Alkoholizmus je problémom v mnohých rodinách. Deti vychovávane v rodine alkoholika si prenášajú problémy z detstva do dospelosti a tie sa odrážajú aj v ich vývoji a vo vzťahu s okolím počas dospievania. Alkoholizmus sa často označuje ako "rodinná choroba", pretože má rozsiahly vplyv na všetkých členov rodiny, nielen na samotného alkoholika. Domáce prostredie v alkoholickej rodine môže byť dysfunkčné, nevypočítateľné a dokonca aj zneužívajúce. Deti v takýchto rodinách si vyvíjajú osobnostné črty a správanie, ktoré sú reakciou na ich traumatické skúsenosti.
Dospelé deti alkoholikov je názov slávnej knihy od terapeutky Janet Geringer Woititz. V dobe vydania (1983) sa dielo stalo nesmierne populárnym, pretože mnohí sa vďaka nemu cítili konečne pochopení. Stránky o tom, ako sa cíti a prejavuje dospelé dieťa alkoholika, sú stále aktuálne. Kniha "Dospelé deti alkoholikov" od Janet Geringer Woititzovej je základným dielom pre pochopenie problematiky DDA. Autorka v nej vysvetľuje, čo znamená byť dospelým dieťaťom alkoholika a aké to má dôsledky pre jeho život. Popisuje myšlenky, pocity, postoje a reakcie ľudí, ktorí vyrastali v rodine, kde bol alkoholik. Ukazuje, ako boli ich životy silne ovplyvnené alkoholom, charakterizuje ich vlastnosti a najčastejšie problémy, medzi ktoré patria hlavne nízka sebadôvera a obtiažne nadväzovanie sociálnych kontaktov.
Alkohol = démon, ktorý ničí rodiny
Či si to chceme priznať alebo nie, alkohol zničil a narušil mnoho rodín. Alkohol je prístupný, pitie sa normalizuje, človek-abstinent je ten divný. Je normálne, že sa návšteve nalieva pohárik, každý večer sa otvorí pivo či víno a cez víkendy si doprajeme alkoholu o niečo viac. Deti toto chovanie pozorujú a preberajú náš benevolentný prístup k omamnej látke. Na prvý pohľad si neuvedomujeme, aký to môže mať dopad, no štatistiky vravia jasne. Čo sa Európy týka, sú Slovensko a Česká republika v prvej desiatke konzumentov alkoholu. Česi majú až 1.5 milióna obyvateľov, ktorých pitie hraničí so závislosťou, Slováci boli ochotní dať pred rokom o polovicu viac rozpočtu na alkohol ako ten predchádzajúci. Faktom je, že alkohol sa normalizuje a ničí správny a zdravý vývoj detí, o čom sa desiatky rokov praxe presviedčala aj psychologička Janet Geringer Woititz.
Znaky dospelých, ktorých vychovávali alkoholici
Janet Geringer Woititz sa počas svojej kariéry venovala najmä dospelým, ktorých vychovali alkoholici. Zistila, že tieto deti nežili kvalitný život, nemali dobré vzťahy, skoro nič v živote nedosiahli a životná úroveň bola podstatne nižšia. Kvôli narušenému vývoju vykazovali deti alkoholikov identické črty a problémy, ktoré Woititz spísala vo svojej knihe Dospělé děti alkoholiků: Překročte bludný kruh minulosti (zakúpite v českom jazyku) - o nich pojednáva tento článok.
1. Nie sú si istí, aké chovanie je normálne.
Dospelým deťom alkoholikov chýbajú zdravé základy, podľa ktorých by vedeli identifikovať, ktoré chovanie je a nie je normálne. Pozorujú okolie a kopírujú ho v snahe vyzerať normálne a zabrániť, aby ktokoľvek zistil, že sa normálne necítia. Boja sa vyzerať inak, hlúpo. Ich detstvo nebolo ani zďaleka normálne; nezažili istotu, bezpečie ani bezpodmienečnú lásku a starostlivosť rodiča, a spôsob, akým sa chová normálna rodina nikdy vlastne nepoznali. Nemajú žiadne meradlo toho, čo je v domácnosti a rodine normálne, ani čo sa považuje za správne povedať a myslieť si. Deti alkoholikov majú v hlave zmätok, pretože od detstva potláčajú pocity, kontrolujú sa a aby prežili, vysnívajú si dokonalý svet, v ktorom by rodičia nepili. Ako dieťaťu je im povolené vyjadriť len tie pocity, ktoré boli prijateľné pre rodičov. Z toho dôvodu si ako dospelý nerozumie, nevyzná sa v tom čo cíti, nevie pomenovať, čo si myslí a prežíva a akým spôsobom je správne reagovať. Vyrastal s tým, že jeho prežívanie je nesprávne - a skutočnosť, že tieto pocity má znamená, že to je zlé. Preto sa naučil nechávať si ich pre seba.
DDA majú problém rozpoznať, čo je normálne správanie, pretože v detstve nezažili stabilné a zdravé prostredie.
2. Majú problém dotiahnuť veci do konca.
Dospelé deti alkoholikov majú problém dokončiť čokoľvek, do čoho sa pustia. Nejde len o povinnosti, ale aj o veci, ktoré ich bavia a zaujímajú. Vysvetlenie podľa Woititz je jednoduché. Rodič alkoholik môže byť vo svojej svetlej triezvej chvíľke skutočne rodičom, ktorý sa o dieťa zaujíma. Nasľubuje mu výlet, spoločné vymaľovanie jeho izby, postavenie búdky pre vtáčikov, kúpenie novej postele a podobne. Vždy to však zostalo len pri sľuboch. Pre rodiča alkoholika bol však samotný nápad a sľub dôvodom, prečo ho dieťa muselo ľúbiť a oceniť. Woititz sa pýta - Kto z detí alkoholikov zažil situáciu, kedy mal skvelý nápad alebo myšlienku, rodič si s ním sadol a prebral jeho realizáciu krok za krokom, spísal s ním čo k tomu bude potrebovať, pomohol s časovým plánom a rozvrhnutím krokov? Žiadne. Deti alkoholikov nezažili tento proces, a preto ani netušia, ako by mali postupovať k dokončeniu čo i jednoduchej úlohy.
DDA môžu mať ťažkosti s dokončovaním úloh, pretože v detstve neboli vedení k tomu, ako si stanovovať ciele a dosahovať ich.
3. Klamú v situáciách, kedy nemusia a nič im nehrozí.
Klamstvo je základná črta fungovania rodiny alkoholika. Maskuje odpor a nechuť k realite, a na to používa zastieracie manévre a klamstvá. Predstavte si, že dieťa v rodine zasiahnutej alkoholom žije celý svoj život v klamstve. Rodina predstiera, že neexistuje žiadny problém, nerieši ho. Tvári sa, že je doma všetko v poriadku. Nebaví sa o tom, pretože sa snaží nepripustiť si bolestivú pravdu. Dieťa ale cíti, že je všetko zle, čo je v priamom rozpore s tým, čo rodina hovorí a ako sa tvári. Je preto nútené utlmiť pocity nespokojnosti. Dieťa je svedkom toho, že rodina pred okolím taktiež klame, ospravedlňuje chovanie alkoholika klamstvami, alebo núti dieťa klamať návštevu v prípade, ak je rodič-alkoholik indisponovaný (teda opitý). Rodina alkoholika kryje, čím nevedomky alkoholizmus podporuje. Samotný rodič-alkoholik dieťaťu nasľuboval veci, ktoré nedodržal. Klamstvo sa stalo pre dieťa normou, návykom, spôsobom ako sa pred ostatnými prezentovať v lepšom svetle a spríjemniť si život. Dospelé dieťa alkoholika je zvyknuté, že je klamstvo jednoduché, a je naučené, že pravda nič neznamená.
Klamstvo sa stáva obranným mechanizmom, ktorý DDA používajú na ochranu seba a svojej rodiny.
4. Posudzujú sami seba bez zľutovania.
Deti alkoholikov boli odsunuté na druhú koľaj. Pre rodiča-alkoholika bol prvoradý alkohol a vlastné problémy, na pocity a prežívanie dieťaťa nebol braný ohľad. Preto zakaždým, keď sa dieťa ozvalo s potrebami alebo poukázalo na problém v rodine, bolo kritizované. Neexistoval spôsob, ako by sa rodičom zavďačilo, dokonca väčšinu detstva strávilo vierou, že by rodine bolo bez neho lepšie. Rodič obvykle na neho zvaľoval vinu za mnoho vecí, len aby nemusel prebrať zodpovednosť za vlastné pitie a nedostatky (napríklad rodič povie dieťaťu, že pil pretože ho dieťa nahnevalo a preto v opitosti rozbil auto, rodinnú cennosť a podobne). Dieťa si tento prístup zvnútorní a začne sa posudzovať rovnako nezmyselným kritickým hlasom. Woititz vysvetľuje: „Pretože v žiadnom prípade nie je možné, aby ste vyhoveli perfekcionistickým normám, ktoré v sebe máte zakódované z detstva, nikdy sa vám nedarí dosiahnuť cieľ, ktorý ste si vytýčili. Ako dieťa ste nikdy neurobili tak, aby to bolo pre rodiča dostatočne dobré.”
DDA sú k sebe veľmi kritickí a majú problém prijať svoje chyby a nedostatky.
5. Majú problém uvoľniť a baviť sa.
Detstvo detí alkoholika je veľmi vážne. Nikdy doma nezažili bezprostrednú zábavu, nevideli rodičov, ako sa len tak bavia. Detstvo detí v rodine alkoholika je pochmúrne, točiace sa okolo problémového rodiča. Pretože nikdy nezistili, aké správanie je vlastne normálne, nevedia ani voľne nadviazať priateľstvo. Deti alkoholikov pravdepodobne nikdy netrávili čas na ihrisku s deťmi. Boli odmalička príliš vážne, bola na nich hodená ťarcha problému, ktorého rozmery im zničili všetko, čo robí dieťa dieťaťom. Nevedia sa uvoľniť, pretože sa príliš kontrolujú. Ak by sa bavili, prišli by o kontrolu, čo ich veľmi desí - čo súvisí s predchádzajúcim bodom, že sa prísne kritizujú. Atmosféra doma bola taká depresívna a negatívna, že skrátka zničila šťastný detský svet. „Spontánne dieťa, ktoré žilo vo vašom vnútri, bolo nemilosrdne potlačené,” píše Woititz. Takýto dospelý pozoruje kritickým okom baviacich sa ľudí a nechápe, ako sa môžu správať tak detinsky. V kútiku duše však túži po tom, aby to vedel tiež - uvoľniť sa a zabávať.
DDA sa cítia vinní, keď sa bavia, pretože majú pocit, že by mali byť zodpovední a starať sa o druhých.
6. Berú sami seba veľmi vážne.
Woititz tento bod úzko spája s predošlým. Deti alkoholikov, ktoré sa príliš kontrolujú sa nevedia baviť práve preto, lebo berú samých seba smrteľne vážne. V dospelosti toto spontánne dieťa, od útleho detstva utlmené, bojuje aby sa mohlo konečne slobodne prejaviť. Pretože je ale človek už dospelý, spontánne dieťa zostáva utlmené. Dospelé dieťa alkoholika bojuje samo so sebou - chce sa baviť, nechce však vyzerať smiešne. Má strach z neznámeho, a to práve vypustenie spontánneho dieťaťa je. Desí sa, čo by sa stalo, ak by nad sebou stratil kontrolu. V hlave hlodá presvedčenie, že kto sa baví, vyzerá smiešne. Život je pre dieťa alkoholika príliš vážny.
DDA berú život príliš vážne a majú problém s humorom a spontánnosťou.
7. Nevedia nadviazať a udržať si zdravé, blízke vzťahy.
Táto rozpoltenosť sa premietne aj do vzťahov. Deti, vychované alkoholikmi nesmierne túžia po intímnych vzťahoch, zároveň im to ale spôsobuje veľa problémov. Rodič alkoholik ich totiž raz zahrnul láskou, druhýkrát odmietal a poslal preč. Nevedia, čo vlastne zdravý vzťah znamená, pretože ho doma nevideli. Jeden deň sa rodičom cítili milované, druhý deň odmietnuté, z toho dôvodu vyrastajú v neustálom strachu, že budú opustené. To im bráni úplne sa oddať partnerovi, prijať jeho lásku a užívať si zdravý vzťah bez strachu z odmietnutia. Podľa Woititz je dôsledkom strachu nedôvera v seba. Títo ľudia neveria, že by niekomu stáli za to, aby ich miloval. Aby sa cítili hodnotne, hľadajú u druhých to, čo nemôžu dať sami sebe. Cítia sa skvele, ak ich niekto chváli a prijíma, naopak hrozne ak ich niekto kritizuje a odmietne. Preto neustále vyhľadávajú súhlas pre všetko, čo robia. Dávajú druhým obrovskú moc.
DDA majú ťažkosti s dôverou a intimitou, pretože sa boja, že budú zranení alebo opustení.
8. Reagujú neprimerane na zmenu.
Dieťa alkoholika nemalo počas detstva vplyv na nič - na negatívnu atmosféru, pitie rodiča ani negatívne dôsledky jeho alkoholizmu. Žilo v neustálej neistote, čo mu domov a svet prinesie, do akej mizérie ho ešte uvrhne. Aby nejak prežilo, muselo túto neistotu vziať do vlastných rúk a preto začalo preberať zodpovednosť za svoje okolie - čo si prenáša do dospelosti. Naučilo sa spoliehať len na seba samé, pretože okoliu neradno veriť (ako sa o tom presviedčalo dlhé roky vo svojej rodine). Toto dospelé dieťa z toho dôvodu nedokáže byť spontánne, a negatívne reaguje na akúkoľvek zmenu, ktorú neiniciovalo ono samo. Zmena znamená strata kontroly nad životom, čo má dieťa alkoholika spojené s extrémne negatívnymi skúsenosťami a pocitmi. Zmena plánov, hoci o nič nejde, je preto pre neho katastrofou, na ktorú reaguje neprimerane.
DDA reagujú negatívne na zmeny, pretože sa cítia neisto a majú pocit, že strácajú kontrolu.
9. Neustále hľadajú a vyžadujú pochvalu a uistenie.
Woititz vysvetľuje, že okolie predurčuje sebaobraz dieťaťa. Najmä rodičia určujú, ako bude dieťa vnímať samo seba. Na základe reakcií rodičov a ich vyjadrení si vytvára povedomie o sebe samom, ktoré si postupom času zvnútorní a vytvorí identitu. Dieťa alkoholika však dostáva nejasné a nejednoznačné vyjadrenia a mätúce reakcie. Raz ho rodič zahrňa láskou, druhý deň reaguje opačne. Woititz tvrdí, že dieťa alkoholika vyrastalo v chaose, pretože nevedelo, čo si má o sebe myslieť. Rodič mu neposkytol uistenie, že je lásky hodné. Preto má ako dospelý negatívny sebaobraz, ktorý je náročné zmeniť. Hoci ho okolie môže chváliť a oceňovať, dieťa alkoholika tomu neverí - ak by uverilo, jeho sebaobraz by sa začal meniť, a na to sa nemá dostatočne rado, aby prijalo pozitívne videnie samého seba.
DDA potrebujú neustále uistenie od druhých, pretože majú nízke sebavedomie a pochybujú o svojej hodnote.
10. Cítia, že nezapadajú a sú iní ako ostatní.
Dospelé deti alkoholikov sa cítia v spoločnosti nemožne. Chcú byť uvoľnené a bezprostredné ako ostatní, a nechápu ako im zapadnúť do spoločnosti ide tak ľahko. Je tomu tak preto, že ostatné deti mali príležitosť byť deťmi, kdežto deti alkoholikov nie. Zatiaľ čo sa ostatné deti bezstarostne hrali, deti alkoholikov sa trápili, čo sa deje doma, aká neistota ich tam čaká - myšlienkami boli inde, nikdy sa necítili v pohode. Woititz opisuje tieto deti ako osamelé, pretože im chýbal čas vybudovať si sociálne schopnosti potrebné k normálnemu spoločenskému životu. V spoločnosti tápu, čo by ostatných mohlo zaujímať, čo by bolo pre nich atraktívne a čím by zaujali. Majú problém pochopiť, že ich druhí majú radi pre to akí skutočne sú. Nie sú schopní prijať fakt, že sa nemusia stále snažiť, pretože ich okolie má rado pre nich samých.
DDA sa cítia izolovaní a majú pocit, že nezapadajú do spoločnosti.
11. Charakterizuje ich nadmerná zodpovednosť alebo nadmerná nezodpovednosť.
Dieťa alkoholika sa tak snažilo byť ľúbené, že pre rodičov stále robilo viac a viac. Bezpodmienečnej lásky sa mu ale nedostávalo, a preto sa nakoniec prestalo snažiť. Dospelé dieťa alkoholika buď robí všetko a berie na svoje plecia všetku zodpovednosť, alebo sa dostane do bodu, kedy nerobí nič. Woititz vysvetľuje, že dieťa alkoholika nikdy nezažilo spoluprácu rodiny; nikdy nevidelo, že by sa rodina na niečom spoločne dohodla a pracovala na nejakom cieli (napríklad maľovanie izby, velebenie záhradky…). Nevedia, čo znamená spolupracovať, preto robia všetko sami alebo sa na všetko naopak vykašlú. Pretože k tomuto nedošlo, človeku chýba reálny náhľad na vlastné schopnosti a hranice. Neodhadne, čo už nezvládne a kedy má toho dosť, zároveň sa však bojí, že ak by nestíhal všetky povinnosti, okolie spozná jeho neschopnosť.
DDA sa buď preťažujú povinnosťami, alebo sa vyhýbajú akejkoľvek zodpovednosti.
12. Sú extrémne lojálnymi - zostávajú v nefunkčných a toxických vzťahoch.
Pre dieťa, vyrastajúce v rodine alkoholika, je nefunkčný vzťah normálny. Celé detstvo videlo, ako celá rodina trpí alkoholizmus a chovanie alkoholika, nemajú sa k odchodu alebo efektívnemu riešeniu problému. Táto lojalita mu však bola na škodu, pretože ho nenaučila vážiť si samého seba natoľko, aby skoncovalo akýkoľvek vzťah, ktorý ho deptá a ničí. Získať vzťah alebo vybudovať si priateľstvo je pre neho náročné, a keď už sa to podarilo, bude vynakladať úsilie aj naďalej. „Ak vás má niekto rád a chce byť vašim priateľom, milencom či manželom, potom cítite ako povinnosť zostať s ním naveky,” vysvetľuje psychologička. „To, že sa s vami jedná zle, nehrá žiadnu rolu. Bez ohľadu na to, čo robia alebo hovoria, dokážete si nájsť spôsob, ako ich chovanie ospravedlniť a vziať vinu na seba. Tým sa posilní váš negatívny sebaobraz, a vy môžete vo vzťahu pokračovať,” píše v knihe Woititz.
DDA zostávajú v nezdravých vzťahoch, pretože majú pocit, že sú povinní byť lojálni.
13. Majú problém s impulzivitou, nepremýšľajú nad dôsledkami svojho chovania.
Impulzivita je detská vlastnosť. Dieťaťu alkoholika však nebolo povolené chovať sa ako dieťa. Pretože sa táto vývojová etapa nedá preskočiť, podľa Woititz sa nahradzuje inokedy - v prípade dieťaťa alkoholika v dospelosti. V rodine s alkoholikom sa pozornosť presmeruje na závislú osobu a deťom sa nevenuje pozornosť. Z toho dôvodu ich nikto poriadne nevychovával a nevysvetlil im dôsledky ich impulzívneho chovania. Dieťa alkoholika nemalo ako zistiť, že ak urobí toto, stane sa toto - chýbala dôslednosť; raz bolo isté chovanie v poriadku a nepovšimnuté, druhýkrát potrestané. Preto dospelé dieťa alkoholika nie je schopné dopredu odhadnúť dôsledok svojho konania. Druhá vec, ktorú si musíme uvedomiť, je ohromné množstvo nesplnených sľubov, ktoré dieťa počúvalo. Sľuby, ktoré sa nesplnili spôsobia nedôveru v rodiča a vytvoria akýsi pocit naliehavosti - nápad sa musí zrealizovať hneď, druhá príležitosť sa nenaskytne. Túto rovnicu má dieťa v hlave a preto koná impulzívne, a nepremyslí si následky ani vhodnejšie možnosti. Deti alkoholikov majú podľa Woititz sklon vyhľadávať okamžitú odmenu, pretože sľuby rodičov, smerované do budúcnosti, sa nikdy nesplnili. Ak sa niečo nesplnilo hneď, nesplnilo sa nikdy.
DDA konajú impulzívne a bez rozmýšľania o dôsledkoch.
Pozitívne aspekty dospelých detí alkoholikov
Napriek týmto negatívnym tendenciám môžu mať DDA aj silné stránky. Vďaka svojim skúsenostiam si môžu vyvinúť odolnosť, intuíciu, empatiu a zodpovednosť. S pomocou terapie a podporných skupín sa môžu naučiť spracovať svoje traumy a premeniť svoje negatívne črty na silné stránky.
Dospelé deti alkoholikov: Uvedenie vášho zotavenia z ACA a ACoA do praxe
Prínos knihy pre DDA
Kniha "Dospelé deti alkoholikov" môže byť pre DDA veľmi prínosná, pretože im pomáha:
- Pochopiť svoje skúsenosti a pocity.
- Identifikovať svoje charakteristické črty a problémy.
- Získať nádej na uzdravenie a zmenu.
- Nájsť podporu a porozumenie.
Odporúčania pre prevenciu spoluzávislosti
Autori zaoberajúci sa problematikou DDA často zdôrazňujú dôležitosť prevencie spoluzávislosti. Prevencia spoluzávislosti zahŕňa:
- Vzdelávanie o alkoholizme a jeho dopadoch na rodinu.
- Podporu zdravého fungovania rodín.
- Poskytovanie služieb pre deti a dospelých, ktorí vyrastajú v alkoholických domácnostiach.
- Podporu programov pre liečbu alkoholizmu a spoluzávislosti.
Al-Anon a Alateen: Podporné skupiny pre rodiny alkoholikov
Al-Anon a Alateen sú podporné skupiny pre rodiny a priateľov alkoholikov. Al-Anon je určený pre dospelých, zatiaľ čo Alateen je určený pre dospievajúcich, ktorí majú alkoholika v rodine alebo medzi priateľmi. Al-Anon funguje na základe 12 krokov, ktoré sú podobné krokom používaným v Anonymných alkoholikoch (AA).
Alkoholizmus je závažný problém, ktorý ovplyvňuje nielen samotného alkoholika, ale aj jeho rodinu a blízkych. Deti vyrastajúce v alkoholickom prostredí si často nesú následky tohto prostredia do dospelosti, čo sa prejavuje v ich správaní, vzťahoch a celkovom fungovaní. Janet G. Woititzová, Ed. D. (1938-1994) bola americká psychologička a výskumníčka, zakladateľka a prezidentka Inštitútu pre poradenstvo a školenie vo West Caldwell, New Jersey, ktorý sa špecializuje na prácu s nefunkčnými rodinami a ľuďmi. Nemusíte byť dieťaťom alkoholika, aby ste si prečítali túto knihu. Kniha vyšla pôvodne v roku 1983 a dostala sa do zoznamu bestsellerov. Autorka v nej vyzdvihla typické vzorce správania v rodinách alkoholikov, vrátane nedostatočnej sebadôvery dospelých a ťažkostí vo vzťahoch s druhými. V roku 1990 vyšlo rozšírené vydanie. Knihu preložili do 6 jazykov. Autorka predkladá svoje vedomosti všetkým dospelým deťom alkoholikov. Položila základy nového hnutia pohľadu na deti alkoholikov. Kladie pod mikroskop dospelé deti z rôznych nefunkčných rodín, ktoré majú spoločné črty. Po takmer desiatich rokoch práce s nimi prináša konkrétne rady a techniky, ktoré sa jej osvedčili.
tags: #dieta #alkoholika #kniha #kniha