Keď mamička drží svoje dlho očakávané bábätko, zdá sa tak maličké a krehké. O to viac ju v prvých dňoch života dieťaťa môžu vydesiť príznaky novorodeneckej žltačky. Prejavy žltačky u novonarodených detí sú veľmi časté. Objavujú sa viac ako u polovice detí. U väčšiny našťastie nepredstavujú nebezpečenstvo.
S príchodom na svet sa pre malého človiečika všetko mení. Predtým dostával to, čo potrebuje, cez mamičku. S jeho výživou počas výlučného dojčenia tomu bude podobne, avšak nadýchnuť sa už musí samo. Počas tehotenstva vyvíjajúce sa bábätko dostáva kyslík z okysličenej krvi matky. Aby to mohlo fungovať, krvinky nenarodeného dieťaťa obsahujú tzv. fetálny hemoglobín, ktorý dokáže viazať kyslík pevnejšie, než červené krvné farbivo dospelých. Po narodení sa fetálny hemoglobín odbúrava a nahradza ho štandardný hemoglobín. Červené krvinky majú v priemere životnosť 120 dní, potom sa v slezine a pečeni rozpadnú. Jednou z hlavných zložiek červených krviniek je bilirubín, ktorého akumulácia v tele spôsobuje žltačku.
Bilirubín je žlté farbivo, ktoré vzniká pri rozpade červených krviniek. Pečeň bilirubín spracováva, spolu so žlčou sa potom vylučuje z tela stolicou. Práve žlté farbivo bilirubín je príčinou novorodeneckej žltačky (Icterus neonatorum). Žltačka sama o sebe je príznak zožltnutia kože, slizníc a očného bielka kvôli vysokej koncentrácii bilirubínu v krvi.
U novorodencov je vyšší podiel červených krviniek, ktoré sa rýchlejšie rozkladajú, čo môže viesť k zvýšenej produkcii bilirubínu. Novorodenci ešte nemajú dostatočne vyvinutú pečeň. V prvých dňoch v ich tele dochádza k zvýšenému rozpadu červených krviniek (ich životnosť je kratšia ako v prípade dospelých), pečeň nie je schopná všetok bilirubín spracovať, preto sa hromadí v organizme. Žltačka je prejav zvýšenej hodnoty bilirubínu v krvi, tzv. hyperbilirubinémia.
U dieťaťa sa prvé príznaky novorodeneckej žltačky objavujú spravidla deň po narodení a najvýraznejšie bývajú medzi 3. - 5. dňom. Táto žltačka sa zvyčajne objaví na druhý alebo tretí deň po narodení novorodenca. Fyziologická žltačka začína na druhý až tretí deň po narodení a vrchol dosahuje na tretí až piaty deň. Potom u donosených novorodencov zvyčajne začína ustupovať a do jedného až dvoch týždňov úplne zmizne.
Najskôr je zožltnutie kože a slizníc zrejmé na najviac prekrvených častiach telíčka predovšetkým na hlavičke. Mamička spravidla ako prvá spozoruje žltkasté bielko očí. Žlté sfarbenie pokožky, ktoré sa zvyčajne objavuje najskôr na tvári a pokožke hlavy a postupne sa môže rozšíriť na celé telo.
Zožltnutie kože lekár posudzuje na dennom svetle, pretože umelé svetlo ho môže skresliť. Množstvo bilirubínu môže orientačne namerať prístrojom cez kožu, pri zvýšených hodnotách sa stanoví presná hladina bilirubínu z krvi. Viditeľné prejavy žltačky je u novorodenca možné pozorovať približne od hodnoty bilirubínu 0,85 mikromólov/l. Ak hladina bilirubínu rastie rýchlejšie ako 85 mikromólov/l za deň, považuje sa novorodenecká žltačka za patologickú.
U dospelých sa za normálne hodnotu považuje < 1 mg/dl (17,1 μmol/l) bilirubínu v krvi, u detí je normálne číslo > 1 mg/dl (17,1 μmol/l). Hyperbilirubinémia je definovaná ako zvýšenie koncentrácie bilirubínu v krvi nad 1,5 mg/dl (25 μmol/l). Hodnota bilirubínu u novorodencov zvyčajne nepresahuje 12,9 mg/dl (220 μmol/l), malé percento novorodencov dosahuje koncentráciu 15 mg/dl (256,5 μmol/l).
Fyziologická novorodenecká žltačka dieťa neohrozuje a spontánne odoznie aj bez liečby. V prípade novorodencov môže ísť o fyziologickú žltačku (bez chorobného podkladu) alebo o patologickú žltačku, ktorá je následkom chorobných zmien v organizme. Fyziologická novorodenecká žltačka obvykle ustupuje v priebehu 7 až 14 dní. V niektorých prípadoch môže dôjsť v 2. a 3. týždni k vzostupu bilirubínu, prípadne žlté sfarbenie pretrvať 3 až 10 týždňov.
Pri patologickej žltačke je vysoká hodnota bilirubínu nebezpečná pre nervový systém a mozgové bunky. U veľmi malých detí nie je tak dobre vyvinutá ochrana mozgu (hematoencefalická bariéra) ako u dospelých. Pri vysokej hladine bilirubínu v krvi preto bilirubín môže preniknúť aj sem a spôsobiť tzv. jadrové poškodenie mozgu (kernikterus), kedy môže dôjsť aj k trvalému poškodeniu a mentálnej retardácii. Okrem poškodenia mozgu dieťa ohrozuje chudokrvnosť.
Komplikovanejší býva priebeh u predčasne narodených bábätiek, ktoré nemajú dostatočne vyvinutú pečeň a v ich organizme sa hromadí bilirubín. Závažnejšie prejavy žltačky sa môžu objaviť u nedonosených detí. Ich pečeň totiž nie je dostatočne vyzretá a “nestíhajú” uvoľnený bilirubín spracovávať. Predčasné doručenie - Novorodenec narodený pred 38. týždňom tehotenstva nemusí byť schopný spracovať bilirubín rovnakou rýchlosťou ako donosené dieťa.
Rizikovými faktormi vzniku závažnej žltačky sú inkompatibilita krvných skupín medzi mamičkou a dieťaťom (matka má Rh faktor negatívny a novorodenec Rh faktor pozitívny, matka má krvnú skupinu 0 a dieťa krvnú skupinu A, resp. B), pôrodné poranenia (napr. modriny či zlomenina kľúčnej kosti), predčasný pôrod, vrodené infekcie, vrodené chyby tráviaceho systému, znížená činnosť štítnej žľazy, enzýmové poruchy a vrodené defekty červených krviniek. Zvláštny podtyp detskej žltačky sa označuje ako hemolytická choroba novorodencov. Rozpad červených krviniek u bábätka v tomto prípade spôsobuje rozdielnosť medzi krvnou skupinou matky a dieťaťa. Ak budúca mamička má negatívny Rh faktor (D antigén, označuje sa ako mínus za písmenom alebo číslicou krvnej skupiny), plod môže mať po oteckovi Rh faktor pozitívny. Pri prvom tehotenstve je všetko v poriadku. Počas prvého pôrodu (v tomto prípade aj prvého potratu) si ale telo matky vytvorí protilátky proti krvnej skupine dieťaťa s pozitívnym Rh faktorom. Pri ďalších tehotenstvách tieto protilátky poškodzujú krvinky bábätka a spôsobujú ich zvýšený rozpad.
Žltačka materského mlieka je spôsobená chemikáliami v materskom mlieku, ktoré zasahujú do procesu rozkladu bilirubínu. Žltačka dojčených detí nie je to isté, čo žltačka z materského mlieka. Žltačka dojčených detí sa počas prvého týždňa života vyskytuje aj u donosených dojčených detí. Dôvodom je oneskorený odchod smolky (prvá stolica novorodenca) a nedostatok tekutín a kalórií, buď z dôvodu problematického prisávania bábätka k prsníku, alebo z dôvodu nedostatočnej či oneskorenej produkcie materského mlieka. Žltačka z materského mlieka je spôsobená zvýšenou koncentráciou enzýmu (b-glukuronidázy) v materskom mlieku niektorých žien, ktorá spôsobuje spätné vstrebávanie bilirubínu z čreva do krvného obehu.
Pri žltačke dochádza taktiež k zmene správania dieťaťa. Veľmi vysoké hodnoty bilirubínu môžu z krvi prestúpiť do mozgu a spôsobiť zvratné (akútna bilirubínová encefalopatia) alebo trvalé poškodenie (kernikterus alebo chronická bilirubínová encefalopatia). Bilirubín je toxický pre mozgové bunky. Porucha známa ako akútna bilirubínová encefalopatia sa vyskytuje, keď má novorodenec ťažkú žltačku a bilirubín prechádza do mozgu. Kernicterus je syndróm, ktorý sa vyvíja, keď akútna bilirubínová encefalopatia vedie k trvalému poškodeniu mozgu.
Novorodenecká žltačka zvyčajne spontánne vymizne v priebehu niekoľkých dní. Ustúpi do 1-2 týždňov až mesiaca aj bez lekárskeho zásahu. Pretrvávajúcu novorodeneckú žltačku alebo vysokú hodnotu bilirubínu v krvi je však nutné správne diagnostikovať a liečiť. Novorodenecká žltačka zvyčajne nevyžaduje liečbu, pretože príznaky zvyčajne ustúpia do 10 až 14 dní, hoci niektoré trvajú dlhšie. Liečba sa odporúča len vtedy, ak sú veľmi vysoké hladiny bilirubínu v krvi dieťaťa.
Prirodzenými spôsobmi, ako sa žltačky zbaviť, sú dostatočné dojčenie a vystavovanie bábätka dennému svetlu (helioterapia). Slnečné lúče sú totiž nápomocné pri rozkladaní bilirubínu v koži na neškodný metabolit. Odporúča sa preto postieľku s bábätkom postaviť blízko k oknu. Nenechajte ale dopadať do postieľky priame slnečné lúče! Dojčenie bábätku pomôže prirodzene naštartovať tráviaci systém a tým aj vylučovanie bilirubínu. Na začiatku bude u novorodenca stolica tmavá a riedka, označuje sa ako smolka (mekónium). Táto prvá stolica obsahuje veľa bilirubínu, ale už čoskoro v plienkach nájdete v obvyklej žltkastej stolici bábätiek. Dojčenie pomôže dieťatku s vylučovaním bilirubínu. Naštartovaním tráviaceho systému sa zabezpečí vylučovanie pomocou moču a stolice.
Ako často dojčiť novorodenca so žltačkou? Každé bábätko je iné. Všeobecne sa odporúča dojčiť dieťa často a s dojčením začať čo najskôr. Dôležité je pravidelné a dostatočné kŕmenie, najlepšie materským mliekom.
Odbúravanie žltého bilirubínu je možné podporiť pomocou fototerapie. Fototerapia u novorodenca prebieha v inkubátore s modrým svetlom. Bábätko sa do neho uloží len v plienke, aby bola čo najväčšia plocha pokožky vystavená svetlu. Cyklus fototerapie môže trvať napríklad 2 hodiny, po pauze je možné vystavenie modrému svetlu opäť zopakovať. Je to štandardný postup pri liečbe novorodeneckej žltačky. Dieťa je ožarované modrým svetlom s určitou vlnovou dĺžkou, ktoré spôsobuje rozklad bilirubínu na lumirubín rozpustný vo vode. V takejto podobe ho dieťa môže vylúčiť močom alebo stolicou. Dĺžku a frekvenciu fototerapie určí lekár na základe veku, donosenosti dieťaťa a podľa hladiny bilirubínu.
V závažnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe, prípadne k transfúzii krvi. V závažnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe, prípadne k transfúzii krvi. Dieťa dostáva imunoglobulíny, ktoré viažu bilirubín. Krvný test pri novorodeneckej žltačke dokáže navyše odhaliť, či žltačka nemá pôvod v cholestáze alebo nefungujúcom odtoku žlče. Krvný test pri novorodeneckej žltačke dokáže navyše odhaliť, či žltačka nemá pôvod v cholestáze alebo nefungujúcom odtoku žlče. Pri žltačke sa môže podávať aj liečba imunoglobulínmi, ktoré viažu bilirubín.
Výmenná transfúzia krvi je liečbou najzávažnejších foriem žltačky, keď hodnota bilirubínu prudko rastie a hrozí riziko poškodenia mozgu. Počas výmennej transfúzie sa krv vášho dieťatka odoberá cez tenkú plastovú hadičku umiestnenú v krvných cievach v pupočnej šnúre, rukách a nohách. Krv je nahradená krvou od vhodného darcu (samozrejme, s rovnakou krvnou skupinou).
Prejavy žltačky môžete zmierniť podávaním správnych homeopatických monokomponetných liekov. Ich výhodou je bezpečnosť a účinnosť s možnosťou podávania už od novorodeneckého veku. U najmenších detí (novorodenci a dojčatá) sa môže 5 granúl rozpustiť v 0,5 dcl vody a podávať čajovou lyžičkou 1 až viackrát denne v odporúčanom čase (napr. odstup 8 hodín) vždy po premiešaní roztoku. Denne treba pripraviť čerstvý roztok. CHINA 9CH - pomáha odburávať zvýšené hodnoty bilirubínu. LYCOPODIUM CLAVATUM 9CH - na novorodeneckú žltačku pretrvávajúcu aj po fototerapii, častejšie sa vyskytuje u chlapcov. PHOSPHORUS 9CH - určený na regeneráciu pečene, podáva sa pri zvýšených hodnotách pečeňových testov.
Ako liečiť žltačku u novorodencov!??🤔 #novorodenec #žltačka #liečba
Keďže hladina bilirubínu u novorodenca súvisí so schopnosťou odbúravania bilirubínu pečeňou, ktorá nie je dostatočne vyvinutá, nie je možné novorodeneckej žltačke 100-percentne predchádzať. Dôležitá je starostlivosť o bábätko, dostatočný príjem tekutín a zabránenie zvýšenému popôrodnému úbytku na váhe. V prípade potreby sa po narodení dieťatku vyšetrí krvná skupina, aby sa vylúčila inkompatibilita krvných skupín, ktorá môže spôsobiť novorodeneckú žltačku. Uistite sa, že dieťa dostáva dostatočnú výživu z materského mlieka.
