Umenie sústrediť sa je pre dieťa nesmierne dôležité a má dlhodobé benefity. Je nutnosťou pre úspech v škole a celkovo v živote. Deti, ktoré sú pozornejšie, majú sklon byť aj pokojnejšie, viac sebavedomé a majú lepšie vzťahy s rovesníkmi. Pretože im všetko ide jednoduchšie, zaujímajú sa o viac aktivít, než dieťa s ťažkosťami koncentrovať sa. Tento článok sa zameriava na vplyv stravy na učenie a sústredenie detí, pričom poskytuje praktické rady a tipy pre rodičov.
Dôležitosť koncentrácie
Sústredenie je jedna z dôležitých schopností vyrovnaného a úspešného človeka. Bez nej je naša práca chaotická, povinnosti nezvládame efektívne, a náš život má v konečnom dôsledku nižšiu kvalitu. Aby sa podobný scenár nezopakoval u našich najmenších, mali by sme im pomôcť zapracovať na zlepšení schopnosti koncentrovať sa.
Dieťa, ktoré má problémy sústrediť sa, nedokáže dlhšiu dobu pracovať na zadaní alebo úlohe. Každú chvíľu ho niečo vyruší, zaujme ho knižka, vtáčik za oknom, farbičky a podobne. Myseľ mu lieta, nie je schopná zotrvať pri jednej myšlienke. Obyčajne sa jedná o deti, ktoré sú rojkovia; počas úlohy dokážu „vypnúť“, pozerať von z okna, alebo len tak „doblba“. Nedokážu si organizovať povinnosti a splniť zadania, majú ťažkosti s učením a pamäťou, pričom inteligencia môže byť vysoká. Nesústredia sa na domáce úlohy a často ani na vaše zadania domácich povinností.
Detská klinická psychologička Tali Shenfield tvrdí, že sústredenie pokladá skvelý základ pre disciplínu. Deti, ktoré zvládli túto schopnosť, sa naučia nájsť balans v plnení povinností a zábave. Vedia, čo je ich povinnosťou, zvládajú ju s ľahkosťou a efektívne. Vďaka rýchlejšiemu plneniu zadania a lepšej pamäti sú v živote úspešnejšie.

Výživa ako základ koncentrácie
Pamätajte na základ: Nutnosťou pre koncentrovanú myseľ a pokojného ducha je správna výživa. Hoci je vegetariánstvo a vegánstvo stále populárnejšie, vedzte, že nič nie je dôležitejšie pre vývoj mozgu ako živočíšny tuk. Vajíčka, mäsko, ryby, vývary, kvalitné maslo a čerstvé farmárske mliečne výrobky (tučný tvaroh, plnotučné mlieko) sú pre deti tá najvhodnejšia výživa.
Nesústredené dieťa dostáva zlé známky hlavne kvôli veľkému množstvu chýb, ktoré robí. Kvalita pozornosti u nás všetkých, nielen u detí, je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Toto je dôvod, prečo je pozornosť ľahko zraniteľná a citlivá na najrôznejšie záťažové vplyvy, ako sú napríklad ruchy z okolia, únava, stres, choroby. Nesústredené deti pri školských písomných prácach neustále myšlienkami odbiehajú od zadania. Je pre ne veľmi ťažké sústrediť sa len na jednu vec, a preto robia veľké množstvo zbytočných chýb. Ak máte nesústredené dieťa, tak potrebuje oveľa viac času na precvičovanie školskej látky, pretože jeho myšlienky neustále preskakujú z učiva k nejakej inej téme.
Neprimeraná výživa je významným faktorom, ktorý prispieva k nedostatku koncentrácie. Ak je totiž vaše dieťa hladné, alebo preplnené cukrom, je dosť nepravdepodobné, že by mu to pomohlo sústrediť sa. Nezabúdajte obzvlášť na raňajky. Vhodnou voľbou je napríklad ovsená kaša. Ak ju deťom pripravíte s medom, orechmi a ovocím, môžete si byť istí, že budú mať potrebné energiu na koncentráciu na celé doobedie. O sladkých cereáliách sa to isté povedať nedá. Vyhnite sa tiež kofeínu, energetickým nápojom a nezdravým jedlám. Naopak medzi potraviny, ktoré by ste mali zahrnúť do jedálnička vašich detí patria vajíčka, ryby, celozrnné pečivo, avokádo, orechy, čučoriedky, zelená listová zelenina, alebo horká čokoláda.
V tomto článku sa dozviete:
- Na základe čoho môžem zistiť, že má moje dieťa problémy so sústredením?
- Čo môže byť príčinou týchto problémov so sústredením?
- Ako môžeme pomôcť nášmu dieťaťu byť viac sústredené?
Božské trio: Rutina, Pohyb, Samostatnosť
Každý rodič by mal ovládať základ každej efektívnej výchovy, a tou je dôležitosť rutiny, dostatok pohybu a vedenie dieťaťa k samostatnosti, nutné pre zdravý psychický a fyzický vývoj.
Pohyb a dostatok kyslíka napomáha deťom k lepšej sústredenosti; pri pohybe sa mozog okysličí, vďaka čomu bunky dokážu lepšie pracovať, zároveň sa znižuje nepokoj a stres, ktoré sú nepriateľom systematickej práce.
O dôležitosti rutiny sa popísalo už mnoho článkov, okrem istoty v živote je aj účinným nástrojom ako si cvičiť koncentráciu. Rutinné denné povinnosti dodávajú dňu akúsi štruktúru, v ktorej sa dokáže dieťa účinne orientovať bez toho, aby prežívalo zbytočný chaos. Dieťa musí vedieť, čo má robiť, zároveň však je ešte stále dieťaťom, preto mu dajte priestor na slobodnú hru.
Tretí pilier božského tria je samostatnosť. Tali Shenfield radí, aby sme dieťa staršieho veku podporovali v zvládaní a organizovaní vlastného času. To znamená, že mu nebudete stáť za zadkom a neustále pripomínať čo má robiť a kontrolovať, či povinnosť vykonalo.

Ako trénovať sústredenie
Trénujte pomocou bežných aktivít. Každý váš krok a prístup k povinnostiam môže dieťaťu pomôcť osvojiť si znalosti, ktoré mu pomôžu lepšie zvládať život. Ako rodič musíte mať na pamäti vek dieťaťa. Tali Shenfield upozorňuje, že na schopnosť sústrediť sa má obrovský vplyv najmä vek. Chcieť po maličkom dieťati, aby sedelo pri stole dve hodiny bez mrvenia, je nezmysel. Čím je dieťa mladšie, tým mu dávajte jednoduchšie úlohy a jasne formulované zadanie (Odnes tanierik, Daj plyšového macíka na posteľ). Jednoduché zadania počas dňa, ktoré si vyžadujú postupnosť krokov, pomáhajú koncentráciu zlepšovať. Myslite však na to, že v príliš zložitých úlohách sa dieťa stráca, preto ich zjednodušte a rozdeľte na menšie - tie deti zvládnu ľahšie, nebudú zo zložitej úlohy frustrované a pocvičia si sústredenie. Je to presne ako variť podľa receptu - idete krok za krokom, pretože celý recept si zrejme nezapamätáte na prvýkrát.
Rozdeľujte činnosť na menšie celky. Deti, ktoré majú ťažkosti sa sústrediť, nevydržia dlho vnímať a učiť sa. Môže preto pomôcť, ak väčšie celky učiva rozdelíte do menších častí.
Chváľte. Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba.
Postarajte sa o to, aby malo dieťa dostatok pohybu. Vytvorte si s dieťaťom režim. Presne stanovený režim a rutina deťom pomáha uvedomiť si, čo ich čaká.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
Hry na podporu sústredenia
Nepodceňujte dôležitosť hry. Deti sa učia a osvojujú si dôležité vlastnosti prostredníctvom hry a zábavy. Inak to nie je ani s koncentráciou. Existuje mnoho hier a aktivít, ktorým sa môžete venovať ako rodina a pritom pomôžete dieťaťu k lepšiemu sústredeniu.
Dbajte na to, aby jedinou aktivitou nebol tablet a mobil, a podporujte hry bez svietiacich obrazoviek. Puzzle, pexeso alebo nájdenie cesty z bludiska sú efektívne klasiky. Ďalšími sú dva, na pohľad identické obrázky, na ktorých má dieťa nájsť 5 rozdielov. Veľmi účinné je aj vyfarbovanie obrázkov (niečo na spôsob antistresových omaľovánok) a rozprávanie príbehov - pri tom sa dieťa upokojí, sústredí, a koncentruje myšlienky na jediný objekt/vec. Zábavná hra je aj Simon vraví (môžete meno nahradiť hocičím, napr. mamka vraví) - vetu začnete slovami Simon vraví, a doplníte jednoduchú úlohu, napr. Simon vraví, skáč na jednej nohe. Háčik je v tom, že dieťa musí splniť zadanie len v prípade, ak začnete vetu slovami Simon vraví - ak tieto slová vynecháte a poviete hneď rozkaz (Skáč na jednej nohe), dieťa ho nesmie splniť. Týmto si cvičí postreh a koncentráciu. Posledná zábavná úloha je veľmi ľahká - sedíte v obývačke alebo ľubovoľnej miestnosti, a dieťa musí na chvíľu odísť. Vy v jeho neprítomnosti pozmeníte nejaký detail (napríklad dáte vankúš z postele/gauča na zem). Dieťa sa vráti do miestnosti a musí hádať, čo sa zmenilo.
Ako na to: Dávajte dieťaťu jednoduché inštrukcie (napr. „Zdvihni pravú ruku, potom sa otoč a sadni si“).
Ako na to: Nechajte dieťa poriadne si vás poobzerať, potom ho pošlite za dvere. Niečo na sebe zmeňte a zavolajte ho späť. Nechajte ho hádať, čo sa na Vás zmenilo.
Ako na to: Skryte malý „poklad“ (napr. plyšáka) a vytvorte pre dieťa sériu jednoduchých inštrukcií, ktoré ho k nemu dovedú. (V miestnosti, v ktorej máme televízor je polička s knihami.
Ako na to: Nechajte dieťa vytvárať rôzne vzorce ako je navliekanie korálikov s dodržaním pravidelného opakovania farieb. Začnite s tromi farbami a postupne zvyšujte náročnosť.
Pozornosť a sústredenie nie sú vrodené - rozvíjajú sa tréningom. Vďaka týmto hrám a aktivitám môžu deti rozvíjať svoje schopnosti nenútenou, hravou formou prakticky kdekoľvek. Dôležité je pravidelne sa k nim vracať, trpezlivo ich podporovať a vytvárať bezpečné a radostné prostredie pre učenie.
Tipy pre lepšie sústredenie
Iste viete, koľko vecí nás dokáže počas práce rozptýliť. Neporiadok na stolíku, pohľad na ihrisko za oknom… dieťa je na tom rovnako. Potrebuje oddeliť povinnosti od voľného času, preto je viac ako vhodné zriadiť mu kútik na domáce úlohy, v ktorom ho nič nebude rozptyľovať. Na pracovnom stolíku nech má poriadok, len veci nutné pre prácu, prípadne fľašu s vodou či čaj. Nemali by na ňom alebo v jeho okolí byť hračky, komiksy ani nič, čo dokáže odviesť pozornosť od dokončenia povinnosti.
Upusťte od multitaskingu. Ak sa venujeme viac veciam naraz, ani jednu neurobíme poriadne. Multitasking pôsobí na našu schopnosť koncentrácie deštruktívne, preto učte dieťa prístupu krok za krokom - nech sa sústredí vždy len na jeden problém, jednu vec.
Posledná rada je správne dýchanie. Keď sedíte za monitorom počítača a pracujete, dýchate zhlboka? Mnohí z nás sedia zrútení, v neprirodzenej polohe, kedy sa nedokážeme zhlboka nadýchnuť. Svaly sú neprekrvené, našu čeľusť zatíname - nedivme sa, že na sklonku dňa nás všetko bolí a sme plní napätia. Učte deti správne sedieť pri stole, zhlboka dýchať - nech si kľudne dávajú po polhodine práce prestávku, popreťahujú si svaly nenáročnými cvikmi a poriadne sa nadýchajú čerstvého vzduchu.
Zbavte priestor rušivých elementov. V prvom rade hovorím o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy a podobne. Izbička by mala byť čistá a uprataná.
Chváľte. Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba.
Postarajte sa o to, aby malo dieťa dostatok pohybu.
Vytvorte si s dieťaťom režim. Presne stanovený režim a rutina deťom pomáha uvedomiť si, čo ich čaká.
Hrajte hry na rozvoj pozornosti.
Nájdite dieťaťu vhodné doplnky stravy a vitamíny pre deti na sústredenie. Po konzultácii s pediatrom môžete dieťaťu podávať voľnopredajné doplnky podporujúce činnosť nervovej sústavy. Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, kognitívne funkcie, sústredenie, pamäť i koncentráciu. Horčík je jeden z kľúčových minerálov pre zdravie a činnosť nervovej sústavy. Vitamíny skupiny B podporujú produkciu neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, ktoré ovplyvňujú náladu a regulujú emocionálnu vyrovnanosť.
Vplyv digitálnych technológií a dôležitosť hraníc
Psychológovia tvrdia, že najdôležitejšia vec, akú musíme deti naučiť, sú sociálne schopnosti. Sú kľúčom k úspešnému životu a psychicky zdravej osobnosti. Sústredenie a schopnosť udržať pozornosť sú základnými piliermi učenia, komunikácie a zvládania každodenných úloh. V súčasnosti však čoraz viac detí má s týmito zručnosťami ťažkosti, ktoré sa prejavujú už v predškolskom veku. Čo je za tým? Deti dnes trávia podstatne menej času vonku ako generácie pred nimi. Dnešné deti majú vyplnenú každú voľnú chvíľu krúžkami a inými aktivitami a na nudu im neostáva čas. Ak predsa, hneď ich (v dobrej viere) niečím zamestnáme alebo siahnu po mobile či počítači, aby vyplnili čas. Oni si potom zvyknú na neustále podnety a majú problém vydržať v tichu, samé so sebou, bez okamžitej zábavy.
Doprajte deťom aj chvíle „ničnerobenia“ - priestor na voľnú hru, vymýšľanie a nudu. Je dôležité vytvárať deťom predvídateľné prostredie s jasnými pravidlami, hranicami a opakujúcimi sa rituálmi ako je napr..
V neposlednom rade na pozornosť a sústredenie má veľký vplyv aj používanie digitálnych technológií. Smartfóny, tablety, televízory a počítače sú dnes bežnou súčasťou detstva. Mnohé deti trávia pri obrazovkách hodiny denne - čo má vplyv na ich vývin. Ako hovorí popredný český detský neurológ Prof. MUDr. Vladimír Komárek, CSc., „Deti nevedia vplyvom nadužívania digitálnych technológií rozlišovať dôležité od menej dôležitého, ich sústredenosť klesá a spracovávanie informácií je povrchné. Takéto plytké spracovávanie informácií sa stalo zvykom a nedáva to tak mozgu šancu aktivovať pamäťové okruhy a vytvárať pamäťové stopy. Pamäťové schopnosti detí preto zakrpávatejú. Deti často vykonávajú viac činností naraz s digitálnou technikou v rukách.
Moderné technológie, smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa. Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti. Vyskúšajte mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin.

Poruchy pozornosti a životospráva
Čoraz viac sa hovorí o rôznych poruchách pozornosti u detí. Tie rozhodne netreba podceňovať, no nie vždy je za problémom so sústredením skrytá práve táto diagnóza. V mnohých prípadoch sú príčiny slabého sústredenia spôsobené životosprávou, konzumovanou potravou či emočným rozpoložením. Určite nemusíme hovoriť o tom, ako dokáže málo spánku ovplyvniť váš deň. Ste unavený, neviete sa sústrediť, ste nervózny, nič vás nebaví. Podobné to je i u detí. Dospelí by mali dodržiavať približne 8 hodín nočného spánku. A hoci zrejme len málo z nás si naozaj dopraje presne toľkoto času na oddych, pri deťoch by sme sa tejto chyby mali vyvarovať. Pokojný detský spánok by mal trvať ešte dlhšie. Líši sa to v závislosti od veku - rozpätie je zhruba 10 - 12 hodín.
Medzi rodičmi sa často hovorí, že deti nechajú vybehať, aby sa unavili a potom lepšie spali. Okrem toho má však pohyb aj iný účinok. Napomáha koncentrácii.
Dopamín je hormón a neurotransmitter. To znamená, že prenáša nervové signály cez nervové zakončenia do inej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunky. Ako neurotransmiter je zodpovedný za príjemné pocity a vnemy, ako hormón zas vplýva na biochemické procesy v obličkách, reguláciu krvného tlaku v niektorých orgánoch a tiež reguláciu soli a tekutín v organizme. Aj noradrenalín (norepinefrín) je hormón i neurotransmiter. Je súčasťou sympatického nervového systému a podieľa sa na núdzovej reakcii tela známej ako „bojuj-alebo-uteč“, ktorá je charakteristická pre stresové situácie. Tretím so skupiny hormónov a neurotransmiterov je serotonín. Ak ho má telo dostatok, prejaví sa to šťastím, spokojnosťou, motiváciou a tiež energiou a chuťou vložiť sa do vecí plnou parou. V mozgu reguluje motorické funkcie, vnímanie bolesti a chuti do jedla.
Dospelí často nevenujú pravidelnej a správnej výžive dostatok pozornosti. Rýchla uponáhľaná doba a kopa povinností zapríčiňujú, že na prípravu zdravého jedla a jeho konzumáciu v pokoji už nezostáva čas. Je dôležité, aby dieťa jedlo pravidelne a zdravo. Nemalo by vynechávať raňajky - tie mu totiž dodajú energiu a dobrý štart do dňa. Jedálniček vašej ratolesti by mal obsahovať dostatok vitamínov a minerálov, čerstvú zeleninu, ovocie, vlákninu, bielkoviny a tiež sacharidy - ale pozor, zdravé sacharidy.
To, ako sa dieťa cíti a čo práve prežíva, môže priamo ovplyvňovať jeho schopnosť koncentrácie a sústredenia sa. Niekedy za stresom a napätím stoja napríklad problémy doma, osobné starosti, ale veľmi často tiež tlak pred polročným vysvedčením či veľkou písomkou. Riešením je v prvom rade komunikácia.
ADD a ADHD
ADD (Attention deficit disorder) predstavuje poruchu pozornosti, ktorá je charakteristická hypofunkciou, čiže nedostatočnou aktivitou. Detičky s touto poruchou pozornosti sú ako keby zasnené a hlavou neprítomné. Môžu byť o niečo pomalšie pri podávaní výkonov v škole, no len málokedy sú problémové a neposlušné.
ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder) je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Zvyčajne je diagnostikovaná zhruba okolo 6. až 9. roku života dieťaťa. V tomto období začína dieťa chodiť do školy a sú naň kladené vyššie nároky - a to predovšetkým na jeho pozornosť, koncentráciu a schopnosť učiť sa.
Detičky trpiace poruchou pozornosti si vyžadujú viac trpezlivosti a dobre nastavený prístup od rodičov, blízkych aj ich učiteľov. Poruchy pozornosti totiž nie sú rozmar, ale niečo, za čo dieťa nemôže a samo sa s tým snaží bojovať. Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti, je dôležité navštíviť odborníka.
Pravdepodobnosť výskytu poruchy pozornosti sa u detí školského veku pohybuje v rozmedzí 3 až 10 % a vyskytuje sa častejšie u chlapcov. ADD (Attention deficit disorder) je bežná porucha pozornosti bez hyperaktivity. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Druhou výraznejšou poruchou pozornosti s hyperaktivitou je ADHD (Attention deficit Hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické. Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, "kde čo lieta". Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku. Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov. Často býva v triede neobľúbené, bez kamarátov alebo si naopak nájde kamarátov s podobnými problémami.
Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe. Je veľmi dôležité, aby rodičia boli dobrým vzorom pre svoje deti. Nezakazovali im veci, ktoré sami robia. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov.
Dôležité je dodržiavať denný režim a časový rozvrh. Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku.
Pomocou vôní môžeme dieťa upokojiť, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie.
Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Do stravy by sme mali deťom zaradiť nenasýtené mastné kyseliny. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou. Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať. Po niekoľkých týždňoch ich postupne skúste zasa nasadiť.
Príznaky musia trvať najmenej 6 mesiacov, objavujú sa pred 7. Často stráca predmety, ktoré potrebuje k svojim aktivitám (napr.
| Príznak | ADD (Porucha pozornosti) | ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou) |
|---|---|---|
| Pozornosť | Zasnenosť, nepozornosť, ťažkosti s dokončovaním úloh | Nepozornosť, ľahká rozptýliteľnosť, impulzivita |
| Aktivita | Pomalosť, menej aktívny | Hyperaktivita, neposednosť, neustály pohyb |
| Správanie | Tichší, menej problémový | Impulzívny, často v konflikte, provokujúci |
| Školský výkon | Nižší výkon, problémy s pamäťou | Nevyrovnaný výkon, ťažkosti so samostatnou prácou |
Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav fungovania mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť.
Povzbudenie, pochvala a ocenenie - za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie.
Málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať.
Stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte.
Pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov.
Dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď.
Vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné.
S dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť.
Vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu.
Nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti.
Dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad.
Naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadlo atď.

Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
tags: #dieta #je #pri #uceni #nesustredene