Význam kolostra pre zdravie a rast teľaťa
Kolostrum, známe aj ako mledzivo, je prvým mliekom produkovaným matkou po pôrode. Je to kriticky dôležitý zdroj živín a ochranných látok pre novonarodené teľa, ktorý má priamy vplyv na jeho zdravie, rast a produktivitu od narodenia až do dospelosti. Kolostrum je široko uznávané ako kritický zdroj imunoglobulínu G (IgG), ochrannej protilátky, ktorá pomáha teľatám bojovať proti ochoreniam až kým nebude ich vlastný imunitný systém pripravený a plne funkčný.
Schopnosť teľaťa absorbovať IgG cez stenu čreva do krvného obehu výrazne klesá po 4 hodinách po otelení, a to je dôvod, prečo je včasné podanie prvého kolostra tak dôležité. Skupina výskumníkov rozdelila 24 novonarodených teliat do troch skupín. Prvá skupina teliat dostala počas prvého dňa života kolostrum z prvého nádoja po otelení, druhá skupina prechodné mlieko od kráv 2-3 dni po otelení a posledná skupina dostala bežné nadojené mlieko. 4 teľatá neboli nakŕmené, boli uspaté krátko po narodení a slúžili ako kontrolná vzorka na porovnanie vývoja črevnej steny.
Teľatá v tejto štúdii dostali 4 litre definovaného mlieka podľa skupiny ihneď po narodení a ďalšie 2 litre po 8 hodinách po narodení. Od druhého dňa života malo všetkých 24 teliat rovnakú výživu, ustajnenie aj starostlivosť. Na 8. deň boli 4 teľatá z každej skupiny zabité a preskúmané, aby výskumníci mohli porovnať vplyv rôznej výživy na ich fyzický vývoj a vývin ich tráviacej sústavy.
Kľúčové zistenia štúdie o vplyve kolostra
Medzi najdôležitejšie zistenia štúdie patria:
- Hladina IgG u teliat v troch skupinách bola 422,4 ug/mL (skupina s mledzivom), 231,9 ug/mL (skupina s prechodným mliekom) a 3,6 ug/mL (nadojené mlieko).
- Teľatá kŕmené kolostrom mali najviac vyvinutú tráviacu sústavu, najväčšie črevné klky aj najvyššiu hrúbku sliznice čreva.
- Naproti tomu v skupine teliat kŕmených bežným mliekom boli črevné klky nerovnomerne vyvinuté, riedke a výrazne atrofované.
- Na 8. deň života mala skupina teliat kŕmených kolostrom priemerný hmotnostný prírastok 2,2kg, skupina na prechodnom mlieku 1,7kg a teľatá kŕmené mliekom mali stratu na hmotnosti 0,4kg na kus.
- U teliat kŕmených kolostrom nebola zaznamenaná hnačka a počas štúdie ani jedno neuhynulo. V skupine kŕmenej prechodným mliekom malo hnačku 1 teľa a v skupine kŕmenej nadojeným mliekom malo hnačku 5 teliat a 3 z nich uhynuli.
Výsledky tejto štúdie zdôrazňujú hodnotu kolostra pri posilňovaní imunity po narodení, čo môže pomôcť pri znižovaní vplyvu infekčných ochorení, podpore rozvoja tráviaceho traktu a tým ďalej podporiť rast, zdravie a schopnosť prežitia teliat.
Hnačka u teliat: problém a prevencia
V čase odchovu teliat patrí hnačka medzi jedny z najbežnejších a najčastejšie sa vyskytujúcich tráviacich ochorení. Hnačkové ochorenia je celosvetový, globálny problém. Priemerne umiera na toto ochorenie vo svete okolo 50 % teliat a spôsobuje výrazné frustrácie v chovoch hovädzieho dobytka. Hnačka napáda priamo imunitný systém mladých zvierat, vystavuje ich takto vyššej senzitivite voči ostatným druhom patogénov.
Zmenenú konzistenciu a farbu stolice označujeme ako „hnačka“. U zdravých teliat sa z čreva absorbuje viac tekutiny, ako sa do čriev dostáva predtráveným krmivom. V prípade, kedy sa voda z krvného obehu dostáva osmózou do tenkého čreva nastáva hnačka alebo niekedy iba vodnatá konzistencia stolice. Závažnosť hnačiek závisí od príčin vzniku hnačiek alebo od kombinácie rôznych príčin.
Baktérie bežne prítomné v tráviacom trakte (E.Coli a Clostridium Perfingens), dokážu za istých okolností zväčšiť svoje populácie a produkovať zvýšené množstvo toxínov. V tenkom čreve dokážu tieto toxíny spôsobovať závažné problémy, ako je napríklad narušenie črevných klkov a mikroklkov. Iné príčiny vzniku hnačiek u teliat ako sú vírusy a jednobunkovce pôsobia vysokým infekčným tlakom na zníženie imunity a napádajú stenu tenkého čreva. V závislosti od závažnosti infekcie a reakcie organizmu na zápal, dochádza ku poškodeniu väčšiny absorpčných buniek, degradácii alebo úplnému vymiznutiu črevných klkov.
Po vymiznutí črevných klkov nastáva na sliznici črevného epitelu úkaz nazývaný „vločková atrofia“. Počas degradácie črevných epitelov dochádza ku krvácaniu a uvoľňovaniu malého množstva krvi priamo do stolice. Po vymiznutí črevných klkov zo steny tenkého čreva, dochádza ku vymiznutiu veľkej časti povrchu črevnej sliznice, čím dochádza ku zníženej absorpčnej kapacite v súvislosti s trávením živín. Vločková atrofia spolu s malabsorpciou spôsobujú negatívnu energetickú bilanciu a veľké rastové deprivácie.
Dôležitejšie ako riešenie príčin vzniku hnačiek u teliat, je prevencia dehydratácie. Dehydratácia má na organizmus teliat fatálnejšie následky, ako má prítomná prebiehajúca infekcia. Poškodenie absorpčných buniek a medzibunkových spojení v dôsledku dehydratácie spôsobuje v organizme osmózu. So spojením príznakov hnačiek (strata tekutín) dochádza ku iónovej a elektrolytovej imbalancii. Napríklad, nárast populácie E. Coli v tenkom čreve vedie ku nadmernej sekrécii chloridových iónov (solí) a tekutín z absorpčných buniek do tenkého čreva, dochádza ku zrýchleniu procesu dehydratácie.
Závažnosť dehydratácie sa vyjadruje percentuálnym množstvom stratených telesných tekutín. Najhorší stupeň dehydratácie spôsobuje metabolický problém - acidózu krvi. Stredný stupeň metabolickej acidózy krvi spôsobuje znížený apetít teliat, znížený príjem tekutín so zrýchleným vylučovaním tekutín do tenkého čreva. Proces dehydratácie postupuje rýchlejšie. Okrem zníženého apetítu vykazujú dehydratované teľatá rýchlejší úbytok hmotnosti spolu so zníženou telesnou teplotou (< 37,5 ° C). V tejto fáze dehydratácie (> 8 % strata telesných tekutín), postupuje zlyhávanie vnútorných orgánov rýchlejšie. V prípade ak je teľa v tejto fáze dehydratácie stále nažive, prebieha v organizme hyperkalémia krvi. Okyslenie krvi prebieha rýchlejšie. Hyperkalémia (hladina draslíka v krvi > 8 mmol/l) spôsobuje poruchy srdcového rytmu a v posledných štádiách dehydratácie až smrť.
Liečba a prevencia hnačky
Symptómy dehydratácie pri < 8 % stratách telesných tekutín: dá sa zvrátiť rýchlym podaním perorálnych elektrolytov prirodzeným núteným napájaním teliat. Nápoj musí obsahovať minimálne elektrolyty, glukózu, sodík a bikarbonáty. Zabezpečíme tým zadržiavanie a doplnenie strát tekutín v dôsledku hnačky a zvýšenie hodnoty pH krvi.
Pri strate > 8 % telesných tekutín: teľa je vážne dehydrované a krv je kriticky okyslená. Na ošetrenie je potrebné podať intravenózne (do žily) infúziu na obnovu rovnováhy tekutín v tele.
Na uspokojenie energetických potrieb teľaťa je potrebné podávať malé množstvo mlieka niekoľko krát denne. Dôrazne sa neodporúča nepodávať mlieko dlhšie ako 1 deň. Počas obdobia rekonvalescencie by sa malo podávanie mlieka striedať spolu s podávaním elektrolytového nápoja.
Súčasťou liečby môže byť aj podávanie antibiotík pre najmladšie skupiny teliat.
Prvým krokom prevencie hnačiek u teliat je krok naspäť a venovať pozornosť základným krokom pri správnom odchove teliat: kondícii teliat pri narodení, manažmente kolostrálnej výživy, hygiene a kvalite výživy. Zamedzenie nesprávneho manažmentu odchovu teliat (priamy prenos ochorenia z teľaťa na teľa, alebo ustajnenie, infekčný tlak, stres a ostatné faktory), hrajú rovnako dôležitú úlohu pri znížení výskytu a prevencii hnačiek u teliat.
Kolostrálna výživa je jedným z najdôležitejších faktorov pri zvládaní hnačiek u teliat vo veku 0 - 21 dní. Pri optimálnej kolostrálnej výžive teľatá získavajú vysokú pasívnu imunitu, ktorá zohráva úlohu pri riešení väčšiny príčin hnačiek na úrovni črevného trávenia v prvých dňoch života.
Hmotnosť teľaťa pri narodení a jej vývoj
Váženie teliat pri narodení je palčivá téma, ktorá je častým bodom diskusií na chovateľských kluboch. Je nutné uviesť, že oprávnene! Chovatelia, ktorí telata nevážia a ani kvalifikovane pôrodnú hmotnosť nevedia alebo nechcú odhadovať, často hlásia výrazne nižšie hmotnosti, než teľatá v skutočnosti majú. Zodpovední chovatelia, ktorí svoje teľatá riadne vážia sú tým pri výpočte plemenných hodnôt i následnom obchode s plemennými zvieratami výrazne znevýhodňovaní.
Z výsledkov vyplýva, že je značný rozdiel medzi skutočne nameranými hmotnosťami a dopísanými. Priemerná hmotnosť pre býkov je 48 kg pre prvé obdobie a 50 kg pre obdobie druhé. U jalovíc bola potom priemerná hmotnosť 44 kg a 46 kg. Na základe tohto poznatku bola upravená hmotnosť pri narodení u všetkých jedincov vo zmienených ročníkoch.
Výsledky štúdie ukazujú, že dochádza k poklesu hmotnosti pri narodení. Priemerná hmotnosť pri narodení v danom ročníku je dôležitým ukazovateľom. Po ručnej úprave a pripočítaní konštantných váh sa hmotnosť upravuje. Priemerná hmotnosť z chovov, ktoré patrili do skupiny 1 v danom roku, ukazuje reálne namerané hodnoty.
Pri úprave súboru dochádza k posunu priemernej hmotnosti a jej priblíženiu skutočne nameraným hodnotám. Dôležitým faktorom pri vyhodnotení tohto výpočtu je však dopad na PH jednotlivých zvierat. Ak budú prijaté tieto opatrenia, dôjde k zmenám plemenných hodnôt aj u ostatných plemien.
Prečo je kolostrum dôležité pre imunitu teliat
Základné pravidlá kŕmenia a starostlivosti o teľatá
Pri chove kráv by sa mal každý farmár riadiť dopytom po konkrétnom produkte. Niektorí chovatelia hospodárskych zvierat chovajú dobytok na mlieko. Ostatné sú mäsové výrobky. Farmár, ktorý chová jatočné zvieratá, musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby bol hotový výrobok jemný, zdravý a chutný.
Teľatá sa rodia bez vlastných protilátok a sú závislé od ich príjmu z mledziva. Prvé napojenie by malo byť do dvoch hodín od otelenia - efektívna absorpcia protilátok (IgG) do 2 hodín je na úrovni 30 %, potom rapídne klesá a prvé napojenie by malo byť v objeme 3-4 l mledziva (podľa plemena a telesnej hmotnosti), teda približne 8,5 % zo živej hmotnosti.
Musí to byť vysoko kvalitné mledzivo (mledzivo v pravom zmysle je iba to, ktoré bolo získané z 1. nádoja kravy po otelení). Objem prijatého mledziva je kľúčový, pretože teľa by malo prijať pri prvom napojení minimálne 150 - 200g IgG (čo zodpovedá 3 až 4 l kolostra pri priemernom obsahu IgG 50g v 1 l mledziva).
Snahy o veľmi časté napájanie teľaťa, napr. do pol až tri štvrte hodiny nie sú z pohľadu manažmentu mledzivovej výživy vhodné, pretože veľmi časté podávanie mledziva vedie pri veľkej časti teliat k príjmu len malej časti objemu medzi 0,5 až 2 l, preto je vhodné prvú hodinu teľa nenapájať.
Druhé napojenie by malo byť do 6 hodín a tretie po 8 hodinách od 2. napojenia po 2,5 až 3 l. Nesmieme však zabúdať na hygienu samotného zariadenia na napájanie a iných pomôcok. Musí byť dodržaný najvyšší stupeň hygieny, čisté prostredie, čisté vedro/cumeľ/nádoba na mledzivo. Mikrobiálna kontaminácia je veľký problém v mnohých chovoch, pretože prítomnosť mikroorganizmov negatívne ovplyvňuje ako vstrebávanie imunoglobulínov v tenkom čreve, tak aj v prípade patogénnych mikroorganizmov predstavuje zdravotné riziko pre teľatá.
Prvým krokom prevencie hnačiek u teliat je krok naspäť a venovať pozornosť základným krokom pri správnom odchove teliat: kondícii teliat pri narodení, manažmente kolostrálnej výživy, hygiene a kvalite výživy. Zamedzenie nesprávneho manažmentu odchovu teliat (priamy prenos ochorenia z teľaťa na teľa, alebo ustajnenie, infekčný tlak, stres a ostatné faktory), hrajú rovnako dôležitú úlohu pri znížení výskytu a prevencii hnačiek u teliat.
Kŕmenie teliat: Nádobka, kŕmenie vedierkom ľahko pretečie do predného žalúdka, vedie k abnormálnej fermentácii a chorobe, po skončení kŕmenia treba teliatkám vytrieť tlamu, aby sa predišlo vzájomnému saniu bradaviek resp. Novonarodené teľatá ponechať 10 až 15 dní po pôrode samotné pre individuálnu starostlivosť a na zabránenie nákaze chorobami. Po 15 dňoch sa môže kŕmiť samostatne.
Cvičenie môže vybudovať telo a je dobré pre zdravie. Pri každodennom hospodárení treba venovať pozornosť pozorovaniu duševného stavu, chuti do jedla, výkalov, telesnej teploty a správania sa dobytka. Ak je teľa mierna úplavica, malo by sa znížiť množstvo mlieka, mlieko pridať 1~2 krát teplú vodu. Ak je dyzentická choroba vážna, kŕmenie mliekom by sa malo 1 až 2-krát prerušiť.
