Cisársky rez: História, súčasnosť a perspektívy

Cisársky rez, medicínsky známy ako sekcia, je chirurgický zákrok, pri ktorom sa dieťa rodí cez rez v brušnej stene a maternici matky. Ide o najčastejšiu pôrodnícku operáciu, pomocou ktorej sa ukončuje tehotenstvo. V Európe prichádza na svet zhruba každé štvrté dieťa cisárskym rezom, pričom má tento zákrok stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v severoeurópskych zemiach je cisársky rez stále ešte zriedka používaný, rodí sa na Cypre už viac než polovica detí týmto spôsobom. Diskusia na tému cisárskeho rezu a jeho výhody a nevýhody asi nikdy neskončí.

História cisárskeho rezu siaha až do obdobia staroveku. Názov je pravdepodobne pochádza z lat. Na začiatku sa mohol vykonávať cisársky rez, z náboženských dôvodov, len na mŕtvej žene. Prvý cisársky rez na živej žene popísal chirurg Jeremias Trautmann z Wittenbergu. Operáciu vykonal 22. apríla 1610. Cisársky rez je v súčasnosti najčastejšie praktizovaná pôrodnícka operácia a pravdepodobne aj najčastejšia brušná operácia vôbec. Má veľmi zaujímavú históriu. Do roku 1500 sa vykonával výhradne len umierajúcej či práve zosnulej žene. Táto prax vychádzala zo znalostí možnej záchrany plodu. V roku 1500 bol realizovaný prvý cisársky rez živej žene v Európe. Podľa literárneho zdroja z roku 1582 (Francois Roussete) ho uskutočnil Švajčiar Jacob Nufer. Od 16. do konca 19. storočia však bola operácia sťažená neprijateľnou mierou rizika a vysokou pravdepodobnosťou smrti rodičky. História moderného cisárskeho rezu sa datuje od roku 1876, keď taliansky pôrodník Porro zaviedol novú operačnú techniku zahŕňajúcu odobratie maternice po vybratí plodu, ktorá revolučne znížila riziko smrti rodičky.

Kráľovná Beatrix v 14. storočí zázrakom prežila cisársky rez. Dodnes je to obrovskou záhadou. Kým ešte donedávna pri cisárskych rezoch umierala väčšina rodičiek, jednej stredovekej kráľovnej sa podarilo prežiť a tým dala tomuto medicínskemu zákroku meno - cisársky rez. Pôrod bol odjakživa jedným z najrizikovejších vecí v živote žien. Už beztak, ak všetko išlo hladko, hrozilo, že rodička alebo dieťatko neprežijú. Čo však ak prišlo k tomu, že sa niečo skomplikovalo? To už znamenalo rozsudok smrti. Sekciu už poznali starí Rimania, bolo totiž vžité, že žena sa nesmie pochovať, kým je ešte v jej tele plod. Aj preto v momentoch, keď babica alebo lekár boli presvedčení, že žena je mŕtva alebo veľmi blízko smrti, pristúpili k tomuto poslednému kroku. V drvivej väčšine prípadov však ani dieťa neprežilo. Do dejín sa však zapísalo meno jednej českej kráľovnej. Beatrix Bourbonska, druhá manželka českého kráľa Jána Luxemburského, totiž takýto náročný zákrok zázrakom prežila. Priviedla na svet syna Václava, ktorý sa dožil 46 rokov. Ako je to možné, keď sa v tom čase písal rok 1337 a vtedajšia medicína nemala ani potuchy o moderných utišujúcich prostriedkoch? Experti sa zhodujú, že to bol obrovský zázrak a zhoda šťastných okolností. Témou sa roky zaoberal český expert, Antonín Pařízek s 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorého fascinoval príbeh vtedy len 19-ročnej Beatrix. Ako informovala Česká televízia, pôrodník Pařízek si myslí, že podľa všetkého kráľovná upadla do bezvedomia. Prítomní lekári a ránhojiči si však zrejme mysleli, že je mŕtva. Vtedajšia spoločnosť bola presvedčená, že ak matka zomrela, je nutné dieťa vybrať a pokrstiť ho, inak by nebolo spasené. Zrejme aj preto pristúpili v prípade kráľovnej k vybratiu plodu cez brušnú dutinu. Ránhojiči vôbec nerátali s tým, že kráľovná prežije. Silná bolesť po operačnej rane podľa všetkého Beatrix prebrala a spustila stresovú reakciu. Podľa lekára to spôsobilo, že šľachtičná nevykrvácala a mohla sa zotaviť. Ako to, že Beatrix nemala sepsu a ani traumatický šok či nevykrvácala, to ostáva záhadou. Ale podľa experta sa pod to istotne podpísal aj fakt, že v Prahe bolo v tomto období mnoho učencov a veľmi schopní lekári a kúpeľníci.

História spomína ešte jeden prípad, keď v roku 1500 takúto veľkú brušnú operáciu prežila ešte jedna rodička. Pôrod sekciou bol smrteľný až do druhej polovice 19. storočia. Pri pokusoch oň umieralo až 90 percent žien. Dôvodom bol hlavne stres z bolesti, vykrvácanie a otrava krvi. Až v roku 1870 po objavení anestézie bolo možné úspešne operovať brucho a tým pádom aj vykonávať cisárske rezy.

Ilustrácia stredovekého cisárskeho rezu

Indikácie pre cisársky rez

Na Slovensku je tento zákrok vykonávaný výhradne z medicínskych dôvodov, s cieľom zabezpečiť zdravie a bezpečnosť matky a dieťaťa. Hoci sa v niektorých krajinách sveta vykonáva cisársky rez aj na želanie matky, slovenská legislatíva a medicínska prax to neumožňujú. Cisársky rez je indikovaný v prípadoch, keď vaginálny pôrod predstavuje riziko pre matku alebo dieťa. Indikácie môžu byť plánované vopred alebo vzniknúť akútne počas pôrodu.

Plánované cisárske rezy

Plánované cisárske rezy sa vykonávajú v prípadoch, keď sú známe rizikové faktory pred začiatkom pôrodu. Medzi najčastejšie indikácie patria:

  • Ochorenie matky: Niektoré zdravotné stavy matky, ako sú srdcové ochorenia, vysoký krvný tlak, preeklampsia alebo eklampsia, môžu vyžadovať cisársky rez.
  • Nesprávna poloha dieťaťa: Ak je dieťa v polohe koncom panvovým (nohami alebo zadočkom dole) alebo priečne, vaginálny pôrod môže byť komplikovaný alebo nemožný. Viac než tri percentá všetkých gravidít je v období pôrodu v polohe pozdĺžne panvovým koncom. Takmer deväťdesiat percent všetkých panvových koncov je porodených cisárskym rezom.
  • Viacpočetné tehotenstvo: Tehotenstvo s dvojčatami alebo viacerými deťmi často vyžaduje cisársky rez, najmä ak sú deti v nesprávnej polohe.
  • Predchádzajúci cisársky rez: Ženy, ktoré už v minulosti podstúpili cisársky rez, majú zvýšené riziko komplikácií pri vaginálnom pôrode, ako je ruptúra maternice. Narastá podiel žien, ktoré rodia opakovane cisárskym rezom. Iba desať percent žien po cisárskom reze rodí spontánne.
  • Placenta praevia: Stav, keď placenta prekrýva pôrodné cesty.
  • Veľké dieťa (makrosómia): Ak sa odhaduje, že dieťa je príliš veľké na vaginálny pôrod, cisársky rez môže byť najbezpečnejšou možnosťou.
  • Fóbia z pôrodu: V ojedinelých prípadoch, ak má žena závažnú fóbiu z pôrodu, ktorá by mohla ohroziť jej psychické zdravie, môže byť indikovaný cisársky rez.
  • Operácia maternice v minulosti: Najmä ak sa pri operácii maternica otvárala.
  • Vrodený glaukóm matky: V prípade kolísavého vnútroočného tlaku.

Akútne cisárske rezy

Akútne cisárske rezy sa vykonávajú počas pôrodu, keď sa vyskytnú neočakávané komplikácie, ktoré ohrozujú matku alebo dieťa. Medzi najčastejšie indikácie patria:

  • Tiesň plodu: Ak má dieťa počas pôrodu nedostatok kyslíka, cisársky rez je potrebný na jeho rýchle vyňatie. Približne pätnásť percent cisárskych rezov sa vykonáva pre hroziacu hypoxiu plodu v priebehu pôrodu. S monitorovaním pôrodu je podiel takto zachytených a ohrozených novorodencov vyšší.
  • Odlúčenie placenty: Ak sa placenta predčasne oddelí od steny maternice, môže to spôsobiť krvácanie a ohroziť dieťa.
  • Prolaps pupočníka: Ak pupočník vykĺzne pred dieťa a je stlačený, môže to obmedziť prísun kyslíka k dieťaťu.
  • Zástava pôrodu: Ak pôrod nepostupuje a dilatácia krčka maternice sa zastaví, cisársky rez môže byť potrebný na ukončenie pôrodu.
  • Ruptúra maternice: V zriedkavých prípadoch môže počas pôrodu dôjsť k pretrhnutiu steny maternice, čo si vyžaduje okamžitý cisársky rez.
  • Prilepenie placenty na maternicu.
Schematické znázornenie indikácií pre cisársky rez

Priebeh operácie a starostlivosť po cisárskom reze

Príprava na cisársky rez zahŕňa konzultáciu s lekárom a anestéziológom. Pacientka podstupuje predoperačné vyšetrenia, ako EKG, kontrolu krvného tlaku a anestéziologické vyšetrenie. Pred operáciou by nemala jesť ani piť 6 až 12 hodín.

Cisársky rez sa zvyčajne vykonáva v spinálnej alebo epidurálnej anestézii, čo znamená, že pacientka je pri vedomí, ale necíti bolesť v dolnej časti tela. V niektorých prípadoch, najmä pri akútnom cisárskom reze, sa používa celková anestézia. Operačný rez sa vedie v dolnej časti brucha, zvyčajne priečne, aby bola jazva čo najmenej viditeľná. Po otvorení brušnej steny sa brušné svaly od seba odtiahnu a vykoná sa rez na maternici. Dieťa sa vyberie z maternice a pupočník sa prestrihne. Následne sa vyberie placenta a maternica sa zošije. Brušná stena sa uzavrie stehmi. Celý zákrok trvá zvyčajne 30 až 60 minút.

Po operácii je matka prevezená na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS), kde je monitorovaná. Po stabilizácii stavu je prevezená na bežné oddelenie.

Po cisárskom reze je dôležitá správna starostlivosť o ranu a celkové zotavenie.

  • Starostlivosť o ranu: Jazva sa udržiava v čistote a suchu. Stehy sú zvyčajne odstránené po niekoľkých dňoch.
  • Lieky proti bolesti: Na zmiernenie bolesti sa podávajú lieky proti bolesti.
  • Mobilizácia: Dôležité je začať sa hýbať čo najskôr po operácii, aby sa predišlo komplikáciám, ako sú krvné zrazeniny.
  • Dojčenie: Dojčenie je možné aj po cisárskom reze.
Infografika zobrazujúca priebeh cisárskeho rezu

Riziká a benefity cisárskeho rezu

Bez ohľadu na prípady, kedy je cisársky rez nutný z lekárskeho hľadiska, existuje niekoľko ďalších faktorov, ako niektoré nastávajúce mamičky presvedčiť o výhodách cisárskeho rezu. Pre radu žien je to tiež iba obyčajný strach z príliš veľkých pôrodných bolestí, ktorý ich vedie k tomu, aby si so svojím lekárom a pôrodnou asistentkou pohovorili o možnosti prevedenia cisárskeho rezu. Mnohým kritikom však vôbec nejde ani tak o riziká, ale o to, čo možno takýmto pôrodom stratiť. Jednou z týchto funkcií je spúšťanie hormonálnej reakcie. K uvoľňovaniu oxytocínu - tiež známeho ako „hormón lásky“ - dochádza v dôsledku pôrodu a napomáha mamičke a dieťaťu v tom, aby sa „do seba zamilovali“. Dobrou správou pre všetky, ktoré chcú alebo musia rodiť cisárskym rezom, je, že k vzniku puta medzi matkou a dieťaťom je potrebné ďaleko viac než len krátky okamžik po jeho pôrode. Začína už vtedy, keď bábätko v matkinej maternici počuje jej hlas a cíti tlkot jej srdca. Najdôležitejšie je, aby matka a dieťa - či už sa jedná o spontánny pôrod, či pôrod cisárskym rezom - mali v tomto citlivom období dostatok času sa spoznať: počuť sa, vidieť, dotýkať sa, cítiť. Pohovorte si so svojím pôrodníkom už dopredu: Vyslovte svoje priania, že chcete po pôrode stráviť nerušenú chvíľku s vaším bábätkom.

Riziká pre matku:

  • Infekcia rany alebo maternice
  • Krvácanie
  • Krvné zrazeniny (trombóza)
  • Komplikácie s anestéziou
  • Poškodenie okolitých orgánov (močový mechúr, črevá)
  • Bolesti a ťažkosti s hojením rany
  • Problémy s nepravidelnosťou cyklu
  • Sexuálne problémy
  • Závislosť na analgetikách
  • Problémy s ďalším tehotenstvom (kvôli rane na maternici)
  • Zjazvenie tkaniva maternice

Riziká pre dieťa:

  • Ťažšia adaptácia po pôrode
  • Narušenie osídlenia organizmu potrebnými baktériami, ktoré naštartujú imunitu
  • Vyššie riziko astmy bronchiale
  • Zvýšené riziko potravinovej alergie
  • Vyššie riziko úmrtia do veku 21 rokov
  • Vyššia detská úmrtnosť v krajinách s vysokým podielom cisárskych rezov
  • Vyšší výskyt akútnej lymfatickej leukémie

Miera cisárskych rezov a výhľad do budúcnosti

Na Slovensku sa v roku 2017 pohybovala miera cisárskych rezov na úrovni 30 %. Odborníci sa zhodujú, že cisársky rez by sa mal vykonávať len v prípadoch, keď je to medicínsky indikované, a mali by sa minimalizovať zbytočné cisárske rezy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby miera cisárskych rezov nepresiahla 10-15 % z celkového počtu pôrodov.

Faktory, ktoré prispievajú k rastúcej miere cisárskych rezov, zahŕňajú:

  • Vek tehotných: Neustále narastá vek rodičiek v kategórii nad 30, 35 a 40 rokov. Čím je žena pri prvom pôrode staršia, tým je riziko, že bude rodiť cisárskym rezom, vyššie.
  • Asistovaná reprodukcia: Neustále sa zhoršuje plodnosť populácie, a teda narastá podiel detí koncipovaných mimotelovo - „v skúmavke“. Takto počaté deti častejšie prichádzajú na svet cisárskym rezom.
  • Zlepšenie perinatálneho výsledku pri extrémne nezrelých a rizikových graviditách: Cisársky rez sa uplatňuje u novorodencov s veľmi nízkou hmotnosťou.
  • Forenzné riziká: Pôrodnice sú vystavené veľkému spoločenskému a forenznému tlaku. Sú v defenzívnom postavení. Plánovaný cisársky rez má prijateľné a predvídateľné riziká, často je odporučený ako prevencia hroziacich komplikácií, frustrácie rodičky a súdneho dosahu na lekára.

Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)

Po cisárskom reze má žena v ďalšom tehotenstve možnosť pokúsiť sa o vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze (VBAC). VBAC je možný len vtedy, ak nie sú prítomné žiadne kontraindikácie, ako napríklad predchádzajúca ruptúra maternice alebo viacpočetné tehotenstvo. Úspešnosť VBAC sa pohybuje okolo 75 %. Je dôležité, aby medzi dvomi pôrodmi prešiel aspoň jeden rok, pretože pri pôrode skôr ako rok po cisárskom reze, môže dôjsť k ohrozeniu matky i plodu vplyvom roztrhnutia jazvy.

Skúsenosti žien s cisárskym rezom

Skúsenosti žien s cisárskym rezom sa rôznia. Niektoré ženy majú pozitívne skúsenosti a sú spokojné s priebehom operácie a zotavením. Medzi pozitívne skúsenosti patria:

  • Rýchly a bezbolestný priebeh operácie
  • Plánovaný pôrod bez stresu
  • Dobré zotavovanie

Medzi negatívne skúsenosti patrí:

  • Bolesti po operácii
  • Problémy s kojením
  • Komplikácie s hojením rany
  • Psychické problémy

Je dôležité si uvedomiť, že každá žena prežíva cisársky rez inak. Dôležité je vybrať si kvalitnú pôrodnicu a mať dobrú podporu od zdravotníckeho personálu a rodiny.

tags: #cisarsky #rez #dejiny #jednej #operacie