Päť učiteliek nazbieralo počas svojej práce roky skúseností s deťmi v predškolskom veku. Tieto odborníčky sa rozhodli podeliť o svoje poznatky aj s rodičmi. Zatiaľ čo troj až štvorročné deti stále potrebujú veľa rodičovskej pomoci, odborníčky, ktoré pracujú v predškolských zariadeniach, súhlasia s tým, že deti sú zvyčajne schopné robiť viac, než si myslíme.
1. Očakávajte viac
Väčšina rodičov má svoje vlastné predstavy o tom, čo ich dieťa v určitom veku môže dokázať. Deti potom väčšinou urobia práve to, čo rodičia od nich očakávajú. Odborníčky na výchovu tvrdia, že rodičia by sa nemali báť zvýšiť svoje požiadavky.
2. Odolajte tomu, aby ste za dieťa robili to, čo dokáže samo
Je samozrejmé, že keď urobíte niečo za dieťa, tak to urobíte rýchlejšie a lepšie. Ale takto nemôžete pomôcť vášmu dieťaťu na ceste k jeho samostatnosti. Existuje však rýchla pomoc. Je potrebné sa len vzdať túžby urobiť veci za deti. Učiteľka Donna Jonesová hovorí: „Vždy, keď sa pokúšam prinútiť deti, aby sa obliekli, uložili bundy alebo sedeli na stoličkách počas jedla, opýtam sa ich, či to chcú urobiť samy alebo im mám pomôcť.“
3. Nesnažte sa po deťoch opravovať to, čo už urobili
Ak si vaše dieťa napríklad ustelie posteľ, vydržte nutkanie urobiť to lepšie. Ak si niečo samo oblečie a vám sa zdá, že to nie je veľmi vhodné, ale aj napriek tomu je to ešte znesiteľné, neprezliekajte ho. Ak to nie je absolútne nevyhnutné, nemeňte to, čo urobilo vaše dieťa.
4. Nechajte dieťa riešiť jednoduché problémy
Ak vidíte, že sa vaše dieťa pokúša nájsť hračku alebo chce zložiť knihu z police, na ktorú môže dosiahnuť a nehrozí žiadne nebezpečenstvo, dovoľte mu to bez vášho zasahovania. Práve toto sú tie najvzácnejšie momenty, ktoré vytvárajú charakter vášho dieťaťa. Je prirodzené, že chcete, aby bolo všetko urobené dokonale, ale ak všetky situácie riešite za deti, okrádate ich o šancu prežiť úspech.
5. Predškoláci môžu mať svoje povinnosti
Predškolákovi môžete určiť nejakú malú povinnosť, ktorú občas splní, ktorú bude mať len on v rodine na starosti. Vďaka tomuto v dieťati budujete jeho sebadôveru a zmysel pre zodpovednosť. Dieťa môže napríklad zalievať rastlinu, vyberať prádlo zo sušičky, vymieňať psovi vodu. Dôležité je, aby ste vybrali takú činnosť, ktorá ho bude nielen zaujímať, ale bude aj ľahko zvládnuteľná. Cieľom je, aby sa dieťa cítilo spokojne a malo pocit, že je schopné úlohu splniť.
Intelektuálne skúmanie začína fyzickým prieskumom. Dieťa, ktorému sa hovorí neustále nie, keď lozí po svojej izbe a hľadá, s čím by sa hralo sa naučí, že sa voľne pohybovať nemá. Batoľa, ktoré je neustále obmedzované od šplhania sa vyššie sa naučí, že nemôže robiť aktivity samo. 4-ročné dieťa, keď mu neodpovedáme na otázky sa naučí, že otázky je klásť zbytočné. Namiesto toho, aby sme naše deti podporovali, aby boli prieskumníkmi a skúmali svoje okolie, limitujeme ich a stanovujeme im prísne hranice. Autorka hovorí, že čím viac obmedzení bude mať vnútorný svet dieťaťa, tým bude nižšie jeho IQ. Dieťa sa potrebuje samo naučiť kontrolovať svoju činnosť, potrebuje sa naučiť spoznávať svoje prostredie a tým sa vlastne vzdeláva.
6. Vytvárajte také situácie, pri ktorých deti vedia, čo majú robiť
Deti svoje úlohy v škole plnia hlavne preto, lebo vedia, čo sa od nich očakáva. V školách deti každý deň robia v podstate rovnaké alebo veľmi podobné činnosti. Majú vytvorené určité rituály. Vďaka tomu rýchlo chápu, čo idú robiť a často im to už ani netreba pripomínať, lebo po určitej dobe majú činnosti zautomatizované. Takéto pravidlá a rituály si môžete nastaviť aj doma.
7. Používajte humor
Ak vaše dieťa niečo nechce urobiť, skúste využiť humor. Odborníčky na predškolskú výchovu tvrdia, že v návale rôznych povinností práve na humor zabúdame. Mnohí rodičia s deťmi hrajú rôzne scénky. Napríklad, keď sa dieťa nechce obuť, tak sa hrajú, že sú v obchode, v ktorom predávajú topánky.
8. Na zmenu upozorňujte skôr
Deti sú niekedy tak veľmi zaujaté hrou alebo nejakou činnosťou, že ju nechcú zmeniť a plačú, keď má k tomu dôjsť. Aby sa predišlo takýmto situáciám, je potrebné dieťa skôr upozorniť na to, že o chvíľu bude jesť, vypne sa televízor, pôjde spať a podobne. Ak potrebujete opustiť dom ráno o 8.30, upozornite svoje dieťa o 8.15, že má ešte 5 minút na hranie a potom budete musieť odísť do škôlky.
9. Odmeňujte rozumne
Deti nemôžu všetko robiť len preto, aby dostali odmenu. Takto sa nenaučia nič o skutočných dôvodoch, prečo je potrebné niečo urobiť. Odmeny dávajte len vtedy, ak dieťa prejavilo mimoriadne úsilie.
10. Dávajte možnosti na výber
Keď vaše dieťa napríklad nechce sedieť pri jedení pri stole, tak mu ponúknite dve možnosti na sedenie. Ku každému sedeniu dajte na stôl dva druhy jedla. Jedlo, ktoré má dieťa radšej, dajte k tomu stolu, pri ktorom chcete, aby dieťa sedávalo. Možno zo začiatku dieťa urobí nesprávnu voľbu, ale časom zistí, že ak chce jesť svoje obľúbené jedlo, musí zvoliť adekvátne sedenie pri stole.
11. Používajte vety, ktoré dieťa motivujú k spolupráci
Napríklad chcete ísť na prechádzku, ale zároveň chcete, aby dieťa odložilo pastelky.
12. Dovoľte sa dieťaťu aj nudiť
Dnešné deti majú menej času na to, aby sa voľne hrali. Ich hry sú väčšinou organizované a presne stanovené. Odborníci na výchovu však upozorňujú na to, že deti musia mať aj priestor samy pre seba, pre rozvoj vlastnej fantázie. Povinnosťou rodičov a vychovávateľov nie je im sústavne organizovať čas.
13. Využívajte hudbu
Ak chcete, aby sa vaše dieťa naučilo plniť nejakú povinnosť, môžete túto činnosť spojiť s nejakou hudbou.
14. Využívajte časovač
Časovač môžete využiť napríklad aj vtedy, keď sa vaše deti bijú o hračku.
15. Neriešte všetko za deti
Niekedy je lepšie, keď si deti medzi sebou samy vyriešia určité situácie.
16. Presmerujte činnosť dieťaťa
Ak vaša predškoláčka skáče na pohovke a vám sa to nepáči, rozptýľte ju tým, že jej ponúknete inú činnosť.
17. Predchádzajte úzkosti dieťaťa
Ak má vaše dieťa pocity úzkosti, keď nie ste v jeho prítomnosti, dajte mu niečo do vrecka, čo mu bude rodičov pripomínať. Môžete mu vystrihnúť napríklad papierové srdce.
18. Ak dieťa urobí niečo zlé, motivujte ho k tomu, aby to napravilo
Dieťa môže urobiť čokoľvek. Môže niečo vyliať, pofarbiť, zbúrať kamarátov dom z kociek. Keď sa takéto niečo stane, nemá zmysel kričať na dieťa. Povedzte mu, aby chybu napravilo.
19. Problémy s disciplínou riešte hneď
Ak musíte svoje dieťa pokarhať, urobte to hneď.
Ako motivovať deti k učeniu - videoinštruktáž
20. Podporujte experimentovanie
Deti sú malými vedcami a učia sa vlastnou aktivitou. Experimentujú preto, aby videli, čo sa stane. Najlepšie ich vlastnou zásluhou. Preto rady rozbíjajú vajíčka, aby videli, čo sa s nimi stane po dopade. Alebo miešajú farby, ktoré následne povylievajú po celom stole. Rešpektujte to. Doprajte deťom pocit kontroly nad ich vlastnou aktivitou.
21. Emocionálny rozvoj a zážitok z učenia je dôležitejší ako akademický úspech
Pre deti je dôležité naučiť sa ovládať svoje emócie - hnev, smútok, radosť a porozumieť im. Keď sa v škole budú učiť čítať, ale nezvládnu regulovať svoje emócie, bude pre nich ťažké skĺbiť čo i len jednoduché školské povinnosti. Keď sa však deti naučia, čo majú rady a čo ich baví, svoju radosť prenesú aj na bežné veci, ako je písanie či počítanie.
22. Dieťa netestujte
Nezáleží na tom, či skúšate batoľa, akej farby je auto alebo predškoláka, čo znamená značka stop. Pokiaľ dieťa nevie odpovedať, bude sa cítiť zle v každom veku. Je dobré, ak sa dieťa naučí, že pokiaľ niečo nevie, je to v poriadku. Má predsa dostatok času na to, aby sa všetko naučilo.
23. Inšpirujte otázkami namiesto zahŕňania faktami
Každá interakcia medzi vami a dieťaťom môže mať potenciál na učenie. Je však dôležité si uvedomiť, čo konkrétne chceme dieťa naučiť. Napríklad pri prechádzke prírodou je fajn, keď spoločne objavujete tajomstvá prírody, ale pomenovávať každú rastlinu či strom môže byť pre dieťa nudné až zaťažujúce. Tak sa môže prechádzka zmeniť na nezáživnú vedeckú lekciu. Zamerajte sa skôr na to, čo si o prírode deti myslia, čo sa im na nej páči a čo nepáči. Priblížte im, ako fungujú základné veci - ako vzniká mráz na skle, alebo prečo zamŕza jazero. Pýtajte sa tiež na ich vlastné teórie o tom, preto sa veci dejú.
24. Vytvorte doma pre dieťa miesto na učenie
Po začatí školskej dochádzky je na mieste, aby malo doma dieťa svoje miesto na učenie a robenie si domácich úloh. Môže to byť v jeho izbe, alebo za stolom v kuchyni. Môže byť pri tom samo alebo s vami. Dôležité je, aby malo návyk, kde a ako si robí domáce úlohy.
25. Zaujímajte sa o školskú prácu a úspechy vášho dieťaťa
Najdôležitejším faktorom úspechu v škole je podpora a záujem zo strany rodiča. Pýtajme sa detí na to, ako bolo v škole, o čom sa učili, aké majú domáce úlohy. Pomáhajme im s domácimi úlohami, dávajme im rady a tipy. Keď deti uvidia, že máme o ich škole a školskom výkone prehľad, budú sa cítiť sebavedome a budú o to viac motivované podávať v škole dobrý výkon.
26. Pomáhajte deťom s domácimi úlohami, ale nerobte ich za ne
Tento bod súvisí s viacerými predchádzajúcimi, kde sme spomínali, že deťom môžeme s ich domácimi úlohami pomáhať, sedieť s nimi za stolom a spoločne na nich pracovať. Je tu ale jeden veľký rozdiel. Pomáhať s úlohami a robiť úlohy za deti je niečo úplne iné. Poskytnite štruktúru, návrhy, možnosti, nie odpovede. Nehodnoťte, na to je tu učiteľ a učiteľka.
27. Uistite sa, že rovesníci vášho dieťaťa poznajú hodnotu známok
V istom veku začnú byť všetky deti ovplyvniteľné ich kamarátmi, rovesníkmi. Týka sa to neodmysliteľne aj školy a všetkým, čo s ňou súvisí. Je dobré poznať kamarátov a spolužiakov nášho dieťaťa.
28. Povzbudzujte k čítaniu
Čítanie je jedna z najlepších vecí, akým zvýšiť IQ dieťaťa. Podporujte deti v tom, aby čítali, ale čítajte im aj vy. To, čo im prečítate vy, je iné, ako to, čo si vedia prečítať samy.
29. Diskutujte
Deti rozvíjajú svoju zvedavosť, keď vyrastajú so zvedavými a zaujímajúcimi sa dospelými.
30. Učte svoje deti, ako si vyhľadávať informácie
Veďte svoje deti k tomu, aby čítali knihy, aby v nich hľadali odpovede na svoje otázky a pátrali po kvalitných informáciách. Keď sú staršie, môžu používať aj internet. Je ale dôležité nezabudnúť na to, aby sme ich viedli k zodpovednému a správnemu používaniu internetu. Deti musia vedieť, že internet je z časti aj nebezpečné miesto a že neposkytuje vždy tie správne informácie.
31. Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár
Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
32. Čakanie je silným komunikačným nástrojom
Dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta. Chcú dieťaťu pomôcť, a preto mu kladú otázky, nabádajú ho na odpoveď a keď dieťa nereaguje, tak odpovedajú namiesto neho. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“
33. Nasledovanie záujmu dieťaťa
Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
34. Opakovanie je kľúčom k učeniu
Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20-krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Vytváranie rutín je vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií.
35. Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň
Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materinského jazyka. Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa.
36. Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam
Veľa rodičov rado opakuje po svojich deťoch maznavú alebo nesprávnu výslovnosť alebo nesprávne slovné spojenia. Ak to však robíte neustále, posilňujete u dieťaťa nesprávne návyky. Ešte jedno dôležité upozornenie: vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr. „to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo.
37. Napovedanie pomáha udržať konverzáciu
Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran.
38. Opisujte predmety, deje a udalosti
Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde. Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
39. Vysvetľujte nové slová
Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenovanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. Nové slová vysvetľujte. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným - hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Ukážte dieťaťu psa v knižke a na ulici. Nechajte dieťa ohmatať pohár, ukážte mu rôzne poháre. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách.
40. Používajte efektívne otázky
Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, ako aj možnosť použiť už osvojené rečové schopnosti. Dobré otázky sú otázky, ktoré pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore.
Nasledujúci minitest vám pomôže odhaliť, akým ste efektívnym komunikačným partnerom. - Pýtam sa dieťaťa veľa otázok, aby som ho vyprovokoval/a k reči. Čím viac výrokov ste označili za nepravdivé, tým efektívnejší komunikačný partner ste pre svoje dieťa.
41. Nechajte deti skúšať a zlyhávať
„Ja to neviem!“ ozýva sa z detskej izby. „Je to také ťažké! Nikdy sa to nenaučím!“ Vaše dieťa práve zápasí s nejakou ťažkou úlohou a chce to vzdať. Je vám to ľúto, no chcete, aby sa naučilo prekonávať prekážky. Mali by ste mu okamžite pribehnúť na pomoc? Mali by ste mu povedať, aby to nechalo tak? Vytrvalosť je dôležitá pre život. Keď rodičia vedú svoje dieťa k tomu, aby si vedome rozvíjalo zručnosti, je pravdepodobnejšie, že sa mu bude dariť v škole, bude zdravšie a šťastnejšie, bude mať lepšie vzťahy s druhými a silnejšie priateľstvá. Vytrvalosť sa dá rozvíjať. Dokonca aj veľmi malé deti dokážu pracovať na tom, aby boli odhodlané prijímať výzvy a riešiť zložité úlohy.
42. Naučte dieťa usilovne pracovať
Rodičia môžu pomôcť deťom rozvíjať si vytrvalosť tak, že im pridelia domáce práce primerané ich veku. Napríklad deti v predškolskom veku môžu triediť oblečenie na pranie a odkladať si hračky. Malé deti môžu tiež pomôcť vyložiť nákup, prestrieť stôl a po jedle ho upratať, vyniesť smeti a poutierať, keď sa niečo rozleje. Tínedžeri zvládnu aj zložitejšie úlohy, ako napríklad upratovať či starať sa o údržbu a opravy v domácnosti. Hoci sa deťom nebude vždy chcieť, je dobré, keď rodičia budú trvať na tom, aby doma pomáhali už odmalička. Získajú dobrú pracovnú morálku. Dajte mu robiť niečo užitočné. Kým je ešte malé, povedzte mu, aby utrelo prach tam, kde dočiahne. Keď umývate auto, poproste ho, aby umylo jeho spodné časti - miesta, ktoré sú pre vás ťažko dostupné.
43. Chváľte za úsilie, nie za schopnosti
Keď chválite deti za to, aké sú múdre, „vedie to k tomu, že o sebe začnú pochybovať hneď, ako sa stretnú s prekážkou alebo im niečo nepôjde ľahko,“ hovorí profesorka psychológie Carol Dwecková. Dodáva: „Najlepší dar, aký môžu rodičia deťom dať, je učiť ich milovať výzvy, chcieť sa poučiť z chýb, užívať si namáhavú prácu, hľadať nové riešenia a stále sa vzdelávať.“
44. Veďte dieťa k láske ku knihám a vedomostiam
Niektorí odborníci tvrdia, že čítanie je kľúčom k úspechu v živote. U detí, u ktorých sa objavuje láska k čítaniu, sa prejavuje aj láska k učeniu. Deti, ktoré bojujú s čítaním často bojujú s učením. Čítanie nielen pomáha deťom rozvíjať bohatú slovnú zásobu, ale pomáha ich mozgu naučiť sa spracovávať rôzne koncepty a formálnu komunikáciu. Študenti, ktorí nemajú problém s čítaním, majú lepšiu schopnosť učiť sa s ľahkosťou všetky predmety, vrátane predmetov, ako je matematika či prírodoveda. Pomôžte dieťaťu rozvíjať čitateľské schopnosti a lásku k čítaniu tým, že jeho svet naplníte knihami. Čítajte svojmu dieťaťu často a tiež nechajte svoje dieťa čítať nahlas. Stanovte si rodinný čas čítania, pri ktorom sa každý sústredí na čítanie aspoň 20 minút denne. Buďte deťom príkladom a čítajte si vždy, keď to je možné. Zaplňte svoj domov rôznymi materiálmi na čítanie (knihy, encyklopédie, noviny, časopisy, a podobne). Vytvoríte tak atmosféru čítania, ktorá vášmu dieťaťu ukáže, aké dôležité čítanie je. Kľúčom je, aby bolo čítanie zábavné - nie frustrujúce.
45. Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením
Je dôležité sprevádzať deti procesom učenia, ale rovnako dôležité je umožniť deťom mať kontrolu nad svojimi vlastnými skúsenosťami. Či už doma alebo v škole, poskytnite deťom možnosť mať priamy vplyv na ich možnosti učenia sa. Dobrý spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť deťom rôzne možnosti. Napríklad pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite deťom zvoliť si tému, o ktorej budú písať. Odporúča sa tiež umožniť deťom, aby si vybrali svoje vlastné mimoškolské aktivity.
46. Podporujte otvorenú a úprimnú komunikáciu
Podporujte svoje dieťa, aby vyjadrilo svoj názor na to, čo sa deje počas jeho vzdelávania. Vytvorte otvorenú atmosféru, kde sa bude cítiť dobre, keď vyjadrí svoje pocity, čo sa mu páči alebo nepáči a z čoho má obavy. Ak sa podelí o svoj názor, nezabudnite potvrdiť jeho pocity - aj v prípade, že s ním nesúhlasíte.
47. Zamerajte sa na záujmy svojho dieťaťa
Keď sa deti učia o oblastiach a predmetoch svojho záujmu, učenie sa stáva zábavou a deti sa učeniu rady venujú. Ak chcete skutočne pomôcť svojmu dieťaťu povzbuďte ho, aby preskúmalo témy a predmety, ktoré ho fascinujú. Ak má rado dinosaury, pomôžte mu nájsť pútavé a zaujímavé knihy a príbehy o dinosauroch.
48. Predstavte a podporte rôzne typy učebných štýlov
Každé dieťa má určité preferencie a štýl, ktoré sa najlepšie hodia k jeho spôsobu učenia. Existuje sedem základných štýlov učenia: vizuálny, sluchový, slovný, fyzický, logický (matematický), sociálny a solitérny. Pri malých deťoch je užitočné využívať rôzne typy učebných štýlov. Neexistuje nevyhnutne jeden správny alebo nesprávny štýl učenia alebo kombinácia štýlov učenia.
49. Podeľte sa o svoje nadšenie pre učenie
Ak vaše dieťa vidí, že ste úprimne nadšení z učenia nových vecí, pravdepodobne sa z neho tiež stane nadšenec. Či už je to história, veda, čítanie, písanie alebo dokonca matematika, pomôžte mu vidieť, že učenie je cestou vzrušujúcich nových objavov.
50. Urobte si z učenia zábavu učením na základe hier
Hra založená na učení nie je nový koncept. Učenie pomocou hier môže byť prospešné z mnohých dôvodov. Používanie hier ako vzdelávacieho nástroja poskytuje nielen príležitosť na hlbšie učenie a rozvoj kognitívnych schopností, ale tiež pomáha motivovať deti, aby sa naozaj túžili naučiť niečo nové. Keď je dieťa aktívne zapojené do hry, jeho myseľ zažíva potešenie z učenia sa novým spôsobom.
51. Zamerajte sa na to, čo sa učí, nie na svoj výkon
Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa spýtali, ako dopadlo počas matematického testu, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám vysvetlilo to, čo sa dnes naučilo z matematiky. Zamerajte sa na to, čo sa vaše dieťa učí, na rozdiel od toho, ako sa mu darí. Aj keď je výkon dôležitý, venujte pozornosť jeho skúsenosti s učením.
52. Oslavujte dosiahnuté výsledky
Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa.
53. Zamerajte sa na silné stránky
Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu.
54. Urobte z každého dňa príležitosť naučiť sa niečo nové
Kedykoľvek je to možné, povzbuďte svoje dieťa, aby objavovalo svet okolo seba, kládlo otázky a nadväzovalo kontakty. Pomôžte mu kategorizovať, klasifikovať to, čo vidí a prežíva a tiež kriticky myslieť.
55. Pri komunikácii s deťmi používajte autoritatívny tón
Kričať na dieťa a presadzovať svoj názor len preto, že ste dospelí, je nezmysel. Najmä ak strácate nervy často a krik je vaša bežná výchovná metóda, kričanie na dieťa sa stáva neúčinné. Dieťa sa naučí klasickú metódu „jedným uchom dnu, druhým von“. Pomalý, autoritatívny tón prináša viac vážnosti, najmä ak dieťaťu vysvetlíte, že určité správanie nie je prijateľné, prečo a ako to cítite. To pomôže, aby sa dieťa naučilo empatii a emocionálnym zručnostiam, aby bolo aj ono samo neskôr presvedčivé pri komunikácii svojich vlastných potrieb.
56. Nereagujte okamžite
Nespustite automaticky krik, ak vás niečo nahnevá. Radšej odíďte z miestnosti, kde je dieťa, trochu sa predýchajte a keď sa vrátite, hovorte pevným a vážnym hlasom, iným ako zvyčajne komunikujete. To dieťaťu ukáže, že máte pod kontrolou seba aj to, čo hovoríte. Podobne sa na dieťa nervózne neutŕhajte, ak máte nervy pre niečo úplne iné, napríklad pre stres z práce a podobne.
57. Nebojte sa kompromisov
Nikto učený z neba nepadol a nikde nie je napísané, že rodič má za každých okolností pravdu. Niekedy môžete dieťaťu aj ustúpiť a nepresadzovať vždy len vlastnú vôľu. Napríklad ak sa chce ešte trochu pohrať alebo ak pozerá niečo v televízii, čo sa skončí až o niekoľko minút, ale vy ho už naháňate umyť si zúbky, prižmúrte oko. Pre dieťa je dôležité občas cítiť, že aj ono má nejakú kontrolu nad dianím a že počúvate i jeho názor.
58. Buďte empatickí
Niekedy deťom niečo zakazujete či prikazujete len preto, že máte pocit, že ak by ste im ustúpili, zbytočne ich budete rozmaznávať. Niekedy sa ale oplatí vcítiť sa do dieťaťa, snažiť sa pochopiť, prečo niečo chce alebo prečo nejako reaguje. Možno vďaka tomu predídete zbytočným konfliktom a zbytočnému hnevu na oboch stranách.
59. Vysvetľujte
Dieťa niekedy ani nemusí tušiť, čo presne a prečo od neho chcete. Nekričte, neznervózňujte sa. Pokojne vyjadrite porozumenie s tým, že vám odporujú ale vysvetlite im, prečo konkrétnu vec žiadate. Najlepšie aj s časovými limitom, dokedy chcete, aby to bolo vykonané. Keď nastane čas a ešte to nie je, pripomeňte im úlohu. Kričaním zhadzujete samých seba v očiach dieťaťa a zároveň sami sebe bránite upokojiť sa a reagovať pokojne a premyslene.