Cukrovka predstavuje v posledných desaťročiach celospoločenský problém a často sa o nej hovorí ako o pandémii 21. storočia. Diabetes mellitus, laicky cukrovka, je ochorenie zapríčinené neschopnosťou organizmu správne hospodáriť s cukrom (glukózou). Dlhodobo neriešená vysoká hladina krvného cukru (glykémie), teda hyperglykémia, často vedie k ochoreniam srdca, ciev, obličiek, nervov alebo očí. Diabetes ovplyvňuje okrem látkovej výmeny cukrov aj tuky, čím sa ešte zvyšuje riziko vzniku srdcovo - cievnych ochorení. Akýsi vztýčený prst predstavuje pojem metabolický syndróm. Jedná sa o súbor niekoľkých príznakov, ktoré sa v organizme vyskytujú súčasne.
Ak máte cukrovku, dodržiavanie vhodnej stravy je jedným zo základných pilierov liečby a života s týmto ochorením. Je potrebné upraviť svoje stravovacie návyky a dbať na správne zloženie jedálnička. Len tak sa vyhnete zdravotným komplikáciám, hypoglykémii a zhoršeniu ochorenia. Neznamená to však, že si už nikdy nevychutnáte svoje obľúbené jedlo a musíte si všetko odopierať.
„Strava diabetika nie je žiadna diéta. Je to systém racionálneho zdravého stravovania vhodný aj pre ktoréhokoľvek zdravého človeka. Jediný rozdiel je v tom, že keď sa na tanier s jedlom pozrie zdravý človek, povie si, že je to porcia toho, čo má rád. Keď sa na tanier s jedlom pozrie diabetik, vyhodnotí v porcii počet sacharidových jednotiek,“ vysvetľuje Mária Štefáková, diétna sestra z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni (NEDÚ).
Ako vyzerala strava diabetika v minulosti?
Kedysi bolo dodržiavanie stravy diabetikov značne komplikovanejšie. V šesťdesiatych rokoch sa jedlo vážilo na gramy, diabetik sa tak v kuchyni bez váhy ani nepohol. Počítali sa gramy sacharidov, a nie sacharidové jednotky. Na deň teda nemal predpísaných 15, 18 alebo 21 sacharidových jednotiek (SJ), ale 150, 180 alebo 210 gramov sacharidov. Diabetik smel jesť veľa mäsa, lebo sa vedelo, že mäso nezvyšuje glykémiu. Mohol jesť zeleninu, musel však obmedzovať sacharidy a škroby. Knedle, omáčky, cukor, sladkosti aj banány mal zakázané. Jeho strava bola veľmi jednotvárna, preto hrozilo, že diabetikovi budú chýbať dôležité vitamíny a minerály. Neexistovali ani glukomery, ani také inzulíny, aké sú k dispozícii v dnešnej dobe.
„Keď sa diabetici sťažujú, aké to majú ťažké s touto diagnózou, hovorím im na porovnanie, čo znamenalo byť diabetikom vtedy, keď som ako diétna sestra začínala. Edukácia sa robila formou zákazov a príkazov. Toto smiete a toto nesmiete jesť. Všimnite si, že teraz vám hovorím, že môžete jesť všetko, ak viete ako, koľko, kedy a pri akej glykémii,“ zdôrazňuje diétna sestra Mária Štefáková.
Ako vyzerá strava diabetika v súčasnosti?
Dnes majú diabetici tú výhodu, že vedia o svojej chorobe a vhodnom stravovaní omnoho viac. Naučili sa počítať sacharidové jednotky, ktoré im dávajú veľkú voľnosť vo výbere toho, čo chcú jesť. Môžu sa rozhodnúť, či zjedia biely rožok alebo celozrnný chlieb, lebo vedia, ako rozdielne na ne bude ich telo reagovať. Vedia tiež, čo si môžu naložiť na tanier. Už odhadom rozoznajú, či ide o primeranú porciu mäsa, príloh a šalátu. Výnimočne si môžu dopriať aj sladký dezert, ktorý má 2 - 3 SJ, musia sa však predtým uistiť, že majú dobrú glykémiu.
Dnešní diabetici majú obrovskú výhodu v tom, že majú k dispozícii glukomery. V minulosti sa museli diabetici sacharidom, vrátane ovocia, prísne vyhýbať. Ešte pred pár rokmi neboli tieto prístroje takou samozrejmosťou, akou sú teraz. Glukomer nie je len prístroj, ktorý vám dá informáciu o tom, akú máte aktuálnu glykémiu. Vďaka nemu môžete uvažovať nad tým, prečo máte práve teraz takú glykémiu, akú ste si namerali, a nabudúce si už budete vedieť v podobnej situácii poradiť.
Glukomer vám dá tú najlepšiu odpoveď na otázku o každej potravine, ktorú ste zjedli. Ak máte vysokú hladinu krvného cukru, mohli ste urobiť niektorú z týchto chýb - buď ste si aplikovali nesprávnu dávku inzulínu, alebo ste sa menej pohybovali, viac jedli a zabudli ste počítať SJ v jedle. Zamyslite sa, čo ste predtým jedli. Ak to bola ryža, nabudúce si dajte menšiu porciu. Ak sa vám zvýšila glykémia po zemiakovej kaši, nabudúce do nej pridajte viac masla, pretože tuk spomaľuje uvoľňovanie sacharidov z jedla. Pre lepšiu orientáciu vám pomôžu tabuľky z vašich vlastných nameraných glykémií.
Ako si otestovať hladinu glukózy (cukru) v krvi
Top 10 zlatých zásad stravovania pre diabetika
Diétna sestra z NEDÚ v Ľubochni, Mária Štefáková, zhrnula základné pravidlá pre diabetikov, ktoré im pomôžu zorientovať sa v správnom stravovaní a výbere potravín. Nejde o žiadnu vedu a mnohé pravidlá sú všeobecnými dietologickými odporúčaniami, ktoré platia aj pre ľudí, ktorí nemajú cukrovku.
Čo by ste mali dodržiavať?
- Konzumovať stravu s primeranou energetickou hodnotou, čím sa vyvarujete nadváhe.
- Stravovať sa pravidelne a jesť pomaly. Pomaly konzumovaná strava vám dáva prehľad o tom, koľko toho zjete, a po dojedení máte pocit sýtosti a nie prejedenia.
- Stravovací režim je potrebné prispôsobiť inzulínovému režimu.
- Správnym výberom kvalitných potravín s nízkym obsahom tuku a cholesterolu môžete predchádzať srdcovo-cievnym komplikáciám.
- Obsah základných živín (bielkovín, tukov a sacharidov) prijímať v strave v správnom pomere (bielkoviny 15 - 20 %, tuky menej ako 30 %, sacharidy viac ako 50 % z energetickej hodnoty stravy).
- Naučiť sa rozpoznávať sacharidové potraviny a počítať SJ v jedle.
- Dodržiavať pitný režim.
- Obmedziť konzumovanie mäsa, mäsových výrobkov a iných bielkovinových potravín, ktoré obsahujú nasýtené tuky a cholesterol.
- Stravu soliť len mierne, pretože soľ zadržiava vodu v tele.
- Jesť pravidelne zeleninu, primerané množstvo ovocia a celozrnných potravín. Obsahujú vlákninu, minerálne látky a vitamíny a zabezpečujú pocit nasýtenia.
- Zvýšiť energetický výdaj pohybom. Pravidelné vychádzky alebo športovanie pôsobia ako prevencia proti obezite a zlepšujú kvalitu vášho života.
Tehotenská cukrovka (gestačný diabetes)
Tehotenská cukrovka (gestačný diabetes) je metabolická porucha regulácie hladiny cukru v krvi (glykémie), ktorá postihuje až 17 % tehotných žien. Najčastejšie sa začína prejavovať v druhej polovici tehotenstva a samovoľne končí po pôrode. Ak sa ani po uplynutí šestonedelia glykémia nestihne normalizovať, pravdepodobne ide o iný typ diabetu, ktorý s tehotenstvom nesúvisí.
Takzvaný OGTT (orálny glukózový tolerančný test) je neinvazívna metóda, vďaka ktorej prípadné poruchy regulácie glykémie ľahko odhalíme. Štandardne sa robí medzi 24. - 28. týždňom tehotenstva, spočíva vo vypití 75 g hroznového cukru (glukózy) v čaji alebo vo vode a podľa následných krvných odberov sa testuje reakcia organizmu na túto záťaž cukrom.
Prípadné vyššie hladiny treba korigovať pomocou diétnych opatrení, ktoré by žena mala dodržiavať, pretože neliečená tehotenská cukrovka má za následok mnoho komplikácií nielen počas pôrodu, ale aj počas vývoja plodu v maternici. Zároveň pri vyšších hladinách glykémie je riziko nadmernej hmotnosti, obezity a s ňou spojených prejavov cukrovky 2. typu.
Základy vyváženého racionálneho jedálnička a primeraná pohybová aktivita by mali byť súčasťou životosprávy všetkých, nielen tehotných pacientiek. Diéta pri gestačnom diabete musí reflektovať potreby energie nielen matky, ale aj rastúceho dieťaťa. V žiadnom prípade nesmie viesť k hladovaniu a vynechávaniu jedál. Pre presnú kontrolu je zo začiatku potrebné si pripravované suroviny vážiť na kuchynskej váhe a mať predstavu o obsahu sacharidov v jednotlivých jedlách.
Pri nedodržiavaní diabetickej diéty sa zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Diabetická diéta sa nielen u budúcich rodičiek nastavuje individuálne. Základnými kritériami sú BMI pred tehotenstvom, fyzická aktivita, hmotnostný prírastok ženy a glykemická odozva. Pri tehotenskej cukrovke je vhodná pestrá racionálna strava s ideálnym trojpomerom živín a s uprednostňovaním čerstvých, kvalitných a minimálne spracovaných potravín. Redukčné diéty v tomto období nie sú vhodné s ohľadom na rastúci plod a zvyšujúcu sa potrebu prijímanej energie. Z nápojov uprednostňujte čistú vodu (možno ochutiť citrónom, mätou, limetkou, lyofilizovaným ovocím).
Novorodenec diabetickej matky
Novorodenec diabetickej matky je každý novorodenec, ktorý sa narodí žene-matke s cukrovkou (diabetes mellitus). Cukrovka je ochorenie, ktoré charakterizuje dlhodobé zvýšenie glukózy v krvi (hyperglykémia) a porucha látkovej premeny základných živín (cukrov, tukov a bielkovín). Príčinou ochorenia je buď nedostatočná sekrécia hormónu inzulín alebo porucha pôsobenia tohto hormónu.
Pregestačný diabetes
Pregestačný diabetes: je ochorenie, ktoré vzniklo ešte pred otehotnením. Patrí sem diabetes 1. a 2. typu. Pri cukrovke 1. typu sa v ß bunkách pankreasu netvorí inzulín. Postihuje väčšinou mladých ľudí a má autoimunitný charakter. Keďže hormón inzulín je nepostrádateľný pre metabolizmus krvného cukru, je potrebné ho pri tomto type cukrovky dodávať do tela vo forme injekcie. Pri cukrovke 2. typu sa inzulín síce tvorí, ale tkanivá sú voči jeho pôsobeniu rezistentné (odolné). Trpia ňou väčšinou osoby s vyššou telesnou hmotnosťou a sedavým zamestnaním, patrí medzi civilizačné ochorenia. Tento typ cukrovky sa často vyskytuje u starších mamičiek. Môže prebiehať dlhé roky bezpríznakovo a prejaví sa až závažnými komplikáciami.
Gestačný diabetes
Gestačný diabetes: je ochorenie, ktoré vzniká v druhej polovici tehotenstva. Vyskytuje sa u cca 3 až 10 % tehotných žien v súvislosti s hormonálnymi zmenami a po pôrode väčšinou ustúpi. Vzhľadom k tomu, že zvýšené hodnoty glykémie predstavujú riziko pre plod aj pre matku, sa v súčasnosti u všetkých tehotných žien vykonáva skríning tehotenskej cukrovky pomocou glukózového záťažového testu (oGTT - orálny glukózový tolerančný test), ktorým sa ochorenie zistí. Skríning sa vykonáva medzi 24. až 28. týždňom tehotenstva. Až 80 % porúch metabolizmu cukrov v tehotnosti je zapríčinených práve tehotenskou cukrovkou (gestačným diabetom).
Počas tehotenstva zabezpečuje výživu plodu placenta, dodáva potrebné živiny, vodu a zabezpečuje výmenu krvných plynov. Zároveň sa v nej tvoria hormóny potrebné pre zdravý priebeh tehotnosti. Niektoré z týchto hormónov (estrogén, kortizol, ľudský placentárny laktogén) môžu blokovať pôsobenie inzulínu. Začína sa tak diať okolo 20. až 24. týždňa tehotnosti. Ako placenta rastie, tvorí sa v nej viac placentárnych hormónov, na ktoré pankreas reaguje zvýšením tvorby inzulínu. Iná situácia je u tehotných s preexistujúcou cukrovkou (s cukrovkou už pred tehotenstvom, zväčša 1. typu). Tieto ženy sú už pred otehotnením liečené inzulínom a v gravidite sa u nich vplyvom hormónov zvyšujú nároky na inzulín.
Placenta, ako vyživovací orgán pre plod, nie je voľne prestupná pre všetky látky. Z krvného obehu matky môžu voľne prestupovať do krvného obehu plodu len malé molekuly, veľké sa cez túto bariéru nedostanú. Pretrvávajúce zvýšené hodnoty glukózy stimulujú u plodu tvorbu inzulínu, ktorý následne ukladá nadbytočný cukor do zásob vo forme tuku. Má to za následok zrýchlený rast plodu a jeho vnútorných orgánov (srdce, pečeň, obličky).
Výkyvy hodnôt krvného cukru sú pre plod nebezpečné v každom štádiu tehotnosti. V prvom trimestri (prvé tri mesiace tehotenstva), kedy dochádza k formovaniu orgánov, je plod ohrozený vznikom vrodených vývojových chýb a odumretím. Takémuto poškodeniu hovoríme diabetická embryopatia. Medzi najčastejšie vrodené vývojové chyby patria vrodené chyby srdca, mozgu, obličiek a kostí. Medzi najzávažnejšie patrí tzv. syndróm kaudálnej regresie, pri ktorom dochádza k poruche vývoja krížovej kosti, panvy a dolných končatín.
Novorodenci, zvlášť pri nedostatočne kompenzovanej cukrovke, sa v 20 až 60 % prípadov rodia veľkí na svoj vek, často s hmotnosťou nad 4 000 g alebo s pôrodnou hmotnosťou nad 90. percentil vzhľadom k dĺžke tehotnosti. Sú tuční, majú presiaknuté podkožie aj viečka, malé očné štrbiny, veľké brucho, široké ramená, krátky krk a dvojitú bradu. Pôrod nadmerne veľkého novorodenca môže byť sťažený, so zvýšeným rizikom nedostatku kyslíka počas pôrodu a vyústením do pôrodnej asfyxie. Nadmerná veľkosť plodu predisponuje aj k vzniku pôrodných poranení, obzvlášť v prípade dystokie ramienok (zaklinenia ramienok v pôrodných cestách). Dystokia ramienok sa vyskytuje takmer u tretiny nadmerne veľkých novorodencov matiek- diabetičiek a je spojená so zvýšeným rizikom parézy (ochrnutia) ramenného pletenca, zlomeniny kľúčnej kosti, ramennej kosti, krvácaním do vnútorných orgánov, kefalhematómu, a i.
Prejavuje sa dychovou nedostatočnosťou v bezprostrednom popôrodnom období, väčšinou do 6 hodín od pôrodu. Je prechodné zväčšenie srdcového svalu (vplyvom inzulínu), najčastejšie v oblasti medzikomorovej priehradky, ktoré sa v najzávažnejších prípadoch môže prejaviť známkami nízkeho srdcového výdaja až zlyhaním srdca. Väčšina novorodencov s kardiomyopatiou je však bezpríznakových, 5 až 10 % z nich môže mať prejavy dychovej tiesne.
Hypoglykémia (nízka hodnota krvného cukru): vzniká v dôsledku prerušenia dodávky glukózy po narodení a pretrvávajúcej nadprodukcie inzulínu. Začína v priebehu prvých hodín po pôrode a prejavuje sa zvýšenou dráždivosťou, trasom končatín, kŕčmi, v niektorých prípadoch prebieha bezpríznakovo. Ťažká hypoglykémia môže negatívne ovplyvniť vývoj mozgu.
Hypokalciémia: nízke sérové hodnoty vápnika sa môžu vyskytnúť prvé tri dni po pôrode a obyčajne bývajú bezpríznakové.
Príčinou polycytémie (zvýšeného počtu červených krviniek), býva vystupňovaná tvorba červených krviniek dôsledkom dlhodobého vplyvu inzulínu. S polycytémiou úzko súvisí hyperviskózny syndróm, laicky povedané zahustená krv. Vyskytuje sa u 11 až 29 % novorodencov diabetických matiek, zvlášť u tých predčasne narodených.
Manažment novorodenca spočíva v predvídaní a liečbe možných komplikácií spojených s hyperglykémiou (zvýšeným krvným cukrom) u matky. Ženy s pregestačným diabetom by mali svoje tehotenstvo vopred plánovať a konzultovať s diabetológom. Správnym stravovacím návykom učíme svoje deti už v prenatálnom období. To, ako sa my, ženy, stravujeme pred aj počas tehotenstva, ovplyvňuje ďalšiu generáciu, či sa nám to páči alebo nie. V ostatných rokoch sa stále viac vedú diskusie na tému škodlivosti bieleho cukru a jeho negatívnych následkoch na zdraví.
tags: #dieta #diabetickej #matky