Príbeh Levočskej bielej panej: Skutočnosť a legenda

Spišské múzeum v Levoči uvádza výstavu „Jan Hála a jeho Levočská biela pani“, ktorá prostredníctvom ilustrácií približuje život a osud ženy, ktorá sa stala legendou. Ide o mladú šľachtičnú Julianu Korponaiovú, ktorej život sa tragicky skončil sťatím hlavy v roku 1714 v maďarskom Győri. Príbeh Juliany Korponaiovej preslávil svetoznámy román Móra Jókaia, ku ktorému ilustrácie vytvoril slovenský maliar Jan Hála. Jeho diela teraz ožívajú v Levoči.

Verejnosť pozná tragický príbeh Juliany Korponaiovej skôr z mýtov a spomínaného románu. Po viac ako 300 rokoch sa jej príbeh vracia prostredníctvom umeleckých diel Jana Hálu. Tento maliar, grafik a ilustrátor bol očarený krásou liptovskej krajiny, podtatranskej prírody, ľudových krojov a architektúry, čo všetko stvárňoval vo svojej tvorbe. Jeho životným snom bolo ilustrovať historický román a po prvotných neúspechoch sa mu to podarilo v roku 1955, keď dostal príležitosť ilustrovať román Móra Jókaia „Levočská biela pani“. K svojej práci pristupoval s maximálnou zodpovednosťou, študoval miestne reálie i históriu spojenú s legendou o žene zradkyni.

Jediné ilustrované vydanie románu v slovenskom jazyku vyšlo v roku 1957 a vznikol tak súbor 106 originálnych kolorovaných diel a tušových perokresieb. Tieto diela sa v roku 2009 stali súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie - Spišského múzea v Levoči, čím obohatili zbierkový fond múzea a stali sa výtvarným doplnením legendy o žene, ktorá vošla do histórie a legiend.

Skutočný príbeh Juliany Korponaiovej

Juliana Géciová-Korponayová, známa ako Levočská biela pani, sa narodila v Ožďanoch v roku 1680. Pochádzala zo šľachtickej rodiny a jej život bol poznačený pohnutou dobou protihabsburských stavovských povstaní. Vydala sa za Jána Korponaia, ktorý sa pod jej vplyvom pridal na stranu kurucov. Jej životným cieľom bolo zabezpečiť budúcnosť svojho syna Gabriela.

Počas stavovského povstania Františka II. Rákociho sa Juliana ocitla v centre nebezpečných politických intríg. Legenda hovorí, že sa stala cisárskou špiónkou, aby získala späť skonfiškovaný rodový majetok. Vraj ukradla kľúče od levočskej brány kuruckému veliteľovi Štefanovi Andrášimu a vpustila do mesta cisárske vojská. Archívne materiály však jej zradu nepotvrdzujú a naznačujú, že mesto sa predtým vzdalo.

Juliana Korponaiová bola napokon obvinená zo zrady a v septembri 1714 bola v Győri, ako 25-ročná, sťatá. Jej tragický osud bol v tom čase výnimočný a dodnes fascinuje historikov a verejnosť.

Výstava v Spišskom múzeu

Výstava v Spišskom múzeu v Levoči ponúka pohľad na Julianu Korponaiovú ako na skutočnú historickú postavu, nielen ako na legendu. Návštevníci si môžu pozrieť originál testamentu a listy, ktoré Juliana napísala vo väzení pred popravou, ako aj unikátne archívne dokumenty a množstvo výtvarných diel. Súčasťou expozície sú aj figuríny oblečené do kópií dobových odevov, kúsok Julianiných šiat a dokonca aj lavica z levočského Chrámu sv. Jakuba, na ktorej počas života sedávala.

Druhá časť výstavy je venovaná zrodu legendy o žene, ktorá predstierala lásku k Štefanovi Andrášimu, aby mu ukradla kľúč od mestskej brány. Táto časť zahŕňa aj hudobné ukážky, premietanie filmov a výňatky z literárnych diel, ktoré prispeli k vytvoreniu legendy.

Legenda verzus realita

Mór Jókai vo svojom románe vykreslil Julianu ako „zradkyňu“, ktorá „za bozk zradila krajinu a za krajinu obetovala svoju hlavu“. Podľa historikov však bola Juliana Korponaiová obeťou intríg a jej poprava bola justičnou vraždou. Napriek tomu, že sa nepodarilo presne určiť dátum a miesto jej narodenia, autentické výpovede z väzenia odhalili jej slabosť, ale aj silu charakteru.

Hoci sa objavili špekulácie o mieste jej posledného odpočinku, napríklad nález kostry s oddelenou hlavou v krypte pod kostolom v Ožďanoch, tieto dohady sa nepotvrdili. Podľa zistení Spišského múzea bola Juliana Korponaiová pochovaná v spoločnom hrobe na katedrálnom cintoríne v Győri 25. septembra 1714.

Príbeh Levočskej bielej panej fascinuje dodnes a výstava v Spišskom múzeu ponúka jedinečnú príležitosť spoznať nielen legendu, ale aj skutočný príbeh ženy, ktorá žila v búrlivých časoch.

tags: #biela #pani #levoca #narodenie