PhDr. Anton Habovštiak, CSc., sa narodil 22. septembra 1924 v obci Krivá a zomrel 14. apríla 2004 v Bratislave. Bol významným slovenským jazykovedcom, etnografom, spisovateľom, publicistom a zberateľom ľudovej slovesnosti. Jeho život a dielo sú neodmysliteľne spojené s Oravou, regiónom, z ktorého pochádzal a ktorému venoval rozsiahlu pozornosť vo svojej tvorbe.
Detstvo a študentské roky
Anton Habovštiak pochádzal z roľníckej rodiny. Detstvo prežil bez otca, ktorý bol dlhé roky sezónnym robotníkom v Kanade. Rodičia ho poslali na gymnázium do Trstenej, kde riaditeľom bol Rudolf Bednárik, už vtedy známy etnograf. Na Antona počas štúdií vplývali viacerí profesori, najmä vynikajúci slovenčinári ako Vladimír Čaplovič, J. Szabo a Š. Waclawiak. Gymnázium absolvoval v Trstenej a v Dolnom Kubíne.
V rokoch 1946 až 1951 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde sa venoval slovenčine a francúzštine. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval až do roku 1994 v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave.
Jazykovedná činnosť
V oblasti jazykovedy sa Anton Habovštiak venoval predovšetkým dialektológii slovenského jazyka. Pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase, pričom sa zameral najmä na spracovanie oravských nárečí a nárečí Gemera.
Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v monumentálnej práci Atlas slovenského jazyka. Táto práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod slovenského jazyka a na základe slovotvorných prejavov považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie.
Jeho rozsiahla a dôkladná práca Oravské nárečia detailne opisuje oravské nárečia, ktoré delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál pre svoje práce si osobne zbieral, pričom obsahujú cenné autentické nárečové ukážky od miestnych rozprávačov z jednotlivých oblastí a dedín.
Anton Habovštiak bol autorom viacerých monografií, okrem už spomenutých Oravské nárečia (1965) a Oravské chotárne názvy (1970), aj Oravci o svojej minulosti (1983), Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov so zreteľom na lingvistickú geografiu (1993). Spolupracoval na prvom a štvrtom zväzku monumentálneho Atlasu slovenského jazyka (1968 - 1984) a na Slovníku slovenských nárečí. Analyzoval jazyk, reč, slovník a umelecký štýl v dielach slovenských spisovateľov ako M. Kukučín, T. H. Florin, F. Hečko, J. Bodenek a ďalších. Samostatne vydal knihu Hviezdoslav a slovenčina (1969).
Zberateľ ľudovej slovesnosti a spisovateľská činnosť
S jazykovedným bádaním úzko súvisí aj jeho bohatá literárna tvorba. Anton Habovštiak horlil za zachovanie nárečových prvkov v spisovnej slovenčine a nabádal k tomu spisovateľov, novinárov i publicistov, pričom zdôrazňoval, že ide o obrovské národné bohatstvo.
Rozprávkové a povesťové motívy autorsky spracoval v početných zbierkach: Pastierik a zbojníci (1963), Zakliate ovečky pod Rozsutcom (1966), Kráľovič a krásna Zuzana (1968), Proroctvo kráľa Mateja, Zlaté dukáty v Choči (obe 1970), Kráľ a múdry sedliak (1972), Viktorine zvony (1974), Skamenená dievka (1977), Oravské povesti (1978), Jánošíkova studnička, O orlovi na Bielej skale (obe 1980), Snehobiela košeľa (1981), Kukučkine slzy (1986), Poklad nad všetky poklady, Trojaké husličky (obe 1991), Povesti o Oravskom zámku (1994), Kniha rozprávok (1997), Remeslo má zlaté dno (s K. Habovštiakovou, 1998), Vianočné rozprávky (1998), Povesti z oravskej doliny (2002) a iné.
Mládeži sú určené aj jeho historické romány Plátennícka pieseň (1985) a Plátennícka pieseň a jej finále (1999). Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje a populárno-náučná literatúra. Sú to napríklad: Oravské chodníčky (1985), Dni sviatočné i všedné (1995), Sedem posledných slov Spasiteľa na kríži (1995), Cesta kríža (1992). Ako prozaik vydal zbierky noviel Volanie domova (1992) a Mať moja, mať moja (1999), v poviedkových súboroch Aj také sú Božie cesty (1995), Srdcia, čo našli lásku (1999), knihy Za mrakmi je moje milované Slnko (1996), Boli soľou i svetlom (2001) a Sestra Zdenka (2003).
Jeho práca Oravci o svojej minulosti obsahuje zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v rámci ročných období, ktoré zozbieral od miestnych obyvateľov.
Život a dielo Ľudovíta Štúra
Publicistická a regionálna činnosť
Anton Habovštiak bol tiež autorom vlastivedných regionálnych monografií, ktoré úzko súviseli s jeho jazykovedným a vlastivedným bádaním. Medzi ne patria: Oravská Polhora (1989), Hruštín (1990), Oravská Lesná (1991), Vavrečka (1994), Dlhá nad Oravou (2000), Malatiná (2005).
Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzinárodnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas, ktorej sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá združovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom tejto spolupráce bola ucelená práca, ktorá nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu.
Anton Habovštiak bol ocenený Pribinovým krížom I. triedy.
tags: #anton #habovstiak #narodenie