Lozenie je veľmi dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe. Preto, kým nadíde čas, dieťa niekoľko mesiacov intenzívne trénuje svaly.
Najprv sa začne prevracať, potom plaziť a nakoniec batoliť, čo mu pomáha rozvíjať zmysel pre rovnováhu. Deti začínajú loziť okolo 9. mesiaca, nie je to však pravidlo. Niekto sa začne učiť loziť skôr, niekto neskôr. Niektoré deti úplne preskočia fázu lozenia a začnú hneď chodiť. Táto skupina je však menšinová.
Pre väčšinu detí je lozenie fázou predchádzajúcou chôdzi. Štvornožkovanie je pre niekoľkomesačné dieťa jednoduchšie, keďže sa vie podopierať ručičkami. Takto sa cíti bezpečnejšie a v tomto veku sú jeho ruky silnejšie ako nohy.
Dôležitosť lozenia pre vývoj
Lozenie je veľmi dôležité pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Zahŕňa trénovanie tzv. krížového lozenia (pravá ruka - ľavá noha a naopak), ktoré posilňuje chrbticu a svaly tela bábätka. Preto deti, ktoré dlho lozili, majú zvyčajne rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel.
To však nie je jediná výhoda lozenia. Je to tiež skvelá forma tréningu pre mozog bábätka. Tie na druhej strane umožňujú spoluprácu medzi hemisférami, čo je podmienkou správneho vývoja a budúcej schopnosti správne písať, čítať a počítať. Lozenie prináša bábätku nielen obrovské potešenie, pretože mu umožňuje pohybovať sa samostatne, ale pomáha mu aj rozvíjať sa.
Kedy začať a na čo si dať pozor
Mali by ste mať obavy, ak po dvanástich mesiacoch vaše dieťa nemá záujem o prvé pokusy o lozenie alebo sa nedokáže alebo nechce samostatne pohybovať. Neschopnosť koordinovať pohyby je tiež znepokojujúcim príznakom. Ak sa vyskytnú takéto príznaky, odporúčam vám ihneď sa poradiť s pediatrom. Ak sa dieťa narodilo predčasne, mali by ste mu dať viac času na zvládnutie pohybov.
Metodika Evy Kiedroňovej odporúča, aby dieťatko lozilo až 6. mesiacov, kým dokáže samo chodiť. Keď sa dokáže dieťatko pretáčať z chrbta na bruško a naopak, čiže dokáže kvalitne „váľať sudy“, má silné ruky a pevné bruško, tiež mu nechýba chuť spoznávať svoje okolie, vtedy je pripravené na lozenie. Už pri 7. mesačných deťoch vidieť, že sa snažia nájsť nejaký pohyb ako sa posúvať v priestore. Začínajú pivotovať (točiť sa doprava, doľava, dookola), plaziť, dvíhať zadok ako húsenica.
Niektoré deti začínajú tak, že sa dostanú na kolená a sadnú si na ne. Takto sa hrajú s rukami a hračkami. Neskôr zdvihnú zadok a už sú na kolenách. Pohupujú sa dopredu a dozadu. Dieťatko je na kolenách na štyroch končatinách, ako mačka a postupne hýbe naraz s pravou rukou a ľavou nohou (preto skrížený pohyb), ďalej s ľavou rukou a pravou nohou. Je potrebné, aby takto striedalo ruky a nohy. Chrbát sa neprehýba v driekovej časti, ale je pekne rovný.
Na začiatku lozenia dieťatko môže mať nohy a ruky naširoko, tzv. širšiu základňu kvôli udržaniu rovnováhy. Ako sa dieťatko rozlozí, základňa sa zúži tak, že pri lození má dieťatko dlane v úrovni ramien a kolienka v úrovni bedier. Špičky chodidiel musia smerovať dovnútra. Dieťatko čo najmenej obliekajte, ideálne je, aby bolo nahé, bez plienky. Vtedy dokáže jeho telíčko sa bez obmedzení pohybovať. Ak nechcete nechať dieťatko nahé, tak aspoň, nech sú nohy - kolienka holé, aby cítilo podlahu a mohlo sa zaprieť kolienkami. Ideálny je koberec, tráva, niečo nešmykľavé. Inak bude mať dieťatko tendenciu ísť do plazenia.
Ako podporiť lozenie
Kým však dieťa urobí svoj prvý pohyb na štyroch, musí si správne pripraviť svaly, nacvičiť zmysel pre rovnováhu a... potrebuje podnety, ktoré ho povzbudia, aby prijalo túto výzvu. Ak chcete bábätko povzbudiť k lozeniu, nechajte ho hrať sa na zemi na brušku a doprajte mu viac miesta ako v posteli alebo postieľke. Dávajte ho často na bruško a stimulujte ho k pohybu rozmiestnením hračiek po miestnosti. Iste bude nakoniec chcieť jednu z nich chytiť a pustí sa do akcie. Pozorujte svoje dieťa a oceňte jeho snahu. Váš úsmev a uznanie ho budú motivovať k pohybu.
Tým, že budete dieťa povzbudzovať k samostatnému pohybu, pomáhate mu rozvíjať pocit individuality. Keď mu však dáte slobodu výberu (vďaka takýmto hrám a cvičeniam), ľahšie si zvykne na to, že nie vždy má pri sebe mamu.
Aj keď dobre lozí, povzbudzujte ho, aby sa čo najčastejšie hýbalo. Odporúčam kombinovať to so spoločným hraním. Moja dcéra bola veľmi motivovaná k pohybu, keď som pred ňou ťahala jej obľúbenú hračku na šnúrke. Dieťa môžete tiež povzbudiť k tomu, aby zdolávalo prekážkovú dráhu z vankúšov.
Pamätajte, že povzbudzovať neznamená učiť. Dieťa začne loziť, keď bude pripravené. Takisto neprerušujte lozenie tým, že dieťa uložíte do chodúľky príliš skoro, budete ho stavať na nohy alebo s ním budete chodiť za ruky. Lozenie by malo byť potešením a nie pretekaním.
Cvičenia na podporu lozenia
Pre loziace aj neloziace deti je tiež dobré skúšať ďalšie cvičenia, s ktorými si precvičí striedavý pohyb. Môžete napríklad povzbudzovať k tomu, aby sa pravou rukou dotklo ľavej nohy a naopak. Aby ste ho k tomu povzbudili, môžete bábätku nalepiť na oblečenie farebné nálepky alebo kartičky (nelepte ich na holú pokožku). Jeho úlohou bude pravou rukou odlepiť nálepku z ľavej nohy atď. Môžete ho tiež jemne vziať za pravú ruku a nasmerovať ju na ľavú nohu a naopak. Keď s dieťaťom cvičíte, hladkajte ho po rukách a jemne sa s ním rozprávajte.
RADY A TIPY intuitivní podpora plazení/lezení miminka
Čo ak dieťa nechodí po štyroch?
Jedna z mamičiek sa podelila o svoju skúsenosť: "Moja dcéra má 8 a pol mesiaca a zatiaľ nechodí po štyroch. Vie sedieť, prevalovať sa, trochu sa aj plaziť. Myslím, že to je tým, že bola málo ukladaná na bruško, nakoľko mala silný reflux. Nerobím z toho vedu, som toho názoru, že deťom treba nechať čas, nech na všetko prídu samé. Inak je úplne zdravá a odkedy papa prikrmi, tak už ani nevracia, reflux sa stratil. Detský lekár ju poslal na rehabilitácie, dnes sme boli, lekárka skonštatovala, že je len trochu pozadu, inak je v poriadku, ale pre istotu nám sestrička ukázala cvik, ktorý máme cvičiť 4x denne, aby sa to štvornožkovanie urýchlilo, a máme aj každý týždeň chodiť k nej. Dcéra pri cvičení reve ako by ju z kože drali, v živote som ju nepočula tak plakať a ja som z toho tiež hotová. Inak je to spokojné usmievavé dieťatko. Mám pocit, že sa to zbytočne sili, najradšej by som to nechala tak."
Fyzioterapeutka Mgr. uvádza, že aj keď nie je nutné sa hneď ľakať a premýšľať nad najhorším variantom, existuje aj tzv. idiopatická chôdza, teda chôdza bez akejkoľvek zjavnej príčiny. V prvom rade je potrebné riešiť príčinu, pokiaľ je známa. Ďalej sa pri terapii chôdze po špičkách osvedčuje najmä aktívne preťahovanie Achillovej šľachy a ďalej cvičenie svalovej koordinácie v oblasti členkového kĺbu. V praxi to znamená, čo najviac deti zapojiť do pohybových aktivít ako sú podrepy, drepy, poskoky, stoj na jednej nohe atď. A to všetko pokiaľ možno tak, aby došľap prebiehal na celé chodidlo. Veľkým prínosom sú rôznorodé senzomotorické cvičenia, teda najmä kontakt bosého chodidla s rôznorodým povrchom.
Následky preskočenia fázy lozenia
Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov. Vo svalovom aparáte spolu všetko súvisí. Ak povedzme dieťa neprejde dostatočne obdobím lozenia po štyroch, neaktivuje a nefixuje si dostatočne skrížený vzor, neposilní si dostatočne ramenné kĺby a pletence ramena a pod.
Bruško dieťaťa sa vyvíja počas celej jeho ontogenézy a psychomotorického vývoja. Pôrodom sa aktivuje celá skupina svalov a pohybové vzorce sa kódujú už u bábätka. Je potrebné nechať ho voľne sa prevaľovať, neobmedzovať ho v pohybe. Dieťa musí v polohe na chrbátiku dvíhať nôžky, vtedy sa aktivuje brucho. Musí mať priestor na aktivovanie bránice. Aj táto fáza je nevyhnutná na to, aby dieťa dozrelo na fázu lozenia po štyroch. Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo.
Pri rôznorodé pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch. Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách. Ak toto obdobie nemalo kvalitný pohyb alebo sa dokonca preskočilo, deti majú často guľaté chrbátiky, sú prehnuté v driekovej oblasti.
Na hrubé motorike stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení. Nesprávna manipulácia s dieťatkom, nesprávne nosenie, alebo nadmerné nosenie môže predstavovať vážne nebezpečenstvo v zmysle zanedbaného prirodzeného pohybu dieťaťa, ktoré je nenahraditeľnou potrebou pre samotný rozvoj pohybových vzorcov.
Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách. Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté. Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
