neho rozprávame.
• Nevydrží dlho pri jednej činnosti.
• Je ľahko vyrušiteľné vonkajšími vplyvmi.

Prejavy hyperaktivity:

• Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
• Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
• Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
• Často je nadmerne hlučné.
• Je neustále v pohybe.
• Sa vrtí v stoličke, hojdá nohami, nevie kľudne sedieť.
• Neobsedí pri činnostiach, ktoré si vyžadujú byť v kľude.
• Behá aj tam, kde to nie je vhodné.

Prejavy impulzivity:

• Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
• Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
• Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
• V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
• Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
• Neuvedomuje si nebezpečenstvo.
• Skáče do reči.
• Rieši úlohy bez premyslenia.
• Má problém počkať, kým príde na rad.
• Vykrikuje odpovede.
• Veľmi veľa a rýchlo rozpráva.

ADHD je neurobiologická porucha, ktorú vyvoláva nerovnováha určitých chemických látok v mozgu. Všetky deti na začiatku školského roka, a teda aj deti s ADHD, si musia zvykať na nové situácie a tiež si musia osvojiť potrebné návyky, ak chcú v škole uspieť. Niekedy je tiež potrebné odnaučiť sa tie návyky, ktoré už dieťa neposúvajú vpred, ale naopak, brzdia ho v napredovaní. Staré zvyky je ťažké prelomiť, pretože sú pre deti známe, ľahko sa im s nimi žije, ľahko sa im s naučenými zručnosťami pracuje a cítia sa bezpečne.

Príčinou vzniku ADHD je nedostatočné biochemické fungovanie mozgovej kôry na vrodenom podklade. Nie je dôvodom na obviňovanie sa. Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby. Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím. Majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu. Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním. Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných. Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity.

Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu s ADHD?

Ak sú vám uvedené prejavy povedomé a vaše dieťa má problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).

Praktické tipy pre rodičov:

1. Informujte dieťa o zmenách: Skôr, ako budete chcieť svojmu dieťaťu pomôcť, musíte sa s ním o pripravovaných zmenách vopred porozprávať. Taktiež popremýšľajte nad tým, ako budete spoločne zvládať prípadný stres súvisiaci so zmenou a ako budete precvičovať sústredenosť. Informujte ho aj o novom dennom režime. Je veľmi dobré, keď dieťa odmalička má určitý rozvrh dňa, v ktorom sa nezabúda na jedenie, pobyt vonku, športovanie, čítanie, spoločnú komunikáciu s rodičmi, domáce práce a podobne. Keď majú deti aspoň približne rozdelený čas na jednotlivé aktivity, vedia sa skôr sústrediť na plnenie povinností, lebo vedia, že ich ešte nejaké aktivity čakajú. Skúste spraviť dohodu s vaším dieťaťom a urobte spolu rozvrh dňa, kde bude presne vymedzený čas na rôzne aktivity a hlavne vysvetlite dôvody, prečo by to malo byť približne tak.
2. Stanovte si s dieťaťom ciele: Keď pri riešení problémov zaujmete prístup založený na spolupráci, zvýši sa záujem a aktivita vášho dieťaťa. Vysvetlite mu, prečo je pre neho dôležité budovať zdravé návyky a rutiny a neustále sa pýtajte aj na jeho myšlienky a návrhy. Keď sa rozprávate, použite slovo MY namiesto TY, aby ste zdôraznili, že vy a vaše dieťa ste v rovnakom tíme a pracujete na dosiahnutí rovnakého cieľa.
3. Vytvorte jednoduché rutiny: Aby ste si vytvorili nové návyky, budete musieť premyslieť špecifické, veku primerané rutiny, ktoré je vaše dieťa schopné zvládnuť. Návyky sa budujú na základe podnetov a opakovania určitého správania, kým sa rutina nestane prirodzenou súčasťou života dieťaťa. Môžete napríklad použiť konkrétnu pieseň ako podnet pre malé dieťa, ktoré si potrebuje zvyknúť umývať si zuby, obliecť si pyžamo alebo upratovať pred spaním. Staršie deti môžu použiť pripomienky, zoznamy alebo budík na signalizáciu, že napríklad nastal čas písať domácu úlohu. Robte veci čo najkonkrétnejšie, aby nevznikol dôvod na vytvorenie žiadnych domnienok. A veci príliš nekomplikujte. Začnite s malými a jednoduchými vecami a stavajte na tom.
4. Namiesto trestov používajte motiváciu: Motivácia je účinnejšia ako trest, a to najmä pre deti a dospievajúcich s ADHD. Tresty vytvárajú zlé pocity a dokážu vraziť klin medzi vás a vaše dieťa. Efektívne a zmysluplné stimuly ponúkajú motiváciu a povzbudenie k tomu, aby sa dieťa dobre rozhodovalo. Napríklad čas strávený pred obrazovkou si môže zabezpečiť tým, že si najskôr urobí domácu úlohu. Alebo sa môže stretnúť so svojimi priateľmi až po dokončení domácich prác. Vyhnite sa poučovaniu svojho dieťaťa. Úprimne sa porozprávajte a požiadajte ho, aby ste problém vyriešili spolu.
5. Buďte otvorení zmenám: Vaše dieťa môže byť spočiatku ochotné prijať novú rutinu či nový návyk, ale nemusí sa toho držať nasilu, ak to v praxi nebude fungovať alebo to bude pre neho traumatizujúce. Pri budovaní nových návykov myslite aj na to, že môže dôjsť k odmietnutiu niektorých vecí zo strany dieťaťa. V takomto prípade majte pripravené alternatívne možnosti. Je veľmi pravdepodobné, že dieťa s ADHD absolvuje niekoľko pokusov a omylov alebo vyskúša viac alternatívnych možností, kým nájdete niečo, čo naozaj funguje. Podľa možností v správnej chvíli nešetrite pochvalou a spoločne sa tešte z toho, čo funguje. Pamätajte, že kým dieťa s ADHD si vytvorí nové návyky, bude to trvať dlhšiu dobu, ale úspech sa napokon dostaví. Pôjde o vašu skúšku trpezlivosti.
6. Vytvárajte pevné pravidlá a štruktúru: Deti s ADHD potrebujú pevný rámec, ktorý im pomáha orientovať sa v každodenných situáciách. Pomáha: jednoduché a konkrétne pravidlá, denný režim a rozvrh, rozdelenie úloh na menšie kroky, vizuálne pomôcky (zoznamy, obrázky, časovače). Namiesto všeobecných pokynov dávajte konkrétne inštrukcie.
7. Krátke úlohy a časté prestávky: Dlhé sedenie a monotónne činnosti sú pre dieťa s ADHD veľmi náročné. Odporúčania: kratšie pracovné bloky, pohybové prestávky, striedanie aktivít, možnosť manipulovať s antistresovou pomôckou. Pohyb pomáha mozgu lepšie sa sústrediť - nie je to rozptyľovanie, ale podpora pozornosti.
8. Pozitívna motivácia funguje lepšie než tresty: Deti s ADHD potrebujú okamžitú spätnú väzbu. Uprednostňujte: pochvalu za snahu, nie len za výsledok, konkrétne ocenenie („Páčilo sa mi, že si začal hneď“), systém odmien (nálepky, body, extra čas na obľúbenú činnosť). Tresty bez vysvetlenia často vedú len k frustrácii a zníženému sebavedomiu.
9. Emócie pod kontrolou - s pomocou dospelých: Deti s ADHD majú často problém s reguláciou emócií. Výbuchy hnevu, plač alebo vzdor môžu byť prejavom preťaženia. Pomáha: pokojná reakcia dospelého, pomenovanie emócií („Vidím, že si nahnevaný“), učenie stratégií upokojenia (hlboké dýchanie, krátka prestávka). Dieťa sa učí zvládať emócie pozorovaním dospelých.
10. Spolupráca rodičov a učiteľov: Najlepšie výsledky dosahujú deti vtedy, keď rodičia a učitelia spolupracujú. Dôležité je: zdieľať informácie o tom, čo funguje, používať podobné pravidlá doma aj v škole, otvorene komunikovať bez obviňovania. Jednotný prístup dieťaťu poskytuje pocit istoty.
11. Podpora silných stránok dieťaťa: Deti s ADHD sú často kreatívne, energické, spontánne, plné nápadov. Ak majú možnosť rozvíjať svoje silné stránky, rastie ich sebavedomie aj motivácia spolupracovať.

Výchova dieťaťa s ADHD si vyžaduje trpezlivosť a porozumenie. Každý malý pokrok je dôležitý a ocenenie úspechov, aj tých najmenších, môže posilniť sebavedomie vášho dieťaťa.

ADHD je anglická skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Má tri hlavné skupiny príznakov: nepozornosť, hyperaktivita, impulzivita. Nie je spôsobené nedostatkom disciplíny, slabou vôľou alebo nízkym intelektom. V skutočnosti ide o neurobiologickú poruchu, ktorú vyvoláva nerovnováha určitých chemických látok v mozgu.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí). Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.

Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Dajte mu, pokiaľ je to možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný. Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.

Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu. Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť. Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.

Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.

V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Deti s ADHD, ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.

Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Veľa detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom.

Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.

Dôležité je, aby rodičia postupovali vo výchove jednotne, bok po boku, spoločne „ťahali za jeden povraz“. Aj rodičia dieťaťa s ADHD potrebujú našu podporu - často väčšiu, ako dieťa samotné.

Prechod na zdravé návyky a ich udržiavanie pomôže vášmu dieťaťu držať krok so školskými povinnosťami, plniť si povinnosti v rodine a pozitívne to ovplyvní aj celkové jeho zdravie. Napríklad, ak sa vaše dieťa v lete cez prázdniny venovalo dlhé hodiny hraniu sa na počítači až do neskorých nočných hodín, musíte začať odznovu vytvárať u neho takú rutinu, aby malo dostatok spánku a tiež síl na plnenie povinností. Jednoducho musí pochopiť, že je nutné hrať sa oveľa kratší čas. Samozrejme, nebude sa mu to páčiť, bude protestovať, odporovať. Netrestajte ho, ale vytrvajte vo svojej dôslednosti. Napokon si zvykne na nový denný režim.

Deti s ADHD majú sklon byť vnímavé k pocitom ostatných a ľahko vycítia rodičovské sklamanie. Ak sú si vedomé toho, ako hlboko rodičov sklamali, prejavia svoju frustráciu ešte nevhodnejším správaním. Medzi tým, ako sa dieťa prejavuje a tým, čo od neho rodičia očakávajú je veľmi silná väzba.

Impulzívne chovanie dieťaťa je faktorom, ktorý drží rodičov vo výnimočnej ostražitosti a neustálom strachu, aby sa mu niečo nestalo. Stojí ich často enormné úsilie ustrážiť dieťa pred nehodami a úrazmi. Klasickým prípadom je bezpečnosť dieťaťa na ulici. U mnohých detí s ADHD sa veľmi dlho rodičia nemôžu spoľahnúť na to, že dieťa napr. bezpečne prejde samo cez cestu či rušnú križovatku, alebo vo väčších mestách sa z nepozornosti nezatúla. Dieťa nevníma nebezpečenstvo, koná impulzívne a správa sa často tak, že hazarduje so svojim zdravím - skáče z veľkej výšky, lezie po nebezpečných miestach, alebo v staršom veku riskuje len preto, aby si získalo kamarátov či bolo niečím zaujímavé.

V prípade straty kontroly nad sebou samým („praskli mi nervy“) rodič môže reagovať aj na drobnejšie a banálnejšie „prečiny“ dieťaťa krikom ale aj hrubým trestaním, či už psychickým alebo fyzickým. Tresty začne používať viac, ako odmeny a tým v podstate negatívne správanie u dieťaťa iba posilňuje a roztáča špirálu a bludný kruh ADHD.

Fenoménom dnešnej doby a špecifickým prípadom sú rodiny, v ktorých jeden z rodičov pracuje v tzv. dlhodobších pracovných turnusoch a je teda doma obyčajne len cez víkendy. Týmto „víkendovým rodičom“ častejšie býva otec rodiny a výchova tak ostáva na pleciach matky samotnej. Ako výraznejší sa tento fenomén javí tam, kde je v rodine poruchou ADHD postihnutý mužský potomok, ktorý vo všetkých fázach svojho dozrievania potrebuje mužský vzor. Matka veľmi rýchlo - často už v ranom detstve dieťaťa - výchovu sama nezvláda, dostáva sa do fázy únavy a rezignácie, niekedy sa môže dostať syndróm vyhorenia rodiča.

Zásadný vplyv na správanie dieťaťa má tiež spôsob rodičovskej výchovy - výchovný štýl. U rodičov detí s ADHD sa pomerne často stáva, že rodičia pod vplyvom pocitu neúspešnosti vo výchove dieťaťa často menia svoje výchovné štýly, skúšajú rôzne možnosti a zabiehajú niekedy do výrazných extrémov. Od použitia príliš benevolentného, zhovievavého, tzv. "demokratického" povoľného alebo až ľahostajného prístupu k dieťaťu, až do príliš striktného, direktívneho, nepripúšťajúceho žiadnu diskusiu. Často svoje reakcie podriaďujú aktuálnej nálade a nie je ojedinelá ani nejednotnosť rodičov v otázkach výchovného štýlu, keď každý z rodičov ide vlastnou „líniou“, presadzuje svoje výchovné postupy a nie je ochotný akceptovať výchovné postupy partnera (otec zakáže, matka dovolí alebo naopak).

U rodičov ale aj u ostatných členov rodiny sa môže dlhodobá chronická únava prejavovať celkovým zvýšeným napätím v rodine. Vážne psychické vyčerpanie rodičov alebo iných členov rodiny môže prejsť až do fyzickej vyčerpanosti organizmu s následnými poruchami spánku či nespavosťou rodičov, neurózami, depresiou, zlyhaním psychiky alebo stratou kontroly nad sebou samým. Rodičia v takomto prípade môžu sami siahnuť po liekoch, alkohole alebo iných podporných látkach. Takýto vážny stav vyčerpania môže viesť k rezignácii, emočnému „stiahnutiu sa do seba“, k pocitom viny a osobného zlyhania vo výchove dieťaťa (som zlá matka, zlý otec...).

Aj tí najtrpezlivejší rodičia sú po rokoch napätia unavení a aj zničení z neustálych sťažností na správanie dieťaťa, dôsledkom čoho je vyššia frekvencia partnerských hádok. Tieto pomerne často neostávajú len v rovine hádky týkajúcej sa aktuálneho správania dieťaťa, ale prerastajú do vzájomného obviňovania sa a nesúladu v názoroch na možné spôsoby výchovy dieťaťa. Štatistiky ukazujú, že v rodinách s hyperaktívnymi deťmi dochádza k manželským hádkam a rozchodom trikrát častejšie, ako v ostatných rodinách.

Zapamätajme si, že predpokladom úspešnej výchovy dieťaťa s ADHD sú harmonické vzťahy v rodine. Obaja rodičia majú vo výchove svojho dieťaťa nenahraditeľnú úlohu, dieťa ich intenzívne potrebuje oboch. Rodičia musia postupovať vo výchove jednotne, bok po boku spoločne „ťahať za jeden povraz“.

Áno, často sa stáva, že si rodičia nechcú pripustiť, že ich dieťa má problém, ale skúsila by som to mužovi vysvetliť spôsobom, že tým, že ten problém budete ignorovať, mu nepomôžete viesť neskôr funkčný život, práve naopak - u brata to rodičia nezvládli a ako dopadol. Dieťa s ADHD veľmi často zažíva v škole neúspech, nie preto, že by neovládalo tie veci, ale nedokáže udržať pozornosť, potom je z toho frustrované, že mu tie veci nejdú, nechce sa učiť, už sa to s ním neskôr ťahá.

Môj je prvák, majú asistentku v triede a neskutočne empatickú a trpezlivú triednu učiteľku, ktorá chápe, o čom tá diagnóza je a uplatňuje mu tie úľavy, čo mu odporučili v CPP. Ale toto bohužiaľ v našom školstve nie je pravidlo, je aj veľa učiteľov, ktorí tie odporúčania z CPP ignorujú, alebo poľavia len veľmi malú časť, že veď dieťa zvláda (aj keď nezvláda) a očakávajú od nich, že sa budú správať rovnako ako ostatné deti. Ja si neviem predstaviť, že by som tú diagnózu pri zápise zamlčala a teraz by bol syn v triede s ďalšími 20 bežnými deťmi bez asistenta, riadne by sme sa vytrápili ten prvý rok a potom by si učiteľka aj tak vydupala, nech požiadame o asistenta.

Čo sa týka výchovy, tak pevný režim, v zmysle rutiny, že každý deň rovnaký sled vecí, čo sa robí po zobudení, pred spaním, v rovnaký čas večer do postele, aspoň hodinu pred spaním bez obrazovky, namiesto toho mu ešte chvíľu niečo čítať. Eliminovať čas pred obrazovkou a keď tak nech pozerá niečo zmysluplné, nie bludy na YouTube. Pomáha im, keď vedia, čo sa bude kedy diať, nemusí sa potom tým ten mozog preťažovať, keď majú usporiadaný deň. Dodržiavať pravidlá, nevyhrážať sa trestom, ktorý nemôžete splniť. Ak má problém si zapamätať veci, tak si ich vizualizovať napr.

Výchova dieťaťa s ADHD môže predstavovať výzvu, no s vhodnými prístupmi a stratégiami je možné zabezpečiť, aby sa dieťa cítilo bezpečne a podporovane. V tomto článku sme sa zamerali na základné znaky ADHD a ponúkli sme praktické tipy, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť potrebám vášho dieťaťa. Naučili ste sa, ako efektívne komunikovať, ako organizovať každodenné činnosti a ako povzbudzovať pozitívne správanie, čo vám pomôže v každodenných situáciách. Tieto rady prispievajú k lepšiemu porozumeniu a spokojnejšiemu rodinnému životu.

Deti s ADHD nepotrebujú viac kriku. Potrebujú viac pochopenia a jasné vedenie.

tags: #ako #vychovavat #dieta #s #adhd