Prečo sú deti v škôlke často choré? Ako posilniť ich imunitu

Všimli ste si, že vaše dieťa je po nástupe do jaslí, škôlky či školy častejšie choré? Nie ste v tom sami. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní - vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.

Prirodzenú obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny.

Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším. Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.

Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať.

Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať.

Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.

Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.

Samozrejme, nejde iba o vonkajšie podnety. Úprimne, kto z nás v detskom veku prísne dodržiaval hygienické návyky a prevenciu? Deti sú prirodzene kontaktné - pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií.

Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.

Aj pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.

Budovanie imunity je však aj zodpovednosťou rodičov. „Majú k dispozícií viaceré možnosti. Úplne základné sú opatrenia, ktoré sú často podceňované - dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine. Široká téma je pestrá a racionálna strava,” prízvukuje detský lekár MUDr. Jozef Serafín.

V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých - vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.

Dôležité je dbať aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45-55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov.

Významnú rolu zohráva aj fyziológia. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6-7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu.

V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie.

Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.

„Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” približuje imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová.

Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.

Kedy spozornieť a venovať pozornosť imunite dieťaťa?

• Závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu.
• Dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú.
• Infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc.
• Dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu.
• Vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.

Klasický detský „soplík“, zvýšená teplota či kašeľ sú prirodzenou súčasťou detského veku a budovania imunity. Hoci radosť rodičom neprinesú, môže ich upokojiť vedomie, že ide o prospešný proces, ktorý pomáha posilniť obranyschopnosť organizmu. Napriek tomu je ostražitosť na mieste. Sledujte celkový zdravotný stav svojho dieťaťa a ak máte podozrenie na závažnejší problém, neváhajte okamžite kontaktovať pediatra.

Začiatok školského roka neprináša so sebou len veľa radosti či povinností, s nastupujúcim chladnejším počasím prichádza aj hrozba rôznych ochorení. Ale pozor, niektoré z nich s počasím však vôbec nesúvisia, no v detskom kolektíve sa vyskytnúť môžu.

Všetci rodičia veľmi dobre vedia, že práve toto prechodové obdobie býva zaťažkávajúce pre detský organizmus a rôzne ochorenia môžu potrápiť imunitu dieťaťa.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR sa veľmi často vyskytujú u škôlkarov práve zápaly slizníc horných dýchacích ciest. Aj keď ide prevažne o banálne ochorenie nosohltana, no u detského pacienta s oveľa slabšou imunitou , než má dospelý, sa môže skomplikovať. Často sa pridávajú infekcie stredného ucha, prínosových dutín, hrtanu, priedušiek, prípadne pľúc.

Pôvodcami ochorení bývajú vírusy alebo baktérie a nákaza sa obvykle šíri kvapôčkovou infekciou. Konkrétnu liečbu vždy určí podľa typu ochorenia detský pediater. V prípade vírusových ochorení ide o symptomatickú liečbu - podávanie čajov, vitamínov a liekov proti horúčke. Ak chorobu spôsobili baktérie, tak je nevyhnutná liečba antibiotikami.

Tak, či onak, už pri soplíku či prvom zakašľaní by mali rodičia zvážiť, či dať dieťa do kolektívu. Dieťa s príznakmi začínajúceho ochorenia do škôlky rozhodne nepatrí, malo by odpočívať na lôžku a liečiť sa, aby sa mohlo čím skôr vrátiť medzi rovesníkov. Príliš skorý návrat nedoliečeného dieťaťa môže nielen predĺžiť jeho rekonvalescenciu, ale ohroziť zdravie ďalších detí.

Vždy je lepšie ochoreniam predchádzať, preto veľmi dôležité je myslieť na prevenciu. Podporovať a budovať imunitu dieťatka treba po celý rok, a to správnym dodržiavaním hygienických návykov, otužovaním detí a očkovaním.

„Malí škôlkari majú inú bakteriálnu flóru ako dospelí, a zároveň nedostatočne vyvinutý imunitný systém. Preto sú, pokiaľ ide o infekčné ochorenia, najrizikovejšou skupinou.“

„Má význam aj pre neočkovaných jedincov v podobe nepriameho efektu. Ak sa podarí v populácii dosiahnuť vysoké percento zaočkovanosti, preruší sa tým šírenie infekcie medzi očkovanými, a tým sa výrazne znižuje riziko prenosu infekcie aj na neočkovaných jedincov. Ide o tzv. kolektívnu imunitu,“ dodáva.

Odborníčka zdôrazňuje, že malé deti je veľmi ťažké uchrániť pred chorobami , pretože sú zvedavé, na všetko siahajú a v detskom kolektíve sa ochorenia prenášajú veľmi ľahko a rýchlo, no my, rodičia, môžeme urobiť všetko pre to, aby sme ich výskyt eliminovali.

Spávajte vo vyvetraných priestoroch, doprajte deťom hodnotnú stravu plnú vitamínov, čaje, neobliekajte deti príliš, radšej vrstvite, no a v neposlednom rade veďte najmenších k dodržiavaniu hygienických štandardov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa až 80 % infekcií šíri špinavými rukami, ktoré sú živnou pôdou pre hepatitídu typu A, salmonelózu či rôzne hnačkové ochorenia.

V materskej škole môže byť podľa § 24 ods. 6 - 8 zákona č. 355/2007 Z. z. umiestnené len dieťa, ktoré: a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, b) neprejavuje príznaky prenosného ochorenia, c) nemá nariadené karanténne opatrenia.

Pedagogický pracovník by preto každé ráno mal zisťovať zdravotný stav dieťaťa a vyhodnotiť, či ho môže do kolektívu prijať. „Na zabezpečenie tejto povinnosti sa robí tzv. ranný filter. Predškolské zariadenie musí zabezpečiť, aby zodpovedná osoba prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu príslušným ošetrujúcim lekárom. Ak sa počas dňa u dieťaťa prejavia príznaky akútneho prenosného ochorenia, je povinná ho od ostatných izolovať, zabezpečiť nad ním dočasný dohľad a okamžite informovať zákonného zástupcu,“ prízvukuje docentka Jana Hamade.

Okrem vyššie uvedených chorôb, ktoré sa vyskytujú najčastejšie, patria medzi choroby detského veku aj ďalšie, ktoré môžu malého človiečika, ako aj jeho rodičov, potrápiť. Ide o ochorenia súvisiace s kožnými vyrážkami.

Vši sa vyskytujú nielen u školákov, ale môžu si „vyhliadnuť“ aj menšie hlávky škôlkarov. V detskom kolektíve sa pedikulóze, čiže zavšivaveniu, veľmi dobre darí. Ide o prenosné parazitárne ochorenie, ktoré spôsobuje voš detská, hlavová. Vyvoláva svrbenie pokožky hlavy.

Je lepšia prevencia, než odstraňovanie vší z vlasov, čo býva zväčša zdĺhavé. Potrebné sú špeciálne hrebene na vyčesávanie vší (vajíčok - hníd) a vlasové prípravky proti všiam.

Deti v školách a škôlkach sú v tesnom kontakte s mnohými inými deťmi, čo zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekcií. Rozvoj imunitného systému: Imunitný systém detí sa ešte stále vyvíja a nie je tak silný a odolný voči infekciám ako u dospelých, preto môžu byť náchylnejšie na infekcie. Všetko toto je súčasťou procesu, ktorým telo získava odolnosť voči rôznym patogénom.

Najzraniteľnejší imunitný systém je najmä u novorodencov a malých detí, pretože je v procese vývoja. Každý človek sa narodí s vrodenou časťou imunitného systému a zvyšok získava postupne po kontakte s rôznymi infekciami a po ich prekonaní.

Je dôležité, aby školy, škôlky a rodičia robili opatrenia na minimalizáciu rizika prenosu infekcií, ako je zlepšenie hygieny, časté umývanie rúk, očkovanie a vedenie detí k tomu, aby si nepožičiavali osobné veci. Jedným z najefektívnejších opatrení na zastavenie šírenia choroby je nechať choré dieťa doma a neposielať ho do kolektívu.

Medzi najčastejšie ochorenia u detí patria infekcie horných dýchacích ciest. Tieto choroby sa prenášajú kvapôčkovou cestou, čo znamená, že sa ľahko šíri medzi deťmi pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní a zdieľaní spoločných predmetov. Komplikáciou týchto ochorení môže byť zápal stredného ucha.

Ďalším častým ochorením u škôlkarov je zápal priedušiek, ktorý patrí medzi ochorenia dolných dýchacích ciest.

Ovčie kiahne sú vírusová infekcia, ktorá spôsobuje svrbivé vyrážky po celom tele.

Choroba ruka-noha-ústa: Je to časté vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vyrážky na rukách, nohách a v ústach.

Akútna hnačka znamená časté vylučovanie tekutých stolíc, bežne sprevádzaná bolesťami brucha, nevoľnosťou a možno aj horúčkou. Ak má vaše dieťa akútnu hnačku, je dôležité zabezpečiť, aby pilo dostatočné množstvo vody. Predídeme tak dehydratácii.

Podpora imunity u dieťaťa je dôležitá pre jeho zdravý rast a vývoj.

• Zdravá strava: Zabezpečte, aby dieťa dostávalo vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny a bielkoviny.
• Dostatok spánku: Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok kvalitného spánku.
• Fyzická aktivita: Podporujte aktívny životný štýl u svojho dieťaťa.
• Správna hygiena: Učte dieťa správnej osobnej hygiene, ako je umývanie rúk.
• Očkovanie: Dodržiavajte odporúčaný očkovací harmonogram pre svoje dieťa.
• Stresový manažment: Pomáhajte dieťaťu zvládať stres.
• Vitamíny a doplnky: Konzultujte s lekárom akékoľvek podávanie vitamínov alebo doplnkov stravy dieťaťu.
• Pravidelné lekárske prehliadky: Choďte na pravidelné lekárske prehliadky a sledujte zdravie dieťaťa.

COVID-19, vyvolaný koronavírusom SARS-CoV-2, zmenil životy ľudí po celom svete. Pandémia ovplyvnila aj vzdelávací systém a spôsob, ako sa deti vzdelávajú. Napriek tomu, že takmer všetko sa vrátilo k normálu, jednou z otázok, ktoré sa stále riešia, je, ako sa vírus šíri medzi deťmi v školských kolektívoch. COVID-19 je stále aktuálnym zdravotným problémom a šírenie vírusu je stále možné aj v budúcnosti.

Rodičia malých detí to dobre poznajú - kolotoč soplíkov, kašlíkov a teplôt sa nie a nie zastaviť. Po pár dňoch v kolektíve zo škôlky opäť volajú, aby ste si prišli po dieťa a vzali ho domov.

„Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je v poriadku a netreba sa kvôli nim znervózňovať,“ hovorí Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu. Upozorňuje však, že na každé dieťa sa treba pozerať individuálne. „Pri posudzovaní stavu imunity musíme zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa,“ vysvetľuje E. Sabolová.

Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity.

„Zaujímavé je, že počet detí, ktoré užívajú imunologickú liečbu, v porovnaní s rokom 2014 nestúpol. Medzi najčastejšie ochorenia malých detí patria prechladnutie, chrípka a ďalšie vírusové ochorenia. Napríklad piata, šiesta a siedma choroba. Ďalej sú to žalúdočné ťažkosti a rôzne bolesti brucha.

Obranné schopnosti detí môžete zvýšiť zdravou stravou s dostatočným prísunom vitamínov. Dopĺňať môžete vitamíny C, D, E a zinok.

Špinavé ruky sú zdrojom nákazy množstva ochorení. Nezabúdajte na hygienu po príchode domov, po použití toalety či pred jedlom.

Hra na čerstvom vzduchu podporuje funkciu sliznice dýchacích ciest.

Deti potrebujú kvalitný spánok na regeneráciu a podporu imunitného systému.

Dieťa, u ktorého ešte prebieha infekcia je náchylnejšie znova ochorieť. Čím častejšie ho budete dávať do škôlky nedoliečené, tým častejšie ho budete mať znova doma choré.

Aj deti môžu byť ovplyvnené stresom, čo môže ovplyvniť ich imunitu.

Do škôlky patria len zdravé deti. V materskej škole môže byť podľa § 24 ods. 6 - 8 zákona č. 355/2007 Z. z. umiestnené len dieťa, ktoré: a) je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, b) neprejavuje príznaky prenosného ochorenia, c) nemá nariadené karanténne opatrenia.

Za účelom kontroly zdravotného stavu dieťaťa vykonáva učiteľka v materskej škole každé ráno pri prijímaní dieťaťa do zariadenia tzv. ranný filter. Ranný filter je dôležitý, lebo má zamedziť tomu, aby prišlo do kolektívu dieťa s infekčným ochorením, ktoré by mohlo ohroziť ostatné deti v materskej škole.

Ranný filter prebieha bez toho, aby sa učiteľka dieťaťa dotkla. Pohľadom skontroluje oči, uši, nos a viditeľné časti kože a vyzve dieťa aby zakašľalo.

Ak učiteľka zistí, že zdravotný stav dieťaťa nie je vhodný na prijatie do materskej školy, môže odmietnuť dieťa prevziať v súlade s § 7 ods. 7 vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z.

Učiteľka dieťa odmietne prevziať do materskej školy ak: má oči výrazne lesklé alebo červené, s hnisavým výtokom („karpinami“), mu z uší vyteká tekutina a je zaschnutá na ušnici, mu z nosa vyteká hustá skalená tekutina, okolie nosa má červené, podráždené, má na tvári alebo na končatinách zapálené, hnisajúce miesta a miesta aj s chrastami, má intenzívny dusivý kašeľ alebo výrazný vlhký produktívny kašeľ.

Okrem uvedených symptómov si v čase koronavírusu musí učiteľka pri rannom filtri všímať aj iné príznaky ochorenia dýchacích ciest: upchatý nos so sťaženým dýchaním nosom, zafarbený (žltý, zelený) výtok z nosa (nádcha), bolesť uší, oslabený sluch, suchý dusivý kašeľ.

K rannému filtru môže patriť aj meranie teploty. Ak dieťa nejaví príznaky ochorenia, učiteľka dieťa od rodiča prevezme. Ak dieťa neprejde ranným filtrom, zákonný zástupca musí zobrať dieťa domov a zabezpečí jeho doliečenie.

Ak dieťa ochorie v materskej škole počas dňa, učiteľka zabezpečí jeho izoláciu od ostatných a informuje zákonného zástupcu dieťaťa.

Ak sa zdravotný stav dieťaťa upraví do 3 dní (neprítomnosť dieťaťa v MŠ trvala 3 dni a menej), dieťa pri nástupe predkladá Prehlásenie o bezinfekčnosti podpísané rodičom (vzhľadom na ľahké ťažkosti lekára nepotreboval, nie je potrebné Potvrdenie o chorobe podpísané lekárom.)

Ak by však dieťa pre chorobu nechodilo do MŠ viac ako 3 po sebe nasledujúce dni a ochorenie si vyžiadalo návštevu lekára, rodič pri opätovnom nástupe dieťaťa do školy predloží Potvrdenie o chorobe, vystavené príslušným lekárom.

Písomné vyhlásenie o tom, že dieťa neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie predloží zákonný zástupca po neprítomnosti dieťaťa v materskej škole dlhšej ako päť dní. Nesmie byť staršie ako jeden deň.

Najmladšie deti do šiestich rokov patria v každotýždenných štatistikách akútnych respiračných ochorení a chrípky medzi najčastejšie choré. "Dôvodom je však nielen ich imunita, ale aj fakt, na ktorý čoraz častejšie sťažnosťami upozorňujú rodičia malých detí Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Sťažujú sa hlavne na to, že niektorí rodičia nosia do jaslí či materských škôlok svoje deti s kašľom, výtokom z nosa naznačujúcim prebiehajúce ochorenie, ale aj so zvýšenou telesnou teplotou, čím ohrozujú celý kolektív ostatných zdravých detí," upozornila hovorkyňa úradu Mária Tolnayová.

O umiestňovaní detí v predškolských zariadeniach z hľadiska ich zdravotnej spôsobilosti hovorí aj zákon, podľa ktorého tu môže byť umiestnené len dieťa, ktoré je na to zdravotne spôsobilé.

"V predškolskom zariadení môže byť umiestnené dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie. Tieto skutočnosti potvrdzuje vo vyhlásení nie staršom ako jeden deň zákonný zástupca dieťaťa a predkladá ho pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní," ozrejmila Katarína Slotová z banskobystrického RÚVZ.

Že zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do kolektívneho zariadenia musí každý deň zisťovať zodpovedná osoba, a to v rámci výkonu tzv. ranného filtra prijímaných detí. Pri podozrení na ochorenie je pracovník predškolského zariadenia oprávnený a podľa zákona povinný prijať dieťa len na základe vyjadrenia lekára, že dieťa môže navštevovať kolektívne zariadenie.

Zároveň je prevádzkovateľ zariadenia povinný zabezpečiť izoláciu chorého dieťaťa od ostatných detí, ak sa u dieťaťa počas dňa prejavili príznaky akútneho, prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zákonného zástupcu dieťaťa.

Okrem toho má každé kolektívne zariadenie pre deti predškolského veku vypracovaný a regionálnym hygienikom schválený prevádzkový poriadok, kde sú uvedené aj zásady prijímania dieťaťa do zariadenia.

„Najviac sa na chorobnosť sťažujú rodičia trojročných detí, ktoré začali navštevovať kolektívne zariadenie. Dieťa totiž v predškolskom veku ešte nemá vybudovaný v plnom rozsahu imunitný systém, jeho obranyschopnosť sa stále buduje. Bežné detské choroby patria k životu a do istej miery pomáhajú budovať a posilňovať zložitý mechanizmus imunitného systému," priblížila Slotová.

Ako ďalej dodala, dieťaťu, ktorého imunitný systém je zdravý a silný, chýba už len aby bol vycvičený, aby možnú nákazu zvládlo bez vážnych príznakov. Imunitná obrana sa postupne vybuduje, zdokonalí a chorobnosť postupne klesne u detí, ktoré nemajú imunitnú poruchu.

tags: #chore #dieta #v #materskej #skole