September je spojený s návratom detí do škôl. Rodičia stoja pred výzvou, ako motivovať deti, aby sa učili. Medzi overené spôsoby patria rôzne formy zábavného a spoločného vzdelávania, napríklad prostredníctvom hrania spoločenských hier. Uviedla to psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková. Zároveň odporúča, aby sa rodičia vyhli príkazom.
Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia môžu podľa psychologičky dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré spraví, vystavia doma. "Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci," vysvetlila Smiková.
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. "Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút, alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad," povedala psychologička.
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. "V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu," doplnila odborníčka na spoločenské hry Štěpánka Zoubková.
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. "Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie," upozornila psychologička. Problémová je aj závislosť od rodičov. "A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne," dodala. Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno, jeho práca je nedbalá a nepremyslená. Ak dostane horšiu známku, býva mu to jedno. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. "Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí," objasnila problematiku Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. "Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť," priblížila. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. "Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať, alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Deti si len ťažko spájajú to, čo sa učia, s tým, čo budú potrebovať v dospelosti. Učte ho a nechajte ho učiť vás. Zapájajte dieťa do rôznych aktivít ako varenie, starostlivosť o záhradu, domáce opravy a nechajte ho objavovať a rozvíjať jeho talenty. Dovoľte mu, aby na oplátku naučilo niečo vás.
Naplánujte výlety za vzdelávaním (neformálnym). Či už jednorazový výlet do múzea alebo niekoľkodňový road trip po zaujímavých miestach. Nechajte deti, aby vám výlet pomohli zorganizovať - nájsť cestu na mape, vybrať hotel, zistiť otváracie hodiny pamiatok a zostaviť celkový plán.
Väčšina dobrých študentov sa dobrými študentami nenarodilo, ale stalo. Síce sa niektoré deti narodia so silnejšou preddispozíciou učiť sa, no každý študent, ktorý má základné schopnosti a dostáva správnu motiváciu, sa môže stať dobrým žiakom. Deti, ktoré rozvíjajú lásku k čítaniu, rozvíjajú aj lásku k učeniu. Čítanie nielenže pomáha deťom rozvíjať oveľa bohatšiu slovnú zásobu, ale pomáha ich mozgu naučiť sa spracovávať koncepty a formálnu komunikáciu. Zručnosti získané čítaním značne pomáhajú na hodinách gramatiky a slovenčiny, no nie len to.
Keď sa dieťa cíti byť ovládané, pokiaľ ide o jeho vzdelávanie, často sa od učenia stiahne. Je dôležité viesť deti procesom učenia, ale rovnako dôležité je umožniť deťom mať kontrolu nad svojimi vlastnými skúsenosťami s učením. Napríklad pri zadávaní projektu písania umožnite deťom vybrať si tému, o ktorej budú písať. Vytvorte otvorenú atmosféru, v ktorej sa dieťa cíti pohodlne a vyjadruje svoje sympatie, nesympatie alebo starosti ohľadom jeho učenia. Keď zdieľa svoj názor, uistite sa, že ste potvrdili svoje pocity - aj keď nesúhlasíte. Keď majú deti pocit, že na ich názore nezáleží, pravdepodobne sa odpútajú od procesu učenia.
Keď učenie zapája deti do oblastí a predmetov záujmu, učenie je zábavné a deti sa učia s nadšením. Ak chcete svojmu dieťaťu skutočne pomôcť stať sa dobrým žiakom, povzbudzujte ho v skúmaní tém a predmetov, ktoré ho fascinujú.
Využívanie hier ako vzdelávacieho nástroja poskytuje nielen príležitosti na hlbšie učenie sa a rozvoj schopností a zručností dieťaťa, ale tiež motivuje deti k tomu, aby sa chceli učiť. Keď sa dieťa aktívne zapája do hry, jeho myseľ zažíva potešenie z učenia sa novým spôsobom. Učenie sa pomocou hier je tiež účinnou motiváciou pre tímové učenie. Tímové učenie skvele podporí edukatívna hra Pošli správu, ktorá pomáha rozvíjať jazykové schopnosti zábavným spôsobom. Hranie hier má aj konkurenčný aspekt. Študenti sa pokúšajú súťažiť alebo vyhrať v mene seba alebo svojho tímu napr.
Toto je mozog vášho dieťaťa vo videohrách | WSJ
Ak vaše dieťa alebo študent vidí, že ste úprimne nadšení z učenia, pravdepodobne tiež podľahne tomuto nadšeniu. Či už je to história, veda, čítanie, písanie alebo dokonca matematika, pomôžte mu pochopiť, že učenie je cestou vzrušujúcich nových objavov. Využite každú príležitosť objaviť s ním nové informácie. Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa pýtali, ako obstál v teste z matematiky, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám porozprávalo, čo sa dnes z matematiky naučilo. Organizovať si papiere, knihy a úlohy takisto pomôže vášmu dieťaťu cítiť sa motivovane učiť sa. Deorganizácia totižto môže viesť k pocitu preťaženia.
Zamerať sa na silné stránky vášho dieťaťa je formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať pokračovať ďalej v učení. Naopak, zameranie sa na slabé stránky vášho dieťaťa neznamená nič iné, ako odrádzanie, strach a nedostatok chuti učiť sa.
Nie všetky deti majú rovnaký záujem o učenie a plnenie povinností do školy. Ako deti rastú postupne získavajú zodpovednosť za svoje domáce úlohy a plnenie svojich povinností. Zatiaľ, čo niektorí žiaci majú vnútornú motiváciu dokončiť svoju prácu načas, iní študenti majú problém vôbec začať. Hoci je dôležité, aby sa rodičia aktívne podieľali na zabezpečení toho, že ich dieťa dokončí domáce úlohy, je tiež dôležité, aby ste svoje dieťa do toho nenútili, pretože medzi nútením a motiváciou je veľký rozdiel. Povzbudzovanie dieťaťa k pozitívnemu hľadaniu motivácie je dôležité pre budovanie návykov, ktoré pretrvajú počas celého života. Ak dieťa budete nútiť, môže mu to znepríjemniť čas na štúdium, čo sťažuje dosiahnutie sebamotivácie. Dôležité je pamätať si, že každý študent, ktorý má správnu motiváciu, sa môže stať dobrým študentom.
Čo teda môžete robiť, ak vaše dieťa nemá motiváciu učiť sa?
1. Veďte dieťa k láske ku knihám a vedomostiam
Niektorí odborníci tvrdia, že čítanie je kľúčom k úspechu v živote. U detí, u ktorých sa objavuje láska k čítaniu, sa prejavuje aj láska k učeniu. Deti, ktoré bojujú s čítaním často bojujú s učením. Čítanie nielen pomáha deťom rozvíjať bohatú slovnú zásobu, ale pomáha ich mozgu naučiť sa spracovávať rôzne koncepty a formálnu komunikáciu. Študenti, ktorí nemajú problém s čítaním, majú lepšiu schopnosť učiť sa s ľahkosťou všetky predmety, vrátane predmetov, ako je matematika či prírodoveda. Pomôžte dieťaťu rozvíjať čitateľské schopnosti a lásku k čítaniu tým, že jeho svet naplníte knihami. Čítajte svojmu dieťaťu často a tiež nechajte svoje dieťa čítať nahlas. Stanovte si rodinný čas čítania, pri ktorom sa každý sústredí na čítanie aspoň 20 minút denne. Buďte deťom príkladom a čítajte si vždy, keď to je možné. Zaplňte svoj domov rôznymi materiálmi na čítanie (knihy, encyklopédie, noviny, časopisy, a podobne). Vytvoríte tak atmosféru čítania, ktorá vášmu dieťaťu ukáže, aké dôležité čítanie je. Kľúčom je, aby bolo čítanie zábavné - nie frustrujúce. Ak sa dieťa rozhodne, že čítanie je nudné alebo frustrujúce, nebude chcieť čítať a jeho schopnosť učiť sa zníži.
2. Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením
Je dôležité sprevádzať deti procesom učenia, ale rovnako dôležité je umožniť deťom mať kontrolu nad svojimi vlastnými skúsenosťami. Či už doma alebo v škole, poskytnite deťom možnosť mať priamy vplyv na ich možnosti učenia sa. Dobrý spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť deťom rôzne možnosti. Napríklad pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite deťom zvoliť si tému, o ktorej budú písať. Odporúča sa tiež umožniť deťom, aby si vybrali svoje vlastné mimoškolské aktivity.
3. Podporujte otvorenú a úprimnú komunikáciu
Podporujte svoje dieťa, aby vyjadrilo svoj názor na to, čo sa deje počas jeho vzdelávania. Vytvorte otvorenú atmosféru, kde sa bude cítiť dobre, keď vyjadrí svoje pocity, čo sa mu páči alebo nepáči a z čoho má obavy. Ak sa podelí o svoj názor, nezabudnite potvrdiť jeho pocity - aj v prípade, že s ním nesúhlasíte.
4. Zamerajte sa na záujmy svojho dieťaťa
Keď sa deti učia o oblastiach a predmetoch svojho záujmu, učenie sa stáva zábavou a deti sa učeniu rady venujú. Ak chcete skutočne pomôcť svojmu dieťaťu povzbuďte ho, aby preskúmalo témy a predmety, ktoré ho fascinujú. Ak má rado dinosaury, pomôžte mu nájsť pútavé a zaujímavé knihy a príbehy o dinosauroch. Potom ho vyzvite, aby identifikovalo svojich päť obľúbených dinosaurov a vysvetlilo prečo si ich vybralo. Nielen, že sa dozviete veľa nového, ale vaše dieťa sa tak učí formulovať svoj názor a prezentovať svoje nadobudnuté znalosti.
5. Predstavte a podporte rôzne typy učebných štýlov
Každé dieťa má určité preferencie a štýl, ktoré sa najlepšie hodia k jeho spôsobu učenia. Existuje sedem základných štýlov učenia: vizuálny, sluchový, slovný, fyzický, logický (matematický), sociálny a solitérny. Napríklad deti, ktoré sa učia vizuálne sa najlepšie učia podľa toho, ako veci fungujú. Naopak, deti, ktoré sa učia sluchovo sa učia najlepšie počúvaním a vysvetľovaním. Pri malých deťoch je užitočné využívať rôzne typy učebných štýlov. Neexistuje nevyhnutne jeden správny alebo nesprávny štýl učenia alebo kombinácia štýlov učenia.
6. Podeľte sa o svoje nadšenie pre učenie
Ak vaše dieťa vidí, že ste úprimne nadšení z učenia nových vecí, pravdepodobne sa z neho tiež stane nadšenec. Či už je to história, veda, čítanie, písanie alebo dokonca matematika, pomôžte mu vidieť, že učenie je cestou vzrušujúcich nových objavov.
7. Urobte si z učenia zábavu učením na základe hier
Hra založená na učení nie je nový koncept. Učenie pomocou hier môže byť prospešné z mnohých dôvodov. Používanie hier ako vzdelávacieho nástroja poskytuje nielen príležitosť na hlbšie učenie a rozvoj kognitívnych schopností, ale tiež pomáha motivovať deti, aby sa naozaj túžili naučiť niečo nové. Keď je dieťa aktívne zapojené do hry, jeho myseľ zažíva potešenie z učenia sa novým spôsobom.
8. Zamerajte sa na to, čo sa učí, nie na svoj výkon
Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa opýtali, ako dopadlo počas matematického testu, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám vysvetlilo to, čo sa dnes naučilo z matematiky. Zamerajte sa na to, čo sa vaše dieťa učí, na rozdiel od toho, ako sa mu darí. Aj keď je výkon dôležitý, venujte pozornosť jeho skúsenosti s učením.
9. Oslavujte dosiahnuté výsledky
Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa.
10. Zamerajte sa na silné stránky
Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu.
11. Urobte z každého dňa príležitosť naučiť sa niečo nové
Kedykoľvek je to možné, povzbuďte svoje dieťa, aby objavovalo svet okolo seba, kládlo otázky a nadväzovalo kontakty. Pomôžte mu kategorizovať, klasifikovať to, čo vidí a prežíva a tiež kriticky myslieť.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. "Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký," vysvetľuje psychologička Eva Smiková. "Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou. Musíte sa vyhnúť zmätku."
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. "Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie," upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. "A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne." Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Podľa Štěpánky Zoubkovej, "práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry." Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. "Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí," objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. "Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť." Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. "Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Motivácia je aktuálny stav, ktorý pozostáva z emocionálnych a kognitívnych (poznávacích) procesov, ktoré podnecujú a riadia správanie (dávajú mu smer). K tomuto stavu patria aj vôľové procesy, predsavzatia a rozhodnutia, ktoré sú osobou uvedomované. Najbežnejšie motívy, prečo sa žiaci chcú učiť a ku ktorým ich môžu rodičia viesť sú: „Veci, ktoré sa učím, sa mi hodia.“ Niektorí žiaci chcú vedieť plávať ako ich kamaráti, dohovoriť sa po francúzsky alebo si sami opraviť bicykel. Ďalším motívom je „Vzdelanie, ktoré štúdiom získam, sa mi hodí.“ Iní žiaci budú poznatky potrebovať pre svoje povolanie alebo pre ďalšie štúdium. K motívom patrí aj to, či má dieťa pri učení obvykle dobré výsledky a tento úspech mu zvyšuje sebavedomie. Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Úspechy pri učení zvyšujú sebavedomie, napĺňajú pocitom, že niečo dosiahli. Preto medzi žiakmi niekedy vzniká súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva prinajmenšom rovnako veľký ako o známky vlastné. Deti motivuje k tomu, aby sa dobre učilo aj skutočnosť, že to vyvolá priaznivý ohlas u učiteľa alebo spolužiakov. V tomto prípade hrá opäť úlohu sebavedomie. Aj keď učenie žiaka nebaví, usiluje sa udržať so zvyškom triedy, aby bol priaznivo prijímaný učiteľom, svojimi spolužiakmi a rodičmi. Niektorí žiaci sa však, naopak, môžu tešiť vážnosti v kolektíve preto, že učenie a hodnoty s ním spojené odmietajú.
Pred vstupom do školy sa posudzujú faktory tzv. školskej zrelosti, resp. pripravenosti na školu. Ak má pedagóg (alebo aj rodič) v materskej škole indície, že dieťa by mohlo mať problémy v zvládaní 1. triedy, môže rodičom odporučiť odborné vyšetrenie, ktoré robia odborní zamestnanci centier pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Najúčinnejším motivačným prostriedok je pochvala, a to za zdanlivo so školou nesúvisiace veci, činnosti. Dieťa je potrebné oceňovať dieťa drobnými odmenami za úsilie pri práci na dlhodobejších úlohách a za vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti. Zvýšenie motivácie sa dá dosiahnuť aj tým, že dieťaťu budú zadávané „rýchle úlohy“ ako napríklad, koľko jednoslabičných slov dokáže napísať v priebehu troch minút; ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad; za aký čas sa naučí novú definíciu. Pomôže aj to, ak práce dieťaťa (fotky, ocenenia, projekty a pod.) vystavujeme doma na významnom mieste.
V hre sa dieťa môže naučiť „detským“ spôsobom získavať nové zručnosti, vedomosti bez tlaku na výkon, známku, hodnotenie dospelých, čo potom zužitkuje pri učení sa „do školy“. Hry môžu byť tréningom niektorých psychických funkcií napr. pamäte, pozornosti, tréningom zvládania nových situácií, sociálnej akceptácie pri prehre, výhre, súťaživosti.
Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad.
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali nájsť čas na spoločný rozhovor. V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu.
Sľubovať nemusíte žiadne dary, stačí sa napríklad dohodnúť, že na počítač bude môcť, akonáhle dokončí úlohy. Postupne by sa však mala prebudiť vlastná zvedavosť a túžba byť lepší. A dieťa potom prestane všetko robiť len s vidinou odmeny. Odmenou tiež môže byť voľný čas strávený nad kreatívnym tvorením. Lepenie obrázkov, šitie postavičiek, ktoré môžu deti sprevádzať aj do školy v podobe príveskov na školskom batohu, alebo si skrášliť izbu vlastným obrázkom na stenu.
Rovnako ako učitelia nepovoľujú telefóny alebo notebooky pri svojich hodinách, odstráňte aj vy všetko, čo môže vaše dieťa pri štúdiu rušiť. Nejde pritom o trest, len mu pomáhate sa lepšie sústrediť. Čím skôr úlohy dokončí, tým skôr bude mať k svojim hračkám opäť prístup. Miesto na robenie úloh by zároveň malo byť pokojné, dobre osvetlené, pohodlné a bokom od ostatných vzruchov.
Ak dieťa odmeníte iba za hmatateľný úspech, môže sa stať, že sa začne vyhýbať veciam, v ktorých sa mu nedarí, pretože sa bude báť neúspechu. Dieťa sa potom naučí posudzovať úspech len na základe ocenenia, čo nie je ideálne. Ak nič nezaberá, nie je zlé stretnúť sa s učiteľom a poradiť sa. Pedagóg uvidí, že vám na úspechu dieťaťa záleží a o problémoch viete. Ocenia, že si chcete nechať poradiť a hľadáte cestu.
