Výchova detí v bilingválnom prostredí je čoraz bežnejšia, a to aj na Slovensku. S týmto trendom však prichádzajú aj otázky a obavy rodičov týkajúce sa rečového vývinu ich potomkov. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty bilingválnej výchovy, vyvracia mýty a poskytuje praktické rady pre rodičov.
Vývin reči u bilingválnych detí
Existuje mnoho dôkazov o tom, že batoľatá a deti v mladšom predškolskom veku si môžu veľmi úspešne osvojovať dva jazyky. Medzníky rečového vývinu v ranom veku sa objavujú v rovnakom čase, bez ohľadu na to, či si dieťa osvojuje jeden alebo dva jazyky. S pribúdajúcim vekom bilingválnych detí sa objavujú rozdiely v tom, ako používajú jazyk ony a ako ho používajú monolingválne deti, no tieto rozdiely sú úplne prirodzené. Nemali by byť dôvodom starostí a nemali by sa pokladať za rizikový faktor vo vzťahu k oneskoreniu reči a rečovým poruchám.
Napríklad bilingválne deti môžu miešať prvky oboch jazykov v jednej vete a môžu byť šikovnejšie v používaní slov a ovládaní gramatiky jedného z jazykov na úkor druhého. Jazyk, ktorý ovládajú lepšie, je zvyčajne ten, ktorým hovoria a ktorý počúvajú najviac. V predškolskom a mladšom školskom veku majú bilingválne deti v porovnaní s monolingválnymi často menšiu slovnú zásobu v jednotlivých jazykoch, ale ak sa slovná zásoba obidvoch jazykov skombinuje a odstránia sa ekvivalentné slová, bilingválne deti majú podobnú, ba väčšiu slovnú zásobu ako monolingválne deti v ich veku. Bilingválnym deťom v staršom predškolskom veku a mladšom školskom veku môže trvať o niečo dlhšie ako monolingválnym, kým si osvoja jemné variácie svojich jazykov.
Napríklad v angličtine majú mnohé slovesá nepravidelne tvorené podoby minulého času (dig - dug, sing - sang, catch - caught) a rovnako pravidelne tvorené formy minulého času (pomocou koncovky - ed: talk - talked, help - helped). Ak je jedným z jazykov bilingválneho dieťaťa angličtina, môže sa takéto dieťa viac mýliť pri tvorení minulého času ako monolingválne anglicky hovoriace dieťa v tom istom veku. Také dieťa hovorí napríklad „digged“ namiesto „dug“ alebo „catched“ namieesto „caught“. A znova, ak sa takémuto dieťaťu poskytne viac času a viac bude v škole prichádzať do kontaktu s angličtinou, zvlášť v jej písanej podobe, postupne aj ono napokon zvládne tieto jemné jazykové nuansy.
Praktické rady pre rodičov
Jazyk rodičov a dieťaťa: Ak sa rozhodnete vychovávať svoje dieťa bilingválne tak, že doma budete používať svoj rodný jazyk, neznamená to, že ho vystavíte riziku, že sa rovnako dobre nenaučí jazyk širšieho okolia. Vaše dieťa by malo mať dostatok príležitostí osvojiť si tento jazyk tým, že bude v okolitej komunite žiť a bude chodiť do školy. Preto nie je potrebné vychovávať vaše dieťa monolingválne, ak je toto jediný dôvod vášho rozhodnutia. Úroveň zvládnutia príslušného jazyka zo strany rodičov je veľmi dôležitá pri posilňovaní dobrej alebo zlej úrovne ovládania jazyka dieťaťom. Vy (rodičia) musíte veľmi dobre (skoro na úrovni rodeného hovoriaceho) ovládať jazyk, ktorý používate v styku so svojím dieťaťom. Je to preto, aby ono prichádzalo do styku s bohatou slovnou zásobou a zložitými gramatickými štruktúrami, ktoré potrebuje pri vytvorení kvalitných jazykových zručností. Ak používate jazyk, ktorý celkom neovládate, nemusíte nevyhnutne poskytnúť svojmu dieťaťu potrebné jazykové vzory. Navyše, po čase sa môžete cítiť obmedzení v tom, že sa so svojím dieťaťom nebudete schopní porozprávať o všetkých témach, keďže ako rodičia dostatočne neovládate jediný jazyk, ktorým s dieťaťom komunikujete. Vo všeobecnosti odporúčame, aby rodičia s deťmi čo najviac komunikovali práve takým jazykom, ktorý ovládajú najlepšie. Isté používanie jazyka okolitého spoločenstva aj doma je nevyhnutné, ale je lepšie, ak sa doma používa poväčšine rodný jazyk.
Kedy hľadať pomoc: Bilingválne deti dosahujú hranice jednotlivých etáp rečového vývinu v rovnakom čase ako monolingválne. Napríklad džavocú rovnako ako monolingválne batoľatá, rovnako ako monolingválne deti produkujú prvé slovo približne v čase dosiahnutia prvého roku života (typické rozpätie je zhruba 10 - 14 mesiacov), slová začínajú kombinovať do dvoj- alebo trojslovných „viet“ približne ako dvojročné (typické rozpätie je zhruba 18 - 26 mesiacov). Nie všetky bilingválne deti dosahujú hranice jednotlivých vývinových etáp v rovnakom čase v obidvoch jazykoch, keďže niekedy počúvajú jeden jazyk oveľa častejšie ako druhý. Dôležité však je, či tieto hranice dosiahnu aspoň v jednom jazyku. Ak dieťa, ktoré prichádza do styku s dvoma jazykmi, takisto ako dieťa, ktoré prichádza do kontaktu len s jedným jazykom, zaostáva v dosahovaní vývinových medzníkov v ranom veku, bolo by dobré dať si dieťa vyšetriť, aby sa určila príčina zaostávania (nezabudnite prosím na to, že vývin v norme existuje vo vekovom rozptyle a dieťa, ktoré sa nachádza v dolnej hranici normy, nemusí byť v rečovom vývine zaostalé).
Miešanie jazykov: To, čo ste spozorovali u svojho syna, sa nazýva „miešanie kódov“ alebo „prepínanie kódov“. Všetci bilingvisti v každom veku niekedy miešajú kódy, čo však nie je znakom narušenej rečovej schopnosti. U bilingválnych detí vo veku vášho syna môžu byť príčiny miešania kódov rozličné. Vo väčšine prípadov deti v tomto veku miešajú kódy viac, keď sa rozprávajú jazykom, v ktorom sú slabšie. Výskumy však ukazujú, že malé bilingválne deti sú veľmi citlivé vo vzťahu k jazykovým schopnostiam a preferenciám tých, ktorí sa s nimi rozprávajú. Dokonca dvojročné bilingválne dieťa bude používať viac, ak nie výlučne, ten jazyk, ktorému dáva prednosť jeho konverzačný partner. Bilingválne dieťa mieša kódy, keď sa rozpráva s rodičmi, bez ohľadu na to, či uplatňujú pravidlo „jeden rodič, jeden jazyk“, zvlášť, keď obaja rodičia plynule hovoria oboma jazykmi. Deti vedia, že rodičia im rozumejú bez ohľadu na to, ktorým jazykom hovoria. Ako štvorročné začínajú bilingválne deti citlivo reagovať na jazyk okolitého spoločenstva a vedia, ktorý jazyk použiť na verejnosti. Bilingválne deti sa prispôsobia používaniu jazyka v domácnosti, ak sa doma oddeľujú jazyky podľa hovoriacich alebo situácie. Aj bilingválne dieťa, ktoré má narušený rečový vývin, výrazne jazyky nemieša. Namiesto toho sa rozhodne na komunikáciu vybrať taký jazyk, ktorý by si vybrali aj normálne sa vyvíjajúce sa deti.
Bilingválna výchova a špecifické potreby
Vývinová dysfázia: Nanešťastie sa takto všeobecne radí rodičom bilingválnych detí s oneskoreným vývinom reči, narušeným vývinom reči a ďalšími poruchami rečového vývinu a učenia, vrátane problémov s čítaním. Táto rada vychádza zo široko prijímaného názoru, že osvojovanie dvoch jazykov je nad rámec schopností detí postihnutých poruchami rečového vývinu alebo s jazykom súvisiacimi poruchami učenia. Predpokladá sa, že pokračovanie v používaní dvoch jazykov len znásobí ich problémy. Podľa našich skúseností mnoho zdravotníkov a učiteľov verí, že eliminovanie jedného z dvoch jazykov je základom „terapie“, ktorú bilingválne deti s rečovými poruchami potrebujú. Pokladáme za veľmi dôležité jasne a priamo vyhlásiť, že neexistuje výskumne podložený dôkaz na takýto názor. Naopak, deti s poruchami rečového vývinu sa môžu stať a stávajú sa bilingválnymi. Existuje množstvo doložených prípadov detí s ťažkými poruchami intelektu, napríklad s Downovým syndrómom, ktoré sa stali bilingválnymi, alebo autistických detí, ktoré takisto zvládli dva jazyky, ako aj detí s vývinovou dysfáziou a dyslexiou, ktoré ovládajú dva jazyky tak, že nimi hovoria a vedia v nich čítať. Bilingválne deti s vývinovou dysfáziou si budú obidva jazyky osvojovať pomalšie ako monolingválne a ich schopnosti v obidvoch jazykoch budú do istej miery limitované. Čo je však dôležité, ich obmedzenia sú veľmi podobné tým, ktoré majú monolingválne deti s vývinovou dysfáziou. Do úvahy treba tiež vziať situáciu v rodine a širšom okolí dieťaťa. Ak sú rodina a azda aj širšie okolie dieťaťa bilingválne, bolo by ťažké v takom prostredí obmedziť dieťa len na jeden jazyk. Nehovoriac už o tom, ako by takémuto dieťaťu chýbala plnohodnotná dvojitá identita, ktorej sa tešia iní členovia rodiny a komunity, ako aj príležitosť na blízky vzťah so starými rodičmi, čo by mohlo viesť k pocitom izolácie a neprimeranosti. V prípade detí, ktorých problémy s osvojovaním jazyka korenia vo vývinových poruchách, ako je Downov syndróm a autizmus, je ešte dôležitejšie, aby si osvojovali obidva jazyky, t. j. jazyk zdravotníckeho a vzdelávacieho systému aj jazyk svojich rodičov, pretože rodičia sú pravdepodobne tými, ktorí sa o ne odmalička starajú a dlhodobo im sprostredkúvajú sociálne a jazykové kontakty. Inými slovami, dieťa samo môže dávať prednosť jednému z jazykov a následne zvládnuť jeden z jazykov lepšie. Nemáme však nijaký dôkaz na to, že je väčšia pravdepodobnosť, že tak urobí bilingválne dieťa s vývinovou dysfáziou ako bilingválne dieťa s nenarušeným vývinom reči.
Bilingválne vzdelávanie: Je málo výskumných dôkazov o tom, ako sa darí deťom s vývinovou dysfáziou v bilingválnych školách, kde sa jednotlivé predmety učia v jazyku odlišnom od ich rodinného jazyka. Ale na základe existujúcich výskumov sa zistilo, že anglicky hovoriace deti s oneskoreným rečovým vývinom vo francúzskych bilingválnych školách v Kanade dosahovali podobné výsledky ako anglicky hovoriace deti s oneskoreným rečovým vývinom v monoligválnych anglických školách. Nemáme o tom veľa poznatkov, ale existuje výskum detí s vývinovou dysfáziou, ktoré navštevujú školu, kde sa hovorí ich druhým jazykom. Pochádzajú totiž z prisťahovaleckých...
Kedy začať s druhým jazykom?
Nedá sa presne povedať, kedy si má dieťa v ranom období svojho života začať osvojovať ďalší jazyk. Mnoho detí po celom svete si s úspechom osvojuje dva jazyky od narodenia v kruhu svojej rodiny a ešte viac detí si osvojuje jeden jazyk doma a druhý v škole dlhodobo rovnako úspešne. Nie je potrebné zvládnuť najprv jeden jazyk a potom sa začať učiť druhý, no ak chcete, aby vaše dieťa hovorilo druhým jazykom bez akcentu, odporúča sa s tým začať niekedy pred 6. - 8. rokom života. Keď sa deti začnú učiť druhý jazyk neskôr, dokonca po puberte, zriedka ich reč, aj keď hovoria plynulo, znie tak, ako keby boli rodenými hovoriacimi. Úspešné zvládnutie dvoch jazykov závisí menej od veku, ale o to viac od plnohodnotného, častého a sústavného kontaktu s oboma jazykmi a od príležitostí hovoriť nimi a často ich používať v rozličných situáciách. Ak má dieťa príležitosť vzdelávať sa v oboch jazykoch, je na najlepšej ceste ich oba úspešne dlhodobo zvládať.
Otužovanie a zdravie: Zdravie detí podporujeme najrôznejšími spôsobmi. Je známe, že podporovať u detí imunitu, je najlepší spôsob predchádzania chorobám. Úplne najjednoduchší spôsob je otužovanie každodenným pobytom vonku za každého počasia, či svieti slnko, prší alebo mrzne, užívame si čerstvý vzduch.
Pohyb a strava: Pohyb je pre deti dôležitou potrebou a požiadavkou k ich správnemu vývinu telesnému ale aj duševnému, preto deti v Meduške majú denne veľa pohybu a športu. Koľko pohybu a športov sú naše deti schopné absorbovať sme niekedy prekvapení. V našej vlastnej kuchyni pripravujeme pre deti chutnú a zdravú stravu z čerstvých a lokálnych surovín.