Keď čakáš bábätko a začneš sa konečne obzerať po kočíku, logicky prvé, na čo pozrieš, bude najpravdepodobnejšie práve hlboký diel - vanička. Veď to voňavučké, bezbranné nemluvniatko bude v čase svojich prvých týždňoch a mesiacoch potrebovať pohodlný a útulný priestorček pre začiatky spoznávania sveta na vychádzkach s mamičkou, oteckom či starými rodičmi… A preto tejto nadstavbe niekedy, hoci trochu nelogicky, venujeme viac pozornosti, ako by sme možno mali niektorým ďalším súčastiam kočíka. Opačným problémom je, ak na ňu naopak ani nepozrieme…
Vyberať kočík je v dnešnej dobe a stovkách (až tisícoch) modelov hotová veda, a okrem výberu samotného modelu kočíka často “bojujeme” aj s tým, čo - a či - zohľadniť práve pri výbere hlbokej korby. Čo zaváži, a čo nie je dôležité? Je vôbec potrebné nejak bližšie riešiť vaničkovú časť - a ako veľmi? Na čo sa potom sústrediť a čo naopak dobre mienené rady zdôrazňujú zbytočne? Skúsim pomôcť týmto detailným sprievodcom výberu jednej z hlavných častí kočíka, a to hlbokej vaničky.

Typy a materiály vaničiek
Prvým faktorom, ktorý je zjavný na prvý pohľad, je ten dizajnový. Na trhu nájdeš vaničky, ktoré sú plastové - veľké, robustné a obvykle najmä oválneho tvaru - tieto často pôsobia veľmi priestranne. Nedaj sa zmiasť hrubým plastom alebo veľkým horným otvorom a vždy si pozri, vyber, kľudne aj odmeraj matrac, ako aj zváž kvalitu materiálov. Lebo dieťatko sa nebude vznášať, ale bude ležať na danom matraci. Druhou dôležitou vecou na zváženie pri plastových a iných tvrdených vaničkách je riešenie základne a vetrania. Vetraniu sa budem neskôr venovať hlbšie, ale pri (predovšetkým lacnejších) plastových vaničkách a slabších matracoch sú aj modely, kde sa potom v spodnej časti môže hlboká časť rosiť, držať mokro. Takže nie vždy je šetrenie v maximálnej miere tým najlepším nápadom. Na druhú stranu, veľa ‘plastových’ vaničiek je veľmi dobre spravených, priestranných a vybavených množstvom funkcií - ono je to o tom, pozerať nielen na cenu, ale aj na celkové prevedenie.
Látkové hlboké vaničky sú obvykle kompaktnejšie, ľahšie. Môžu, ale absolútne nemusia byť menej priestranné - toto je absolútne závislé od daného modelu. Inak je aj textilný materiál absolútne dostačujúci, a nie je taký dôležitý pri hodnotení, či je vanička dobrá, alebo nie. Je predsa vytvrdený istým systémom bočníc (či už pevným, alebo skladacím), plus sú vybavené a chránené strieškou a nánožníkom.
Jednou z viet, ktoré ja osobne neviem pochopiť, je v prípade textilných vaničiek obava, že “vaničku prefúka”. Toto mi príde ako jeden z najrozšírenejších bludov, čo sa kočíkov a vaničiek týka. Okrem toho, že predsa aj bundy a kabáty sú textilné a o “prefúkaní” nemôže byť vždy reč, je tu predsa ešte aj faktor toho, že na jeseň, v zime dieťatko len tak nepoložíš do vaničky mysliac si, že tá vanička samotná je dostačujúca. V chladnom počasí je vždy prítomný aj fusak - ktorý v prípade potreby obaľuje predsa aj detskú hlavičku, plus dečka, nehovoriac o vhodne oblečenom dieťatku. Veď ho občas z vaničky aj vyberáme - napríklad na kŕmenie, ukázanie okolia… tak aby to ustálo, no nie? ‘Prefúkanie’ vaničky je tu preto absolútne irelevantné, nehovoriac o tom, že ani pri tenších materiáloch sa v tom zmysle, ako to znie, absolútne nedeje.
Niečím medzi látkovou a plastovou vaničkou sú hybridné modely, ktoré majú plastové dno, ale inak látkové bočnice s prípadnou možnosťou ich zložiť. Nie je tam veľký rozdiel, a ponúkajú väčšinu výhod oboch. Sama nemám konkrétnu preferenciu a v prípade čisto materiálu skôr riešim iné vlastnosti vaničky, alebo potom športovú časť. Ani jedným typom toho veľa nepokazíš, teda nie všeobecne. Skôr zváž, či budeš napríklad vaničku vynášať, prenášať (vtedy je kompaktnejší rozmer a nižšia váha určite veľké plus), alebo oceníš jej vytvrdenie a robustnejšiu veľkosť v prípade terénneho využitia, horších poveternostných podmienkach, alebo akejkoľvek inej podmienke, pre ktorú je to pre teba dôležité.
Výnimkou by boli koženkové materiály, ktoré sú v mojej mysli špecifickou kategóriou vyhotovenia vaničky. Môžu vyzerať elegantne a luxusne, a k tomu pridávajú výhodu jednoduchej údržby exteriéru korby jednoduchým pretretím. K nevýhodám ale patrí jednoduchosť ošuchu, potreba občasnej údržby (napr. krém, sprej), či možné popraskanie materiálu vekom alebo pôsobením počasia (priame slnko, častý dážď a pod.). Menšia priedušnosť materiálu - najmä u tých lacnejších modelov - je tiež faktorom, ktorý zváž najmä v prípade, že tvoje bábo bude vo vaničke tráviť letné mesiace - vtedy to skombinuj aj s vhodným výberom farby. A neskorší športiak, ak sa jedná o zladenú kombináciu, bude ešte zvláštnejší a “šmykľavejší” na používanie starším dieťatkom. Tým nehovorím, že koženka je zlá - len je dôležité zvážiť jej výhody a nevýhody predtým, než kočík kúpiš na základe jeho vzhľadu.
Vnútorný rozmer vaničky
Ako som už naznačila v predchádzajúcej časti, celková veľkosť (dĺžka, šírka) vaničky sa nerovná veľkosť matraca (= vnútorná dĺžka, šírka vaničky). Niekedy je rozdiel naozaj veľmi veľký. Daj pozor na poľské či iné, najmä lacnejšie, značky, ktoré sa snažia zaujať veľkým číslom (rozmerom) v popise. To je často merané navrchu otvoru korbičky, alebo nedajbože celkovo aj so “škrupinou” vane. Reálny matrac je často podstatne menší - preto si, ak môžeš a vnútorný rozmer je pre teba podstatný faktor, matrac vytiahni a skontroluj aj naživo.
Netreba to ale preháňať - vnútorný rozmer je samozrejme dôležitým, ale absolútne nie takým podstatným, ako niektorí tvrdia. To veľmi záleží od mesiaca / obdobia, v ktorom sa dieťatko narodí. Všeobecný predpoklad využitia hlbokého dielu je približne šesť mesiacov, teda pol roka. Toto je veľmi subjektívne a môže to byť aj 3-4 mesiace, ako aj 10-12 mesiacov - v závislosti ako od veľkosti vaničky, dieťatka, ako aj jeho povahy a potrieb. Rovnako aj ty sa môžeš rozhodnúť vaničku prestať využívať skôr - ak dieťatko napríklad v športiaku spokojne ležká, zatiaľ čo vo vaničke, kde nič nevidí, iba kričí. Ak športová časť ide sklopiť do ľahu, je to úplne v poriadku.
Pri bábätko, ktoré sa narodí na jar sa nepredpokladá, že bude budúcu zimu tráviť ešte vo vaničke. Na jar a v lete bude ešte malinké - preto pre jarné drobátko vnútorný rozmer vaničky absolútne riešiť netreba. Tam sa skôr zameraj na kvalitný športiak.
Letné bábo je večná otázka. Tu je totiž na pomedzí, či ešte v zime budeš chcieť silou mocou vaničku využiť, alebo sa zmieriš aj s faktom, že by niekedy počas zimy prešlo dieťatko do športiaku. Moji dvaja májoví prešli do športiaku (v priemernej, cca 73,5 cm vaničke) cca po 7 a pol mesiacoch, teda koniec decembra alebo január, A to boli veľkí chlapci (cez 4 kg pri narodení), a aj s fusakom! Ak by si chcela vaničku aj na zimu, alebo na čo najviac zimného času pri dieťatku, čo sa narodí v lete, určite sa treba zamerať na vaničky s vnútorným rozmerom aspoň 75 - 77+ cm na dĺžku. Je to kvôli fusaku, ktorý spolu s odrasteným dieťatkom zaberie kopu miesta.
Naozaj dobrou možnosťou pre dieťa leta je však aj rovno športiak - či už s nejakou vymedzovacou vložkou, hniezdom, alebo vaničkou vložnou / mäkkou. Šetrí to nielen financie, ale aj priestor na uskladnenie neskôr. A dieťatko je v nadstavbe, ktorá je otvorenejšia, a tak aj lepšie vetraná => “ready” na horúce dni.
Pre jesenné dieťatko je vhodná hlboká vanička priemerná až väčšia. Pri ňom je totiž najväčší predpoklad stráviť celú jeseň a zimu vo vaničke, pričom v mesiacoch so snežením a teda extra teplým oblečením plus fusakom (január, február) už nebude najmenšie. Tiež by som sa tu, okrem vnútorného priestoru, zamerala na väčšiu striešku vaničky či zvýšený nánožník, alebo si aspoň zaobstarala clonu alebo šilt, ak by strieška bola kratšia.
Dieťa narodené v zime je, podobne ako to jarné, jednoduchým na uvažovanie. A to napriek tomu, že mamičky to často berú práve naopak. Keďže však bábo bude najmenšie práve v zimných mesiacoch, na veľkosti vaničky tam veľmi nezáleží. Aj s teplým oblečením, fusakom a dečkou sa to drobčiatko zmestí do prakticky každej, aj menšej vaničky. Preto sa tam veľkosťou matraca až tak nestresuj a radšej, ako u toho jesenného, hľaď na dobrú striešku, nánožník, či inú ochranu pred snehom a dažďom. A k tomu vyber kvalitný fusak.
Chcela by som podčiarknuť ešte jeden dôležitý fakt, na ktorý mnohé zabúdame. Dieťatko vo vaničke nepotrebuje extrémne množstvo priestrou, a netrpí tým, že je vanička “menšia”. Predstav si, ako bolo dieťatko natlačené a naskladané v tvojej maternici týždne a mesiace. To je mu prirodzené, to mu poskytuje pocit bezpečia a ukľudňuje ho - lebo to pozná, pripomína mu to teba. Takže sa netráp, ak je vo vaničke obklopené okrajmi a nemá 10 cm na každú stranu - nepotrebuje ich. Mojich synov upokojovalo, ak boli vo vaničke na tesnejšie, alebo napríklad zavinutí… Len sa ty, mama, tým nesmieš stresovať - ani dieťatko sa potom nebude.

Hĺbka vaničky je rozmerom nie až tak podstatným - zaváži skôr v prípade potreby fusaku. Prípadným rozmerom na zváženie je aj vtedy, ak plánuješ pridať do vaničky extra matrac. Samotnému dieťatku tá hĺbka veľmi na komforte nepridá - skôr bude mať lepší výhľad. Najmä kočíky typu 2v1, teda športiak prerobiteľný na vaničku, sú skôr z tých plytších. Preto sú o trošku vhodnejšie na jar/leto, ale teda určite prežijete zimu aj s takým, ak je to potrebné.
Matrac
Kvalita matraca je určite dôležitý faktor, ale nie je vždy úplne zjavná. Všeobecným odporučením pre málé bábätká je rovný, tvrdší povrch (a teda aj matrac) - preto čím pevnejší a čím hrubší bude, tým lepšie, čo sa týka zdravého ležania ako aj jeho životnosti. Najmä lacnejšie a tenké matrace sa ľúbia časom vyležať, takže pri ozaj lacnom kočíku je niekedy fajn zvážiť dokúpenie extra matraca, ktorý vymeníš, alebo položíš na ten základný.
Pri extra materiáloch, ktoré sú fajn, čo sa matraca týka, je napríklad pamäťová pena, alebo napríklad kokosové, pohánkové či iné bio vrstvy. Tam si ale daj pozor pri trúsení a pod. - už nastali aj situácie, kedy v kokosovej vrstve matraca bolo možné nájsť mravce. To je ale mimoriadna situácia - ak kočík skladuješ vnútri a dbáš na jeho čistotu, nemáš sa čoho báť.
Z mojej skúsenosti naozaj postačí aj obyčajný penový matrac, len teda nech je dostatočne hrubý a/alebo pevný, t.j. kvalitný. Obvykle sa dá, tak ako aj celé vnútro vaničky, zvliecť a oprať v práčke, čo sa pri bábätku, čo sa vie precikať, prekakať, alebo pogrckať výhodou. Je vtedy ale dôležité očistiť aj samotný matrac, ktorý potom tiež treba nechať preschnúť, nech ti v tom uzatvretom priestore nesplesnivie. Pomocníkom tu je aj dezinfekčný sprej - najmä ak to bola väčšia, plienko-pretekajúca nehoda.
Ešte poznámka ku nepretekajúcim plachtám a iným gumovým povliečkam, čo majú matrac ochrániť - z hľadiska čistoty skvelá pomôcka. Z hľadiska ochrany zdravia a života dieťatka, najmä v prvých týždňoch a mesiacoch, je pre prevenciu SIDS nevhodné podkladať dieťa nepriedušnými materiálmi. Môže sa totiž prehrievať, keďže jeho termoregulácia ešte nie je dovyvíjaná. V lete toto platí dvojnásobne.
Polohovanie vo vaničke
Jednou z funkcií, na ktorej niektorým mamičkám záleží, je polohovanie vo vaničke pod hlavičkou / chrbátikom. K tejto téme musím povedať, že za mňa je to precenená a prakticky nepotrebná vlastnosť - a to z viacerých dôvodov. Prvým je, že pre nesediace deti je to nevhodné. Dieťatko má pre správny vývin krku a chrbtice ležať na rovnom povrchu až do chvíle, kým sa nedokáže posadiť samostatne (teda bez tvojej pomoci). Druhým je fakt, že deti sa na tom, keďže je to len pod hlavičkou, často aj tak šmýkajú dole, alebo v tom horšom prípade majú hlavu skrčenú bližšie k hrudi, čo im de facto sťažuje dýchanie. Tretím je argument “dieťa chce vidieť, má tak výhľad”. Nesúhlasím - ak je veľké dostatočne na to, aby bolo zdvihnuté, hoc i kvôli výhľadu, je čas sa presunúť do športovej časti. V nej, dokonca aj v ľahu, výhľad bude mať, a vo zvýšenej polohe bude lepšie zabezpečené a v pre telo prirodzenejšej polohe. Nie je potrebné ho neohrabane zdvihnúť v hlbokej nadstabve, ktorá ani nemá popruhy, aby ho bezpečne zaistila - to ho už naozaj radšej daj do sedáku. Posledným je, že (predovšetkým na lacnejších modeloch) sa zuby polohovania podhlavnej časti vo vaničky často kazia a lámu…
V prípade refluxu - a ten nikdy nevieš, či dieťatko bude mať, ale určite by som sa ním nestresovala vopred - má táto funkcia isté opodstatnenie, ALE… stále nie je vyslovene potrebná. Vtedy totiž možno bábo aj v klasickej vaničke podložiť, či si pomôcť klinovým vankúšom. Ten, podľa toho, ako ho dáš, siaha aj hlbšie ako len pod krk, a tak je aj ergonomickejší a bezpečnejší. Takže bez tejto funkcie určite možno žiť, a tak by som ju ako podstatné kritérium isto nebrala. Samozrejme, proti gustu žiaden dišputát, a verím, že existujú mamičky, ktoré ju využili naplno.
Strieška
Strieška je dôležitým faktorom ako na hlbokej, tak aj na športovej nadstavbe (a dokonca aj na autosedačke - vajíčku). U vaničkovej striešky platí - vždy je lepšie mať viac (a nepoužiť), ako nemať dosť. Extra šilt (čím dlhší, tým lepšie), rozzipsovateľné či inak rozopnuteľné rozšírenie, prípadne možnosť “floating canopy” - teda preklápacej, slnko nasledujúcej striešky, je vždy dobré mať. Ak treba, použiješ, ak nie, jednoducho necháš stiahnuté. Veľká strieška je dôležitá v lete, keď je slnko prudé a ostré, i v zime, kedy čiastočne chráni pred vetrom, dažďom a ďalšími poveternostnými podmienkami. Tiež sa zíde ráno i poobede, keď je slnko nízko, a tak krpčiatku svieti do očí, keď práve chce spinkať…
Ak máš ale vybratý kočík, ktorý spĺňa všetky, alebo aspoň väčšinu tvojich kritérií, no strieška na vaničke nie je nič extra - nezúfaj. Je ťažké, takmer nemožné, nájsť dokonalý kočík, a našťastie strieška je jednou z tých riešiteľných vecí. Na trhu existuje množstvo dokúpiteľných slnečných clon a šiltov, takže ak je strieška hlbokej časti jediným problémom - dokúpiš. V nevyhnutnom prípade si môžeš dokonca dať ušiť striešku novú.
Varujem však pred prehadzovaním dečky, hrubých plienok či iného kompletného zakrytia bábätka. Je absolútne NEVYHNUTNÉ, aby v kočíku cirkuloval vzduch - aj pre kyslík, ale aj z pohľadu prehrievania toho malého priestoru, ktoré je pre malé deti veľmi nebezpečné. Clona, šilt, plienka musí byť vždy daná tak, aby bol kočík dostatočne otvorený a neprehrieval sa. A to sa týka aj zimných mesiacov. Nevadí, ak ide do kočíka studený vzduch. Bábo môže mať studený nos, líčka, rúčky. Ak je správne oblečené, je to v poriadku. Neprehrievaj ho, a určite nechaj vzduch prúdiť, aj ak je studený a vlhký.
So strieškou úzko súvisí aj vetranie a nánožník, ktoré rozoberám nižšie.
Vetranie
Vetranie, ak sa teda na vaničke nachádza, môže mať viacero foriem. A vždy je dobré, ak sa na nej nachádza, aj keď žiť sa dá aj bez toho 😉
Najzákladnejšou formou je vetranie v strieške. Či už ako odzipsovateľný sieťovaný panel, odklopiteľná či odhrnuteľná látka so sieťovaným spodkom, alebo uzatvárateľné náhľadové okienko. Tu je vždy dobré, ak sa dá...
