Vianočné obdobie je považované za jedno z najkrajších v roku. Toto obdobie spája rodiny, kolektívy, ľudia sa stávajú empatickejšími. Zdobíme si stromčeky, pečieme koláče, pripravujeme lahodné jedlá, stretávame si pri slávnostne prestretom stole, obdarúvame svojich najbližších, hodnotíme ubehnutý rok. Vianoce pre niektorých predstavujú oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista.
Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce, pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti, v advente však malo ísť najmä o duchovnú stránku. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry.
Počas adventu sú zakázané svadby a podobné veselice. Keďže ide o čas pôstu a rozjímania, pokánia a prípravy na príchod narodenia Ježiša Krista v kresťanskom zmysle slova, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú.
V 30. rokoch 20. storočia prenikol na Slovensko zvyk pripravovať adventný veniec, pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna. Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. Originálne vyzdobené vence sa nosia prvú adventnú nedeľu do kostola na posvätenie.
"Stridžie dni" v slovenskej ľudovej kultúre trvali od Kataríny až do Vianoc. Ľudia v dávnej minulosti mali rešpekt pred tmou a verili, že sa aktivizujú démonické sily. Vyplašení dedinčania sa snažili pred nimi chrániť svätenou vodou, osvedčil sa aj strúčik cesnaku, ktorým urobili krížik na dverách maštale či domu.
Na sviatok svätej Barbory sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá. Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku.
Ľudia verili, že okolo sviatku Lucie stridžie dni vrcholia. Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu proti zloprajným silám, najmä bosorkám. Preto sa na gazdovstvách od Lucie až do Štedrého večera, cez deň aj v noci, maštale zamykali, nikomu sa nič nepredávalo ani nepožičiavalo, aby do domu nevpustili nikoho cudzieho. Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty. Ak sa ľudia chceli navždy zbaviť bosoriek, na Luciu začali s výrobou dreveného stolčeka, na ktorom nesmelo byť nič zo železa.
Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatstvo, a preto sa ľudia obdarúvali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.
K príprave na Vianoce patrilo vianočné upratovanie. V domácnosti, ale i v celom hospodárstve muselo byť všetko čisté. Vápnom sa bielili interiéry domu, vymazala sa hlinená podlaha, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Posledné dni pred Vianocami sa každý snažil vrátiť požičané náradie, všetko sa opralo, bielizeň sa musela vysušiť, vyžehliť a uložiť na svoje miesto. Izby sa vyzametali, hospodárske budovy sa vyčistili a dbalo sa, aby počas vianočných sviatkov neviseli šaty na klinci. Lebo ten, koho by boli, mohol do roka zomrieť. Počas sviatkov platil zákaz akejkoľvek práce. Nemalo sa priasť, šiť, tkať a rúbať drevo. Dbalo sa, aby každý člen rodiny mohol zasadnúť k štedrovečernému stolu spolu s ostatnými. Preto sa drotári, plátenníci, šafraníci vždy na Vianoce vracali domov k svojim.
Najmä v predkresťanskom období ľudia nepoznali darčeky v hmotnej podobe. Obdarúvalo sa slovom, bola to mágia slova. Platilo, že čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj malo stať. Ľudia tomu skutočne verili. V ľudovom prostredí boli darčeky skromné - knižka, nové topánky, hračky, ktoré zmajstroval otec, bábiku ušila mamka. V mestskom a šľachtickom prostredí boli, samozrejme, darčeky oveľa vyberanejšie hračky, od výmyslu sveta, pre mamy kožuchy či šperky.
Sladkou predzvesťou Vianoc boli perníčky. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Gazdiné piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky.
Už počas adventu bol na Slovensku v katolíckych oblastiach tzv. malý pôst, keď sa jedlo viacej strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa. Na Štedrý deň pôst vyvrcholil, väčšina ľudí v minulosti jedla mäso až na Prvý sviatok vianočný.
Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečernom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami.
Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva. Na stole nesmel chýbať med, oplátky, "bobaľky" s makom. V každom kraji boli rôzne zvyky. Niekde varili polievku z hrachu, alebo šošovice, alebo fazule so slivkami, a niekde kapustovú polievku na rôzne spôsoby. Pre Turiec typická kapustová polievka bola ,,kapustová s kvakou, fazuľou a sušenými slivkami“, alebo kapustová s fazuľou. Na Orave sa zvykla variť ,,kapustová polievka s údenou rybou“. Na Liptove sa varila ,,kapustnica so šiflíkmi a údeným mäsom“. Na Východe sa varila ,,mačanka“ (kyslá hubová polievka bez mäsa).
Tu gazdiné zvykli piecť na Štedrý deň v peci koláč "kračun", zo zvyšku cesta urobila koláč v tvare kríža pre dobytok. Gazda ho pred večerou podal dobytku polámaný na kúsky a do každého z nich vložil šípku, med, oplátku a cesnak. Pred večerou sa mal najskôr nakŕmiť dobytok. Na začiatku večere si gazda namočil palec do medu a urobil krížik na čelo všetkým členom v domácnosti. Pri večeri sa zapálili sviečky v orechových škrupinkách a položili do lavóra s vodou, koho škrupinka odplávala najviac, tak ten člen rodiny sa mal dostať cez rok ďaleko od domu. Dievky súce na vydaj hádzali topánky ku dverám, a ak špička topánky smerovala k dverám, tak to znamenalo, že sa skoro vydá. Na stôl gazdiná poprinášala viac mís s jedlom a všetci konzumovali zo spoločných mís z každej misy, aspoň trošku. Od stola sa nesmelo odchádzať, aby sa každý dožil nasledujúcich Vianoc. Po večeri sa znovu spoločne modlili a deťom rozdali jablká a orechy.
Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb. Ráno sa kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Zavčas rána išli gazdovia po vodu a nanosili jej na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby bola voda zdravá počas celého roka. Slobodné vydajachtivé dievky mali zatriasť plotom, odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích.
Pred samotnou večerou sa robili posledné úpravy - gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, na stôl sa dal nový, doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami. K stolu si sadli všetci v nových šatách, nohy stola sa zopli reťazou, na ktorú si všetci členovia rodiny položili nohy. Reťaz symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny.
Štedrá večera sa začínala modlitbou a čítaním, potom urobil otec deťom krížiky z medu na čelo, aby boli milé a dobré po celý rok. Dospelí si pripili a všetci zjedli oblátku s medom a cesnakom.
Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo.
Štedrá večera sa nazývala štedrou preto, lebo sa mohol pri nej každý dosýta najesť a pozostávala z viacerých chodov. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale i počtu chodov. Večera mala stabilný rituál, skladajúci sa zo siedmich až deviatich chodov. Ako vidieť, v procese štedrej večere je obsiahnutý princíp hojnosti, ale i pôstu.
Medzi archaické, tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ryba, ovocie, orechy či koláče. Omrvinky zo štedrej večere sa starostlivo pozbierali a pridávali do osiva a tiež sa používali na okiadzanie chorých.
S večerou sa čakalo až na východ prvej hviezdy. Išlo o symboliku narodenia Ježiša v Betleheme, hviezda vyšla a ukázala miesto narodenia.
Pozrime sa na niektoré z tradičných jedál, ktoré sa podávali na Štedrý večer v minulosti:
- Opekance (bobaľky, pupáčiky): Pripravovali sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávali posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach sa táto pochúťka podávala v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou.
- Kapustnica: V niektorých rodinách sa varila buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravovali po svojom, na západe do nej pridávali mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávali do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravovali kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
- Ryba: Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása.
- Štedrák: Kysnutý koláč, bohato plnený lekvárom, orechmi, makom a tvarohom.
Tieto jedlá kedysi nesmeli chýbať na štedrovečernom stole. Poznáte ich? Pripravujú sa ešte u vás niektoré?
Hríbová polievka
Táto polievka bola obľúbená najmä v chudobnejších rodinách, kde bolo mäso vzácnosťou. Suroviny: sušené hríby, zemiaky, cibuľa, cesnak, bobkový list, rasca, soľ, korenie, zápražka (múka a masť). Všetko spolu sa varíme, zemiaky sa môžu aj rozvariť. Vyberieme bobkový list, a všetko roztlačíme alebo rozmixujeme. Potom všetku zápražku vlejeme do hubovej polievky, ktorú ešte nakoniec podľa chuti osolíme a okoreníme.
Hrachová kaša
Veľa sa varilo zo sušených strukovín ako bola fazuľa, či hrach. A tak strukovinové kaše nesmeli v kuchynskom repertoári chýbať. Potom ho dáme variť v tej istej vode, v ktorej bol namočený. Povaríme asi 15 min. Jem iný tip: Hrášok využite žltý aj zelený - odporúčame túto kombináciu jednoducho pre farebnú pestrosť, nič iné za tým nehľadajte.
Zamagurské pirohy
Zamagurské pirohy pochádzajú z obce Ľubica na východnom Slovensku. Vyvaľkáme ho na hrúbku 0,5 cm a porežeme na štvorce. Tvaroh rozmiešame, s malou lyžičkou ho naložíme na nožom narezané kocky cesta. Keď už lepenie pirohov máme za sebou, do hrnca dáme vodu, ktorú osolíme. Po zovretí nasypeme pirohy do hrnca. Pirohy varíme 7 - 8 minút.
Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie - patril k rodinným sviatkom. Počas tohto dňa všade vládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia si vychutnávali prítomnosť a súdržnosť.
V domácnostiach mohli gazdiné na Štefana odložiť zo stola misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od Štedrého večera hýbať. Na svätého Štefana sa už navštevovali priatelia i známi, atmosféra sviatku bola uvoľnená. Aj v súčasnosti sa dodržiava tradícia konania štefanských zábav. Dopoludnia sa chodievalo do kostola a popoludní k muzike. Štefanský deň bol prvým dňom, keď po advente mohla nastať zábava.
25. december, teda Sviatok Božieho narodenia, patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky, keď si veriaci pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Podľa starých zvykov sa v tento deň nemalo pracovať ani upratovať. Ľudia verili, že ak by niekto prijímal návštevy alebo sa pustil do práce, mohol si privolať nešťastie či smolu. Po dlhom adventnom pôste si všetci konečne dopriali oddych, dobré jedlo a rodinnú pohodu.
26. december patrí svätému Štefanovi, ktorý bol podľa tradície prvým kresťanským mučeníkom. Položil svoj život za vieru v Krista a zomrel ukameňovaný okolo roku 40 po Kristovi. V minulosti sa na Štefana chodilo koledovať, kňazi posväcovali osivo a v dedinách zneli piesne i smiech. Bol to deň radosti a hojnosti, počas ktorého sa tiež výdatne hodovalo. Na stôl sa kládla pečená hus, kačka alebo morka - jednoducho to najlepšie, čo gazdiná mala.
Kým dnes sa k pečenej hydine najčastejšie podávajú knedle, kedysi patrili k sviatočnému jedlu zemiakové lokše. Sú tenké, jemné a voňavé, pečú sa nasucho na panvici a po upečení sa potierajú maslom alebo bravčovou masťou. Lokše sa dokonale hodia k pečenej husi, kačke aj kapuste, no dajú sa pripraviť aj na sladko - napríklad potreté slivkovým lekvárom, makom alebo medom.
Recept na zemiakové lokše
Potrebujete: 1 kg uvarených a vychladnutých zemiakov (najlepšie z predchádzajúceho dňa) približne 300 g hladkej múky štipku soli rozpustené maslo alebo bravčovú masť na potretie
Postup: Ošúpte zemiaky a nastrúhajte ich na hrubom strúhadle. Pridajte múku a soľ, rukami vypracujte vláčne cesto - mäkké, ale nie lepkavé. Na pomúčenej doske vytvarujte z cesta valček a nakrájajte ho na asi 1,5 cm hrubé kúsky. Každý kúsok rozvaľkajte na tenkú placku. Lokše pečte nasucho na rozohriatej panvici z oboch strán, kým nezískajú zlatisté fľaky. Po upečení ich potrite rozpusteným maslom alebo masťou. Tieto jednoduché placky sú hotové za pár minút, no chuťovo prekonajú aj knedle. Podávať ich môžete nielen k pečenej hydine, ale aj k dusenej kapuste či ako sladký dezert.
Duseny kaleráb na spôsob kapusty
K pečenej husi alebo kačke sa zvyčajne podáva kyslá kapusta, no kedysi sa pripravoval aj dusený kaleráb na spôsob kapusty. Má jemnejšiu, sladkastú chuť a skvelo dopĺňa mastnejšie jedlá. Ako na to: Ošúpte tri väčšie kaleráby a nastrúhajte ich nahrubo. Dajte ich do hrnca, osoľte, pridajte trochu rasce a podlejte malým množstvom vody - len toľko, aby neboli úplne ponorené. Varíte ich, kým nezmäknú. Medzitým si pripravte svetlú zápražku - na masle alebo masti opražte jednu väčšiu cibuľu do sklovita, pridajte dve lyžice múky a miešajte, kým nezíska svetlý zlatistý odtieň. Kaleráb čiastočne sceďte, vývar si odložte, pridajte zápražku a podľa potreby rozrieďte vývarom. Nechajte ešte pár minút povariť a nakoniec dochuťte cukrom a octom - výsledná chuť má byť jemne sladkokyslá. Tento dusený kaleráb sa výborne hodí nielen k sviatočnej husi, ale aj k bravčovej pečienke či pečenému králikovi.
Pravé slovenské Vianoce | Komora slovenských gazdín
Na Slovensku sú tradičné vianočné jedlá veľmi rôzne a závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Na Štedrý deň sa napr. Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov ako oslavu narodenia Krista v čase od 25. decembra do Troch kráľov 6. januára. Toto prepojenie postupne ovplyvnilo a ustálilo i charakter vianočných jedál. Tieto jedlá zároveň symbolizovali vyvrcholenie vianočného pôstu, do polnoci 24. decembra, tzv. advent. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam, a teda nechýbalo mäso, či rôzne zabíjačkové výrobky ako klobásy, jaternice a huspenina.
Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Na Slovensku sa sviatočné vianočné jedlá líšia, vzhľadom na zvyky v jednotlivých regiónoch. Predovšetkým treba zdôrazniť, že na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína jedením oblátok s medom i cesnakom. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka, ktorej druh závisí od tradícií toho ktorého regiónu. Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Na štedrovečernom stole nechýbajú štrúdle či záviny s makom, tvarohom, orechmi a jablkami, z lístkového alebo kysnutého cesta. V ostatných rokoch sa už pôvodné tradičné menu mení, pribudli predjedlá, namiesto kapra sa konzumuje losos, pstruh, zubáč a pod.
Dva vianočné dni sa nesú v znamení rodinných návštev, takže voľba jedla je potom na hostiteľovi. Na 1. sviatok vianočný tzv. Božie hody či narodenie Ježiša Krista a potom i na Štefana sa zvyčajne raňajkuje to isté, čo na Štedrý deň, prípadne sa dojedia zvyšky od večere (vyprážaný kapor so šalátom). Na slávnostný obed sa väčšinou pripravuje kačka, morka či hus s dusenou červenou kapustou a knedľou, príp. Chlieb náš každodenný ● Takto varila starká ● Zbierka tradičných jedál pripeštianskych osád so slovenským praobyvateľstvom ● Vôňa čerstvého koláča, dym v peci z haluziny, prskajúca masť v kuchyni...
Starodávne jedlá, ktoré sa dedili po stáročia z pokolenia na pokolenie, nadnes upadávajú do zabudnutia, avšak niektoré sa oplatí ochutnať i v súčasnosti pri znamenitých príležitostiach.
Naše tradičné Vianoce už pomaly zanikajú, pritom sú bohaté i plné múdrosti a z vianočných zvykov našich predkov sa môžeme veľa naučiť aj dnes. Žijeme rýchlym spôsobom života. Je ťažké povedať, aké zvyky z minulosti ešte pretrvajú. Čo však zostalo, sú najmä niektoré typy tradičných jedál. No aj to sa môže postupom času úplne zmeniť. Kaše alebo strukoviny, ktoré sa varili na Štedrý večer na storaký spôsob, už na stoloch nevidíme. Dnes nenájdete rodinu, ktorá by si na Vianoce dala tanier ovsenej kaše. Mnohé tradičné jedlá už zanikajú. Taký je však život. Bude dobré, ak si vôbec nejaký ten zvyk rodiny uchovajú. Minimálne to, že sa ľudia budú snažiť na Štedrý deň vrátiť domov, aby bola rodina spolu. Veľa ľudí totiž momentálne pracuje mimo svojich domovov.
Všetko sa mení a život ide dopredu. Myslím si, že niektoré zvyky ako koledovanie alebo jeden typ tradičného sviatočného jedla, napríklad opekance, lámance, vianočné polievky, hríbová, šošovicová, rybacia či kapustnica, tu ešte ostanú. Bolo by dobré, aby deti poznali, čo sú Vianoce, nielen to, kto je Santa Claus.
Tak ako dnes, aj v minulosti boli Vianoce dôležitým sviatkom, ku ktorému sa viazalo množstvo tradícií. Štedrý deň začínal prípravami na večeru. Celý deň sa upratovali príbytky a varilo sa chutné jedlo. Dom sa zdobil zelenou čečinou a nad stôl sa zavesil slamený stromček ozdobený prírodnými ozdobami a ovocím. Až v 20. Štedrý večer sa začal, až keď na nebi vyšla prvá hviezda a rozozvučali sa zvony kostola. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc Štedrého dňa a jeho magickú silu.
Na stôl sa prinieslo všetko jedlo, aby od stola nikto neodchádzal a pripravil sa prázdny tanier navyše pre tých, ktorí už neboli medzi živými, alebo pre prípad nečakaného hosťa. Nohy stola sa zviazali špagátom a do každého kúta miestnosti sa hádzali orechy.
Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, Biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo.
Gazdiné piekli vianočné koláče, ako kračún, babu, vianočku, roháče, calty, makovník, orechovník, tvarohovník. Tradície sa mierne líšili od dediny k dedine, no podstata zostáva rovnaká.
Sviatky Božieho narodenia a svätého Štefana sú o rodine, pokoji a poctivom jedle. Staré recepty našich predkov majú v sebe jednoduchosť, úprimnosť a chuť domova. Ak teda chcete počas sviatkov prekvapiť svojich blízkych niečím tradičným, skúste pripraviť pečenú hus s lokšami a duseným kalerábom. Nie je to len jedlo - je to spomienka na časy, keď sa sviatky slávili v pokoji, pri stole a s láskou.