Alergia na bielkovinu kravského mlieka je jednou z najčastejších potravinových alergií v dojčenskom veku. Môže mamička svoje dieťa trpiace alergiou dojčiť? Vo väčšine prípadov je po zistení alergie u bábätka možné s dojčením pokračovať. Mamičkám sa však odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a zo svojej stravy vynechať potraviny, ktoré sú vysoko alergizujúce, samozrejme, i mliečne výrobky. Okrem toho je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v zložení stravy mamičky.
Alergia na mlieko nie je na celý život. Ochorenie najčastejšie vzniká v dojčenskom veku a dieťa vo väčšine prípadov z neho postupne vyrastie. Takmer 80% prípadov alergie úplne zmizne do 6. roku života a len veľmi zriedkavo ostáva celoživotne. Hneď ako sa alergia zistí, je potrebné z jedálnička vyradiť všetky jedlá a potraviny, ktoré obsahujú kravskú bielkovinu. Po pár mesiacoch sa však odporúča skúsiť, či ochorenie neustúpilo, a to tzv. reexpozičnými testami, kedy sa do stravy opäť zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka a vyskúša, či bude bielkovina tolerovaná.
Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Alergia sa často zamieňa s laktózovou intoleranciou - teda neznášanlivosťou mliečneho cukru. Niektoré príznaky sú síce podobné, avšak príčiny ochorenia sú úplne iné. Rozdielom sme sa venovali v našom článku Alergia na mlieko a intolerancia na laktózu: Viete, ako ich rozoznať?
Zatiaľ čo pri laktózovej intolerancii ide o bežnú poruchu trávenia, alergia na bielkovinu kravského mlieka je prudká reakcia imunitného systému. Napriek tomu, že ide o dva rôzne problémy, mamičky si ich často zamieňajú. MUDr. Zuzana Veisenpacherová si myslí, že príčin je niekoľko: „Niekedy sa príznaky alergie dajú len ťažko odlíšiť od prejavov intolerancie, pretože môžu byť podobné a čiastočne sa prekrývať. Občas robia chybu aj samotní lekári, keď rodičom nedostatočne vysvetlia rozdiel medzi intoleranciou a alergiou.“
Pri laktózovej intolerancii organizmus bábätka nedokáže dostatočne spracovať všetku laktózu, teda mliečny cukor. Za zmienku stojí, že často ide o prechodnú záležitosť, ktorá súvisí s nezrelosťou tráviaceho traktu, a časom sa zvykne upraviť. „Intoleranciu spôsobuje neprítomnosť alebo nedostatok enzýmu laktázy, ktorý štiepi mliečny cukor na jednoduchšie cukry. Nestrávený mliečny cukor sa potom presúva do hrubého čreva, kde sa metabolizuje tamojšími baktériami.“
Potravinová alergia je imunitná reakcia organizmu na určitý alergén či niekoľko alergénov v potravinách. Už aj malé stopy alergénu v strave môžu spôsobiť prudkú precitlivenosť. Alergik sa im musí vyhýbať, čo však nie je jednoduché. Veľmi dôležité je to samozrejme už pri náhradných mliečnych formulách.
Prejavy alergie na bielkovinu kravského mlieka
Alergická reakcia vášho bábätka na dojčenskú výživu alebo na mliečne výrobky môže znamenať alergiu na bielkoviny kravského mlieka. Táto alergia postihuje len malú časť detí do jedného roka a vo väčšine prípadov úplne odznie ešte pred ich tretími narodeninami. Prejavy môžu byť rôzne od celkových až po orgánové - kožné, tráviace, respiračné.
V 50 až 80 percentách ide o tráviace ťažkosti, teda hnačky, bolesti bruška, nafukovanie, koliky a prímes krvi v stolici. Kožné príznaky ako ekzém, žihľavka, opuchnutá koža či začervenanie sa prejavujú v 20 až 40 percentách. Časté sú aj dýchacie problémy, najmä opakované infekcie dýchacích ciest, niekedy dokonca anafylaktická reakcia.
Dojčenie pri alergii na mlieko
Materské mlieko je z hľadiska alergénov pre dieťa najbezpečnejšie. Má prirodzene nízky obsah alergénov a je v ňom mnoho cenných vitamínov, minerálov a živín, okrem iného probiotiká a prebiotiká. Obranyschopnosť bábätka po narodení je veľmi krehká a vyvíja sa dlho. Jej podstatná časť sa tvorí v črevách. Ak sa črevná mikroflóra dostane do nerovnováhy, v tráviacom trakte sa rozmnožia „zlé baktérie" alebo sa vytvorí málo tých „dobrých".
Názory na výživu dojčaťa sa často menia. Dnes odborníci tvrdia, že pre imunitný systém je dôležité, aby sa dieťa dostalo do kontaktu s potravinovými alergénmi čo najskôr - či už mamička dojčí, alebo nie. „Obdobie medzi ukončeným štvrtým až šiestym mesiacom považujú za imunologické okno, ktoré znižuje pravdepodobnosť vzniku alergií," konštatuje pediatrička a dodáva: „V tomto období by sa dieťatko malo postupne stretnúť s novými potravinami aj s alergénmi."
Ak má dieťa potvrdenú alergiu na bielkovinu kravského mlieka a reaguje aj na prítomnosť bielkoviny kravského mlieka v materskom mlieku, matka by mala zo svojej stravy vylúčiť všetky potraviny obsahujúce kravské mlieko. „Nedáva žiaden zmysel kvôli tomuto prestať dojčiť. Existuje omnoho jednoduchší spôsob, ako bábätku pomôcť: ak matka prestane konzumovať kravské mlieko (a v niektorých prípadoch aj zdroje, v ktorých je kravské mlieko skryté, napríklad pečivo, toto si musíte vyskúšať a v prípade, že bábätko nebude reagovať, niektoré potraviny s malým obsahom kravského mlieka možno budete môcť konzumovať, navyše pri potvrdenej BKM u dieťaťa sa odporúča po čase znova vyskúšať kravské mlieko zaradiť do stravy dieťatka, pretože táto alergia typicky časom vymizne).“
Náhradná mliečna výživa pri ABKM
Ak mamička z rôznych dôvodov dojčiť nemôže, má na výber z množstva značiek dojčenskej výživy. Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
„Dojčenskú výživu s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou odporučí pediater alebo gastroenterológ v prípade, ak sú prvostupňoví príbuzní dieťaťa, teda matka, otec či súrodenci, alergici. Mlieko obsahuje hydrolyzovanú bielkovinu, teda bielkovinu rozloženú na jednoduchšie stavebné látky, ktoré detský organizmus vníma ako menej cudzie, a preto ich lepšie znáša. Ak sa už u bábätka prejavila alergia na mliečnu bielkovinu, lekár mu predpíše špeciálne hydrolyzované mlieko. „Toto mlieko obsahuje bielkovinu, ktorá je rozštiepená až na aminokyseliny a peptidy.“
Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
Strava dojčiacej matky
Strava dojčiacej matky by mala byť pestrá a zdravá. Celodenné stravovanie si treba rozložiť do 5 až 6 menších porcií a okrem varených pokrmov by malo obsahovať aj dostatok surovej zeleniny a ovocia. Pričom treba dbať na to, aby boli z domácej záhradky, bez chemického ošetrovania a hnojenia a teda bez pesticídov. Zoženie stravy veľmi ovplyvňuje kvalitu i chuť materského mlieka a z niektorých potravín v jedálničku matky môže mať dieťa rôzne problémy. Preto je dôležité vyhýbať sa všeobecne nezdravým jedlám, ako sú vyprážané a veľmi mastné pokrmy, či majonézové šaláty a pod.
Dojčiaca matka by nemala konzumovať potraviny, ktoré sú častými alergénmi - citrusy, jahody, paradajky, kakao, rôzne oriešky, ale ani tzv. nafukujúcu zeleninu ako kapustu, kel, strukoviny, cibuľu a pod. Úplne nevhodné sú pikantné a výrazne korenené jedlá, ale aj aromatické, prifarbované a konzervované potraviny s množstvom „éčok“, ktoré môžu u dieťaťa vyvolať ekzém.
Vápnik nájdeme napríklad v maku, strukovinách, orechoch, celozrnných výrobkoch, v brokolici, špenáte alebo aj v čínskej kapuste.
Potravinové alergie a tehotenstvo alebo dojčenie
Na varenie bez mlieka je prispôsobený aj náš MioMat, ktorý vám pripraví chutné krémové polievky, ale aj kaše či rastlinné mlieka.