Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Vyberavé dieťa je vo väčšine rodín skôr vývinová fáza než zlyhanie rodičov. Problém zvyčajne nevzniká z toho, že dieťa odmietne brokolicu. Cieľ tohto článku nie je „presvedčiť dieťa dnes večer“. Dieťa má citlivejšie vnímanie chutí a textúr (mäkké vs. chrumkavé, omáčka vs. suché). Tento rámec paradoxne znižuje konflikty: dieťa má kontrolu nad množstvom (bezpečie), rodič má kontrolu nad štruktúrou (stabilita).
Prečo dieťa odmieta jesť?
Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:
- Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Jedlo pre neho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
- Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
- Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
- Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie.
Čo s tým? Jedlo spoločne pripravujte aj jedzte. Aj keď to je v návale hnevu či pocitu bezmocnosti ťažké, skúste si na niečo z nasledujúcich rád v kritickej situácii aspoň spomenúť. Možno to naozaj pomôže.
- Rešpektujte: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
- Zostaňte v pokoji: Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.
- Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ho v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
- Nechajte ho pohrať sa: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
- Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: „Áno, ale keď inak nič nezje,“ znie častý protiargument. Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré.
- Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu, pripomínajú aj autorky spomínanej knihy Prvé príkrmy. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.
- Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
- Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
- Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. Opäť trojica autoriek knihy Prvé príkrmy: „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
- Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
- Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
Praktické rady pre rodičov
Jeden malý kúsok stačí. Začnite s malým množstvom novinky vedľa známeho jedla. Dajte „testovaciu“ porciu 2-3 sústa, aby dieťa neodradil plný tanier.
Začnite malou porciou. Plný tanier môže dieťa odradiť už na pohľad. Praktické pravidlo je začať malou porciou a ponúknuť pridanie.
Ryža / cestoviny / pečivo / jogurt sú často "bezpečné" potraviny, ktoré dieťa prijíma.
Dajte zeleninu bokom na okraj taniera. Dieťa si ju môže vziať, keď chce.
Jasne daný čas pri stole (napr. 20-30 min).
Oceňte, že dieťa jedlo skúsilo, namiesto toho, aby ste hodnotili množstvo.
Skúste inú formu (chrumkavá surová vs. dusená mäkká). Dip nie je prehra - môže byť „most“ (napr. jogurtový).
Alternatívy a doplnky
Alternatívy bielkovín: vajcia, mliečne, strukoviny, tofu, kvalitná šunka občas.
Doplnky stravy nemajú nahrádzať pestrý jedálniček.
MyBears Gumené medvedíky Omega 3 & Multivitamín pre deti (deti od 3 rokov, dávkovanie 1-2 denne; omega 3 z ľanového oleja + vybrané vitamíny).
Súčasne držte jednoduchú rutinu po raňajkách („niečo stále“), aby to nebol každodenný boj o nové veci. Najčastejšie ide o kombináciu nepravidelných desiat, únavy a toho, že dieťa vie, že si „počká“ na obľúbenejšiu variantu. Pomáha režim: 3 hlavné jedlá + 1-2 desiaty v rovnaký čas a medzi jedlami už len voda.
Kedy riešiť pediatra?
Ak dieťa dlhodobo nepriberá alebo chudne, odmieta celé skupiny potravín, má časté bolesti brucha, zvracia pri textúrach, jedlo vyvoláva paniku alebo jedlo výrazne narúša fungovanie rodiny. Ak riešite dlhodobo úzky jedálniček, držte sa jednoduchej rutiny a varovné signály konzultujte s pediatrom.
Neriešte jeden obed, ale celý týždeň a hlavne rast. Ak dieťa dlhodobo rastie podľa svojho percentilu, má energiu a je v pohode, „je málo“ často znamená len iné potreby než má rodič v hlave.