Asistovaná reprodukcia a jej právne aspekty na Slovensku

Asistovaná reprodukcia predstavuje novodobý fenomén, ktorý so sebou priniesol vedecký pokrok. Charakteristika asistovanej reprodukcie sa odvíja od metódy, ktorá je využívaná na dosiahnutie jej účelu. Samotný účel asistovanej reprodukcie spočíva v dosiahnutí tehotenstva iným spôsobom, než je pohlavný styk. Vzhľadom na uvedené možno pod pojem asistovanej reprodukcie zahrnúť všetky postupy, ktoré si vyžadujú pre dosiahnutie tehotenstva lekársky zákrok. V intenciách asistovanej reprodukcie možno uviesť, že ide o dôležitý prostriedok medicíny v rámci boja s ľudskou neplodnosťou.

Morálny, etický ani legislatívny aspekt asistovanej reprodukcie, ako pomerne mladej medicínskej disciplíny, v súčasnosti nie je s určititosťou vymedzený. Spoločnosť ako taká, a ani odborná verejnosť nedisponujú ustáleným jednotným názorom na parciálne otázky asistovanej reprodukcie, a z toho dôvodu sa aj úroveň právnej úpravy asistovanej reprodukcie v jednotlivých krajinách sveta výrazne diferencuje. Popri štátoch so značne liberálnym prístupom, akými sú napríklad Španielsko či Veľká Británia, možno nájsť tiež také, ktoré v rámci asistovanej reprodukcie prijali prísne a obmedzujúce pravidlá.

Autorka sa v článku sústreďuje na aplikačné problémy určovania rodičovstva v kontexte asistovanej reprodukcie, pričom v týchto súvislostiach venuje osobitnú pozornosť určeniu a zapretiu otcovstva v prípade nezosobášených párov. Súčasne poukazuje na úskalia aktuálnej právnej úpravy a v logickej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

Legislatíva a financovanie asistovanej reprodukcie na Slovensku

V Slovenskej republike je oblasť asistovanej reprodukcie čiastočne upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákonom č. 576/2004 Z. z. Napriek tomu, že právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva na Slovensku od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zásadných zmien, niektoré aspekty sa postupne dostali do legislatívy aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzajú najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života (t. j. do 39 rokov a 364 dní) pri určitých príčinách neplodnosti. Tieto príčiny zahŕňajú chýbajúce alebo nezvratne poškodené vajcovody, endometriózu, nezvratné poškodenie vaječníkov, idiopatickú sterilitu, mužský faktor sterility, imunologické príčiny sterility, riziko dedičného ochorenia, či endokrinné príčiny sterility.

Súhlas s úhradou liečby metódami asistovanej reprodukcie už nevyžaduje Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ak sa výkon uskutočňuje na Slovensku. Je ale potrebný v prípade, že má poistenka záujem o umelé oplodnenie v inom členskom štáte EÚ. Podmienky úhrady a indikačné obmedzenia sú v takom prípade identické ako v SR.

Pár, pokúšajúci sa o bábätko, nie je sám a finančne mu pomôže aj štát. Úhrada cyklov mimotelového oplodnenia je legislatívne ošetrená a viaže sa na potvrdenie konkrétnej príčiny neplodnosti. Schvaľovanie cyklu IVF je viazané na vek ženy. Žena má nárok na tri cykly mimotelového oplodnenia, pokým nedovŕši 39 rokov a 364 dní. Počet cyklov umelého oplodnenia, ktoré žena podstúpi, nie je limitovaný. Úhrada troch cyklov mimotelového oplodnenia zdravotnými poisťovňami vychádza zo štatistických údajov, že kumulatívna šanca na otehotnenie páru touto cestou sa blíži k 90 %.

Liečbu neplodnosti pomocou výkonov asistovanej reprodukcie môže podstúpiť iba pár (muž a žena). V prípade, že partneri nie sú zosobášení, potvrdzujú svoje spolužitie čestným prehlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť vychádza zo slovenskej legislatívy a háji práva dieťaťa na oboch rodičov, ako mamu, tak aj otca.

Problémy a výzvy spojené s asistovanou reprodukciou

Praktický výkon asistovanej reprodukcie prináša so sebou celý rad problémov, ktoré je potrebné riešiť a v ideálnom prípade tiež legislatívne upraviť. Jedným z najčastejších problémov sú viacpočetné tehotenstvá, ktorých pravdepodobnosť výskytu je pri umelom oplodnení výrazne vyššia, ako pri prirodzenom počatí. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v záujme zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti zákroku umelého oplodnenia sú do maternice ženy podstupujúcej tento zákrok zväčša vnášané viaceré embryá súčasne.

Sprievodným javom viacpočetných tehotenstiev je zvýšená chorobnosť či dokonca úmrtnosť matiek, ako aj detí po pôrode pre ich nižšiu váhu v porovnaní s bežným tehotenstvom, kedy sa v tele ženy vyvíja výlučne jeden plod, ako aj pre častejšie komplikácie v priebehu tehotenstva ženy. V záujme riešenia tohto problému bola prezentovaná koncepcia tzv. single embryo transfer (SET), ktorá spočíva v prenesení výlučne jedného embrya do maternice ženy v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia.

Ďalším problémom je etická a morálna dilema spojená so zmrazenými embryami. Prípad Anny, ktorá aj napriek tomu, že je veriaca a bola si vedomá nesúhlasu cirkvi s umelým oplodnením, podstúpila IVF z túžby po dieťati, ilustruje túto problematiku. Po úspešnom prvom pokuse a narodení zdravého syna, Anna prežíva vnútornú bolesť z množstva vytvorených a zmrazených embryí, ktoré nechce ani zlikvidovať, ani darovať.

Súčasťou problémov sú aj otázky ako sex selekcia či potenciálna hrozba tzv. eutelegenézy. V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, existuje možnosť preimplantačnej genetickej diagnostiky (PGD), ktorá umožňuje diagnostikovať vývojovú chybu alebo dedičnú chorobu ešte pred embryotransferom, čo v praxi znamená selekciu zdravých embryí a následné zničenie nevyhovujúcich.

Na Slovensku existujú aj prípady, kedy sa v centrách asistovanej reprodukcie vykonáva selekcia embryí už na tretí deň po oplodnení vajíčok, pričom tie, ktoré sa podľa odborníkov nevyvíjajú dostatočne „pekne“, ani nemrazia. Časť vznikajúcich embryí sa tak likviduje ešte na samom začiatku celého procesu umelého oplodnenia.

Slovensko ako atraktívna destinácia pre asistovanú reprodukciu

Na Slovensku máme v oblasti asistovanej reprodukcie jednu z najvoľnejších legislatív v Európe. Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku využívajú túto nedostatočnú legislatívu a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.

Pre zahraničnú klientelu je Slovensko atraktívne nielen vďaka možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že je v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejšie. Rozdiel v cenách môže byť značný, čo vysvetľuje turistiku za umelým oplodnením do slovenských reprodukčných kliník.

Ďalším faktorom atraktivity je absencia zákonného limitu veku, do ktorého môže žena podstúpiť umelé oplodnenie (limit sa viaže len na úhradu zdravotnými poisťovňami). Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti.

V prípade darovania spermií nie je na Slovensku vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Táto situácia môže viesť k podobným problémom, aké nastali v Holandsku s darcom spermií, ktorý sa stal otcom viac ako sto detí.

Chýbajúce dáta a potreba regulácie

Na Slovensku nemáme verejne dostupné dáta o činnosti a výsledkoch centier asistovanej reprodukcie. Národný register asistovanej reprodukcie, ktorý mal slúžiť na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov, bol spustený až po siedmich rokoch od legislatívneho schválenia a začal fungovať od 1. júla 2022. Aj napriek tomu prebieha kontrola dodaných údajov a urgovanie chýbajúcich hlásení.

Vzhľadom na rastúci dopyt po službách asistovanej reprodukcie a vznik mnohých sporných situácií, ako aj na pomerne voľnú legislatívu, je nevyhnutné zvážiť aktualizáciu a spresnenie právnej úpravy v oblasti asistovanej reprodukcie na Slovensku. Je potrebné riešiť problematiku viacpočetných tehotenstiev, darcovstva gamét a embryí, ako aj otázku zmrazených embryí a ich osudu.

Zahraničné skúsenosti, napríklad súdne procesy týkajúce sa zamrazených embryí v USA alebo prísnejšie regulácie v niektorých európskych krajinách, poukazujú na potrebu komplexného prístupu k tejto citlivej oblasti.

tags: #asistovana #reprodukcia #pravo