Keď dieťa musí prerušiť škôlku: Príčiny, dôsledky a riešenia

Proces umiestnenia dieťaťa do materskej školy predstavuje dôležitý krok v jeho vývoji a zároveň prináša rodičom nové výzvy. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať nástup do škôlky jednoduchou záležitosťou, realita často prináša komplikácie, najmä v prípade nutnosti prerušenia dochádzky. Tento článok sa podrobne zameriava na situácie, kedy dieťa musí prerušiť svoju dochádzku do materskej školy na Slovensku, analyzuje legislatívny rámec, dôvody prerušenia, praktické dopady na rodiny a ponúka riešenia.

Prerušenie prevádzky materských škôl: Legislatívny rámec a dôvody

Materské školy (MŠ) zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme vzdelávania a starostlivosti o deti predškolského veku. Ich prevádzka však nie je vždy kontinuálna a môže byť prerušená z rôznych dôvodov. Školský zákon a súvisiace predpisy upravujú podmienky prevádzky materských škôl. Zriaďovateľ MŠ, ktorým sú najčastejšie obce a mestské časti, má právomoc dočasne obmedziť alebo prerušiť prevádzku z viacerých dôvodov.

Hlavné dôvody prerušenia prevádzky

Medzi hlavné dôvody, prečo sa prevádzka škôlok musí zo zákona prerušiť, patria:

• Dôkladné upratovanie priestorov a dezinfekcia hračiek: Tieto činnosti sú nevyhnutné na zabezpečenie hygienických štandardov a zdravého prostredia pre deti.
• Čerpanie dovoleniek zamestnancov: Zamestnanci materských škôl, rovnako ako všetci ostatní, majú nárok na dovolenku, čo si v menších zariadeniach často vyžaduje kolektívne prerušenie prevádzky.
• Závažné organizačné dôvody: Tieto môžu zahŕňať napríklad rekonštrukciu budovy, zmeny v organizačnej štruktúre alebo iné udalosti, ktoré dočasne znemožňujú riadny chod MŠ.
• Technické dôvody: Havárie na vodovodnom potrubí, plánované odstávky elektrickej energie alebo iné technické problémy môžu viesť k prerušeniu prevádzky. Napríklad, Riaditeľstvo MŠ Predmestská 27 v Žiline oznámilo rodičom, že prevádzka bude zatvorená z dôvodu poruchy - havárie na vodovodnom potrubí.
• Hygienicko-epidemiologické dôvody: Výskyt ochorení ako COVID-19, chrípka alebo iné infekčné ochorenia môže viesť k zatvoreniu MŠ na základe rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). RÚVZ Žilina napríklad vydalo rozhodnutie o zatvorení MŠ z dôvodu pozitívneho prípadu rodiny a dieťaťa na COVID-19.
• Nariadenie RÚVZ: Príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva môže nariadiť prerušenie prevádzky MŠ z dôvodu ochrany verejného zdravia.
• Návrh riaditeľa školy: Riaditeľ MŠ môže navrhnúť prerušenie prevádzky z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku. Dôvodom môže byť aj nízky počet nahlásených detí, ako to bolo v prípade MŠ Predmestská 27 v Žiline, ktorá bola zatvorená v čase 6.4.2023 až 11.4.2023 z dôvodu nízkeho počtu nahlásených detí.

Informáciu o prerušení prevádzky alebo jej obmedzení počas mesiacov júl a august musíte dostať 2 mesiace vopred. Škôlka je povinná ju zverejniť na mieste dostupnom zákonným zástupcom umiestnených detí a tiež na svojich webových stránkach (pokiaľ ich má zriadené).

Letné prázdniny: Povinné trojtýždňové zatvorenie škôlok

Školský zákon upravuje organizáciu školského roka a stanovuje termíny školských prázdnin. Letné prázdniny trvajú od 1. júla do 31. augusta. Podľa vyhlášky ministerstva školstva majú materské školy povinnosť prerušiť svoju činnosť počas leta. Prevádzka škôlky sa počas júla a augusta prerušuje nepretržite vždy najmenej na tri týždne. Spravidla to však býva oveľa dlhšie, často aj celý mesiac či dokonca mesiac a pol.

V obciach s viacerými škôlkami s jedným zriaďovateľom sa môžu v období prerušenia prevádzok počas letných prázdnin sústreďovať deti do tej z materských škôl, ktorá je v danej dobe aktuálne otvorená (tzv. zberná škôlka).

Kedy dieťa preruší škôlku z dôvodu zdravotného alebo rodinného znevýhodnenia

Na základe žiadosti zákonného zástupcu môže byť prerušená dochádzka dieťaťa do materskej školy z viacerých dôvodov:

• Zdravotné dôvody: Zákonný zástupca preukazuje zdravotné dôvody predložením potvrdenia všeobecného lekára pre deti a dorast.
• Znížená adaptačná schopnosť: Ak dieťa vykazuje výrazné problémy s adaptáciou, môže byť prerušenie dochádzky dočasným riešením.
• Rodinné dôvody alebo iné dôvody zo strany zákonného zástupcu: Tieto dôvody sa preukazujú čestným prehlásením.

Riaditeľ školy na žiadosť reaguje vydaním rozhodnutia o prerušení dochádzky s uvedením presného obdobia, počas ktorého je dochádzka dieťaťa do materskej školy prerušená. V prípade prijatia iného dieťaťa riaditeľ školy v rozhodnutí uvedie, že toto dieťa prijíma na čas: od DD. MM. RRRR do DD. MM. RRRR.

Adaptácia dieťaťa na škôlku: Fázy a rady pre rodičov

Po treťom roku života dieťaťa nastáva veľká zmena. Práve nástupom do škôlky dieťa stráca určitú istotu, zázemie a bezpečie a je nútené zvykať si na nový režim, nových ľudí a hlavne na odlúčenie od rodičov. Samotná adaptácia na škôlku závisí od veku dieťaťa, jeho osobnosti a toho, ako rodičia dieťa na tento moment pripravia. Je vhodné, aby dieťaťu rozprávali o tom, aká je škôlka dôležitá a snažiť sa u dieťaťa nastaviť doma podobný režim. To znamená samostatné obliekanie, stravovacie návyky, hygienické návyky a zabehnutý režim spánku.

Adaptačný proces dieťaťa na škôlku prebieha v niekoľkých fázach:

• Orientačná fáza: V tejto fáze dieťa nastupuje do škôlky, je vystavené mnohým novým podnetom i kolektívu. Je skôr utiahnuté, rozpráva ticho, nezaujíma sa o spolužiakov, odmieta stravu a spanie. Doma je neisté, pokojné, nechce sa veľmi hrať, skôr odpočíva a zje všetko, čo pred neho položíte, lebo v škôlke nejedlo. Táto fáza zväčša trvá prvý týždeň.
• Fáza presadenia sa: Po prvom týždni sa dieťa začína postupne presadzovať v kolektíve, robí prvé kontakty s rovesníkmi, viac komunikuje, rýchlo sa unaví, snaží sa upútať pozornosť všetkými možnými spôsobmi a v jedle je prieberčivé, alebo zje len to, čo sa varí aj doma. Doma je dieťa náladové, tiež sa predvádza a snaží upútať pozornosť, plače pri odchode rodičov z domu, ráno je plačlivé a odmietavé, chce presný opak toho, čo mu ponúkate.
• Fáza vyrovnania: Správanie dieťaťa sa blíži k bežnému správaniu mimo škôlky, prejavuje náklonnosť k iným deťom, zvyká si na režim v škôlke a začína pravidelne jesť. Doma je vyčerpané, rýchlo sa unaví, duševne je ľahostajné a večer nechce byť dlho hore.

Škôlka predstavuje prvú socializáciu dieťaťa v jeho živote, kde sa učí do budúcna fungovať v danej spoločnosti. Každé dieťa je individuálne, tak aj adaptačná doba môže trvať rôzne dlho, niekedy aj 2 mesiace.

Ako reagovať na detský plač a nechuť ísť do škôlky

Ranné plače, neochota odlúčiť sa od mamy, či tata. Stres na oboch stranách, nielen deti plačú, plačú aj mamy. Takto to spravidla vyzerá pri nástupe dieťaťa do škôlky. Jedna časť rodičov i pedagógov je za „studený odchov“, prílišné neriešenie plaču a kriku. No niekedy sú ranné scény v škôlkach naozaj srdcervúce. Presne takto to deti vnímajú, že mama či otec ich opúšťajú. Dvoj-, trojročné deti nemajú predstavu o čase a je to pre nich naozaj veľký stres z neistoty, či sa mama - otec vrátia. Preto si myslím, že deti potrebujú hlavne veľa podpory, akceptácie toho, že čo prežívajú, je legitímne.

Rodičia by si mohli uvedomiť, že možno nezvolili vhodný čas na to, aby dieťa dali do škôlky. Že možno ani oni sami nie sú zrelí na to, aby sa od dieťaťa odlúčili. Pokiaľ naozaj rodičia nemajú inú možnosť, napríklad kvôli práci, mohli by urobiť aspoň nejaké kroky vopred - adaptovať dieťa postupne.

Rady pre rodičov počas adaptačného procesu:

• Nepodliehajte plaču dieťaťa, pretože časom je to skôr divadlo pre vás, aby ste ostali s dieťaťom čo najdlhšie.
• Pri lúčení mu povedzte, že ho máte radi a že sa po neho vrátite napríklad, keď sa vyspinká. Nehovorte dieťaťu presný čas, pretože deti hodiny nepoznajú a vnímanie času je u nich viazané na činnosti. Ale pamätajte, aby ste svoj sľub aj dodržali.
• Príchod a odchod zo škôlky spojte s nejakou činnosťou, ktorú dieťa rado robí. Spravte z toho rituál, ktorý budete robiť zakaždým, keď do škôlky pôjdete.
• V škôlke dieťa so začiatku zamestnajte nejakou obľúbenou činnosťou, aby si nevšimlo váš odchod.
• Rozlúčte sa s dieťaťom a odíďte bez obzerania. Ak chce, môže vás odprevadiť ku dverám, ale odtiaľ už odíďte a neobzerajte sa.
• Uznajte pocity dieťaťa, ale nepodporujte jeho správanie.
• Neprerušujte pobyt v škôlke a neberte dieťa odtiaľ v rôznom čase, pretože bude zmätené.
• Snažte sa vyhýbať veľkým zmenám ako napr. sťahovanie, narodenie súrodenca a pod.
• Nepreťažujte dieťa prílišnou aktivitou a krúžkami, ale skôr podporujte priateľstvá zo škôlky tým, že chodíte na ihriská, do parku a podobne.
• Nelúčte sa s dieťaťom dlho a hlavne rešpektujte jeho plačlivé, či agresívnejšie správanie, kým sa dieťa adaptuje.
• Neprerušujte pobyt v škôlke a podporujte novovzniknuté priateľstvá.
• Zohľadňuje psychomotorickú záťaž u dieťaťa a nezhrňujte ho prílišnou fyzickou, či psychickou aktivitou.

Niektoré deti stres a nepohodu viditeľne demonštrujú, iné vyzerajú, že sú v pohode a neriešime ich. Ale aj také dieťa môže prežívať stres. Ako sa to prejavuje? Niekedy deti svoj stres preklopia do tzv. stuhnutia. Prestanú plakať, v podstate prestanú odporovať - zvonka to pedagogickí pracovníci alebo rodičia hodnotia ako že sa „upokojilo“, „už neplače“, „už je v pohode“. Toto zdanlivé upokojenie je často zdrojom tráum, ktoré si detičky prenášajú aj do vyššieho veku.

Čo robiť, ak dieťa ráno plače? Upokojiť, utíšiť, veľa telesného kontaktu a aj osobnej prítomnosti po istý čas. A nájsť si k tomu všetkému takú škôlku, ktorá vám takúto adaptáciu umožní. Veľa rodičov rieši túto otázku. Majú pocit, že je lepšie to nepripomínať, nekomentovať… Ja by som to určite neignorovala. Emócie a prežívanie dieťaťa sú legitímne a treba ich tak brať. Pokúste sa minimálne pomenovať emócie dieťaťa („zdáš sa mi smutný, ráno si nechcela ísť do triedy, plakala si“…), skúste zistiť, ako dieťa prežívalo deň v škôlke - ale od neho samého. Nemusíme sa vypytovať obligátne „čo ste robili“. Skúsme pátrať troška inak. Jednoduchými otázkami - ako si strávil deň, bolo niečo, čo sa ti páčilo?

Nepodceňujte nepokoj, či plač dieťaťa. Ak vidíte, že dieťa nie je v pohode, neopustíte ho a neodídete. Zdá sa takmer nemožné určiť, aká je maximálna dĺžka adaptačnej fázy. Nie všetky deti sú zrelé na škôlku v rovnakom čase a preto by sa malo ku každému dieťatku pristupovať individuálne. Neriaďme sa preto dňami, či týždňami, ale skôr správaním dieťaťa a jeho prejavmi. Tie prejavy môžu byť veľmi rôzne - od záchvatov plaču, vešania sa na mamu, vykrikovania, až po úplné ticho a strnulosť.

Doma sa stres dieťaťa môže prejavovať od nepokoja, zmien nálad, až po istý regres, teda napríklad opätovne sa začne pocikávať, hoci už bolo dlho zvyknuté chodiť na toaletu, až po nočné mory. Mamy si pravdepodobne všimnú, že ich dieťatko je zrazu „iné“ a treba to spájať určite aj so zmenou prostredia, v tomto prípade s inštitúciou škôlky. Vy by ste tiež nechceli byť v prostredí, ktoré vám spôsobuje stres a isto by ste sa tam netešili každé ráno a tiež by ste zrejme mali nejaké prejavy - minimálne somatické.

Alternatívne riešenia a kompenzácie pre rodičov počas prerušenia škôlky

Rodičia, ktorí nemajú možnosť čerpať dovolenku, aby zostali s deťmi doma, čelia počas prerušenia prevádzky škôlok neľahkej situácii. Existuje však niekoľko možností, ako túto situáciu riešiť:

Pandemické ošetrovné a nárok na OČR

Rodičia, ktorí nemajú možnosť čerpať dovolenku, aby zostali s deťmi doma, môžu do konca augusta žiadať o pandemické ošetrovné. Toto pandemické ošetrovné sa môže vyplatiť za celé obdobie uzatvorenia škôlky a to až do 1. septembra.

Nárok na ošetrovné (OČR) vzniká v zákonom stanovených prípadoch z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa:

• do dovŕšenia 11. roku veku
• do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom

Podmienkou je, že sa o dieťa staráte osobne a celodenne a zároveň:

• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia.
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie.
• fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie, izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

V prípade žiadosti o OČR z dôvodu uzavretia školy alebo predškolského zariadenia je potrebné vystaviť osobitnú žiadosť a doručiť ju pobočke Sociálnej poisťovne. Táto žiadosť sa podáva elektronicky cez portál slovensko.sk alebo písomne poštou či osobne.

Dôležité upozornenie: Pri žiadosti o OČR z dôvodu uzavretia škôlky počas letných prázdnin platia špecifické podmienky. Nárok na ošetrovné má poistenec/poistenkyňa - rodič - v rozsahu najviac 14 kalendárnych dní, pričom nárok má len jeden z rodičov a len raz počas prázdnin.

Ďalšie benefity pre rodičov

Okrem ošetrovného existujú aj ďalšie možnosti, ktoré môžu rodičom pomôcť:

• Dovolenka: Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa má nárok na dovolenku za kalendárny rok v trvaní aspoň 5 týždňov.
• Kratší pracovný čas: Ak sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ vám musí vyhovieť pri žiadosti o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu pracovného času.
• Domácka práca: Ak sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 8 rokov, zamestnávateľ vám musí poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď na vašu žiadosť o prácu z domu alebo teleprácu.
• Práca nadčas: Zamestnávateľ vám môže nariadiť prácu nadčas len s vaším súhlasom, ak sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 3 roky alebo ste osamelým rodičom starajúcim sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
• Príspevok na rekreáciu: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, môže poskytnúť príspevok na rekreáciu, ktorý možno použiť aj na úhradu letného tábora pre dieťa.

Detské skupiny a iné alternatívne riešenia

Rodičia sa môžu dohodnúť s inými dospelými osobami na starostlivosti o ich deti. V niektorých obciach a mestách fungujú aj detské skupiny, ktoré môžu predstavovať alternatívu k materskej škole.

Ospravedlnenie neprítomnosti dieťaťa v materskej škole

Nielen uzatvorenie škôlky, ale aj choroba dieťaťa si vyžaduje ospravedlnenie neprítomnosti. Od júna 2024 platia nové pravidlá týkajúce sa ospravedlňovania detí.

Lehoty pre ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu ochorenia:

• Materské školy (povinné predprimárne vzdelávanie): Neprítomnosť dieťaťa z dôvodu ochorenia, ktorá trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac 14 vyučovacích dní, sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť trvá dlhšie, vyžaduje sa potvrdenie od lekára.
• Základné školy: Neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia, ktorá trvá najviac 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac 10 vyučovacích dní, sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Dlhodobejšia neprítomnosť vyžaduje lekárske potvrdenie.

Dôležité: Povinnosť ospravedlniť neprítomnosť dieťaťa z dôvodu choroby sa týka primárne detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie.

Pri sledovaní neprítomnosti dieťaťa v MŠ sa neberie do úvahy kalendárny mesiac (napr. február), ale obdobie od prvého dňa neprítomnosti. Ak dieťa napríklad ochorie 7. februára, obdobie neprítomnosti sa sleduje od 7. februára do 7. marca. Ak medzitým opätovne ochorie, začína sa sledovať nové obdobie od nového dátumu začiatku neprítomnosti.

Príprava dieťaťa na nástup do škôlky a zvládanie adaptácie

Proces nástupu dieťaťa do materskej školy a následné obdobia prerušení môžu byť pre dieťa aj rodičov náročné. Kľúčom k úspešnej adaptácii a zvládaniu prípadných prerušení je dôkladná príprava a trpezlivosť.

Príprava pred nástupom:

• Rozhovory: Využite čas pred nástupom na rozhovory o dôležitosti škôlky, o nových kamarátstvách a možnostiach hry. Pozitívna motivácia je kľúčová.
• Režim: Pokúste sa vopred prispôsobiť denný režim dieťaťa režimu škôlky, najmä čo sa týka vstávania a stravovania.
• Návštevy škôlky: Ak to situácia umožňuje, navštívte škôlku počas leta, aby sa dieťa oboznámilo s prostredím.
• Zoznámenie: Ak je to možné, zoznámte sa s budúcimi spolužiakmi dieťaťa ešte pred nástupom.
• Súkromná škôlka: V niektorých prípadoch môže pomôcť aj dočasný pobyt v súkromnej škôlke na "natrénovanie" režimu a odlúčenia.

Prvé dni a týždne v škôlke:

• Ranné lúčenie: Buďte dôslední, ale zároveň láskaví. Vyhnite sa dlhým rozlúčkám, ktoré môžu u dieťaťa vyvolať úzkosť. Vždy sa rozlúčte a uistite dieťa, že sa vrátite.
• Bez ďalších aktivít: V prvých týždňoch po nástupe neplánujte dieťaťu príliš veľa ďalších aktivít, aby nebolo preťažené.
• Strava: Deti môžu mať v škôlke problém s jedením. Po príchode domov im ponúknite malú desiatu.
• Rozhovory o strachu: Hovorte s dieťaťom o jeho pocitoch a obavách, snažte sa zistiť, čo konkrétne ho trápi.
• Obľúbená hračka: Učiteľky často dovolia deťom vziať si do škôlky obľúbenú hračku, ktorá im môže poskytnúť pocit bezpečia.

Čo robiť, ak dieťa odmieta škôlku alebo má problémy s adaptáciou

Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k tomu, že bude mať odmietavý prístup ešte pred nástupom do škôlky. Signály si dobre všímajte, pretože od toho, ako ich doma spracujete a ako sa k nim postavíte, môže závisieť aj priebeh následnej adaptácie na škôlku a cudzie prostredie. Je preto dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali. Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne.

Možné riešenia a prístupy:

• Hra na zvieratká, idúce do škôlky: Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
• Čítanie kníh s tematikou škôlky: Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
• Trpezlivosť: V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
• Keď nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho: V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopia s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné. Pre deti to nie je dobrý pocit. „Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde. Pre dieťa by mal niekto z rodiny prísť do 15.30 až 16.00, aj keď nám to pracovné povinnosti nedovoľujú."
• Ak to nejde, tak to nejde: Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.

Pozor na stres, má fyzické prejavy: Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky. Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napr. sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky).

„Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie,“ radí ďalej pani učiteľka Alenka. Nezabúdajte však ešte na jednu maličkosť - detičky plačú aj vtedy, keď plačú ich mamičky. Podľa psychológov a psychologičiek by deti nemali vidieť rodičov plakať, keď ich nechávajú v škôlke, ani zúfalý výraz na ich tvárach.

tags: #co #ked #musi #dieta #prerusit #skolku