Ketogénna diéta alebo keto ako štýl stravovania je niečo, o čom sa popísalo mnoho. Niektoré veci sú faktické, iné pritiahnuté za vlasy, ďalšie postavené na hlavu, a potom tu máme aj podnikateľské rečičky, pri ktorých vám v zápätí ponúkajú ich najkvalitnejšie produkty. Ako sa z toho vymotať? Naším cieľom bolo dať dokopy najkomplexnejší a čo najviac objektívny článok o ketogénnej diéte, ketónoch, ketóze a ide pravdepodobne o najväčší článok na Fitclane.
História keto diéty
Najprv nazrime do histórie, veď nemohlo to vzniknúť len tak. Už v dávnych dobách ľudia spozorovali obrovský vplyv stravovania, respektíve hladovania na epilepsiu a iné mozgové ochorenia. Pod slovo hladovanie si dosaďte rôzne typy Intermittent Fastingu. Bolo to ešte v roku 400 pred naším letopočtom, keď staroveký grécky lekár Hippocrates pozoroval muža, ktorý mal záchvaty počas 5 dní. Počas šiesteho dňa sa pacient zdržal všetkého - nepil, nejedol žiadne kaše... A čo sa stalo? Záchvaty prestali. V roku 1000 nášho letopočtu perzský lekár Avicenna, ktorý zaviedol termín 'epilepsia', špekuloval, že príjem jedla by mohol byť rizikovým faktorom pre toto ochorenie. V roku 1911 sa parížski lekári snažili pôstom liečiť deti s epilepsiou a v USA sa skloňovala myšlienka, že pôst po dobu troch dní až troch týždňov možno môže vyliečiť takmer čokoľvek. No ale viete, chýbali schopé nástroje, moderná neuroveda a skúmať efekt pôstu, efekt nejakých výživových odporúčaní pre neurologické poruchy, no, nebolo to všetko také jednoduché.
Jesť však musíme, a tak sa začalo riešiť, či človek môže pôstovať bez toho, aby vlastne pôstoval (áno, trošku na hlavu postavené). V roku 1921 endokrinologický výskumník Dr. Woodyatt zistil, že hladovanie a strava s vysokým množstvom tukov a zároveň veľmi nízka na sacharidy sú takmer identické, čo sa týka chemického 'prostredia' vyvolaného v mozgu. Taktiež v tom roku tím okolo Dr. Willdera na váženej Mayo Clinic začal experimentovať s typom stravovania ako oni vtedy nazvali 'keto diéta'. Nielenže deťom s epilepsiou sa náramne zlepšil zdravotný stav, taktiež začali lepšie myslieť. Na základe týchto a viacerých ďalších zistení v roku 1940 bola keto diéta uznaná medicínskou obcou a našla si cestu do mnohých lekárskych publikácií. Ku dnešnému dňu sa tento typ stravovania využíva u pacientov s roztrúsenou sklerózou, Alzheimerom, Parkinsonom, ale i u jedincov, ktorí utrpeli zranenie hlavy od častých nárazov (americký futbal, box...) alebo boli v blízkosti explózií.
Medzi rokmi 1980 - 1990 sa o ketogénnu diétu začala zaujímať ďalšia skupinka ľudí - kulturisti a fitness nadšenci. Tí sa nezaoberali zdravotnými výhodami, ale tento typ stravovania videli ako spôsob prípravy na súťaže a spôsob, ktorý by mohol byť ten správny a najlepší. Vtedy vyzeralo keto ako zázračný nový trend, kedy mohli jesť maslo, slaninu a aj tak dosiahnuť nízke % telesného tuku. Samozrejme vtedy (no vlastne ani dnes) sa namiesto 'sledujte si kalorický príjem a cvičte' oveľa viac predávalo 'jedzte slaninu a buďte štíhli'. V tej dobe boli kulturisti nadšení, lebo od kuracích pŕs s ryžou prejsť na slaninu, vajcia, syry a maslo neznelo zle.
Ako funguje ketóza a ako sa do nej dostať?
Aby sme mohli používať slovo ketogénna diéta, tak najskôr si priblížime slovko ketóza a spôsob, ako sa do tohto stavu dostať. Pre prehľadnosť začneme ketónmi. Ketóny sú skupiny organických zlúčenín so špecifickou štruktúrou. Naše telo dokáže využiť dva typy ketónov ako zdroj energie - acetoacetát a D-beta-hydroxybutyrát. Ak túto tému zjednodušíme pre ešte lepšie pochopenie, tak do ketózy sa dostaneme pri správnych podmienkach (počas hladovania alebo veľmi nízkom príjme sacharidov) nasledovne: Telo uvoľní mastné kyseliny z nášho už uloženého telesného tuku, kedy tieto mastné kyseliny následne vstúpia do iných buniek. Mastné kyseliny sú skombinované s koenzýmom A na vznik acetyl-CoA reťazcov, ktoré sa presúvajú do mitochondrií (energetické továrne pre naše bunky). Tieto reťazce sú ďalej rozložené do acetyl-CoA jednotiek známych ako beta-oxidácie, nasledujú mnohé chemické reakcie, pri ktorých sa vytvoria ketóny. Tie sú uvoľnené pečeňou do krvi, kde takmer každá bunka vyžadujúca energiu si ju z nich môže vziať. Mozog je najväčší odberateľ ketónov. Čiže veľmi odľahčene podané - ketóza nastáva vtedy, keď je v krvi viac ketónov ako obvykle. Niektorí ľudia dokonca označujú tento proces ako štvrtý spôsob energie pre ľudí, čo je technicky aj správne, no aj etanol v alkoholických nápojoch môžeme takisto využiť ako energiu, avšak aj tu treba rozlíšiť čo môžeme a čo by sme mali. Keď niečo metabolizujeme, neznamená to, že to je super a že by sme mali.
Spôsoby dosiahnutia ketózy:
- Hladovanie: Naši predkovia sa dostali do ketózy starou dobrou cestou - hladovaním. Nekonzumujte nič po dobu minimálne 72 hodín (len hrubý odhad, pretože dĺžka času potrebná pre dosiahnutie ketózy závisí od veku, pohlavia, zdravotného stavu...) a ste v nej. Iným slovíčkom je tento proces nazvaný aj ako ketogenéza.
- Ketogénna diéta: Vyradením sacharidov zo stravovania, no nahradením tejto energie pomocou tukov vieme dostať totožné benefity ako hladovanie. Avšak, ako i pri hladovaní, potrvá nejaký čas, kým sa dostaneme do ketózy využitím práve tohto spôsobu stravovania.
- Suplementovanie ketónmi: Ak sú ketóny to, čo chceme, tak prečo ich len neužívame a nemusíme hladovať/upravovať stravovanie? No háčik je v tom, že táto metóda je medzi nami už od roku 1953 a už od toho roku po súčasnosť stále nevieme určiť, či je táto možnosť reálna. Ak by sme mali byť objektívni, tak konfliktné štúdie a ich malé množstvo nás tlačia do slepej uličky. Ak by sme mali byť skôr realisti, tak nič také nefunguje. No a možno ešte jedna štúdia, ktorá mala ako jediná iné výsledky ako všetky ostatné, pričom záver tvrdil, že takýto doplnok výživy dokáže využívať ketóny ako palivo, zatiaľ čo sacharidy ako energiu. Znie to parádne! Zistilo sa však, že výskum bol sponzorovaný firmou, ktorá sa snažila na trh uviesť práve takýto suplement. Smutný príbeh.
Keto diéta a športový výkon
Budem lepší a rýchlejší športovec? Športovci potrebujú energiu k podávaniu výkonov. A to nemusíš byť zrovna Sherlock. Otázka znie, či vieme optimálne využiť uložený tuk ako energiu namiesto gélov plných sacharidov/cukrov? Ketóza zabraňuje vyčerpaniu glykogénu, pretože nevyužívame glykogén ako zdroj energie, ale spotrebujeme ketóny a tuk. Všetko to vyzerá krásne na papieri, no vedecká obec napriek tomu, že túto teóriu uznala, tak následne ihneď doplnila podstatnú informáciu, ktorá už má veľmi planú príchuť. Problém predstavuje rýchlosť tuku a ketónov ako zdroj energie, pretože v rýchlosti využitia sa nikdy nemôžu rovnať sacharidom. Len jedna jediná štúdia spozorovala výhody suplementovania ketónov pri cestných cyklistoch, no háčik (skôr poriadny hák) je v tom, že ketóny boli podávané spolu so sacharidmi.
Ďalší výskumník pri téme keto strava & výkon uviedol svoj názor, ktorý je v súlade s tým, čo za mnohé roky nazbieral v literatúre, analýzach, štúdiách a zhrnul to takto: „Aj keď je zrejmé, že obmedzovanie sacharidov na dlhší čas zvyšuje metabolizmus tukov, dôkaz, že keto-adaptácia má vyšší účinok na zlepšenie výkonu chýba. Rôzni zástancovia sa uchýlili k rôznym vyjadreniam odvolávajúc sa na výskum z roku 1983, ktorý mal však veľmi vážne obmedzenia a aj tak nevykazoval žiadne výhody v rámci výkonu.“
Pri tejto analýze dali odporúčanie vyškrtnúť vysoko-tučné diéty zo zoznamu pomocníkov pri vytrvalostných športoch. Tu zistili, že sa oxidácia tukov počas cvičenia zvýšila po adaptovaní na tuky a zostala vyššia aj o ďalší deň, ale v štúdii sa nepodarilo zistiť žiadny významný prínos pre zvýšenie výkonu. No a závery tohto charakteru sa uviedli aj v analýze z roku 2015, ktorá skúmala 20 rokov výskumov na túto tému. Keto a zlepšenie výkonu? Žiaľ nie. Tu skúmali efekt keto diéty na metabolizmus a fyzický výkon off-roadových cyklistov. Maximálne zaťaženie a zaťaženie pri laktátovom prahu (vtedy sa začne vytvárať kyselina mliečna), boli výrazne vyššie pri vyváženej strave v porovnaní s keto stravou. Tieto výsledky nám prezradili, že po štyroch týždňoch ketogénnej diéty sa aeróbny vytrvalostný výkon tiež nijak nezlepšil, aj keď išlo o veľmi maličkú štúdiu. O tuku ako suboptimálnom palive pre vysoko-intenzívnu aktivitu hovoril aj Alan Aragon (jeden z najrelevantnejších ľudí vo svete výživy) počas jednej konferencie. A nie, netreba vyťahovať žiadne magické 'adaptovanie sa na tuky', za ktoré sa chytajú ako slamky mnohí keto fanatici.
Prečo asi nie sú najlepší atléti a športovci sveta na keto strave, ak chcú podať najlepší výkon? Pretože v rámci toho keto nefunguje. To je proste realita a fungovanie využitia energie. Ketogénna diéta však môže byť pri určitých podmienkach užitočným nástrojom pre úplne bežnú, málo aktívnu populáciu so sedavým životným štýlom, prípadne pre ľudí, ktorí vykonávajú iba nejakú veľmi nízko-intenzívnu aktivitu.
Takmer každý poriadny športovec, ktorý z jedálnička vyhodí sacharidy, hovorí o znížení výkonu, rýchlosti, regenerácie, zotavení imunitného systému, keďže hladina kortizolu je vyššia, keď cvičíš v stave bez sacharidov, čo oslabuje imunitu. Ak chceme byť objektívni, musíme poukázať na fakt, že štúdií spájajúcich výkon a sacharidy je strašne veľa, zatiaľ čo tých spájajúcich výkon a keto stravovanie je veľmi málo. Ak by sme teoretizovali, bolo by zaujímavé vidieť rovnaký počet štúdií a následné závery až potom. Zatiaľ však musíme pracovať s tým, čo máme, aj keď je to viac-menej jednostranné a zatiaľ sa tu nemáme o čom baviť. Keto stravovanie je neoptimálne, ak sa bavíme o zlepšení výkonu.
Metabolické výhody, poruchy a neurologické aspekty
Už dávno vieme, že prerušované hladovanie je často používané ako krátkodobé liečenie metabolických porúch ako napríklad zlá kontrola glukózy (začiatočná fáza cukrovky druhého typu) alebo aj chronické zápaly. Doterajšie štúdie nám preukázali, že v určitých špecifických prípadoch - napr. pri cukrovke druhého typu ketóza môže byť užitočná ako tzv. 'nakopávač', ktorý pomôže vrátiť metabolické procesy späť na svoje miesto. Avšak, nevieme s úplnou istotou označiť mechanizmus, ktorý je za toto všetko zodpovedný. Pozor ale, nemýľte si nejaké liečenie metabolických disfunkcií pri kontrolovaných podmienkach s metabolickými výhodami keto stravovania. Pretože tu je jasný záver - žiadne metabolické benefity keto - nízkosacharidovej stravy. Nehovoriac o tomto výskume - úbytok hmotnosti (iba voda) sa prepnutím na keto stravovanie zvýšil a odbúravanie tukov sa spomalilo. Metabolická výhoda? A kde?
Čo sa týka tej epilepsie, ketogénne diéty znižujú frekvenciu záchvatov, ale to neznamená, že automaticky liečia epilepsiu. Prejsť na ketogénne stravovanie z týchto dôvodov je na každom jednom, no treba sa pozrieť aj na známe riziká keto stravovania ako zakrpatený rast, zvýšené riziko zlomenín kostí až dokonca vysokú pravdepodobnosť obličkových kameňov, stučnenie pečene či žlčové kamene. Nehovoriac o tom, že keto a emočné poruchy majú tiež veľmi blízky vzťah.
A čo tie informácie, že keto môže byť fajn doplnok ku chemoterapii? To je fakt a sľubná oblasť nových výskumov. Niektoré typy nádorových buniek sú vysoko-glykolytické, takže ich rast môže byť spomalený, ak bude cukor na nule. Pri rakovine sa však využíva aj chemoterapia a radiácia a neznamená to, že sú to zdravé veci používané pri liečbe tejto zákernnej choroby. Potenciál keto stravovania v rámci tejto problematiky tu ale rozhodne je, no treba si uvedomiť, že typov tumorov je naozaj veľa a táto problematika sa nemôže zovšeobecniť. Uvidíme, čo sa zistí v budúcnosti.
Vplyv keto diéty na cholesterol a hmotnosť
Poďme nahliadnuť aj na tvrdenia, že pri keto stravovaní sa dejú rôzne pozitívne výhody v rámci cholesterolu. Nuž, ani nie. Keto diéty totiž nemusia nutne viesť k zlepšeniu cholesterolu. A to vôbec! Graf v rámci výskumu hovorí o tom, že po čase sa triglyceridy, celkový cholesterol a pomer celkového cholesterolu ku HDL (dobrému) cholesterolu postupne zhoršuje. Januárový papier z tohto roku ukazuje, že deti a dospievajúci na keto diéte preukazujú aterogénne zmeny krvných lipidov, vrátane niekoľkých malých hustých LDL častíc, ktoré prispievajú k ochoreniu tepien. To tiež podporuje jedno zistenie z roku 2003, ktoré takisto preukazovalo zvýšenie LDL, VLDL a celkového cholesterolu.
Bonus, zhruba 60 % detí, ktoré sú na keto... Je to vlastne jednoduché ako facka. Kto chce schudnúť, musí viac energie vydávať ako prijímať. „Táto rovnica funguje stopercentne. A kto kedykoľvek skúsil redukčnú diétu, musí mu dať za pravdu. Zníženie príjmu potravy ako zdroja energie ku schudnutiu naozaj vedie. A pri extrémnom energetickom nedostatku zníži svoju hmotnosť skutočne každý, aj ten s „lenivým metabolizmom“ alebo „úspornými génmi“. Po návrate k pôvodnému stravovaniu sú kilá pomerne rýchlo späť. „Navyše prísne redukčné režimy vedú k akejsi metabolickej adaptácii. Zníži sa napríklad tonus alebo napätie sympatického nervového systému (podieľa sa na riadení činnosti vnútorných orgánov a ciev, pozn. red.), takže dôjde k útlmu produkcie hormónov noradrenalínu a adrenalínu, ktoré zvyšujú energetický výdaj,“ varuje docent Vojtěch Hainer, uznávaný obezitológ z Centra obezitológie Endokrinologického ústavu, ktorý študoval vplyv hladovania na metabolizmus u potkanov už počas štúdií medicíny v 70. Závery sú dnes už notoricky známe a praxou overené: telo na zníženie príjmu potravy reaguje prechodom do stavu energetickej úspornosti a znížením metabolizmu. Je to pozostatok z doby pred viac ako 10-tisíc rokmi, keď sa striedali obdobia hojnosti s fázami hladovania. Evolučne je totiž telo človeka nastavené tak, aby mu zaistilo dostatok energie aj v obdobiach, keď mal nedostatok potravy. Preto ľudia, ktorí majú za sebou množstvo diét, dávajú svojmu metabolizmu nevedomky signál, aby so všetkou získanou energiou nakladal veľmi obozretne a úsporne. A tak majú čím ďalej tým väčší problém udržať si svoju hmotnosť alebo schudnúť. „Čím menej totiž človek zje, tým väčší podiel energie získava jeho organizmus zo svalov,“ vysvetlil pred časom v rozhovore pre Tému gastroenterológ docent Pavel Kohout, prednosta Internej kliniky 3. V dobe energetickej núdze síce telo spotrebúva najprv vlastné zásoby cukru, tie mu však stačia iba na 12 až 24 hodín. Počas ďalších štyroch dní si „siahne“ pre zásoby do aminokyselín, ktoré sú v bielkovinách našich svalov. Svaly sú však pre chudnutie veľmi dôležité. Dokážu totiž takzvane zrýchliť metabolizmus, presnejšie energetický výdaj, pretože svalová hmota doslova spaľuje prebytočnú energiu aj v čase, keď nič nerobíme.
Potraviny vhodné pre keto diétu
Jedným z kľúčov k úspechu pri keto diéte je mať v kuchyni tie správne potraviny. Pokiaľ budete mať v kuchyni týchto 10 najlepších potravín vhodných pre keto diétu, budete kedykoľvek pripravení pripraviť vykúzliť výživné pokrmy.
Základné potraviny keto diéty:
- Vajcia: Vajcia sú základom keto diéty a sú neuveriteľne všestranné. Môžete z nich pripraviť miešané vajcia, omelety, frittaty a ďalšie pokrmy. Sú veľmi dobrým zdrojom bielkovín.
- Mäso a ryby: Mäso a ryby sú skvelým zdrojom bielkovín a zdravých tukov. Majte po ruke rôzne varianty, napríklad kuracie, hovädzie a lososa, aby ste boli vždy pripravení a Váš jedálniček bol pestrejší. Sú ďalším zdrojom bielkovín a môžu úžasne doplniť Váš jedálniček pri keto diéte.
- Zelenina: Zelenina ako špenát, brokolica a karfiol obsahuje málo sacharidov a veľa vlákniny. Sú ideálne na pridávanie do jedál, aby ste získali ďalšie výživné látky.
- Orechy a semienka: Orechy a semienka sú skvelým zdrojom zdravých tukov a bielkovín. Za zmienku určite stojí chia semienka, obsahujú vlákninu, ktorá telu dodá pocit sýtosti a pôsobí na správnu činnosť čriev. Sú teda skvelým pomocníkom pri chudnutí.
- Avokádo: Toto lahodné ovocie má vysoký obsah zdravých tukov a nízky obsah sacharidov. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov a tiež vlákninu.
- Kokosový olej: Kokosový olej je skvelým zdrojom zdravých tukov a je možné ho použiť na varenie aj pečenie. Navyše obsahuje MCT olej, ktorý má pozitívne účinky na ľudské zdravie. Vďaka tomu, že sa ľahko trávia, je vhodný aj pre ľudí, ktorí majú problémy s trávením iných tukov. Navyše dodáva telu energiu, ktorá je pri keto diéte potrebná a podporuje aj spaľovanie tukov.
- Olivový olej: Olivový olej je skvelým zdrojom zdravých tukov a je možné ho použiť pri varení aj k zálievke šalátov, ktorým dodá nezameniteľnú chuť. Napomáha tráveniu a chudnutiu a má antioxidačné účinky.
- Syr: Syr je ideálny na pridávanie do jedál a desiat. Napríklad pečená zelenina s roztekajúcim sa syrom zasýti a dodá telu dávku vitamínov a vápnika. Pre milovníkov syrov máme našu krémovú diétnu syrovú polievku.
- Bobuľovité ovocie: Bobuľovité ovocie, ako sú jahody, maliny a čučoriedky, obsahuje menej sacharidov ako iné druhy ovocia, a preto je skvelou voľbou pri keto diéte. Napríklad hrsť malín má zhruba 6 g sacharidov, takže keď Vás naháňa maškrtná, neváhajte po nich siahnuť. Prípadne s nimi môžete vyšperkovať proteínové palacinky alebo diétnu kašu.
- Horká čokoláda: Malý kúsok tmavej vysokopercentnej čokolády je pri keto diéte skvelou pochúťkou a je výborným zdrojom zdravých tukov.
Keto diéta a jej potenciálne benefity
Je teda keto diéta ten najlepší a najúčinnejší spôsob, ako zhadzovať nechcené kilogramy? Ťažko by sme dnes hľadali človeka, ktorý o nej nepočul aspoň letmo. Ide totiž o veľmi populárnu diétu, ktorá výrazne obmedzuje príjem sacharidov a naopak kladie dôraz na veľmi vysoký podiel tuku v jedálničku. Cieľom tejto diéty je dostať telo do stavu tzv. nutričnej ketózy. Tá pravá a najprísnejšia ketogénna diéta môže mať až 90 % obsah tuku, zatiaľ čo sacharidy aj bielkoviny tvoria iba zhruba 5 % celkového kalorického príjmu.
Spaľovanie tuku: Spaľovanie tuku je urýchlené premenou mastných kyselín zo zásobného telesného tuku na ketolátky, ktoré potom telo použije ako zdroj energie. Ketolátky môžu pomôcť znížiť chuť do jedla. Kvôli nízkemu príjmu sacharidov je znížená hladina inzulínu. To môže ďalej podporiť štiepenie tukov. Náhly úbytok hmotnosti v začiatkoch diéty súvisí aj so stratou telesnej vody. Ketogénna diéta nie je vhodná pre každého, ale ak niekomu vyhovuje, môže mu s chudnutím pomôcť a trochu ho zrýchliť.
Kontrola hladu a chutí: Takým nepísaným pravidlom pri chudnutí je, že sa väčšinou nezaobíde bez občasných pocitov hladu a ťažko kontrolovateľných chutí. Keto diéta však sľubuje podstatne nižšie návaly hladu a chutí, ako aj celkovo ľahšie dodržiavanie kalorického deficitu. Hrá v tom rolu aj tzv. senzorická špecifická sýtosť. Ide o jav, ktorý nastane, keď dlho opakovane konzumujeme tie isté potraviny. Keďže keto diéta je pomerne monotónna, po určitom čase nie sú niektoré potraviny také lákavé, nemáme potrebu zjesť ich toľko a tak si vytvárame kalorický deficit.
Stabilná hladina cukru v krvi: O normálnu hladinu cukru v krvi (glykémiu) by sa mali snažiť nielen ľudia s cukrovkou, ale aj bežní zdraví smrteľníci, ktorí si chcú čo najdlhšie udržať dobré zdravie. Stabilná glykémia totiž pomáha zachovať funkčné a zdravé cievy. Navyše, jej výkyvy sa môžu bežne prejavovať chuťami na sladké alebo nedostatkom energie. Glykémia počas keto režimu je typicky nižšia kvôli minimálnemu príjmu sacharidov. Navyše, vďaka tomu, že telo si zabezpečí ketolátky ako alternatívny zdroj energie, nemusí za každú cenu tvoriť glukózu z bielkovín a ďalších zdrojov. Keto diéta tak môže byť prospešná, keď je cieľom udržiavať nízku a stabilnú hladinu cukru v krvi.
Neurologické benefity: Výskyt rôznych neurologických ochorení je dnes na vzostupe a preto sa hľadajú spôsoby, ako s nimi efektívne bojovať. Postupne sa však ukázalo, že môže mať pozitívny efekt aj na ďalšie neurologické ochorenia. Rolu v tom hrajú vznikajúce ketolátky, ktoré slúžia ako alternatívny zdroj energie pre mozog. Tento proces môže mať neuroprotektívne a protizápalové účinky, ako aj ovplyvňovať energetický metabolizmus v mozgu. Diéta by mohla byť prospešná pri Alzheimerovej chorobe, roztrúsenej skleróze, Parkinsonovej chorobe alebo aj migrénach.
Potenciálne zlepšenie akné: Navyše k spomínaným prospešným účinkom na zdravie môže mať keto diéta aj ďalšie zdravotné benefity. Ukazuje sa, že môže zlepšiť stav akné.
Možné riziká a nevýhody keto diéty
Niektoré štúdie ukázali, že chudnutie spôsobené diétou je sprevádzané významným znížením hustoty minerálov v kostiach (BMD). V skupine pacientov bol priemerný úbytok hmotnosti 12 273 g, priemerný úbytok tuku 11 014 g a priemerný úbytok kostných minerálov 171,6 g po 15 týždňoch. Zistila sa úzka korelácia medzi úbytkom tuku a úbytkom kostnej hmoty a vypočítaná bola 16,5 g kostného minerálu na kg tuku v skupine pacientov. Ak sa hmotnosť a tuk znovu získali v čase skenovania o 6 mesiacov neskôr, obnovil sa aj minerál z kostí. Pacienti s ďalším úbytkom hmotnosti naďalej strácali kostný minerál.
Okrem toho, keto diéta nie je vhodná pre každého. Môžu sa objaviť nežiaduce účinky diéty, ako napríklad nutričné deficity a ďalšie. Pri prechode na ketogénnu diétu sa môžu vyskytnúť aj tzv. "keto chrípka", ktorá sa prejavuje únavou, bolesťami hlavy a nevoľnosťou. Telo si potrebuje zvyknúť na nový spôsob získavania energie.
Vplyv keto diéty na srdce a cievy je dlho diskutovaná otázka, na ktorú však vedci ešte stále nemajú jasnú odpoveď. Ešte donedávna bol totiž nadmerný príjem tuku, hlavne toho nasýteného, považovaný za veľké riziko pre náš kardiovaskulárny systém. Dnešný pohľad nám však hovorí, že nejde ani tak o to, koľko nasýtených tukov zjeme, ale skôr formou akých potravín ich do seba dostaneme. Tento pohľad potvrdzujú aj mnohé štúdie, ktoré sledujú vplyv keto diéty na srdcovo-cievne zdravie. Ukazuje sa aj zlepšenie pomeru podtypov LDL cholesterolu - zvýšenie množstva veľkých, menej škodlivých LDL častíc a naopak zníženie tých menších, ktoré sú pre telo viac rizikové. Napriek týmto výhodám je však potrebné pamätať na to, že keto diéta nemusí byť vhodná pre každého. Existujú aj výskumy, ktoré tento pohľad nepotvrdzujú, čo len podčiarkuje, že všetci sme jedineční a naše telo môže reagovať nielen na keto stravovanie odlišne. Navyše nemáme k dispozícii dosť vedeckých prác, ktoré by sledovali dlhodobý vplyv tejto diéty na zdravie.
Ketogénna diéta má tri fázy. V prvej fáze kompletne meníte jedálniček. Následne ako odrazový mostík k zdravším stravovacím návykom. V tretej fáze prejdete voľne do low carb štýlu stravovania. Po skončení diéty budete vedieť, ako jesť ďalej. Voľba diétneho plánu sa zvolí podľa výšky vašej nadváhy. Ak sa vám podarí schudnúť, tak potom to dáva zmysel. Neupínajte sa iba k diétnemu plánu a vidine na jeho ukončenie. Je dôležité zmeniť aj váš celkový postoj k svojmu životnému štýlu. V prípade, že dodržiavate zásady keto diéty, nemali by vám hroziť žiadne zdravotné riziká.
Pretože telo potrebuje energiu, a ak mu ju nedodáme v podobe sacharidov, tak si ju musí získať z iných zdrojov, napríklad z tukov. V takomto prípade dochádza k chudnutiu. Ak chcete schudnúť, je dôležité znížiť príjem kalórií. Pri extrémnom energetickom nedostatku zníži svoju hmotnosť skutočne každý, aj ten s „lenivým metabolizmom“ alebo „úspornými génmi“. Po návrate k pôvodnému stravovaniu sú kilá pomerne rýchlo späť. Telo na zníženie príjmu potravy reaguje prechodom do stavu energetickej úspornosti a znížením metabolizmu. Je to pozostatok z doby pred viac ako 10-tisíc rokmi, keď sa striedali obdobia hojnosti s fázami hladovania. Evolučne je totiž telo človeka nastavené tak, aby mu zaistilo dostatok energie aj v obdobiach, keď mal nedostatok potravy. Preto ľudia, ktorí majú za sebou množstvo diét, dávajú svojmu metabolizmu nevedomky signál, aby so všetkou získanou energiou nakladal veľmi obozretne a úsporne. A tak majú čím ďalej tým väčší problém udržať si svoju hmotnosť alebo schudnúť. Čím menej totiž človek zje, tým väčší podiel energie získava jeho organizmus zo svalov. V dobe energetickej núdze síce telo spotrebúva najprv vlastné zásoby cukru, tie mu však stačia iba na 12 až 24 hodín. Počas ďalších štyroch dní si „siahne“ pre zásoby do aminokyselín, ktoré sú v bielkovinách našich svalov. Svaly sú však pre chudnutie veľmi dôležité. Dokážu totiž takzvane zrýchliť metabolizmus, presnejšie energetický výdaj, pretože svalová hmota doslova spaľuje prebytočnú energiu aj v čase, keď nič nerobíme.