Ako zvládnuť uplakané dieťa: Praktické rady pre rodičov

Pozná to každý rodič. Niekedy stačí pár sekúnd, aby sa roztomilé dieťa zmenilo na nepoznanie. Zrazu sa rozčuľuje, kričí, plače...

K takejto rýchlej premene často stačí to, že je dieťa nevyspaté, unavené alebo sa mu nepodarí presadiť svoju vôľu. Psychológovia a špeciálni pedagógovia tvrdia, že hnev je prirodzená emócia, ktorá je potrebná pre zdravý duševný vývoj dieťaťa. Pomocou hnevu dieťa odovzdáva rodičom určité informácie. Napríklad aj to, že je unavené, nespokojné, hladné, vystresované, vystrašené, nedocenené, odstrkované alebo sa cíti neisto. Záleží len od rodičov, ako dokážu príčiny nespokojnosti odhaliť a vyriešiť.

Existuje niekoľko spôsobov, ako dieťa čo najjednoduchšie upokojiť. Neplánujte deťom všetok čas. Nechajte deťom dostatok voľného priestoru, nesnažte sa im plánovať každú minútu dňa. V súčasnosti prevláda trend prihlasovať deti na množstvo krúžkov už takmer od narodenia. Takto dieťa nemá šancu robiť to, čo mu len tak nepadne, po čom túži. Nechajte v priebehu dňa dieťaťu čas len pre seba, nech robí to, na čo má chuť. Väčšinou sa začne s niečím hrať alebo si začne prezerať knihy a ponorí sa do úplne iného sveta. A to je presne ten stav, ktorý dospelí ľudia hľadajú počas relaxácie alebo meditácie. Deti to vedia robiť prirodzene, len často na to nemajú priestor. Tento voľný priestor na vlastné aktivity privádza deti k originálnym myšlienkam a činom. Umožňuje im v tichu objavovať svoje skutočné záujmy. Ak sú deti pohltené naplánovanými aktivitami či sledovaním televízie, nikdy nezačujú volanie svojho srdca.

Keď sa pripravujete s dieťaťom na dôležité stretnutie alebo dôležitú rodinnú udalosť, dôkladne si všetko premyslite už vopred. Zabalte si do tašky rôzne hračky, knižky, omaľovánky, farbičky, skladačky a tiež obľúbené jedlo. Keď zistíte, že sa dieťa začína nudiť a hrozí, že začne vyvádzať, vyberte z tašky niektorú z obľúbených vecí. Nevyberajte všetko naraz. Postupne mu hračky alebo jedlo dávkujte. Niekto by povedal, že je to forma úplatkov.

Príroda je najlepšie ihrisko, kreatívna dielňa a miesto na dokonalú relaxáciu. Ak si s deťmi pobyt v prírode alebo v parku budete užívať, postupne to deti budú vnímať ako veľmi zaujímavú aktivitu. Deti milujú prechádzky lesom, skákanie pomedzi kríky, zbieranie húb, gaštanov, spadnutého lístia alebo hľadanie najväčšieho mraveniska. Na čerstvom vzduchu sa deti prirodzene upokoja, prídu na iné myšlienky, ich mozog si odpočíva a pohybom sa príjemne unavia. Je dobré zaradiť do denného režimu takúto prechádzku aspoň dvakrát do týždňa. Bude to prospešné pre vás i pre deti. Je potrebné si uvedomiť, že nedostatočný kontakt s prírodou môže deťom spôsobiť aj väčšie problémy. Odborníci pre deti, ktoré minimálne chodia do prírody, stanovili diagnózu NDD (Nature Deficit Disorder), ktorú nazývajú tiež Poškodenie spôsobené nedostatkom prírody. Aj v dôsledku minimálneho kontaktu s prírodou u detí čoraz častejšie dochádza k poruchám pozornosti, k zníženej koncentrácii, k nižšiemu sebavedomiu, k zhoršenej disciplíne, k agresivite či k prehnanej úzkosti prameniacej z nízkej odolnosti.

Keď je dieťa unavené, reaguje väčšinou podráždene, správa sa ináč ako obvykle. Možno je aj protivné a odmietavé. Každý človek má individuálnu potrebu spánku a túto skutočnosť je potrebné rešpektovať aj u potomkov. Niektoré dieťa ráno vstane a funguje bez problémov celý deň, iné si rado popoludní pospí.

Pravidelná relaxácia prispieva k celkovej pohode. Relaxovať môžete začať aj s maličkými deťmi. Nemusíte čakať, kým začnú chodiť do školy. Dôležité je pokojné prostredie a pravidelnosť. V ideálnom prípade by ste mali so svojím dieťaťom relaxovať aspoň 20 minút denne. Tú istú relaxačnú hru opakujte niekoľko dní po sebe, aby si dieťa na ňu zvyklo. Ak ste sa doteraz relaxačné hry s deťmi nehrali, môžete s nimi začať práve teraz, keď tu máme Vianoce, ktoré sú ideálnym časom aj práve na také hry, ktoré prinášajú pokoj, radosť a vzájomnú spolupatričnosť. U detí je možno vidieť výsledky pravidelnej relaxácie v celkovom uvoľnení, odbúraní dôsledkov stresu, lepšej koncentrácii pozornosti a kvalitnejšej vnímavosti.

Máte pocit, že je vaše dieťa nepokojné a nesústredené? Nevydrží pri jednej hračke a knižku si prezerá len pár sekúnd? Musíte sa mu viac venovať. Možno len nevie, ako sa má vlastne hrať alebo si nevie vybrať z množstva hračiek. Choďte s dieťaťom do jeho izbičky a pomôžte mu sústrediť jeho pozornosť na niečo konkrétne - vybrať nejakú hračku, porozprávajte sa s ním, s čím by sa chcelo hrať. Môžete začať stavať kocky, maľovať vodovými farbami, pretekať s autíčkami alebo môžete robiť niečo iné. Ak dieťa z činností niečo zaujme a začne sa hrať, môžete po chvíľke pokojne odísť na pár minút z izby.

Vychovávať „náročné dieťa“ jednoznačne znamená vychovávať aj samého seba. Mama odpadáva od únavy, spolu s oteckom bývajú vyčerpaní, preťažení, cítia sa byť dieťaťom ovládaní. Ponúkame vám pár dobrých tipov, ako zvládnuť výchovu náročného dieťaťa.

1. Dieťa sa ako „náročné“ narodí, nestáva sa ním v priebehu rodičovskej starostlivosti a výchovy. Sebaobviňovanie z pochybenia v tomto prípade nie je opodstatnené. Keď zbadáme mamičky v dobrej nálade pri káve a zákusku, pričom sa ich spokojné ratolesti hrajú v detskom kútiku cukrárne, asi je prirodzené, že nás zamrzí skutočnosť, že si niečo podobné so svojím dieťaťom nevieme ani predstaviť. Máme náročné dieťa a to sa správa inak. Sami v sebe by sme však nemali pripustiť, aby „zamrzenie“ prerástlo do konfrontácie s výchovou iných rodičov. Bol by to „nerovný“ boj. Áno, výchova je u všetkých detí rovnako podstatná, ale pri „náročných deťoch“ je postavená predovšetkým na ich špecifických vlastnostiach a črtách osobnosti, od ktorých sa samotný prístup k nim odvíja.

Ak sa vám nedarí utíšiť plačúce dieťa, možno ste len nevyskúšali všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú. Deti majú často na plač dôvod. Ak sa ho rodičom podarí odhaliť (mokrá plienka, vnútorné napätie, veľa podnetov, málo podnetov a podobne), majú vyhraté. Často však dieťa plače akoby bezdôvodne a neprestáva ani po tom, čo odstránite všetky predpokladané dôvody slzičiek. Pretože deti jednoducho plačú. Je to ich spôsob úľavy alebo komunikácie, pretože veľa iných možností na vyjadrenie sa nemajú. A potom je dobré vedieť, ako ich utíšiť.

Metódy na upokojenie dieťaťa:

• Prsník: Najúčinnejšia a takmer zázračná metóda, ako dieťa utíšiť. Uspokojíte tak jeho potrebu jedla, satia i telesnej blízkosti. Maličké dieťa sať potrebuje, okrem prsníka im na to môže dobre poslúžiť aj prst (jeho či váš) alebo vreckovka.
• Nosenie v šatke alebo nosiči: S trochou šikovnosti sa s dieťaťom v šatke či nosiči naučíte aj variť či vysávať. Odmenou vám bude pokojnejšie dieťa. Nosené deti menej plačú, pretože cítia teplo blízkeho človeka, jeho vôňu a sú v pevnom, ohraničenom priestore, ktorý im vyhovuje, pretože aj v maternici mali len obmedzený priestor.
• Pohyb: Jemné húpanie je dieťaťu veľmi príjemné. Vezmite ho preto do náruče vždy, keď cítite, že má tú potrebu, nenechávajte dieťa vyplakať. Možno síce plakať prestane, ale to len z vyčerpania. Niekedy však vzatie na ruky na utíšenie nestačí a je treba s bábätkom chodiť alebo tancovať - a to často naozaj dlho, i hodiny. Veľmi účinné proti plaču býva aj jemné tľapkanie na zadočku či chrbátiku. Nemusíte sa báť, že „si na to zvykne“ a „bude s vami manipulovať“. Nič také malé dieťa nedokáže. Ako všetko v jeho živote, aj toto je len etapa, ktorá pominie, vydržte to a buďte radi za to, čo máte.
• Kolíska: Kolísky patria minulosti a je to škoda. „Naši predkovia pochopili, že pravidelný mierny pohyb bábätko upokojuje,“ vraví psychologička a psychoterapeutka Anne Bacus. Našťastie sa však kolíska na trhu určite kúpiť dá. Alternatívou sú napríklad košíky, ktoré sa zavesia na strop. V čase núdze poslúži aj hlboký kočiarik, ktorým sa tiež dá pohupovať.
• Riekanky a pesničky: Ku kolíske či pohupovaniu patria pesničky a riekanky, ideálne pomalších rytmov, ktoré dieťa upokojujú. Skvelé je, ak sa naučíte pár „kúskov“, ktoré budete neustále opakovať. Známe slová a tóny prispejú k upokojeniu bábätka.
• Perinka: Niektoré deti perinku odmietajú a plačú ešte viac, keď ich do nej položíte, pretože potrebujú voľný pohyb. Iným však môže prospieť. „Zavinuté bábätko sa cíti dobre aspoň z troch dôvodov: je chránené pred vlastnými reflexnými pohybmi, kvôli ktorým sa často budí a plače, ďalej je v teple a jeho telo je chránené podobne ako v maternici,“ vysvetľuje Anne Bacus. Bábätko však nesmie byť v perinke príliš natesno ani nevoľno a neodporúča sa používať ju dlhšie ako prvých šesť týždňov.
• Telesný kontakt: „Pokožka bábätiek je veľmi citlivá a dotyk má významný podiel na ich upokojení. Citlivá koža nie je len tá, ktorá sa ľahko podráždi pri kontakte s plienkami alebo slnečnými lúčmi, ale aj tá, ktorá veľmi intenzívne reaguje na to, čo sa jej dotýka,“ uvádza odborníčka. Ak si nahé dieťa priložíte na svoju pokožku a budete ho hladkať, môžete ho až zázračne utíšiť a na plač si už ani nespomenie.
• Masáže: Vylepšenie predchádzajúcej rady. Nahé dieťatko jemne masírujte a to nielen v ľahu, ale môžete ho pritom držať i na rukách. K masáži použite napríklad jemný mandľový olej. Avšak pozor, niektoré deti sú veľmi citlivé na chlad a bránia sa tomu byť nahé.
• Teplá voda: Čo urobí veľa z nás, keď sa chce zbaviť napätia a relaxovať? Správne, naloží sa do teplej vane. Deti nie sú výnimka. Voda by mala mať teplotu cca 37 stupňov Celzia. „Môžete tiež vyskúšať sprchovanie s dieťaťom v náruči. Kontakt s vašou kožou, teplou vodou a pravidelný zvuk padajúcej vody môžu priniesť dobrý výsledok,“ myslí si Anne Bacus. Nahriaty ručník alebo nahrievacia fľaša priložené na bruško môžu pomôcť, ak dieťa plače kvôli bolesti tejto časti tela.
• Krabica: Dieťa bolo v maternici v uzavretom priestore, ktorý potrebuje aj po narodení. Ak ho nemá, môže ho to stresovať, tvrdí Anne Bacus. Navrhuje preto pre lepší spánok a menej plaču položiť bábätko do väčšej krabice vyloženej dekou, a to tak, aby sa hlavou dotýkalo hornej časti krabice: „Táto malá improvizovaná postieľka mu zaistí pohodlie a bezpečie a bude sa mu v nej možno lepšie spať ako vo veľkej.“
• Relaxačná hudba: To, čo upokojí nás, by mohlo aj dieťa. Na internete sa dá nájsť veľké množstvo rôznych relaxačných nahrávok od zvuku veľrýb cez šumenie listov až po jarnú búrku. Skúste ich bábätku pustiť a uvidíte, čo sa stane. Snáď najvýraznejšie na dieťa pôsobia zvuky vody.
• Biely šum: Veľmi upokojujúce sú pre dieťa zvuky takzvaného bieleho šumu, teda tie, ktoré vydáva práčka, sušička, fén či vysávač. Tento spôsob tíšenia, ale aj uspávania si obľúbilo veľa mamičiek a vo svojej slávnej knihe Najšťastnejšie bábätko v okolí ho ako stopercentne fungujúci odporúča aj svetoznámy pediater Harvey Karp. Vysvetľuje, že dieťa je z prenatálneho života zvyknuté, že ho neustále obklopujú zvuky a keď má zaspať v tichom prostredí, celkom prirodzene sa mu to nedarí, znervózňuje ho to, plače a k spánku je potom ďaleko. Biely šum sa dá pustiť aj na internete. Opatrne však s ním, nepúšťajte ho pričasto, dôležité tiež je, aby šum neznel hneď pri ušiach bábätka a nebol prihlučný.
• Nerobte nič: Niekedy je prekvapujúco účinné, ak nerobíte nič a len pri plačúcom dieťati ste. Deti jednoducho plačú a príčin môže byť veľa. Jedno je však isté: raz toto obdobie prestane a rodičom ešte možno aj bude ľúto, že ich dieťa tak rýchlo vyrástlo. Užívajte si preto každý deň s bábätkom, je to vzácny čas, ktorý ubehne rýchlejšie, ako si budete priať. A plač k tomu jednoducho patrí.

Rodičia sa dnes vo výchove snažia nič nezanedbať a dieťa všemožne rozvíjajú, dôsledkom však môže byť nadmerné množstvo rôznych podnetov, ktoré sa na maličké valia od rána do večera. Netreba zabúdať, že dieťa ešte nemá vyspelú nervovú sústavu a ľahko sa začne cítiť podráždené a od toho je len krôčik k plaču. Množstvo podnetov preto obmedzujte na únosnú mieru a doprajte potomkovi aj dostatok pokoja.

Dieťa je v prvom období svojho života veľmi naviazané na svojich najbližších. Emócie, ktoré cítia, sa naň prenášajú. Ak teda cítite často napätie a stres, odrazom vášho psychického rozpoloženia môže byť plač dieťaťa. Snažte sa preto byť čo najpokojnejším.

Obdobie vzdoru a ako ho zvládnuť

Detstvo je obdobím intenzívneho rastu a vývoja, a s ním prichádzajú aj výzvy, ako je detský vzdor. Obdobie vzdoru sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa a je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie.

Prejavy detského vzdoru

Prejavy detského vzdoru môžu byť rôzne. K základným prejavom patrí typické detské "Nie!". Dieťa si to svoje "Nie!" doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich.

Ako správne postupovať pri výbuchoch zlosti?

V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava. Preto je vždy dobré pozrieť sa na správanie dieťaťa akoby z diaľky, z nadhľadu, a odsledovať, čo udržiava vzdor. Niekedy pomôže aj to, keď rodič jednoducho vie, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, že je to typické obdobie pre jeho vek a treba to len vydržať.

Keď sa dieťa správa neprimerane na ihrisku, napríklad hádže do druhých detí piesok, treba mu dôrazne povedať, že to robiť nesmie a keď sa to bude opakovať, ideme domov. A v prípade, že dieťa napriek upozorneniu rodiča neprestane, naozaj treba zbaliť všetky formičky a napriek protestom dieťaťa z ihriska odísť. Samozrejme, najväčší problém je, keď sa výbuch zlosti objaví na verejnosti. Rodičia sa potom neraz snažia dieťaťu vyhovieť, len aby sa už nehádzalo o zem, lebo všetci ľudia sa pozerajú… Lenže práve toto je chyba. Dieťa veľmi rýchlo zistí, čo kde funguje. A keď si v obchode veľkým krikom, alebo hodením sa o zem vydupe čokoládku, tak to bude používať veľmi často. Našťastie, väčšina rodičov sa naučí ako zareagovať a vie, že v takomto prípade treba dieťa jednoducho vziať a čo najrýchlejšie odísť z obchodu.

Dôležité zásady pri zvládaní vzdoru:

• Neupevňujte negatívne správanie dieťaťa.
• Buďte dôslední.
• Zachovajte chladnú hlavu.
• Konajte rýchlo a odstráňte zdroj vzdoru.
• Niektoré druhy nevhodného správania je najlepšie ignorovať.
• Potrestajte ho. Nie však bitím.
• Počkajte, kým záchvat zlosti prejde.
• Odpútajte pozornosť, ale neustúpte.
• Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné.
• Vysvetľujte do nemoty!
• Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste.
• Netrestajte dieťa, hlavne nie fyzicky.
• Uplatňujte logický dôsledok.
• V afekte môžete dieťaťu spôsobiť malý šok, napríklad mu fúknite do tváre.
• Ak chce v noci spávať s vami, dovoľte mu to.
• Nehovorte mu, že je zlé, nevychované.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5. roku.

Prevencia problémov so vzdorom

Ak sa vám dieťa ešte len narodilo, no už teraz máte obavy z obdobia vzdoru, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe (najčastejšie je to matka), ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia. V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.

Rozmaznané dieťa: Ako predísť rozmaznanosti?

Rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie. Doprajú im veci, ktoré nepotrebujú, chránia pred náročnými výzvami a uľahčujú im existenciu. Čo znamená, že ich nepripravia na skutočný život, ale naopak rozmaznajú.

Rozmaznané deti očakávajú, že všetko sa musí podriadiť ich potrebám, prianiam, pocitom, a všetci ostatní sú druhoradí. Deti sú produktom rodičov, odrážajú všetko, čo do nich vkladáme - naše slová, činy, správanie voči nim. Rozmaznanosť je tiež naučený rys. Deti sú veľmi chytré a pokiaľ vidia vo výchove dieru, využijú ju vo svoj prospech.

Znaky rozmaznaného dieťaťa:

• Má záchvaty hnevu, keď nedostane to, čo chce.
• Nedokáže sa vysporiadať s domácimi prácami.
• Žiada, aby ste mu venovali všetok voľný čas.
• Často sa sťažuje, že sa nudí.
• Nevychádza s rovesníkmi.
• Neznáša súťaženie.
• Má nízku sebadôveru.
• Hovorí s vami ako s kamarátom.
• Vyžaduje špeciálne zaobchádzanie.
• Vždy si pýta viac.

Ako odučiť dieťa od rozmaznanosti?

Rozmaznanosť je naučená, dá sa teda odučiť. Pokiaľ musíte vášmu dieťaťu ponúknuť úplatok, aby urobilo čo má urobiť, niečo je veľmi zlé. Nechajte ich plakať a hnevať sa, ale neustupujte. Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny. Nenechajte dieťa vyhrať. Hranice a limity stanovte s empatiou a porozumením. Pamätajte si, že deti akceptujú limity lepšie ak cítia láskyplné spojenie s rodičom. Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte - a to najmä nemateriálne. Učte deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých. Keď je všetko v živote dieťaťa moje moje moje, nasmerujte jeho pozornosť na naše. Nepodriaďujte všetko dieťaťu. Pamätajte si, dieťa lepšie reaguje na podporu, nie trest.

tags: #ako #zvladnut #upistane #dieta