Co dáva najavo novorodenec rukami a inými prejavmi

Pôrod je za vami, bábätko čulé a má sa k svetu. Prežívate prvý ozajstný spoločný mesiac a vzniká medzi vami puto celkom iné než počas tehotenstva. Tento čas, to by mali byť akési medové týždne s novorodencom, však? No rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás stále budú prekvapovať nové, neznáme situácie. Skúsenou mamou sa nestanete hneď - rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale budete sa s ním zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času.

Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.

Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.

V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu.

Dnes sa vo väčšine pôrodníc kladie dôraz na budovanie väzby medzi rodičkou a novorodencom. Priložili vám nahé bábätko na hruď krátko po tom, čo prišlo na svet? Nebolo úchvatné zrazu vidieť naživo ten uzlíček, ktorý ste doteraz nosili pod srdcom? Ani žena, u ktorej je nevyhnutný cisársky rez, už nemusí prísť o tento dôležitý prvý kontakt kože na kožu. A ak sa nepodarí hneď po operácii položiť bábätko na kožu mamy, personál ho odovzdá šťastnému oteckovi a aj on môže zažiť rovnako intenzívnu radosť z prvých blízkych dotykov.

Ak je pôrod ťažký alebo si dieťa vyžaduje lekársky dohľad, môže byť skorá fáza väzby narušená. Niektoré mamičky sa zdráhajú zveriť svoje novorodeniatko niekomu inému, nechcú ho dať ani lekárom na vyšetrenie, dokonca ani členom rodiny.

Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:

• Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
• Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
• Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
• Dojčenie alebo kŕmenie z fľaše: Kŕmte novorodenca spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
• Reagovanie na potreby: Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.

Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.

Vývoj dieťaťa v prvom mesiaci

V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.

Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu. V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.

Novorodenecké reflexy

U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie:

• Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
• Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
• Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
• Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
• Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

Tieto reflexy postupne miznú v prvých mesiacoch života a sú nahradené tzv. riadenými pohybmi. Ak niektoré z reflexov chýbajú alebo v určitej vývojové fáze stále pretrvávajú, môže to byť signál o poruche v prebiehajúcom vývoji.

Komunikácia novorodenca: Reč tela, tváre a plač

Novorodeniatko je osobnosť, ktorá hneď po narodení vysiela určité signály. Dáva nimi najavo, čo sa mu páči, čo naopak nie, oznamuje, či je hladný, unavený, mokrý, prejavuje emócie. Všetky deti ovládajú tento univerzálny „jazyk“, ktorému rozumejú dospelí všade na celom svete. Novorodenec dokáže bez jediného slová povedať, čo od nás chce alebo očakáva. Schopnosť porozumieť týmto mimoslovným signálom nám môže pomôcť pochopiť správanie dieťaťa. Niekedy je to ľahké, ale občas si to vyžaduje veľa úsilia.

Deti môžu komunikovať iba prostredníctvom kričania, výrazov tváre a reči tela. Ich správne interpretovanie je preto pre mnohých rodičov prvou výzvou. Keď dieťa kričí, najprv sa ho pokúsite kŕmiť, vymeniť plienku alebo ho kolísať v náručí. Neverbálna komunikácia zohráva dôležitú funkciu počas celého obdobia života dieťaťa, aj keď v neskoršom období začne využívať na dorozumievanie slová.

Výrazy tváre

Výrazy tváre sú jedným z prvých dorozumievacích prostriedkov a zároveň jednou z prvých vecí, ktoré dieťa od nás odpozoruje. Už 11- až 21-dňové dieťa dokáže napodobniť stočenie perí do krúžku, prevaľovanie jazyka a pohyby očí, hoci so zámerom napodobňovať to ešte nesúvisí. Na tvári bábätka sa nachádza 25 svalov, ktoré sú vzájomne prepojené a riadené mozgovou kôrou.

Väčšinu emócií dieťatka budete zrejme vedieť identifikovať intuitívne. Objavuje sa už tri dni po narodení, nie však ako prejav emócie. „Smejú sa“ iba ústa a tvár, úsmev nezasahuje oči a čelo. Zbadáte ho najčastejšie vo fáze REM spánku. Prvým úsmevom sa bábätko snaží nadviazať s vami kontakt. Okolo 5. až 6. mesiaca sa objavuje „šťastný“ úsmev sprevádzaný otvorenými ústami s vyplazeným jazykom a v 7. až 8. mesiaci sa objavuje „zlostný“ úsmev.

Prejav pozornosti a záujmu: Prejaví sa ako sústredený pohľad, ľahko pokrčené čelo, natiahnutá hlavička a znehybnenie celého tela, akoby pozorne načúvalo. Ak sa prihovoríte bábätku, rozjasní sa mu tvárička v širokom úsmeve, má rozžiarené oči aj obočie. Celá tvár je uvoľnená, na líčkach sa môžu objaviť rozkošné jamky.

Prejav strachu: Doširoka otvorené oči, uprený pohľad a stiahnuté obočie sú jeho jasným signálom.

Prejav chladu: Pokožka bledá, chladná, dieťa sa trasie, má husiu kožu.

Prejav prekvapenia: Novorodenec ústa našpúli do tvaru písmena „O“, náhle mu zvráskavie čelo.

Plač a jeho význam

Novorodenec plače prevažne z fyziologických príčin - ak je hladný, niečo ho bolí, má mokré plienky, je mu horúco alebo zima. Je teda bežný a normálny. Zdravý novorodenec však neplače bez prerušenia dlhšie ako 5 minút.

• Skučanie: hlasitý, prenikavý výkrik, ktorý vznikne náhle a neočakávane. Nasleduje pauza, nádych a ďalší výbuch kriku, ktorý je ešte hlasnejší a naliehavý, bez melódie či rytmu. Dieťa má široko otvorené ústa, napäté telíčko. Zdvihnuté ruky aj nohy si pritíska po stranách telíčka.
• Rytmický plač: prerývané zvuky, hrdelný hlas, zakňučanie, a nakoniec rytmický kolísajúci plač.
• Mrnčanie: tenulinký plač, po ktorom nasleduje krik bez rytmu, ktorý kolíše vo výške hlasnosti. Dieťa si trie očká, chytá ušká, môže cicať pršteky. Dieťa ním dáva najavo, že je unavené, chce spať.
• Nárek: nosový, unavený plač, naliehavosťou a výškou tónu podobný plaču pri bolesti, ale je menej hlasitý a často býva v nižších polohách.
• Vreskot: náhly a prenikavý krik s ostrým nádychom, po ktorom ihneď pokračuje vreskot, ktorý je vždy o trocha dôraznejší.
• Kvílenie: plač sa začína pozvoľna, ale je dosť hlasitý a neutícha. Často je sprevádzaný vrtením a motorickou aktivitou, akoby sa snažilo nájsť si pohodlie.
• Bedákanie: ťahavý, predĺžený plač, ktorý je ťažké utíšiť, zvyčajne sa vyskytuje pred nočným spánkom. Znamená, že dieťa má už toho dosť, je vyčerpané.
• Plač pre nepohodlie: hlasný, jasný, vytrvalý plač, ktorý postupne zosilňuje a zoslabuje a má jasný rytmus.
• Výbuch: zlostný, prudký výbuch kriku, prestávka na nádych, výbuch kriku. Je podobný ako pri nadmernej stimulácii. Dieťa ním dáva najavo svoju zlosť, frustráciu, ak sa mu niečo nepodarí. Je to akési volanie o pomoc.
• Rytmické štekanie: hlbší, neodbytný plač, ktorý má svoj rytmus a neochabuje.

Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.

Zrak novorodenca

Novorodenec je síce excelentný pozorovateľ, ale je mimoriadne krátkozraký. Vidí len do vzdialenosti 21 až 40 cm, vo veku 3 mesiacov asi do 1,5 metra. Oči bábätka sa stávajú prvým dorozumievacím prostriedkom s bábätkom. Len málokto z dospelých dokáže „Help-Look“ (bezbranný pohľad) dieťaťa ignorovať. Prvý kontakt trvá len niekoľko sekúnd, ale v ďalších dňoch sa predlžuje a je čoraz častejší. Očný kontakt je pre bábätko taký dôležitý, že ak ho nedostane, môže sa to prejaviť. Dajte si napríklad pozor na krátke mihnutie sa nad postieľkou bez nadviazania kontaktu alebo na odvracanie očí od pohľadu dieťaťa.

Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života.

Signály hladu a únavy

Dieťa sa niekedy nahlas prihlási k slovu plačom a nepokojom. Či ide o hlad, si overíte tak, že prstom mu jemne prejdete po tvári cez líce smerom ku kútiku úst. Hladné dieťa automaticky našpúli pery a bude vyhľadávať zdroj jedla. Hladné dieťa sa prejavuje aj rečou tela - je napäté a vo všeobecnosti dosť nepokojné. Ak hlad nebude uspokojený, môže začať plakať a kričať.

Ak je príčinou nepokojného správania únava, prejaví sa viacero príznakov. Ak sa dieťaťu prihovoríte, odvráti hlavu, siaha si na tvár - utrie si oči alebo uši a jemne cicia prsty, päsť alebo cumeľ. Cicanie je menej intenzívne ako pri hlade a slúži na upokojenie. Typickými príznakmi mimiky sú oči otvorené iba do polovice a opakované zívanie.

Dieťa sa zamračí, stiahne kútiky úst smerom dole a našpúli pery - varovný znak, že sa blíži plač. Strmé vrásky nad nosom naznačujú kritickú náladu, rovnako ako vrásky na čele - necíti sa dobre, je neisté. Pokrčené čelo, napäté držanie tela, viac či menej prižmúrené oči a zaťaté päste - to sú signály podráždenosti alebo nespokojnosti s čímkoľvek. Spolovice privreté viečka môžu prezrádzať pochybnosti, nudu alebo len únavu. Ak má dieťa pohľad námorníka, pozerá trochu „sklenene“, akoby cez niekoho hľadelo, chystá sa práve „vypnúť“ a chce mať pokoj. Ak s ním hovoríte priamo, otočí hlavu nabok.

Telo je veľmi napäté, často tlačí plecia dopredu tak, že chrbátik vytvára akoby hrb. Dieťa otvára ústa, prská a natiahne jednu ruku pred seba ako dopravný policajt. Môže kýchať, štikútať, zívať. Ak tieto prejavy nezachytíte a pokračujete v „nechcenej činnosti“, dieťa je čoraz nevľúdnejšie, pritiahne ruky k trupu a začne búšiť pästičkami. Nakoniec napne všetky štyri končatiny, spustí neutíchajúci krik a bude trvať veľmi dlho, kým sa zase dostane do svojej kože. Už po zachytení prvých príznakov je dobre, ak ho pokolíšete.

Ak je dieťatko spokojné, rozoznáte to najľahšie. Leží, smeje sa a vesluje rukami, v neskoršom veku bľaboce, hrá sa s prstami na rukách alebo nohách. Otvorené ústa a jedna alebo obe roztiahnuté ruky sú signálom, že si vyžaduje zábavu, chce sa hrať. Veľké oči môžu navyše znamenať čistú radosť, údiv alebo aj strach.

Pohybové prejavy a ich význam

Pri veľmi prudkej bolesti je celá nožička „stuhnutá“ a napäté špičky smerujú k podlahe. Dieťa týmto silným jazykom tela vyjadruje, že niečo nie je v poriadku. Často je to bolesť brucha spôsobená príliš veľkým množstvom vzduchu v žalúdku po kŕmení. Ak sa prejavuje počas jedla, môže signalizovať reflux. Ľahké, upokojujúce masáže pomáhajú stimulovať trávenie a odgrgnutie zase vytlačí vzduch zo žalúdka.

V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.

Psychomotorický vývoj dieťaťa v 1. mesiaci: Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu. V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.

Čo dokáže 2-mesačné bábätko? U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami. Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky.

Psychomotorický vývoj dieťaťa v 3. mesiaci: V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov (baránkov, ovečiek)“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie).

Výživa a starostlivosť

Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí.

Dojčenie a kŕmenie

Nasledujúce body sú dôležité bez ohľadu na to, či dieťa dojčíte alebo kŕmite z fľaše:

• Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
• Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
• Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
• Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.

V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. 1. - 3. deň: Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. 3. - 10. deň: Hmotnosť sa začína vracať k pôrodnej. 10. - 14. deň: Hmotnosť by mala byť späť na pôvodnej. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Dôležité: Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.

V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka. V skratke: So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku.

Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou.

Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.

Odgrgávanie

Aby si bábätko dokázalo odgrgnúť, bude potrebné nájsť ideálnu polohu, prípadne osvojiť si jednoduchú techniku. Po dojčení dajte bábätko do zvislej polohy, ktorá umožní lepšie uvoľnenie nahromadeného vzduchu. Jednou rukou podložte zadoček a druhou pridržiavajte chrbátik bábätka. V tomto úchope si ho položte na rameno tak, že jeho bruško sa dotýka vašej hrude. Niektorým drobcom sa podarí uľaviť okamžite, iným bude potrebné pomôcť krúživými pohybmi nad zadočkom, prípadne jemným poklepávaním.

Zdravotná starostlivosť

Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo.

Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18. rokom života.

Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie.

Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. mesiaci života. Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy.

Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky a najneskôr do 6. mesiaca života dieťaťa.

tags: #co #dava #rukami #najavo #novorodenec