Vzájomný vzťah medzi žiakom a jeho učiteľom ovplyvňuje celkový vzťah ku škole, teda aj známky a prospech. Platí to hlavne v prípade malých detí. Nechce chodiť vaše dieťa do školy? Vyhovára sa na bolenie bruška, aby tam ráno nemuselo ísť? Neteší sa na spolužiakov? Sťažuje sa na učiteľku?
Učitelia sú len ľudia a podliehajú emóciám. Niektorí žiaci sú im skrátka sympatickejší než druhí, majú tiež svoje obavy, problémy a neistoty. Pedagóg má bežne v triede aj dvadsaťpäť žiakov. Potrebuje naučiť a udržať určitý poriadok. A je na ňom, ako sa k tomu postaví a do akej miery ovláda umenie sebakontroly a ako udrží prípadné negatívne pocity v neviditeľnom svetle.
Čo však v takomto prípade môže robiť rodič? Ako sa zachovať a riešiť situáciu, keď vaše dieťa doma permanentne plače, sťažuje sa alebo sa cíti ukrivdené a presviedča vás, že ho učiteľka ignoruje alebo mu nejakým spôsobom ubližuje? Podľa čoho spoznáte, kedy mu veriť?
Ako postupovať pri problémoch s učiteľom
Dajte si hlavne pozor na unáhlené a predčasné závery. Hovoriť s dieťaťom o tom, či ho jeho učiteľ má, alebo nemá rád, je veľmi ťažké. Aký postoj zaujať? Máte počúvať len svoje srdce, ktoré vám našepkáva, že vaše dieťa je v tom predsa nevinne a nikto nemá právo mu ubližovať alebo pátrať po faktoch a spoľahnúť sa viac na hlavu a zdravý úsudok?
Podobne ako v iných situáciách, tak aj v tejto sa snažte problém riešiť vecne a nenechajte sa ovplyvniť len tým, čo vám hovorí vaše dieťa.
1. Rozhovor s dieťaťom
Porozprávajte sa úprimne s dieťaťom vtedy, keď nie je pod vplyvom silných emócií. Na rovinu sa o všetkom porozprávajte, pýtajte sa a venujte pozornosť tomu, čo vám dieťa hovorí. Nechajte bokom emócie, zostaňte v pokoji a nad vecou, nebojte sa vypytovať, z detských odpovedí si všeličo sami odvodíte a domyslíte.
Vypočujte si všetky sťažnosti a skúste svojimi komentármi alebo nenápadnými poznámkami pozmeniť tok myšlienok dieťaťa. Napríklad namiesto toho, aby ste sa zameriavali len na to negatívne, zlé a kde kto urobil chybu, požiadajte dieťa, aby si spomenulo na dobré a pozitívne zážitky a okamihy, ktoré s učiteľom zažilo, kedy ho pochválil, ocenil, pomohol mu a povzbudil. Zapracujte na tom, aby ste dieťaťu dokázali ukázať, že čiernobiele videnie okolitého sveta je zlé a neprináša nič dobré.
Možno vám tvrdí, že ho učiteľ nemá rád, stále ho napomína a nikdy ho nevyvolá, keď sa hlási. Keď však budete pozorní, možno pri dlhšom rozhovore zistíte, že ho nevyvolal len včera, ale predtým ho vyvolával stále. Možno ho minulý týždeň napomenul kvôli správaniu, ale už týždeň je všetko v poriadku.
2. Podpora sebadôvery dieťaťa
Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho silných stránkach, vyzdvihnite jeho dobré vlastnosti, zistite, aký vzťah má so spolužiakmi, ako ho prijímajú, akú pozíciu má v triede, ako sa správa v kolektíve. Povzbudzujte dieťa k pozitívnemu mysleniu a veďte ho k tomu, že je potrebné si všímať v triede aj dobré veci, ktoré sa tam určite uskutočňujú.
Zamerajte sa aj na zručnosti dieťaťa. Pochváľte ho za všetko, čo dokáže a motivujte ho k tomu, ako by svoje zručnosti mohlo využiť v prospech triedy.
3. Naučte dieťa spoznávať situácie, pri ktorých ho učiteľka pravdepodobne napomína
Dieťaťu môžete veľmi pomôcť tým, keď sa pokúsite spoločnými silami maximálne znížiť počet prípadov a situácií, o ktorých si samo myslí, že učiteľovi prekážajú a za ktoré ho napomína. Prvým krokom je nutne identifikovať prekážky, ktoré stoja v ceste.
4. Porozprávajte sa so spolužiakmi
Nenápadne sa pokúste zistiť, ako sa vaše dieťa v škole správa, keď je medzi svojimi rovesníkmi, akú úlohu zastáva, aký má k nim prístup, či ho rešpektujú, či nedochádza k šikane a podobne.
5. Požiadajte o pomoc učiteľa
Dohodnite si osobné stretnutie s pedagógom a na rovinu si s ním porozprávajte. Takmer každý učiteľ sa s vami rád porozpráva. Pripravte sa vopred, zapíšte si všetko, na čo sa chcete opýtať a rozmyslite si, čo chcete dosiahnuť.
Vysvetlite svoj uhol pohľadu, buďte úprimní a priznajte, že sa cítite neisto alebo rozpačito. Povedzte, že sa obávate, aby ste nepôsobili až príliš zaujato či ochranársky, ale radi by ste vyriešili problém, s ktorým sa vaše dieťa stretáva. Komunikácia s učiteľom je viac ako dôležitá a verte, že to ocení a pomôže vám.
Pri rozhovore s učiteľom je dôležité sústrediť sa na problém, pýtať sa aj na názor druhej strany a prebrať zodpovednosť za svoje konanie. Napríklad: "Pani učiteľka, náš Lukáš má z vášho predmetu štvorky. Doma to vie, na hodine nie. Čo myslíte, v čom je problém? Chcela by som, aby mal lepšie známky, čo myslíte vy, ako by som mu mohla ešte viac pomôcť?"
Ako hovoriť s učiteľom vášho dieťaťa o probléme
Príklady z praxe
V prípade jedného syna triedna učiteľka a zároveň učiteľka SJ jeho 10-ročného syna sa správala na hodine nevyrovnane. Kričala, deti postavila pred tabuľu a povedala im, nech vysvetľujú učivo a smiala sa na nich, ak nič nevedeli. Keď niekto "ťukal" s perom, povedala, nech prestane, ale dotyčný neprestal. Syn sedel v prvej lavici a učiteľka si myslela, že to bol on. Zobrala mu pero a slahla ho o jej stôl, pero sa rozletelo na zem. Potom synovi spadla učebnica a ona ho za trest postavila pred tabuľu. Dieťa doma kvôli nej aj plakalo.
V inom prípade syn nastúpil do škôlky v 4 rokoch. Po prvých dňoch začal robiť ráno v škôlke scény. Sťažoval sa, že sa bojí pani učiteľky s hnedými vlasmi, lebo kričí. Pritom pani učiteľka bola milá, sympatická. Syn občas neposlúchal a ak po ňom skríkla, bolo to pochopiteľné, keďže si deti ubližovali.
Ďalší príklad sa týka dcéry, ktorá mala v škôlke problém s pani zástupkyňou. Dcéra sa nechcela dať učesať a trieskala sa o zem, čo doma nikdy nezaznamenali. Povedala, že ju pani zástupkyňa zatvorila v umyvárke, pretože ju neposlúchala a povedala jej, že ju nemá rada. Pani zástupkyňa to nepriamo potvrdila, keď mame povedala, aby jej ráno nedávala lízatko, lebo ho má ešte pri desiate a bola nesamostatná.
V texte sa spomína aj prípad, kedy sa mama sťažovala na učiteľku, že na jej dcéru kričí, aj keď mama mala pocit, že učiteľka nekričala. Matka sa obávala, že návštevou školy situáciu ešte viac pokazí.
Rodič by mal za každých okolností stáť na strane dieťaťa a zastupovať ho aj v sporoch s učiteľom. Dieťa môže občas klamať, prikrášľovať situáciu vo svoj prospech, byť neobjektívne, ale ak rodič stojí na jeho strane, nič nepokazí. Naopak, ak rodič bude akýkoľvek problém potomka podceňovať či zľahčovať, dieťa nadobudne pocit, že na svoj problém zostalo samo.
Je dôležité naučiť dieťa rozlišovať, čo je požiadanie o láskavosť a čo je kritika alebo sťažnosť, a pri oboch voliť adekvátne formy komunikácie s učiteľom.
Tvrdenie, že bývalé vedenie neriešilo problémy s učiteľkou Alžbetou M. nie je pravdivé. Napomenutia jej dávala riaditeľka materskej školy, čo bola chyba, pretože napomenutie pre porušenie pracovnej disciplíny má dávať zriaďovateľ školského zariadenia. Učiteľka jeho syna nepustila na záchod a hrubo mu nadávala. Nestačili však len sťažnosti riaditeľky materskej školy, ktorá s ňou mala opakované konflikty, vedenie mestskej časti čakalo, či sa budú sťažovať aj ďalší rodičia. Po sťažnosti rodiča spred roka bola učiteľka preložená do triedy menších detí.