Atopická dermatitída (AD) je neinfekčné, autoimunitné, chronické ochorenie, pri ktorom sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia. Hlavnú úlohu pri vzniku atopickej dermatitídy zohráva genetika. Ak je jeden z rodičov atopik (alergik), šanca, že dieťa bude atopikom, sa pohybuje na úrovni 60 %. Odborníci pripisujú zvyšujúci sa výskyt atopických ochorení v populácii napríklad aj prehnanej hygiene v rozvinutých krajinách, obezite či narastajúcemu trendu pôrodov cisárskym rezom. Je známe, že dojčenie je významný ochranný faktor z hľadiska alergií či atopického ekzému. A vedci teraz urobili objav, ktorý vysvetľuje, prečo to tak je. V materskom mlieku sa nachádza takmer tisíc drobných molekúl, miRNA, z ktorých niektoré pomáhajú dojčeným bábätkám z hľadiska alergií či atopického ekzému. Čím dlhšie dojčenie trvá, tým je tento efekt materského mlieka významnejší. To neznamená, že by dojčené deti nemohli mať alergiu alebo atopický ekzém, ale výskyt týchto ochorení je vyšší, ak deti nie sú dojčené. Bábätká, ktorým sa nerozvinula atopia, konzumovali v priemere väčšie množstvá miRNA-375-3p (miR-375) v materskom mlieku. Vedci tiež zistili, že hladiny tejto miRNA sa zvyšovali s pokračujúcim obdobím dojčenia a že matky s nižším indexom telesnej hmotnosti mali tendenciu mať vyššiu koncentráciu miR-375.
Napriek tomu, že dojčenie je významným ochranným faktorom, existujú aj iné typy ekzému. Jedným z nich je kontaktný ekzém, kedy podráždenie kože vzniká v mieste kontaktu s daným alergénom, najčastejšie kovom. U detí sa vyskytuje vo väčšej miere až v školskom veku. U dojčiat do 3 mesiacov sa naopak veľmi často stretávame s ekzémom seboroickým, ktorý sa objavuje hlavne vo vlasovej časti hlavy v podobe začervenaných ložísk s mastnými žltými šupinami. Niekedy sa šíri aj na tvár, vzácnejšie na telo.
Príznaky atopického ekzému
Atopická dermatitída (AD) sa môže prejaviť v každom veku. Medzi najčastejšie príznaky patria suché, začervenané miesta obzvlášť vo vlasovej časti, na čele, lícach či tvári. V koži atopikov je znížené množstvo lipidov, schopných viazať vodu, koža je málo hydratovaná, suchá a šupinatá. Najvýznamnejším subjektívnym príznakom ekzému je svrbenie, ktoré sa zhoršuje pri zmenách teploty a po spotení. U pacientov s ekzémom býva navyše znížený prah pre svrbenie, takže aj ľahké podráždenie kože vedie k svrbeniu, ktoré núti ku škrabaniu. Tým sa ale ekzém zhoršuje a svrbenie je potom silnejšie. Deti sa budia zo spánku, bývajú mrzuté, unavené, staršie deti sa zle sústredia na školské povinnosti. Niekedy sú kožné prejavy ekzému menej nápadné: belavé, drsné a olupujúce sa ložiská na tvári či končatinách, hrubá, tmavšia a olupujúca sa koža na očných viečkach, trhlinky v ústnych kútikoch, alebo popraskaná koža na bruškách prstov horných aj dolných končatín.
Tri formy atopického ekzému
Dojčenská forma
Dojčenská forma atopického ekzému začína medzi 2. a 6. mesiacom veku. Na tvári sa objaví sčervenanie s drobnými vyrážkami a pľuzgierikmi, ktoré postupne splývajú do mokvavých ložísk pokrytých chrastami a šupinami. Tieto prejavy sa postupne šíria na celú hlavu, krk, trup aj končatiny. V čase, keď dieťa už lezie, sú najvýraznejšie v miestach trenia (kolená, priehlavky, predlaktia).
Detská forma
Ďalšia forma výskytu ekzému spadá do obdobia predškolského a školského veku dieťaťa. Prejavy sa premiestňujú predovšetkým do záhybov končatín (lakťovej a podkolennej jamky, zápästia, oblasť pod zadkom), na krk, viečka, okolie úst a ruky. Ložiská sú nápadne suché a drsné, už toľko nemokvajú, môžu byť ružové až červené s odreninami po škrabaní. U 75 % pacientov ekzém do puberty zmizne.
Forma dospievajúcich a dospelých
Vyskytuje sa už menej často. Väčšinou nadväzuje na predchádzajúce formy, ale môže sa objaviť aj po prvýkrát. Miesta postihnutia sú podobné ako u detskej formy, ale častejšie sú ložiská na tvári, hornej polovici hrudníka a na rukách. K zhoršeniu dochádza najčastejšie vplyvom psychických stresov. Priebeh ochorenia počas tehotenstva nemožno predvídať. U žien s ťažkým ekzémom dôjde vplyvom hormonálnych zmien často k úplnému vymiznutiu ložísk počas tehotenstva. Na druhú stranu, niektoré ženy, ktoré trpeli od detstva len miernymi prejavmi, mávajú ťažké recidívy v ktoromkoľvek období gravidity.
Dojčenie a atopický ekzém
Materské mlieko je najprirodzenejšou a najvhodnejšou výživou pre novorodencov. Obranné látky odovzdávané materským mliekom chránia deti pred väčšinou infekcií a zvyšujú ich imunitný systém. Milá Daniela, ak by vaše bábätko skutočne malo atopický ekzém, dojčenie je v prípade atopického ekzému mimoriadne pozitívny faktor. Vášmu dieťatku pomáha v mnohých smeroch - okrem iného buduje imunitu, pomáha dieťaťu, ak sa cíti nepríjemne alebo ho koža svrbí a podobne. Milá Lucia, je mimoriadne dôležité, aby ste pokračovali v dojčení. Píšete, že sa nemusíte vyvarovať žiadnym potravinám - tak potom prečo by ste sa mali "vyvarovať" materskému mlieku? Prečo by ste mali prestať dojčiť? Materské mlieko je v týchto situáciách nesmierne dôležité. To, že sa synčekovi ekzém zhoršil, je pravdepodobne len časová zhoda náhod. Ekzém sa niekedy zhoršuje a niekedy zlepšuje. Materské mlieko je jedinečné, má v sebe nesmierne množstvo látok, ktoré vášmu synčekovi pomáhajú, ktoré budujú jeho imunitu, budú mu pomáhať, ak ochorie. A navyše dojčenie je viac než len príjem materského mlieka - dojčenie zmierňuje bolesť a upokojuje dieťa, ktoré napríklad ekzém svrbí. Milá Michaela, dojčenie sa často obviňuje za všeličo možné bez ohľadu na to, aká je skutočnosť. Atopický ekzém je preto "atopický", že jeho pôvod nie je jasný, má fázy, keď sa to zhoršuje a zlepšuje, nehovoriac o tom, že dojčením sa matke neodoberajú látky, ktoré potrebuje pre svoje zdravie. Stav počas dojčenia je možno zhoršený aj tým, že často matky nepodstupujú žiadnu liečbu, pretože si myslia, že sa to nemôže. Dojčenie je pre vaše zdravie mimoriadne dôležité a predčasné ukončenie dojčenia prináša rôzne potenciálne závažné riziká pre vaše zdravie. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením. Nie je zrejmé, čo atopický exém ovplyvňuje, preto vo vašej situácii pokračujte v dojčení naďalej tak, ako doposiaľ a hľadajte iné spôsoby liečby. Popri kortikoidoch by ste mohli dojčiť, aj keby ste ich užívali orálne či v infúziách, z hľadiska dojčenia nie je problém ich lokálne používať dlhodobo.
Ak matka nedojčí alebo dojčenie predčasne ukončila (ešte pred 6. mesiacom), je nutné naučiť dojča na hypoalergénne (HA) prípravky dojčenskej výživy. Ak sa u dieťaťa preukáže alergia na bielkovinu kravského mlieka, podávajú sa prípravky, ktorých základom je bielkovinový hydrolyzát. Prvý nemliečny príkrm by mal začať postupne od ukončenia 6. mesiaca. Odporúčania u detí po 1. roku života sú, že je možné pomaly prejsť k bežnej strave batoliat. Avšak ani tu nie sú vhodné tie potraviny, ktoré najčastejšie vyvolávajú alergické reakcie a svrbenie kože. Z mliečnych výrobkov sú najvhodnejšie tvrdé syry a kyslé mliečne výrobky jogurtového typu. Ich množstvo je vhodné navyšovať postupne.
V rodine s vyšším rizikom atopie možno odporučiť hypoalergénnu diétu aj u tehotných v 2. a 3. trimestri, čím sa tiež znižuje nebezpečenstvo vzniku alergie u dieťaťa. U tehotných žien je najdôležitejšou zásadou vyhýbať sa prísnym diétam. Odporúča sa však vynechať zo stravy potraviny s potenciálom vyvolať alergickú reakciu. Obzvlášť, ak budúca mamička trpí alergiou, alebo má zistené, že po zjedení určitých potravín jej kože na to reaguje, potom je vhodné tieto potraviny vylúčiť úplne.
Prielom v dojčení chráni matky a deti | 7NEWS
Diagnostika a liečba atopického ekzému
Pri prvom prejave atopického ekzému u detí by som odporučil okamžitú návštevu kožného lekára, či už pre dospelých alebo detského špecialistu. Niekedy sa stáva, že pediatri aplikujú liečivá iba podľa ich účinnej látky. Kožný lekár ale môže posúdiť stav celkovo a zvoliť optimálny masťový základ alebo jeho kombináciu. Základom liečby ekzému je zlepšenie porušenej hydratácie kože. K tomu používame niekoľkokrát denne premasťovacie krémy a masti, ktorých je celý rad. Najčastejšie sa predpisujú masťové základy (Synderman, vazelína, Ambiderman alebo Leniens), ktoré neobsahujú parfumy a konzervačné látky a kožu teda viac nedráždia. Všeobecne možno odporučiť akýkoľvek krém alebo masť na suchú kožu (lepšie z lekárne), ktorá pacientovi vyhovuje. Nový prípravok je lepšie najprv aplikovať na malú plochu kože a počas 3 dní sledovať, či nedôjde k začervenaniu alebo svrbeniu. Znášanlivosť je úplne individuálna a často pacient nájde ideálny zvláčňujúci krém až po určitej dobe. Niekedy sa po vyskúšaní mnohých preparátov vraciame k modrej Indulone či Indulone s rakytníkom, ktoré sú dostupné a väčšine pacientov vyhovujú. K premasteniu pokožky sú vhodné aj špeciálne kúpeľové oleje, ktoré pokožku nielen ošetria, ale aj očistia. Niektoré z nich je možné predpísať na recept.
Na mokvavé ložiská ekzému sa aplikujú tzv. vysychavé obklady. Na tie sa využívajú dezinfekčné roztoky (Jarish, Rivanol, hypermangánu), čierny čaj, odvar z repíka alebo dubovej kôry. Na obklady použijeme prežehlenú vreckovku, ktorú počas cca 5 minút opakovane namáčame do vlažného roztoku. Neodporúčame vonkajšiu aplikáciu harmančeka v akejkoľvek podobe, pretože je veľmi častým kontaktným alergénom. Na ložiská ekzému používame 1 - 2x denne rôzne pasty, najčastejšie so zinkom, tanínom, endiaronom alebo ichtamolom, ktoré majú upokojujúce aj dezinfekčné účinky, v niektorých prípadoch môžu byť ale málo účinné.
Pri ťažkých prejavoch ekzému sa niekedy nezaobídeme bez kortikoidných (hormonálnych) preparátov. Ide o veľmi účinné protizápalové a protialergické lieky. Ich použitiu sa mnoho pacientov a najmä rodičov bráni, avšak pri správnej aplikácii môžu dieťaťu s ekzémom veľmi uľaviť. Pre zvýšenie účinku sa predtým používali v tzv. oklúzií, tzn. pod nepriedušnou fóliou, túto metódu však najmä u detí nemôžeme odporučiť. U detí sa používajú skôr slabšie preparáty, väčšinou stačí 1x denne, najlepšie na noc. Aplikovať sa môžu maximálne 1 týždeň, radšej menej a nasledovať musí aspoň dvojnásobná pauza, kedy sa vraciame k vyššie uvedeným pastám, aby nedošlo k výraznému zhoršeniu. Kortikoidy sa môžu aplikovať len na obmedzenú plochu, aby nedošlo k významnému vstrebaniu pokožkou, aj keď toto riziko je u slabých preparátov minimálne. Viac sa obávame lokálnych nežiaducich účinkov, ako je stenčenie kože, zmena pigmentácie či ochlpenia. Tie sa však tiež vyskytujú skôr u silnejších preparátov a najmä pri niekoľkomesačnom používaní bez vyššie odporúčaných páuz.
V posledných rokoch sa aj na našom trhu objavili tzv. topické imunomodulátory - slabší pimecrolimus (Elidel) a silnejší takrolimus (Protopic). Nemajú síce vedľajšie účinky, tak ako kortikoidy, ale majú tiež svoje obmedzenia, preto sú len na predpis kožného lekára. Pred niekoľkými rokmi prebehla aj medzi laickou verejnosťou informácia, že sa po používaní týchto preparátov objavili nádory kože, podľa posledných záverov medzinárodných konferencií sa však táto obava javí ako nedôvodná.
Ľahšie formy ekzému stačí sledovať u praktického lekára pre deti a dorast. V prípade recidivujúcich ťažkých ekzematických prejavov patrí liečba do rúk kožných lekárov, zvlášť, ak je potrebné predpisovať kortikoidy alebo topické imunomodulátory.
Prevencia a režimové opatrenia
Ak je v rodine prítomná predispozícia k atopickej dermatitíde, odporúča sa zaviesť režimové opatrenia už počas tehotenstva. U tehotných žien je najdôležitejšou zásadou vyhýbať sa prísnym diétam. Odporúča sa však vynechať zo stravy potraviny s potenciálom vyvolať alergickú reakciu. Obzvlášť, ak budúca mamička trpí alergiou, alebo má zistené, že po zjedení určitých potravín jej kože na to reaguje, potom je vhodné tieto potraviny vylúčiť úplne.
Počas prvého roka dieťaťa je nutné dodržiavať tzv. protialergický režim. Čo najdlhšia doba dojčenia - ideálna dĺžka dojčenia je šesť mesiacov. Príkrmy sa odporúčajú zavádzať po šiestich mesiacoch života dieťaťa. Novinkou v prístupe je tzv. imunologické okno. Ide o navodenie orálnej tolerancie v 17. až 26. týždni života.
V byte alergika sa nesmie fajčiť. K eliminácii prachu a roztočov je vhodné odstrániť koberce a ťažké závesy, odporúčame prikrývky pre alergikov. V byte je treba udržiavať primeranú teplotu (cca 20° C) a vlhkosť (40 - 50 %), aby sa zamedzilo poteniu.
K hygiene sa používajú neparfumované mydlá alebo syndety (mydlá s kyslým pH, ktoré kožu toľko nevysušujú), a to len na miesta vlhkého zaparenia, ruky a nohy. Vzhľadom k vysokej prímesi dráždivého chlóru vo vode sa obmedzuje kúpanie u dojčiat na 1 - 2x týždenne, u starších detí sa uprednostňuje sprcha. Dieťa sa oblieka do priedušných bavlnených materiálov. K praniu odevov sú vhodnejšie prostriedky pre alergikov a program s dvojitým podstreďovaním. Neodporúčame aviváž.
| Zakázané potraviny | Odporúčané mliečne výrobky | Zavádzanie príkrmov |
|---|---|---|
| ryby, kakao, orechy, zrejúce syry, citrusy | kyslomliečne produkty (jogurtového typu) | po ukončenom 6. mesiaci, veľmi opatrne, 1 nová zložka za týždeň |
V prvom roku veku sa odporúča eliminovať kravské mlieko, vajcia a lepok, samozrejmosťou sú citrusové plody, tropické ovocie, aromatická zelenina a korenené jedlá. Neskôr je možné jedálniček uvoľniť, zaraďujeme však vždy len 1 novú potravinu v malom množstve a vyčkáme 3 - 4 dni, či sa neobjaví zhoršenie ekzému. Ak áno, potravinu vylúčime z jedálneho lístka a ak sa ekzém zlepší, môžeme ju znovu skúsiť za 1 - 2 mesiace, či sa reakcia potvrdí.
Pri preukázanej alergii na bielkovinu kravského mlieka je potrebné prejsť na tzv. úplné hydrolyzáty, ktoré pediater dieťaťu predpíše, sú na recept.
Denný režim staršieho dieťaťa s ekzémom je potrebné upraviť úplne individuálne. Nie je na mieste dopredu všetko zakazovať a dieťa tým vylúčiť z kolektívu. Zhoršenie možno očakávať pri činnostiach v zaprášenom prostredí, pri výraznom potení alebo pri práci s lepidlami či chemickými látkami.
