V súčasnosti čoraz viac párov čelí problémom s plodnosťou, čo ich vedie k hľadaniu pomoci v moderných medicínskych technológiách, ako je asistovaná reprodukcia (ART). Tieto metódy, ktoré umožňujú počatie dieťaťa mimo prirodzeného pohlavného styku, však vyvolávajú vážne etické a morálne otázky, najmä v kontexte kresťanského učenia.
Čo je asistovaná reprodukcia a aké sú jej morálne aspekty z pohľadu Cirkvi?
Asistovaná reprodukcia (ART) je súbor lekárskych postupov, pri ktorých sa spermie a vajíčko spájajú v laboratórnych podmienkach. Cieľom je umožniť neplodným párom počať dieťa. Cirkev síce podporuje niektoré spôsoby liečby neplodnosti, ktoré pomáhajú párom k prirodzenému počatiu, avšak samotná asistovaná reprodukcia je v rozpore s katolíckym učením z viacerých dôvodov.
Kľúčové problematické oblasti z pohľadu morálky:
- Oddelenie plodivého aspektu od spojivého: Pohlavný akt obsahuje spojivý a plodivý aspekt, ktoré nemožno oddeliť. Technika, ktorá nahrádza manželský akt, je morálne neprijateľná.
- Získavanie spermií masturbáciou: Masturbácia ako spôsob získavania spermií je morálne neprijateľná (KKC 2352).
- Prístup k dieťaťu ako k tovaru: Vzniká riziko, že k dieťaťu sa bude pristupovať ako k tovaru alebo ako k nárokovateľnej položke (tzv. právo na dieťa).
- Darcovstvo spermií a vajíčok: Darcovstvo gamét a prenášanie zodpovednosti na tretiu osobu je problematické.
- Oplodnenie viacerých vajíčok: Vznik viacerých embryí, ktoré budú označené ako nadbytočné a následne zničené alebo zmrazené, je morálne neprijateľný.
- Náhradné materstvo: Táto prax je v rozpore s prirodzeným poriadkom ľudského života.
Technika, ktorá uľahčuje manželský pohlavný akt alebo mu pomáha, je morálne prípustná. Z uvedených techník sa Cirkev nestavia negatívne k IUI (vnútromaternicová inseminácia) a GIFT (gamétový intrafalopiový prenos), pokiaľ sa spermie nezískavajú masturbáciou, ale sú odobraté z pošvy ženy po riadnom pohlavnom styku. V centrách asistovanej reprodukcie na Slovensku prichádza do úvahy akurát AIH (asistovaná inseminácia - IUI).
Je však dôležité si uvedomiť, že v spomenutých centrách párom často ponúknu aj IVF (in vitro fertilizácia) a ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie do vajíčka), ktoré majú vyššiu úspešnosť. Poisťovňa navyše neprepláca IUI.
Ak sa veriaci pár rozhodne pre asistovanú reprodukciu, mal by si dať ako podmienku pri IUI možnosť riadneho manželského aktu, nie masturbáciu. Hoci sa na takýchto manželov môžu pozerať čudne, obchodné záujmy môžu viesť k tomu, že im vyhovejú.
Treba tiež brať do úvahy dopad týchto techník na psychicko-sexuálnu rovnováhu manželov. Je to vpád do intímnej sféry, ktorý môže viesť k pocitu dozoru, narušeniu spontánnosti a k tomu, že sa manželské lôžko mení na biologické laboratórium. Boj proti neplodnosti sa tak môže stať pokusom o „donucovanie tiel“, čo môže mať horšie následky než pred pokusom.
Existujú aj zdravotné riziká pre ženu, najmä ak sa stimulujú vaječníky. IUI je úspešnejšia so stimuláciou, ale môže dôjsť k hyperstimulácii. Tiež je zvýšené riziko narodenia postihnutého dieťaťa. Štatisticky deti narodené po AR majú väčšie percento vrodených vývojových chýb.
Lekári síce nazývajú asistovanú reprodukciu „liečba neplodnosti“, ale v skutočnosti ide o obídenie problému, nie o jeho odstránenie. Ak sa pár napriek všetkému rozhodne pre techniky neprijateľné z morálneho hľadiska (IVF, ICSI), Cirkev apeluje aspoň na to, aby nedali oplodniť viac vajíčok ako jedno alebo dve, aby ostatné nemuseli byť zničené alebo zmrazené. Je nemorálne a kruté mať dieťa za cenu zabitia jeho súrodenca.
Zmrazené embryá: Etická dilema
Zmrazené ľudské embryá, ktoré neboli vybrané na prenos do maternice, sa nachádzajú v situácii, ktorá nie je eticky neutrálna. Možnosť ich rozmrazenia a nechať zomrieť sa nezdá byť eticky prijateľná, pretože vedie k ich usmrteniu. Tretia možnosť, náhradné materstvo, síce existuje, ale nedokáže ošetriť všetky prípady.
Mnohým bioetikom sa prvá možnosť (udržiavanie embryí v kryokonzervácii) zdá byť prijateľná s argumentom, že rodičia sú morálne povinní poskytovať im starostlivosť. Avšak, ako upozorňuje Dr. Irene Alexandrová, táto možnosť je v rozpore s učením Cirkvi vyjadreným v encyklike Donum Vitae. Umiestnenie embryí do kryokonzervácie predstavuje porušenie ich ľudskej dôstojnosti.
Udržiavanie embryí pri živote síce berie do úvahy ich existenciu, ale prehliada skutočnosť, že ľudský život, dokonca aj v počiatočných štádiách, nie je len základné prežitie. Je dynamický a zameraný na rozvoj. Zmrazením embryí sa ich spontánny vývoj zastavuje, čím sa im odoberá prirodzené právo na autentický priebeh života. Preto je zavádzajúce považovať predlžovanie ich existencie za povinnú starostlivosť; v skutočnosti ide o zločin proti človeku.
Zostávajú dve alternatívy: buď ich zmrazenie, alebo ich usmrtenie. Ani jedna z nich nie je ideálna. Vznik ľudského života je spojený s prirodzenými podmienkami, vrátane počatia, oplodnenia ženy a slobodného prijatia daru nového života. Náhradné materstvo tento poriadok porušuje.
Najúdejnejšou, hoci tragickou alternatívou, je rozmrazenie embryí a umožnenie im opustiť tento svet, kde neboli vytvorené potrebné podmienky pre ich narodenie a vývoj. Tragický koniec väčšiny embryí sa rozhodol už dávno predtým, keď rodičia prijali ponuku na umelé oplodnenie.
Odporúčania pre kresťanské páry
Pre kresťanské páry, ktoré sa potýkajú s neplodnosťou, existujú aj iné cesty:
- Adopcia: Nakontaktovať sa na manželov, ktorí svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju napr. adopciou. Skúsenosť takýchto manželov im môže pomôcť prijať ich situáciu. Skúste hovoriť o adopcii - niekedy práve adopcia pomôže prekonať prekážky psychologického charakteru.
- Prirodzené metódy: Kontaktovať sa na tých, ktorí môžu sprostredkovať vyšetrenia u veriacich lekárov alebo poradenstvo v oblasti prirodzených metód plánovania rodičovstva. Medzi také patria manželia Laukovci (www.billings.sk), Liga pár páru (www.lpp.sk) alebo Centrum pre bioetiku v Banskej Bystrici.
- Creightonský model (CrMS): Aj na Slovensku je už školiteľka Creightonského modelu, metódy PPR a hlavného diagnostického prostriedku tzv. Pre štúdium ľudskej reprodukcie.
Cirkev nezasahuje do oblasti medicínskej vedy ako takej, ale upozorňuje na etickú a morálnu zodpovednosť za konanie. Etická hodnota biomedicínskej vedy sa meria nielen vzhľadom na rešpektovanie každej ľudskej bytosti, ale aj vzhľadom na ochranu špecifickosti osobných skutkov, ktorými sa odovzdáva život.
Prijateľné metódy z pohľadu Cirkvi:
- Intervencie zamerané na odstránenie prekážok prirodzenej plodnosti, ako napríklad hormonálna terapia, chirurgický zákrok, spriechodnenie trubíc. Tieto techniky možno považovať za autentické terapie.
- Techniky poskytujúce pomoc manželskému úkonu a jeho plodnosti, pokiaľ im predchádza riadny manželský pohlavný akt, z ktorého sú odobraté a upravené spermie.
Cirkev uznáva oprávnenosť túžby po dieťati, ale táto túžba nesmie byť uprednostňovaná pred dôstojnosťou každého ľudského života. Veda sa nemôže postaviť do úlohy darcu života a smrti, ale má slúžiť na podporu a liečbu, nie na obchádzanie.
V konečnom dôsledku je dôležité pamätať na to, že ľudský život je dar a jeho počatie by malo byť ovocím lásky a vzájomného sebadarovania manželov, v súlade s prirodzeným poriadkom a učením Cirkvi.
tags: #asistovana #reprodukcia #krestanstvo