Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (anglicky Sudden Infant Death Syndrome, SIDS) označuje náhle a nevysvetliteľné úmrtie inak zdravého dojčaťa do 1 roka života počas spánku. Tento tragický jav nie je možné predvídať na základe zdravotného stavu dieťaťa a zostáva neobjasnený aj po pitve, dôkladnej obhliadke miesta úmrtia a podrobnom preskúmaní lekárskej dokumentácie. Ak nie je možné presne určiť príčinu úmrtia (udusenie, porucha imunity, dávenie sa alebo bežné ochorenia, ako prechladnutie či infekcia), stanovuje sa diagnóza SIDS. SIDS je jednou z hlavných príčin úmrtia dojčiat v mnohých vyspelých krajinách a postihuje približne 1 z 3000 detí. V roku 2011 bol SIDS jednou z 3 hlavných príčin úmrtia novorodencov v USA, pričom k úmrtiam najčastejšie dochádzalo medzi 2. a 4. mesiacom veku dieťaťa.
Rodič, starý rodič, opatrovník či ktokoľvek, komu je dieťa zverené, by mal vedieť podať prvú pomoc, ktorá bezprostredne zachraňuje život. Jednou z nich môže byť zlyhanie základnej životnej funkcie ako je dýchanie, zástava krvného obehu či strata vedomia. Dospelý, ktorý sa pri dieťati nachádza, musí túto životnú funkciu nahradiť, alebo brániť zhoršeniu tohto stavu a privolať špecializovanú pomoc.
Prevenciou sa dá zabrániť väčšine problémov a u detí to platí omnoho viac. Dieťa síce nie je malý dospelý, ale o to viac udržuje veľkých v strehu. To, čo má ale dospelý v prípade problému spraviť hneď, je nestrácať súdnosť a nepodliehať panike a hystérii.
Základná prvá pomoc pri zástave dýchania u detí
Keď sa bábätko narodí, jeho vývoj ešte nie je ukončený. Naďalej sa vyvíja nervový systém, pohybový aparát, kostra a svalstvo, srdcovo-cievny systém, vylučovací systém a dýchací systém. U novorodencov a malých detí sú najčastejšími problémami hnačky, zvracanie, respiračné ochorenia a úrazy.
Existuje 5 stavov, ktoré bezprostredne ohrozujú život. A to zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, bezvedomie, šok a vonkajšie krvácanie. Krvácanie je viditeľné, zvyšné stavy zistíme prítomnosťou vedomia a dýchania.
Čo robiť, keď sa nám zdá, že novorodenec či malé dieťa prestane dýchať? Najzákladnejší akt záchrany života treba ovládať aj o polnoci. Keď dieťa do jedného roka stratí vedomie, prestane dýchať, väčšinou to signalizuje monitor dychu, ktorý väčšina rodičov používa. A je veľmi dôležité vedieť, čo treba urobiť.
„V prvom rade treba zachovať pokoj, prísť k postieľke a vypnúť monitor dychu, aby zbytočne nevytváral viac stresu. Zoberieme dieťa do rúk, prezrieme ho či neprejavuje známky cyanózy, zmodrania pier alebo prstov. U malých detí to pekne vidieť. Môžeme s ním skúsiť jemne zatriasť. Chyba môže byť aj v monitore dychu, a to sa naozaj stáva, keď sa dieťa posunie z podložky, alebo sa prevráti. Monitor to môže vyhodnotiť, že nedýcha a urobí poplach,“ uviedla záchranárka Dominika Bednárová z Trnavy.
Pokiaľ však dieťa patrične nezareaguje, konáme ďalej. „Pokiaľ zistíme, že dieťa nedýcha, vidíme, že je modré, môžeme priložiť naše ucho k ústam dieťaťa, pozrieme sa, či sa dvíha hrudník, zistíme, či dieťa vydychuje. To môžeme vidieť aj počuť,“ upresnila záchranárka.
Pokiaľ testom zistíme, že dieťa nedýcha, nepanikárime, netrasieme dieťaťom veľkou silou, aby ste mu nevedome nespôsobili poškodenie mozgu, tzv. syndróm „shaken baby“. Začneme bezprostredne podávať prvú pomoc tak, že ho položíme na tvrdú podložku, stôl, prebaľovací pult či zem.
Resuscitácia detí a dojčiat
„Čo je u malých detí najdôležitejšie, je úvodných päť vdychov. U detí sa nepredpokladá porucha srdcového rytmu, žeby bol ten problém v srdiečku. Predpokladáme, že problém je v dýchacích cestách, preto začíname piatimi úvodnými vdychmi. U detí do jedného roka vdychujeme len obsah našich úst do úst a nosa dieťaťa, ktoré obopneme našimi ústami. Noštek nezapchávame. Urobíme tak päťkrát. Často sa stáva, že tento úkon pomôže a dieťa sa preberie,“ uviedla Bednárová a dodala, že pokiaľ sa tak nestane, treba pristúpiť k resuscitácii, teda stláčaniu hrudníka.
„Správne miesto na stláčanie pri resuscitácii dieťaťa je stred hrudníka. Využiť môžeme dva palce, alebo prostredník s ukazovákom, čiže dvoma prstami stláčame hrudník dieťaťa do hĺbky jednej tretiny. Správny pomer po úvodných piatich vdychoch je 30/2. Tridsať stlačení a dva vdychy,“ pokračovala záchranárka. Tento pomer je stanovený pre deti aj dospelých pre lepšie zapamätanie a pre poskytnutie prvej pomoci ľuďmi bez predchádzajúcej praxe, čo je asi väčšina rodičov. Pokiaľ máte s prvou pomocou už skúsenosti, pomer u detí môže byť aj 15 ku dvom.
U detí od prvého roku treba reagovať veľmi podobne. „U detí stále platí päť úvodných vdychov a pri resuscitácii vyvinieme takú silu, aby zodpovedala veľkosti dieťaťa. A to tak, aby sme stláčali jednu tretinu hrudníka. Keď je dieťa väčšie, môžeme použiť hranu dlane ruky. Hrudník stláčame jednou rukou. Pokiaľ ide, napríklad, o osemročné dieťa a matka je tá, čo zachraňuje, tak môže použiť už dve ruky,“ dodala Bednárová.
Kedy volať záchrannú službu?
U detí sa odporúča päť úvodných vdychov a minútu resuscitovať a až potom voláme záchrannú zdravotnú službu, pretože je možné, že sa dieťa pri tomto úkone preberie. „Keď sme si nie veľmi istý, či poskytujeme prvú pomoc správne, treba zavolať a dať si operátora zdravotnej služby na hlasný odposluch. On nás bude navigovať, bude hovoriť, čo máme robiť, čo je správne, čo je nesprávne.
Pomôžte dieťaťu trpiacemu astmatickým záchvatom #PrváPomoc #SilaLáskavosti
V ktorých situáciách sa deti dusia najčastejšie?
1. Pri jedení
Malé deti sa ešte len učia žuť a prehĺtať. A nie vždy jedia v ideálnych podmienkach. Niektoré potraviny sú samy o sebe rizikové. Časté prípady dusenia spôsobujú:
- celé bobule hrozna
- orechy
- tvrdé kúsky jablka alebo mrkvy
- popcorn
- tvrdé cukríky, karamelky
- kolieska párku
Tieto potraviny nemusia z jedálnička úplne vypadnúť. Len ich dočasne upravte: orechy nahraďte jemným orechovým maslom, hrozno prekrojte pozdĺžne, jablko či mrkvu nastrúhajte.
Riziko ale neprichádza len z toho, čo dieťa je, ale aj ako a kde je. Ak papá poležiačky, kúsok jedla rýchlo zapadne v dýchacích cestách. Rovnako tak ak pozerá rozprávku, behá s kúskom jedla v ústach, alebo je unavené a plače. Až príliš často sú to práve tieto každodenné momenty, ktoré vytvoria nebezpečnú kombináciu.
2. Pri hre
Prehltnutá hračka je druhou najčastejšou príčinou dusenia sa. Deti sú prirodzene zvedavé a do úst si dávajú všetko, čo im príde pod ruku - lego, gombíky, sponky, mince, kamienky... všetko, čo nájdu na zemi.
Preto pravidelne kontrolujte priestory, kde sa dieťa hrá, a vysvetľujte mu, čo do úst nepatrí.
Prvá pomoc pri dusení sa
Nie každé zakašľanie automaticky znamená dusenie. Ak dieťa kašle alebo vydáva zvuky, nechajte ho, telo sa pokúša zbaviť sa prekážky samo. Ale ak nedýcha, nekašle a nevydáva zvuky, ide o úplné upchatie dýchacích ciest a treba konať okamžite.
Ak má dieťa menej ako 1 rok:
Ak bábätko nevydáva žiadne zvuky, nekašle a nedýcha, pravdepodobne sa dusí a je potrebné okamžite konať. Dieťa opatrne vytiahnite z jedálenskej stoličky alebo miesta, kde sa nachádza. Sadnite si. Následne ho jemne otočte tvárou nadol cez svoje predlaktie. Predlaktie si môžete podoprieť o stehno, aby ste mali väčšiu stabilitu, pričom hlavičku a krk dieťaťa držte pevne dlaňou. V tejto polohe 5x prudko udrite medzi lopatky hranou dlane. Ak sa cudzí predmet neuvoľní, dieťa opatrne otočte na chrbát, stále na predlaktí, a dvoma prstami zatlačte 5x na stred hrudnej kosti približne na úrovni prsných bradaviek. Tieto dva postupy - údery medzi lopatky a stlačenia hrudníka - je potrebné striedať, až kým sa predmet neuvoľní, dieťatko nezačne dýchať, kašľať alebo plakať, alebo kým nestratí vedomie. Ak dôjde k strate vedomia, okamžite volajte záchrannú službu na čísle 155 a začnite s resuscitáciou. Aj v prípade, že sa vám podarí predmet odstrániť, no dieťa stále kašle, dýcha nepravidelne alebo sa správa inak ako obvykle, určite vyhľadajte odbornú pomoc.
Ak má dieťa viac ako 1 rok:
Ak dieťa ešte dýcha, kašle alebo vydáva zvuky, znamená to, že dýchacie cesty nie sú úplne zablokované. Preto ho povzbuďte, aby pokračovalo v kašli, pretože telo sa týmto spôsobom pokúša zbaviť cudzieho predmetu samo. V tejto fáze situáciu sledujte, ale nezasahujte, pokiaľ sa stav nezhoršuje. Ak však dieťa nedokáže dýchať, kašľať ani rozprávať, pravdepodobne ide o úplné upchatie dýchacích ciest a je potrebné okamžite konať. Najprv mu dajte päť ráznych úderov medzi lopatky. Ak tieto údery nezaberú, pokračujte Heimlichovým manévrom.
Kurz prvej pomoci vám dá viac než len vedomosti
Dá ti istotu. Pokoj. A silu konať, keď vám v hlave bežia najhoršie scenáre. Možno práve vaša reakcia raz zachráni život. Myslite aj na to, kto je s vaším dieťaťom, keď vy nie ste doma. Partner? Starí rodičia? Opatrovateľka? Vedia, čo majú robiť? Ak nie, naučte sa to spolu.
Napríklad, ak dôjde k upchatiu dýchacích ciest, alebo keď dieťa zvracia v polohe na chrbte. Nebezpečenstvo zástavy dychu narastá pri vírusových ochoreniach, teplotách, kŕčoch a obštrukčnej bronchitíde. Väčšia miera pozornosti je na mieste tiež u detí s perinatálnymi rizikami, u nedonosených detí a u jedincov trpiacich spánkovým apnoe.
Ak počujete varovný signál monitora dychu, zistite, či dieťa plače, alebo či sa hýbe. Vytiahnite dieťa z postieľky a položte ho na rovný povrch. Ak by zostalo v postieľke, prípadná nepriama masáž srdca by nemala efekt, pretože dieťa by bolo iba zatláčané do matraca. Najprv skúste dieťa stimulovať na plôške nohy (t.j. na spodnej časti chodidla). Volajte na dieťa menom. Ak dieťa nereaguje pohybmi, krikom ani plačom, zavolajte hlasno do svojho okolia o pomoc. Ak je niekto s vami, vyzvite ho k zavolaniu na tiesňovú linku 155. Nastavte hlavičku dieťaťa do neutrálnej polohy. Ak má dieťa viac než 1 rok, zakloňte mu hlavu a odstráňte viditeľné prekážky v dýchacích cestách. Nikdy však v ústach nepátrajte naslemo! Kontrolujte dych po dobu 10 sekúnd. Priložte svoje ucho k ústam dieťaťa, počúvajte, či dýcha a pritom pozorujte pohyby hrudníka. Ak dieťa nedýcha, nadýchnite sa a obomknite svojimi ústami čo najtesnejšie nos aj ústa dieťaťa. Vydychujte postupne objem vzduchu z vašich úst po dobu 1 sekundy tak, aby sa zdvihol hrudník dieťaťa. Celý postup 5x zopakujte. Dvomi prstami 15x stlačte stred hrudníka medzi bradavkami. Stláčanie vykonávajte vo frekvencii približne 2 stlačenia za sekundu (rytmus pesničiek ´Roľničky, roľničky´ alebo ´Stayin´ Alive´ od Bee Gees), do 1/3 hĺbky hrudníka. Zopakujte 2 vdychy. Vdychujte vzduch do úst dieťaťa len do doby, než sa zdvihne hrudník. Potom postup niekoľkokrát zopakujte a zachovajte rovnaké poradie, t.j. 15 stlačení hrudníka a 2 vdychy. Po 1 minúte zavolajte linku 155, ak to ešte neurobil druhý záchranca. Po vytočení linky 155 nastavte telefón na hlasitý odposluch a položte ho vedľa hlavy dieťaťa. Zachovajte pokoj a pritom nestrácajte čas. Pri vytáčaní telefónu neustále opakujte postup poskytnutia prvej pomoci v rovnakom poradí, t.j. 15 stlačení hrudníka a 2 vdychy. Následne postupujte podľa pokynov operátora tiesňovej linky.
Monitor dychu Nanny vás privolá na pomoc, akonáhle vás bábätko bude urgentne potrebovať. Na takúto situáciu je dobré sa dopredu pripraviť. Predovšetkým by ste mali poznať postup prvej pomoci poskytovanej malým deťom, aby ste vedeli, ako v takej chvíli správne zareagovať. Prostredníctvom našich kurzov z získate i ďalšie užitočné rady, ktoré sa vám v starostlivosti o dieťa môžu hodiť. Mimo iného sa dozviete, ako ošetriť popáleninu, zraziť teplotu, alebo včas odhaliť zápal slepého čreva. Dobrá správa je, že práve v týchto chvíľach pomáha pripravenosť. Ak viete, čo robiť, dokážete zachovať pokoj a dieťaťu poskytnúť správnu prvú pomoc ešte pred príchodom záchranárov.